{ "SELECT kod_zaradenie_sazp, k_123, k_1, k_2, k_3, hodnovernost, priorita, vyjadrenie_anotatora\r\nFROM [kav-stage].envirozataz.klasifikacia;": [ { "kod_zaradenie_sazp" : 85, "k_123" : 51, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita predstavuje líniový prvok (násyp) pozostávajúci z úpravárenských kalov z kovov. Bola zaradená do REZ-časti A z dôvodu možnej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody výluhmi kovov (Zn, Pb,...). Niektoré časti telesa násypu sú aj v súčasnosti bez vegetačného pokryvu. V uvedenej lokalite boli v minulosti realizované pokusné štúdie zamerané na možnosť zalesnenia pláne a hrádze odkaliska. Časť drevín sa v priestore udržala a tvorí miestami súvislý porast. Lokalita predstavuje líniový prvok (násyp) pozostávajúci z úpravárenských kalov z kovov. Bola zaradená do REZ-časti A z dôvodu možnej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody výluhmi kovov (Zn, Pb,...). Niektoré časti telesa násypu sú aj v súčasnosti bez vegetačného pokryvu. V uvedenej lokalite boli v minulosti realizované pokusné štúdie zamerané na možnosť zalesnenia pláne a hrádze odkaliska. Časť drevín sa v priestore udržala a tvorí miestami súvislý porast. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 monitorovacie HG vrty v indikačnej\/zdrojovej oblasti. Z výsledkov monitorovania kvality podzemných aj drenážnych vôd odkaliska Lintich vyplýva, že kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná odkaliskom. Zistená bola kontaminácia ťažkými kovmi a to v podzemnej vode (nad IT kritérium pre Cd, Zn), v pôde (nad IT kritérium pre As, Cd, Pb, Zn), v riečnych sedimentoch potoka Štiavnica (nad IT kritérium pre Cd, Pb, Zn) a v drenážnych vodách odkaliska (nad IT pre Zn) a v lagúne odkaliska (nad IT kritérium pre Pb). Je však potrebné zdôrazniť, že celá oblasť Banskej Štiavnice je silno ovplyvnená dlhodobou banskou činnosťou, čo sa prejavuje vysokými koncentráciami viacerých prvkov prakticky vo všetkých sledovaných médiách širšej oblasti EZ (pôdy, riečne\/dnové sedimenty, vzorky vrtných jadier, vody). Hoci sa samotná EZ podieľa na tomto znečistení, jej vplyv na celkovú záťaž prostredia v oblasti Banskej Štiavnice nie je významný (Kordík, et al., 2015).\nNa základe doplnkového geologického prieskumu životného prostredia (Pramuk, V., et al., 2021) bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia, podzemnej aj povrchovej vody, ako aj dnových sedimentov. Z výsledkov doplnkového prieskumu vyplýva, že dominantnými znečisťujúcimi látkami sú Zn, Cd, Pb, As, ktoré vo väčšine odobratých vzoriek niekoľkonásobne prekračujú IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Na predmetnej lokalite bolo identifikované znečistenie horninového prostredia týmito látkami, tak v pásme prevzdušnenia (vrátane BKZ) ako aj v menšom rozsahu v pásme nasýtenia. V skúmanom území bolo v biologickej kontaktnej zóne prítomné environmentálne riziko. Riziko, ktoré predstavujú sedimenty v kanáli odvádzajúcom drenážnu vodu možno hodnotiť v zmysle MP MŽP SR č.549\/98-2 ako závažné. Vyžaduje si opatrenia, zamerané na elimináciu či zníženie tvorby sedimentov, vytvárajúcich identifikované environmentálne riziko. Pri hodnotení aktuálnosti env. rizika vo vzťahu k povrchovej vode je prírastok znečistenia v Štiavnici pri Zn znateľný. Z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík, a to analýzou potenciálnych expozičných ciest, stanovením expozičných scenárov a kvantifikovaním zdravotných rizík vyplýva, že v rámci hodnoteného územia líniového odkaliska existuje potenciálne riziko nekarcinogénnych účinkov.\nPred realizáciou sanácie bolo doplnkovým prieskumom životného prostredia identifikované znečistenie horninového prostredia (pásma prevzdušnenia, vrátane BKZ a pásma nasýtenia) znečisťujúcimi látkami hlavne Zn, Cd, Pb, As, nad ID, resp. IT kritériá smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. V podzemnej, povrchovej a drenážnej vode bolo preukázané znečistenie prekračujúce ID a IT kritériá uvedenej smernice a to najmä pre Cd a Zn. Na základe komplexného zhodnotenia výsledkov sanácie skúmaného územia a výsledkov posanačnej analýzy rizika znečisteného územia je možné konštatovať, že v predmetnom území boli realizovanými prácami dosiahnuté ciele geologickej úlohy. V skúmanom území s ťažobnými odpadmi bolo pomocou sanačných prác znížené pôsobenie environmentálnych stresorov, pôsobiacich vplyvom environmentálnej záťaže ako na biotu, tak aj iné receptory v jej blízkosti, vrátane cieľovej populácie, a to na prijateľnú mieru rizika. Zníženie a eliminácia kvantifikovaných ER a ZR bolo s využitím vybraného najvhodnejšieho koncepčného variantu, spočívajúceho v prekrytí, odťažení, izolácii dotknutých kontaktných plôch a znížení koncentrácií stresorov prítomných v drenážnych vodách odkaliska Lintich. Samotná sanácia environmentálnej záťaže bola realizovaná rozsiahlymi stavebno-technickými prácami, realizovanými ako na pláni odkaliska Lintich, tak aj v rámci priestoru líniového odkaliska. V rámci pláne odkaliska Lintich sú vybudované systémy (záchytné priekopy zrážkových vôd), zamerané na naturálnu rekondíciu drenážnych vôd, využívajúc proces ich riedenia odvádzanými a neznečistenými atmosférickými zrážkami a vodami prameňov. V oblasti líniového odokaliska je zreteľné zlepšenie kvalitatívnych charakteristík povrchových (drenážnych) vôd konštrukciou prvku retenčnej umelej mokrade. \nTechnické sanačné opatrenia znížili koncentračné hodnoty prioritného ukazovateľa Zn už na odtoku z telesa odkaliska pod úroveň medznej limitnej hodnoty NV č.269\/2010 Z.z. Skutočnosť úspešnosti opatrení pre odkalisko Lintich dáva predpoklad, že Ďalšou redukciou ukazovateľov vôd prechodom cez umelú mokraď budú tieto dosahovať dlhodobo požadovaný kvalitatívny stav vôd, neovplyvňujúci nežiaduco povrchový recipient Štiavnica.\nRozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4141\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných, povrchových a drenážnych vôd, a to 4x ročne po dobu 2 rokov. Zároveň sa stanovujú podmienky monitorovania vývoja a stavu vegetácie: floristické zhodnotenie 2x ročne po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná len v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 766, "k_123" : 49, "k_1" : 31, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V časti areálu bývalých ZŤS, ktorý vlastní firma DETOX boli realizované sanačné a monitorovacie práce, z dôvodu požiaru budovy a úniku kontaminantov v r. 2006. Koncentrácia toluénu v podzemnej vode bola sanačnými prácami znížená na prijateľnú hodnotu. Postupným odčerpávaním podzemnej vody sa však zvyšovala koncentrácia NEL a ClU (nad IT kritériá). Toto znečistenie pochádzalo pravdepodobne ešte z výrobnej činnosti ZŤS. V r. 2004 bol realizovaný v areáli ZŤS environmentálny audit, ktorým boli zistené zvýšené koncentrácie ClU a NEL, ktoré však neprekračovali ani ID kritériá pre podzemné vody. Kontaminácia ktorá nesúvisela s činnosťou DETOXu bola pravdepodobne lokálneho charakteru s ohniskom v miestach, ktoré auditom v rámci areálu zrejme neboli preskúmané. V rokoch 2014-2015 bol v rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z troch nových HG vrtov, ktoré boli situované mimo areálu ZŤS. Vo všetkých odoberaných vzorkách podzemnej vody z novovybudovaných vrtov bol zistený zvýšený obsah TOC prekračujúci ID kritériá v zmysle Smernice č.1\/2015-7. IT kritérium pre ukazovateľ PCE bolo prekročené vo vrte VN133-3, ktorý je situovaný v indikačnej oblasti (na JZ okraji hranice areálu) vo vzťahu k predmetnej environmentálnej záťaži. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a pokračovalo do roku 2020 bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií pre TOC a trichlóretén. V časti územia bývalého areálu ZŤS (okolie bývalej výrobnej haly ZŤS) bol realizovaný podrobný GPŽP s analýzou rizika (Lichý, A., et al., 2022), z výsledkov ktorého vyplýva, že v území je prítomné iba lokálne znečistenie horninového prostredia C10-C40 mierne prekračujúce IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V podzemnej vode bolo zistené mierne prekročenie ID kritéria v ukazovateli C10-C40 a PCE. Ide však o lokálne znečistenie na malých, od seba izolovaných plochách. Z hľadiska možných ohnísk a šírenia sa znečistenia hodnotených látok je skúmané územie bez identifikovaných zdrojov a bez plošného mraku znečistenia. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii dotknutého územia. V zmysle výsledkov podrobného GPŽP je navrhované realizovať monitorovanie kvality podzemnej vody a to 4x ročne po dobu jedného roka. Na základe výsledkov monitorovania bude následne lokalita prehodnotená. Monitorovanie sa uskutočnilo v dĺžke 1 rok s frekvenciou sledovania 4 x ročne, so započítaním odberu vzoriek počas prieskumných prác v termíne XI\/2021 (ako 1. odberového kola), na 3 monitorovacích vrtoch. Rozsah ukazovateľov kvality podzemnej vody zahŕňal stanovenie pH, teploty, vodivosti, stavu hladiny podzemnej vody, ďalej ukazovateľov C10-C40, chlórovaných alifatických uhľovodíkov (ClU) a halogénovaných aromatických uhľovodíkov. Z výsledkov analýz vzoriek podzemných vôd vyplýva, že priaznivý vývoj sledovaných ukazovateľov sa v porovnaní s prieskumnými prácami Lichého a kol. (2022) nezmenil. Vykonaným monitorovaním (Lichý a kol., 2022a: Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia areálu PPGemer Industrial Park Rimavská Sobota) boli verifikované výsledky podrobného GPŽP (Lichý a kol., 2022). T. j. ide len o veľmi tesné prekročenie ID kritérií na malých, od seba izolovaných plochách, ktoré je možné považovať za pozostatky staršieho znečistenia vyskytujúceho sa v minulosti na pozemku PPG. Konkrétne v 1. kole, ktoré bolo vyhodnotené v rámci podrobného geologického prieskumu Lichého a kol. (2022) termíne XI\/2021 prekročenie ID kritéria nastalo v prípade dvoch ukazovateľov: C10-C40 a 1,1,2,2 Tetrachlóretylén. V obidvoch prípadoch išlo o tesné prekročenie ID kritérií. V prípade C10-C40 bola v referenčnom vrte S-8 v severozápadnej časti areálu PPG zistená koncentrácia 340 µg.l-1 a vo vrte S-5 v severovýchodnej oblasti 310 µg.l-1 (ID kritérium = 250 µg.l-1). V prípade 1,1,2,2-Tetrachlóretylénu bolo v 1. kole zistené tesné prekročenie limitnej hodnoty ID iba v jednom vrte v JV časti skúmaného územia SG-5, kde bola detegovaná hodnota 11,75 µg.l-1 (ID kritérium = 10 µg.l-1). \nV rámci 2. a 3 kola k prekročeniu ID kritéria nedošlo ani v jednom prípade. Všetky znečisťujúce látky a ukazovatele sa pohybovali v desatinách až jednotkách svojich koncentračných hodnôt alebo pod limitom stanoviteľnosti. V rámci 4. kola ID kritérium bolo prekročené iba v prípade v cis 1,2-dichlóreténu, v spodnej časti vrtu S-7, kde jeho koncentrácia dosiahla 29,21 µg.l-1 (ID kritérium = 25 µg.l-1). Vrt S-7 sa \nnachádza v JV indikačnej časti skúmaného územia. Z listu MŽP SR zo dňa 21.3.2023 (Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia areálu PPGemer Industrial Park Rimavská Sobota – oznámenie, doplnenie údajov) vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov (ďalej len „ministerstvo“) súhlasí 1. s ukončením monitorovania a 2. s vyradením parciel 2903\/45, 2903\/48, 2903\/49, 2903\/65, 2093\/69, 2903\/70, 2903\/82, 2903\/83, 2903\/84, 2903\/85, 2093\/86, 2093\/87, 2903\/88, 2903\/89, 2093\/90, 2903\/92, 2093\/95, 2903\/115,2093\/116, 2093\/117, 2903\/118, 2093\/124, 2903\/142, 2903\/143, 2903\/180, 2903\/214, 2093\/231,2903\/233, 2093\/244, 2903\/270, 2903\/288, 2903\/289, 2903\/290, 2903\/291, 2903\/292, 2903\/293,2903\/294, 2903\/295 environmentálnej záťaže „RS (012) \/ Rimavská Sobota - areál bývalých ZŤS (SK\/EZ\/RS\/766)“ z Registra environmentálnych záťaží IS EZ z časti B - potvrdená environmentálna záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2356, "k_123" : 87, "k_1" : 40, "k_2" : 35, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Realizovaný podrobný a doplnkový Geologický prieskum životného prostredia preukázal rozsiahlu kontamináciu ropnými látkami (NEL-IČ), chlórovanými alifatickými uhľovodíkmi – ClU (trichlóretén, tetrachlóretén...), monocyklickými aromatickými uhľovodíkmi nehalogénovanými – BTEX (najmä benzén, toluén a xylén). \nZ výsledkov podrobného prieskumu (Vlasko, I., 2011) vyplývalo, že stupeň kontaminácie v časti A nie je závažný (zbytkové znečistenie). V minulosti (1997 - 2001, 2005) vykonané sanačné práce v danom areáli podniku Kablo vylepšili podmienky v horninovom prostredí územia časti A. Stupeň kontaminácie v časti B je rôzny: vrchná časť horninového prostredia (po hladinu podzemnej vody) je quázi čistá. Vrchná a stredná zóna kvartérneho kolektoru podzemných vôd je mierne znečistená chlórovanými uhľovodíkmi (ClU). V okrajových južných častiach územia B boli zistené vo vrchných a stredných častiach zvodneného kolektora aj mierne zvýšené obsahy ropných látok a benzénu v podzemných vodách.\nStupeň kontaminácie v časti C je závažný: Vo všeobecnosti môžeme dané územie, horninové prostredie a podzemnú vodu, v mieste výstavby objektov časti C hodnotiť v rozsahu sledovaných ukazovateľov ako prevažne silne znečistené. Znečistenie prevyšuje prípustné IT limity v ukazovateľoch NEL, POX, BTEX.\nDoplnkovým prieskumom (Mészárosová, Masiar, 2012) bol zistený stav znečistenia pôdneho vzduchu aromatickými uhľovodíkmi a alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi v celom plánovanom priestore stavby TWIN CITY – juh a taktiež bol zistený dosah znečistenia podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi v spodnej časti kvartéru (horizont 123 – 124 m n. m.) v sz. časti územia stavby (časť A) v nadväznosti na sekundárne zdroje (centrá) znečistenia zistené podrobným prieskumom. Zistené hodnoty koncentrácií alifatických chlórovaných uhľovodíkov v podzemnej vode v časti A sú vo všeobecnosti nižšie ako ID limity Z priebehu izolínií koncentrácií dominantných kontaminantov (trichlóreténu, tetrachlóreténu a cis1,2-dichlóreténu) vyplýva, že znečistenie zistené v roku 2011 v sv. časti záujmového územia (s pravdepodobným pôvodom v bývalej Chemike) nemá súvislé pokračovanie v z. a sz. časti skúmaného územia. V uvedenej oblasti bolo v podzemnej vode príslušného hĺbkového horizontu zistené iba podružné zvýšenie koncentrácie tetrachlóreténu (sonda TCV-8 situovaná v priestoroch bývalého Kabla). V pôdnom vzduchu boli zistené koncentrácie alifatických chlórovaných uhľovodíkov (trichlóreténu, tetrachlóreténu) významne prekračujúce limitné hodnoty C kategórie pokynu 1617\/97-min. Plošne najrozsiahlejší výskyt nadlimitných koncentrácií týchto látok bol zistený v sz. cípe - v časti A (sondy PS-17 a PS-18). Maximálne koncentrácie tetrachlóreténu v tejto oblasti prekračujú limit C kategórie pokynu 1617\/97-min. viac ako štvornásobne a koncentrácie trichlóreténu tento limit prekračujú viac ako trojnásobne. Maximálna hodnota tetrachlóreténu, presahujúca viac ako 14 x limitnú hodnotu C kategórie metodického pokynu 1617\/97-min., bola zistená v sonde PS-8. Ide o dve samostatné ohniská znečistenia. Jedno je pravdepodobne reliktom starého znečistenia v okolí bývalých manipulačných plôch Chemiky na Chalupkovej ulici (okolie sondy PS-8) a druhé súvisí pravdepodobne s činnosťou v bývalých objektoch Kabla.\nRizikovou analýzou boli identifikované environmentálne a zdravotné riziká. V území časť A bolo zistené environmentálne riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou pre NEL-IČ, v území časť C bolo preukázané environmentálne riziko pre NEL, benzén a tetrachlóretén. Pri hodnotení environmentálnych rizík územia časť C boli zohľadnené výsledky analýzy rizík z roku 2002, ktorá hodnotila komplexne znečistenie v širšom priestore bývalej rafinérie Apollo, ktorého súčasťou je znečistenie zistené v časti C. Zdravotné riziká boli identifikované v území časť C bolo zistené nekarcinogénne riziko pre cis 1,2-DCE a karcinogénne riziko pre benzo(a)antracénu. Obe zdravotné riziká boli vypočítané z expozície dermálnym kontaktom so znečistenou podzemnou vodou.\nNavrhnuté sanačné limity (NEL-IČ pre časť A: max. 4,72 mg\/l v podzemnej vode v ohnisku znečistenia, t.j. 0,05 mg\/l na hranici zo susedným pozemkom; 1,2 cis-DCE pre časť C max. 11,4 mg\/l v podzemnej vode, benzo(a)pyrén pre časť C max. 0,011 mg\/l v podzemnej vode) boli rozhodnutím MŽP SR schválené. Zároveň bolo v analýze rizika navrhnuté aplikovať pre časť C sanačné limity, ktoré boli stanovené rizikovou analýzou z r. 2002 (Auxt a kol., 2002: Sanácia ekologickej záťaže v širšom priestore priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo Bratislava. Dokumentácia hodnotenia rizika. HES-COMGEO spol. s r.o. Banská Bystrica.), t. j. NEL-IČ max. 8,8 mg\/l, benzén max. 0,12 mg\/l a tetrachlóretén max. 1,07 mg\/l v podzemnej vode v ohnisku znečistenia (t.j. vo vzdialenosti 100 m od ohniska znečistenia tomu odpovedá koncentrácia NEL-IČ = 1,0 mg\/l, benzén = 0,015 mg\/l a tetrachlóretén max. 0,005 mg\/l). Pre zeminy boli stanovené cieľové limity sanácie v r. 2002 (Auxt, 2002): NEL-IČ max. 2500 mg\/kg, benzén max. 10 mg\/kg a tetrachlóretén max. 150 mg\/kg." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2338, "k_123" : 77, "k_1" : 35, "k_2" : 30, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Monitorovacie práce z roku 2006 preukázali, že v podzemnej vode a zemine sú neustále prekračované NEL a CIU nad hodnoty IT. Sanačné práce prebiehali od roku 1992, v súčasnosti sú však pozastavené. Monitoring prebiehal na náklady mesta. Primárnymi zdrojmi kontaminácie zeminy a podzemnej vody boli povrchové zdroje. V časti areálu, ktorý vlastní spoločnosť Kissling Invest Slovensko boli v r. 2008 odvŕtané dva monitorovacie vrty, v ktorých bola zistená koncentrácia NEL neprekračujúca ani ID hodnotu pre podzemné vody. Predmetná časť pôvodného areálu SA, ktorá v súčasnosti patrí do oblasti priemyselného parku odpovedá z hľadiska pôvodného rozdelenia areálu po SA na čiastkové lokality tzv. čiastkovej lokalite Stred - plocha 2 a sever plocha 3. RA v oblasti Stred – plocha 2 preukázala environmentálne riziko šírenia sa znečistenia v zemine a do podzemnej vody pre NEL, dichlórbenzén, BTEX (toluén, xylén) a aktuálnosť šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre alifatické chlórované uhľovodíky (DCE, TCE, PCE). RA v oblasti Sever – plocha 3 preukázala environmentálne riziko šírenia sa znečistenia v zemine a do podzemnje vody pre NEL a aktuálnosť šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre alifatické chlórované uhľovodíky (DCE). Zdravotné riziko nebolo preukázané ani v jednej z týchto čiastkových lokalít. Environmentálne riziko pre receptory v kontaktnej zóne (v minulosti nazývané tzv. ekologické riziko zo znečistenia zemín, v podstate týkajúce sa organizmov žijúcich v pôde) bolo preukázané pre obe čiastkové lokality. Dôležitým faktom resp. problémom počas sanačných prác (najmä, čo sa týka sanácie podzemnej vody) bolo najmä to, že hoci primárne zdroje znečistenia boli v podstate odstránené, výrazným sekundárnym zdrojom znečistenia boli a sú kontaminované zeminy resp. horninové prostredie, z ktorého sa kontaminanty postupne uvoľňujú do podzemnej vody. Obzvlášť problematické je to najmä v prípade ClU, ktoré sa koncentrujú v depresiách na dne zvodnenej vrstvy.\nMetódou ex situ bolo dekontaminovaných 320 m3 zeminy. Metódou in situ bolo dekontaminovaných 5287 m3 zeminy. Na dekontamináciu horninového prostredia je ešte určených 23136 m3 zeminy. V prípade, že nedôjde k dekontaminácií horninového prostredia obom metódami (in situ aj ex situ) bude dlhodobo dochádzať k vymývaniu kontaminantov podzemnou vodou počas kolísania jej hladiny. Sanačným čerpaním bolo do r. 2005 vyťažených 884,496 kg alifatických ClU, 28,605 kg NEL-IR resp. 54,212 kg NEL-UV. Celkove bolo prečistených 48414,2 m3 podzemnej vody v sanačných vrtoch a 530261,408 v akumulačnej nádrži. Koncentrácia znečistenia bola resp aj je najmä v oblastiach, kde boli sklady PHM, garážové dvory (NEL), tam kde bola odmasťovaná a umývaná technika, práčovňa (ClU), ale aj v okolí kanalizačného systému zrážkovej kanalizácie (najmä NEL, menej ClU). Prirodzená atenuácia prebieha v danej oblasti veľmi pomaly a preto je nutné ju podporiť aktívnou sanáciou podzemnej vody a horninového prostredia súčasne. Hlavným kontaminantom zostávajú chlórované uhľovodíky a NEL, pričom väčšina z ClU má karcinogénne účinky. Problémom je aj to, že lokalita sa nachádza v intraviláne Rimavskej Soboty, pričom v blízkom okolí je obytná zóna vrátane základnej a materskej školy. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum environmentálnej záťaže RS (1979) B \/ Rimavská Sobota – areál po SA – armáda SR (SK\/EZ\/RS\/1979) a RS (1980) B \/ Rimavská Sobota - areál po SA - priemyselný park (SK\/EZ\/RS\/1980)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL-IR a NEL-UV. V podzemných vodách boli identifikované vysoké obsahy alifatických uhľovodíkov (DCE, TCE, PCE a VC). Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené je riziko šírenia sa znečistenia NEL z plochy priemyselného parku a DCE z obidvoch hodnotených environmentálnych záťaží, pričom pri DCE bolo modelom preukázané aj negatívne ovplyvnenie povrchového toku. Šírenie TCE a PCE je obmedzené iba na areály. Znečistenie v lokalitách nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí v priemyselných zónach aj v zóne obytných domov. \nSúčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhované sanačné opatrenia je variant sanácie znečistenia po navrhované sanačné limity. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2153, "k_123" : 69, "k_1" : 37, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Celý areál patrí firme SLOVNAFT, a.s. Časť areálu tvoria bývalé skladovacie priestory pre štátne hmotné rezervy, ostatná časť je terminál SLOVNAFT, a.s. Sanovaná bola spodná (južná, resp. juhovychodná) časť areálu, v ktorej sa nachádza aj samotný terminál SLOVNAFTU (samostatne zaradený v IS EZ). Horná časť areálu nachádzajúca sa v lese, vo svahu nad terminálom (severozápadná časť) zrejme nebola sanovaná. Je potrebná sanácia lokality ako celku, odstránenie všetkých starých pôvodných objektov bývalých štátnych hmotných rezerv. Existuje možnosť nebezpečenstva úrazov (neprikryté šachty, nádrže a pod.), v prípade zvýšenej hladiny podzemnej vody môže dôjsť k pretekaniu nádrží a úniku ropných látok, ktoré sú ako voľná fáza na hladine podzemnej vody v jednotlivých objektoch. Objekty štátnych hmotných rezerv v hornej časti areálu podľa Poláka (2001) pozostávajú z:\n5 veľkokapacitných nadzemných zásobníkov na motorové palivá (3 valcového typu a 2 kazetového typu - zásobníky č. 231 až 235),produktovodov medzi objektmi č. 231 až 235 a spodnou časťou areálu. Priestor medzi 2 valcovými nádržami zásobníkov 233 a 234 je silno znečistený ropnými látkami, v betónoch medzi zásobníkmi je fáza ropných látok. Fáza ropných látok sa nachádza aj na hladine podzemnej vody zásobníka 235. Znečistenie sa môže šíriť do okolia - vyžaduje podrobnejší prieskum a odstránenie fázy na hladine podzemnej vody (Polák, 2001). V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum environmentálnej záťaže MI (1913) \/ Pozdišovce – objekty bývalých štátnych hmotných rezerv (SK\/EZ\/MI\/1913)“, (Pramuk et al.,2015). Na základe získaných údajov bolo zistené lokálne znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody v mieste bývalých štátnych hmotných rezerv a v oblasti stáčania motorových palív zo železničných cisterien. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne a taktiež sa tu nachádza voľná fáza RL a existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre NEL-GC, zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaným sanačným opatrením je variant sanácie znečistenia po navrhované sanačné limity.\nV rámci GPŽP (Pramuk a kol., 2015) bolo vymedzené znečistené územie nesúvisle na viacerých parcelách v rámci záujmového územia. Miestami však znečistenie zrejme presahovalo vymedzené záujmové územie. Na základe výsledkov uvedeného prieskumu, ale aj faktov z dodatočného Oznámenia o existencii EZ z apríla 2021 sa pozemky, kde by bolo zrejmé nutné vykonať sanáciu a pozemky dotknuté sanáciou dajú kvalifikovane vymedziť (odhadnúť). V záujmovom území prieskumu sa znečistenie zistilo (podľa súčasných parcelných čísel, v r. 2021) na nasledovných pozemkoch: k. ú. Pozdišovce: parcely \"C\" č. : 1900\/2, 7, 33, 34, 36, 37, 43, 44, 48, 49, 53, 58, 60, 61, 62, 67, 72, 77, 81, 97, 147, 149, 150, 174, 175, 176, 177, 178. Okrem toho, na základe extrapolácie výsledkov mimo záujmového územia je pravdepodobné, že sa znečistenie nachádza aj v k. ú. Pozdišovce na parcelách „C“ č.: 1838; 1900\/1, 4, 99, 102, 180; 2039\/65, 66, 67, 68, 69, 70, 71,72, 73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81; 2048\/126, 185; „E“ č. : 1900. Vzhľadom k tomu, že rozsah prieskumu sa zameral na záujmové územie a bol limitujúci nedá sa celkom vylúčiť, že sa môže znečistenie nachádzať aj na niektorých ďalších parcelách. Podľa Oznámenia o existencii EZ (apríl 2021) je podozrenie na prítomnosť znečistenie na základe blízkosti k znečisteným parcelám a aj na základe prítomných rozvodných potrubí aj v k. ú. Pozdišovce na parcelách „C“ č. 1900\/100, 107, 2008\/1 a v k. ú. Suché na parcelách „C“ č. 2601\/2, 4, 5. Okrem toho dotknuté sanáciou môžu byť aj parcely, kde sa síce pravdepodobne nenachádza znečistenie (ale nedá sa to celkom vylúčiť): k. ú. Pozdišovce, parcely „C“ č. 1900\/16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 35, 38, 39, 40, 41, 42, 46, 47, 52, 54, 55, 56, 57, 59, 66, 68, 71, 73, 74, 75, 80, 147, 149, 150, 174, 175, 176, 177, 178 (v záujmovom území prieskumu), „C“ č. 2039\/ 64, 82, 83, 2048\/1 (mimo záujmového územia prieskumu)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2398, "k_123" : 66, "k_1" : 35, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola dňa 26.1.2015 na základe výsledkov orientačného geologického prieskumu životného prostredia preradená z Registra EZ – časť A (pravdepodobné environmentálne záťaže) do registra EZ – čať B (environmentálne záťaže). Orientačným geologickým prieskumom životného prostredia na parcele č. 5876\/4 (Masiar, R., 2014), ktorá je zrejme iba časťou plošne rozsiahlejšej environmentálnej záťaže bolo zistené znečistenie NEL-IR, EOX, Zn. V materiáli pochovaných navážok boli zistené zvýšené koncentrácie látok, ktoré indikujú prítomnosť odpadov hlavne so zvýšeným obsahom látok ropného pôvodu a tiež rozpúšťadiel na báze chlórovaných uhľovodíkov a zinku. Znečistenie podzemnej vody nebolo zistené. V hĺbke 2-3 m pod súčasnou úrovňou terénu (v sonde VP-2) bola zistená koncentrácia NEL-IR = 2390 mg\/kg suš., t. j. približne 2,4 násobné prekročenie intervenčného limitu pre priemyselnú zónu (ITp = 1000 mg\/kg sušiny) a v hĺbkovej úrovni 5,5-6,5 m bolo NEL-IR = 6470 mg\/kg sušiny, čo je približne 6,5 násobné prekročenie ITp. Okrem toho v sonde VP-2 bola v hĺbke 2 – 3 m zvýšená koncentrácia EOX = 13 mg\/kg sušiny a v hĺbke 5,5-6,5 m pod úrovňou terénu zvýšená koncentrácia zinku = 1830 mg\/kg sušiny, obe prekračujúce hodnotu indikačného kritéria (ID pre EOX = 8 mg\/kg sušiny a ID pre Zn = 1500 mg\/kg sušiny). V r. 2015 (Antal, 2015) bol realizovaný ďalší orientačný prieskum na danej lokalite s cieľom zistiť aktuálny stav znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody (prieskumný vrt HG-1). V rámci prieskumu bolo zistené znečistenie horninového prostredia ropnými uhľovodíkmi charakterizovanými NEL-IR (1150 mg\/kg sušiny) a uhľovodíkovým indexom (680 mg\/kg sušiny) nad IT limity a tiež znečistenie horninového prostredia chlórovanými alifatickými uhľovodíkmi (28,04 mg\/kg sušiny) nad IT limit. Tiež bolo zistené prekročenie ID limitu v horninovom prostredí u ďalších látok (PAU, toluén, benzén, As, Cd). V podzemnej vode boli zistené koncentrácie prekračujúce IT limit v prípade uhľovodíkového indexu (0,6 mg\/l) a ID limit u u ďalších látok (NEL-IR, PAU, toluén, benzén, Ni, As, Cd, Zn, Hg). V materiály pochovaných navážok boli zistené zvýšené koncentrácie ukazovateľov, ktoré indikujú prítomnosť odpadov hlavne so zvýšeným obsahom látok ropného pôvodu a tiež rozpúšťadiel na báze chlórovaných uhľovodíkov a zinku (Masiar, 2014, Antal, 2015). Prenikanie výluhov do podzemnej vody v dlhodobom časovom horizonte nemožno vylúčiť, preto v záveroch záverečnej správy z orientačného prieskumu (Antal, 2015) sa odporúča vykonať sanačné opatrenia na zamedzenie takýchto vplyvov, prípadne úplné odstránenie odpadov s obsahom škodlivých látok z lokality.\" Lokalita je z viacerých hadísk „citlivým“ územím - nachádza sa v oblasti s významnými zásobami podzemnej vody, pričom v jej bezprostrednej blízkosti je navštevované pietne miesto (vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne) a zároveň je tam štátna hranica s Rakúskom. Uznesením vlády SR č.153\/2016 z 29.4.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR.\nV rámci geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže B5 (006) \/ Bratislava - Petržalka - Kopčianska - pri vojenskom cintoríne\", prebiehajúcej od roku 2019, bola vypracovaná čiastková záverečná správa, ktorá hodnotí výsledky podrobného geologického prieskumu ŽP, pričom jeho cieľom bolo získať doplňujúce informácie pre predsanačnú analýzu rizika. Prieskumnými prácami bolo potvrdené plošné znečistenie horninového prostredia vo všetkých preskúmaných častiach, pričom znečisťujúce látky ako NEL-IR, NEL-UV a C10-C40 prekračovali IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V menšej miere bolo overené aj znečistenie podzemnej vody rovnako v ukazovateľoch NEL-IR, NEL-UV a C10-C40. Predsanačnou analýzou rizika bolo preukázané environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné realizovať v lokalite sanáciu podzemnej vody, pričom je však potrebné odstrániť časť gumového odpadu a znečistené zeminy. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3923\/2022 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu v centre znečistenia pre NEL menej ako 0,5 mg\/l a C10-C40 menej ako 0,25 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2303, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas geologických prieskumných prác (Leššo, J. et al., 2009) bola zistená kontaminácia zeminy a podzemnej vody na viacerých miestach areálu kompresorovej stanice. Najvyššie prekročenia limitných hodnôt pre NEL (intervenčných limitov) boli zistené v oblasti potrubného dvora – hala č. 1 (vrty S-43 a S-44 a ich blízke okolie). Už pri samotnej realizácii výkopov uvedených vrtov sa identifikovalo veľmi silné znečistenie s enormným zápachom po ropných látkach. Na hladine podzem. vody sa vytvorila voľná fáza. Určenie rozsahu kontaminácie si vyžaduje doprieskum danej oblasti. Na základe prieskumu (Leššo, J. et al., 2009) bolo dôvodné predpokladať, že kontamináciou je zasiahnutá celá oblasť potrubného dvora v smere prúdenia podzemnej vody po základy blízkych stavieb z dôvodu ich založenia do málo priepustného podložia (kvartér je reprezentovaný fluviálnymi sedimentmi - nivnými hlinami, prípadne piesčito-štrkovitými hlinami, v podloží je málo priepustný szeczénsky šlír: vápnité silty - siltovce, ojedinele s polohami piesku a ílu).\nPrekročenia intervenčných limitov, prípadne indikačných limitov pre koncentráciu NEL v zemine a podzemnej vode boli aj na iných miestach areálu kompresorovej stanice (napr. v okolí vrtov S-39, S-1, S-8, S-12, S-20, S-28...), ktoré neboli súčasťou záujmového územia následnej sanácie (Leššo, J. et al., 2012). Mohli by sme povedať, že sa jednalo o ďalšie cca 4 znečistené sublokality v rámci areálu kompresorovej stanice, kde však zistená koncentrácia znečistenia bola podstatne nižšia ako v sanačne riešenej časti areálu (pred sanáciou) a mala ešte viac lokálny charakter. Touto kontamináciou je zasiahnutá prevažne plytká podpovrchová vrstva. Už z rizikovej analýzy realizovanej spolu s prieskumom v r. 2009 (Leššo, J. et al., 2009) vyplynulo, že na lokalite, ako celku, významné riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou nie je. Rizikovým miestom sa javila iba oblasť vrtov S-43 a S-44 v potrubnom dvore severne od kompresorovej haly č. 1. Avšak, vzhľadom na to, že priamy prieskum objektov aktívnej prevádzky (kompresorové haly 1-4, podlahy manipulačných plôch) nebolo možné vykonať a v týchto miestach existuje výrazné potenciálne riziko znečistenia, v budúcnosti sa odporúča vykonať doplnkový prieskum areálu kompresorovej stanice zameraný najmä na tieto objekty. Prieskum by sa mal vykonať v dobe, keď tieto objekty nebudú v prevádzke a bude umožnený bezpečný prístup do týchto objektov a bezpečná realizácia prieskumných prác. \nPo ukončení sanačných prác (Leššo, J. et al., 2012) v doteraz najviac znečistenej časti areálu (potrubný dvor – hala č. 1) nie je aktuálne environmentálne ani zdravotné riziko v tejto predmetnej časti areálu (táto časť areálu je zaradená aj v Registri EZ – časť C, sanované a rekultivované lokality). Nakoľko v ostatných častiach areálu na základe doterajších poznatkov (najmä na základe prieskumu z r. 2009 - Leššo, J. et al., 2009) sa jednalo iba o menej intenzívne znečistenie, výrazne lokálneho charakteru, predmetnej lokalite sa prehodnotila klasifikácia znížila sa rizikovosť (priorita) v rámci predbežného hodnotenia rizika v IS EZ z vysokej na nízku.\nT. j. po ukončení sanácie najviac znečistených plôch v r. 2012, ostali iba malé lokálne plochy znečistenej zeminy a podzemnej vody v oblasti areálu kompresorovej stanice, prípadne nepreskúmané plochy (pod budovami a pod.) v miestach, kde sa prieskumné práce nedali realizovať. Z aktualizovanej analýzy rizika (Leššo, J. et al., 2012) vyplýva, že pri súčasnom využití územia a na základe súčasných poznatkov neexistuje žiadne environmentálne a ani zdravotné riziko. Preto bola lokalite znížená rizikovosť aj v IS EZ z vysokej na nízku, pričom modul K2 a K3 neboli aplikované. Kvôli zbytkovej kontaminácií a nerealizácií sanačných (ako aj prieskumných) prác v niektorých častiach areálu kompresorovej stanice (nedali sa realizovať kvôli samotnej prevádzke KS) bola lokalite naďalej ponechaná v IS EZ, ale iba s nízkou prioritou. Ďalšia aktualizácia IS EZ týkajúca sa predmetnej lokality najmä s ohľadom na preraďovanie v rámci jednotlivých registrov sa zrealizuje po získaní nových informácií, po zrealizovaní doplnkových prieskumov a prípadnej sanácií ostatných časti areálu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2306, "k_123" : 53, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Turňa, v zraniteľnom území (poľnohospodársky využívané územia znečistené dusičnanmi). Prieskumom zistený objem kontaminovaných zemín v areáli kompresorovej stanice uhľovodíkmi NEL, presahujúcich IT limity na základe interpretácie výsledkov prieskumných prác je pre NEL-IR 17 669 m3 a NEL-UV 33 213 m3. Vzhľadom na skutočnosť, že prieskum nemohol byť realizovaný aj priamo pod potenciálnymi zdrojmi znečistenia (hlavne kompresorové haly) na základe analógie odhadujú autori podrobného prieskumu ďalšiu nepreukázanú kontamináciu v areáli KS 02 na 22 256 m3. Odborný odhad celkovej kontaminácie zemín predstavuje 55 469 m3. Kontamináciou podzemných vôd NEL v záujmovom území je zasiahnutých niekoľko oblastí. Najrozsiahlejšia a najintenzívnejšia kontaminácia podzemných vôd je v oblasti kompresorových hál č. 1 až 2. Druhou najvýraznejšou oblasťou aj senzoricky identifikovanou je oblasť situovaná v okolí stojatej nádrže na kondenzát plynu. Uvedené oblasti kontaminácie podzemných vôd, možno stotožniť s vyššie uvedenými 2 najrozsiahlejšími oblasťami kontaminácie nenasýtenej zóny horninového prostredia. V ostatných prípadoch sa jedná o menej výrazné oblasti kontaminácie, často charakteristické aj nižšou koncentráciou NEL (pod IT limit). V rizikovej analýze bola preukázaná aktuálnosť ekologického rizika pre alifatické uhľovodíky NEL-UV v nenasýtenej zóne horninového prostredia v oblastiach dokumentovaného znečistenia. Z rizikovej analýzy jednoznačne vyplýva, že z hľadiska šírenia kontaminujúcich látok (NEL) hrozí ich reálne riziko šírenia podzemnými vodami v oblasti pri kompresorových halách č. 1 a 2. Pre oblasť stojatej nádrže na kondenzát plynu, riziko šírenia sa kontaminantov podzemnými vodami, vzhľadom na nedostatok hydrogeologických údajov vyplývajúcich z prítomnosti nespojitého hydrogeoogického kolektora, zvodneného len počas výdatného zrážkového obdobia, nebolo možné počítať. Bolo preukázané významné riziko ohrozenia zdravia cieľovej skupiny pracovníkov, ktoré hrozí pri terénnych a výkopových prácach pri kontakte s podzemnou vodou. Vyplýva to aj z prítomnosti voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody vo vrte 12 pred kompresorovou halou č. 1. Priamy prieskum ďalších rizikových miest (kompresorové haly 1-4, podlahy manipulačných plôch.) vzhľadom na živú prevádzku kompresorovej stanice a existenciu inžinierskych sieti, nebolo možné realizovať z dôvodu neumožnenia prístupu. Je však dôvodný predpoklad o existencii kontaminantov, vzhľadom na charakter prevádzky, práve v týchto oblastiach. Vzhľadom na výsledky prieskumu a závery rizikovej analýzy autori podrobného prieskumu odporúčajú pre oblasť stojatej nádrže na kondenzát plynu v dohľadnej dobe sanáciu danej oblasti. Sanáciu oblasti navrhujú riešiť vzhľadom na charakter kontaminácie v geologickom prostredí a prístupnosť oblasti odťažbou kontaminovaných zemín. Prieskumom dokumentovanú oblasť pri kompresorových halách č. 1 a 2 odporúčajú riešiť z hľadiska sanácie až v období po ukončení prevádzky. Odporúčajú riešiť sanáciu tejto oblasti spoločne so sanáciou samotných kompresorových hál, po vykonaní doplnkového prieskumu kompresorových hál 1-4 a podláh manipulačných plôch. Prieskum navrhujú vykonať v dobe, keď tieto objekty nebudú v prevádzke a bude umožnený bezpečný prístup do týchto objektov a bezpečná realizácia prieskumných prác. Tento prieskum je možné vykonať aj v etape likvidácie kompresorových hál. Koncom roka 2011 bola v centrálnej časti areálu kompresorovej stanice, v okolí nádrže na kondenzát z prepravy plynu realizovaná sanácia, ktorá spočívala vo vyťažení znečistených zemín, ktoré boli následne odvezené na biodegradáciu do dekontaminačného strediska. Celkovo bolo odťažených 485 m3 znečistenej zeminy. V oblasti nádrže na kondenzát, aj po realizácii sanačných prác zostalo zvyškové znečistenie viazané pod nádržou na kondenzát a v ochranných pilieroch." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 243, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládky vznikli sypaním komunálneho odpadu do starých ramien rieky Váh z oblasti mesta Hlohovec, pričom miesto uloženia nebolo predtým žiadnym spôsobom upravované, ani odizolované. Po zaplnení terénnych depresií bol odpad sypaný v hrúbke 2-4 m aj do širšieho okolia ramien. Po ukončení skládkovania v roku 1996 boli obe skládky (TKO1 a TKO2) po čiastočnom zarovnaní a prekrytí hlinou opustené. V súčasnosti je na pozemkoch, kde sa nachádzala skládka TKO2, vybudovaný priemyselný areál. Väčšia časť pozemkov, na ktorých sa nachádzala skládka TKO1 ešte nie je zastavaná. Z výsledkov orientačného prieskumu realizovaného v oblasti (Vybíral, et al., 2005) vyplýva, že v okolí skládky neboli zistené výraznejšie obsahy kontaminujúcich látok. Najvyššie koncentrácie dosahovali chloridy, ktoré sa vyskytovali iba v blízkosti starej skládky (skládka TKO2). Pre vody vo všetkých odberných miestach bola charakteristická zvýšená vodivosť. V niektorých studniach boli zistené aj zvýšené hodnoty Ni a Zn, ktoré však súviseli pravdepodobne s bývalou činnosťou prevádzok v Leopoldove, prípadne s lokálnym znečistením studne. Rozsah znečistenia bol zhodnotený ako akceptovateľný, nie však nebezpečný. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov a pôvodný existujúci vrt ŠUL-1 bol zrekonštruovaný. Monitorovacími prácami boli zistené zvýšené hodnoty Cl-, TOC a EC v podzemnej vode, ktoré prekračovali ID kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. IT kritérium bolo prekročené len pre TOC a to v jednom odbere (v studni ozn.PD100-1). Povrchová voda v ramene Váhu (PV100-6) obsahuje nadlimitné hodnoty Na+, Cl-, SO42-, EC v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. V prípade zemín (z vrtného jadra VN100-4 v zdrojovej oblasti) nebolo zdokumentované prekročenie ID, resp. IT kritérií ani v jednom zo sledovaných ukazovateľov. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 neboli v podzemnej vode zistené žiadne zvýšené hodnoty sledovaných ukazovateľov, ktoré by prekračovali IT kritériá v zmysle smernice. Prekročenie bolo zaznamenané len v prípade TOC. Na základe priaznivých výsledkov monitorovacích prác je odporúčané len účelové sledovanie kvality vody. V roku 2017 bola pre spoločnosť Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o., ktorej priemyselné haly stoja na mieste skládky TKO 2, vypracovaná spoločnosťou AQUIFER záverečná správa s analýzou rizika s názvom \"Rozšírenie výrobného areálu Plastic Omnium, Hlohovec\". Zo záverov predsanačnej analýzy rizika uvedenej správy vyplýva, že potenciálne riziko bolo spojené len s tvorbou skládkových plynov (v zvýšenej miere pri zmene využitia územia - výstavbou areálu). V roku 2020 prebehli v severnej časti územia skládky TKO 2 rekultivačné práce, ktoré spočívali vo vybudovaní pasívneho odplyňovacieho systému. Tento systém rieši problém s potenciálnym únikom skládkových plynov do vnútorných priestorov novovybudovanej haly ako aj ich potenciálne hromadenie v priestore pod spevnenými plochami v bezprostrednej blízkosti novovybudovanej haly\/hál. Zo záverov posanačnej analýzy rizika (pre časť skládky TKO 2) vyplýva, že znečistenie v horninovom prostredí a pôde nepredstavuje environmentálne riziko pre receptory (organizmy) v biologickej kontaktnej zóne. Na lokalite neexistuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Na lokalite nie je riziko znečisťovania povrchovej vody transportom TOC a SO42- podzemnou vodou. Na lokalite nie je riziko ohrozenia zdravia ľudí zo znečistenia v horninovom prostredí a podzemnej vode. Na lokalite je po realizácii sanačného zásahu znížené riziko prieniku skládkových plynov do vnútorných priestorov výrobnej haly na minimum. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3675\/2021 sa stanovujú podmienky posanačného monitorovania kvality podzemných vôd prostredníctvom 5tich monitorovacích objektov po dobu 2 rokov a zároveň podmienky posanačného monitorovania skládkových plynov rovnako po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2792, "k_123" : 79, "k_1" : 32, "k_2" : 26, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Environmentálna záťaž mohla vzniknúť pravdepodobne pôsobením viacerých zdrojov znečistenia, a to: pravdepodobným ukladaním odpadov rôzneho charakteru pred desiatkami rokov, potenciálnym šírením znečistenia podzemnou vodou z bývalého areálu CHZJD, prípadne potenciálnym šírením znečistenia prostredníctvom \"nového\" kanála, ktorý má funkciu drénu zrážkových a epizodicky aj podzemných vôd. Realizáciou podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) bolo zistené najmä znečistenie podzemnej vody. Najvýraznejšie znečistenie bolo overené v juhovýchodnej časti Žabieho majera, čo je oblasť v blízkosti hranice s bývalým Istrochemom, ako aj v blízkosti povrchového toku \"Nový kanál\". V podzemnej vode boli zistené koncentrácie prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch TOC, fenoly, C10-C40, NEL-IR, NH4+, As, chlórbenzény (jednotlivé) a vybrané pesticídy. Znečistenie zemín bolo overené len v biologickej kontaktnej zóne a pásme prevzdušnenia, kde bolo identifikovaných niekoľko malých, navzájom nesúvisiacich miest znečistenia. Znečistenie zemín pásma nasýtenia nebolo potvrdené. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre všetky hodnotené látky. Na lokalite je preukázané karcinogénne aj nekarcinogénne zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v geologickom prostredí. Pre úspešnú sanáciu lokality Žabí majer je nevyhnutné realizovať doplnkový prieskum životného prostredia a sanáciu v areáli Istrochemu. Dovtedy je potrebné vykonať administratívne a technické opatrenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 164, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola riešiteľmi úlohy Monitorovanie vplyvu skládok odpadov na kvalitu podzemných vôd na území dotknutom výstavbou VD Gabčíkovo, SHMÚ, 1996 zaradená medzi potenciálne vysoko rizikové. Odporúčame prieskum znečistenia.\n V roku 2016 získalo mesto Bratislava, mestská časť Rusovce dotáciu na realizáciu rekultivácie 4 lokalít s nelegálne umiestneným odpadom z Environmentálneho fondu celkovo 42 447 eur. Jednou z riešených parciel bola aj parcela 1293\/6, na ktorej sa EZ nachádza. Zo skládky sa odviezlo cca 72 ton zmesového komunálneho odpadu, vyčlenených bolo cca 8 000 € fin. prostriedkov z celkového rozpočtu dotácie. Termín realizácie: 11\/2016-11\/2016." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 228, "k_123" : 36, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a rekultiváciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2619, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2763, "k_123" : 72, "k_1" : 39, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie riečnych sedimentov a povrchového toku je spôsobené intenzívnou priemyselnou činnosťou, ťažbou nerastných surovín a ich spracovaním v povodiach prítokov do VD Ružín. V riečnych sedimentoch sú zvýšené koncentrácie kovov: ortuť, meď, nikel, zinok kadmium, kobalt, olovo...pričom niektoré z nich sú nadlimitné. Koncentrácie ortuti sú miestami nad intervenčný limit. Výsledky analýz sú zväčša staršieho data (viac ako 10 rokov), zvyčajne z obdobia 1994 - 1999. Kumulácia sedimentov ako aj kontaminácia je rôzna na rôznych miestach VD Ružín. Kumulácia sedimentov nastáva najmä v miestach ústí riek a potokov, ktoré napájajú VD Ružin, prípadne pri samotnej hrádzi. Napr. kontaminácia Hg bola typická najmä pre rieku Hornád a preto je kontaminácia Hg kumulovaná v najvyšších koncentráciách najmä v okolí Margecian na vtoku Hornádu do VD Ružín. Vzhľadom k ročnej kumulácií nánosov v objeme 240 000 - 260 000 m3 sa jedná tiež o značné množstvo kumulácie kontaminantov. VD Ružín sa začalo napĺňať v r. 1969 a jej objem pri retenčnej hladine bol 59 000 000 m3, v r. 1996 bol iba 52 000 000 m3. T. j. za 27 rokov sa na jej dne uložilo 7 000 000 m3 sedimentu. VD Ružín plní niekoľko v súčasnosti už nenahraditeľných funkcií - nádrž poskytuje úžitkovú vodu pre košické železiarne (v súčasnosti US Steel) a všetok ostatný priemysel v košickej kotline. Slúži na vyhovujúce riedenie odpadových vôd z každej antropogénnej sféry nad sútokom Torysy a Hornádu. Vytvára prostredie pre optimálny prietok rieky Hornád aj mimo nášho územia. Jej význam umocňuje aj výroba elektrickej energie a znižuje povodňový prietok retenčným obsahom. V neposlednom rade jej priestor a okolie predstavuje príjemné rekreačné prostredie (Bobro, M., 2006). Vzhľadom k zanášaniu dna sedimentmi a kumulácií kontaminantov sú niektoré funkcie VD Ružín ohrozené. Okrem dnových sedimentov obsahujúcich kontaminanty (najmä kovy) je ďalším problémom pravidelná kumulácia komunálneho odpadu splaveného z bezprostredného okolia nádrže a jej prítokov. Napr. odpad ľahší ako voda (najmä plastové nádoby a pod.) sa kumuluje najmä pri hrádzi VN Ružín I. Potenciálne zdravotné riziko pre človeka znamená konzumácia rýb, nakoľko ťažké kovy (najmä ortuť) sa kumulujú v telách ryb. Lokalita sa nachádza v CHVÚ Volovské vrchy, v blízkosti na brehoch VD Ružín sa nachádzajú NPR Sivec a NPR Bujanovská Dubina. V blízkosti je aj ÚEV Stredné Pohornádie. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže KS\/1998)\/Malá Lodina – VD Ružín“. Prieskumom bolo v záujmovom území preukázané znečistenie horninového prostredia dnových sedimentov a podzemnej vody dnových sedimentov vodnej nádrže Ružín I. Znečistením sú zasiahnuté najmä oblasti prítokov riek Hornád a Hnilec do VN Ružín I, ako miest s najvyšším rizikom prítomnosti znečistenia a najvýznamnejšej hrúbky dnových sedimentov. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne aj zdravotné riziko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 945, "k_123" : 86, "k_1" : 42, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti vojenského útvaru sa nachádzajú skladové priestory, ktoré prešli v r. 2002 rekonštrukciou. Okrajová východná časť útvaru, v ktorej sa SA zdržiavali bola ešte v r. 2002 opustená a nevyužívaná. Práve z tejto oblasti boli odstránené zdroje znečistenia ako napr. sklad PHM, sklad motorov, či sklad kyselín. Z hľadiska možného vplyvu na životné prostredie je možné uvažovať so sekundárnymi zdrojmi znečistenia, ktoré spočívajú v nedomapovaní znečistenia zemín v povrchovej zóne, ako aj v rozkyve hladín podzemných vôd. Sanácia znečisteného územia je v realizácii a mal by byť ukončená v XII\/2015." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2626, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2467, "k_123" : 93, "k_1" : 46, "k_2" : 35, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Výsledky monitoringu podzemných vôd z vrtu LK-2 vykazujúce nadlimitné znečistenie (mnohonásobne až 100 násobne) v ukazovateľoch NEL-IR (max. v r. 2014 - 2015 11,92 mg\/l), NEL-UV (max. v r. 2014 - 2015 42,42 mg\/l), benzén (max. v r. 2014 - 2015 0,418 mg\/l), xylény (max. v r. 2014 - 2015 66,881 mg\/l)a etylbenzén (max. v r. 2014 - 2015 1171 mg\/l).\nBudova prístrešok č. 90 s komínom, funkčne neoddeliteľne spojená s budovou č. 5 - uhoľná kotolňa, po vybudovaní v roku 1957 slúžila pre uskladnenie uhlia a pevného paliva. Neskôr slúžila k umiestneniu starých a nefunkčných transformátorov. Na niektorých miestach bol zistený únik transformátorového oleja. Budova č. 5 až do r. 1984 slúžila ako uhoľná kotolňa pre vykurovanie celého areálu leteckých kasární. Vnútorný priestor kotolne je poznačený spaľovaním uhlia a tvorbou dechtov s prítomnosťou PAU. Základy jedného z kotlov museli byť v minulosti sanované pre ich havarijné sadanie spojené s prelomením podlahových betónov. Pod základmi budovy sa predpokladá prítomnosť kontaminovaných zemín a podzemnej vody.\nBudova sklad zemiakov po vybudovaní v roku 1980 slúžil pre uskladnenie potravín, neskôr slúžil k umiestneniu starých a nefunkčných automobilových akumulátorov (baterkáreň). Počas rekonštrukcie dažďovej a splaškovej kanalizácie bolo z okolia vrtu LK-2 vybratých zo zeme niekoľko sudov s vykurovacím olejom. Pretože prístrešok č. 90 s komínom je otvorený priestor, nie je cítiť zápach. V minulosti boli viditeľné olejové škvrny, ale v súčasnosti už nie sú viditeľné ani tieto príznaky.\nV priestore budovy č. 38 nebolo vykonané žiadne meranie znečistenia. Jediným prejavom znečistenia je zápach.\nLokalita sa nachádza v OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov. Hron je vodohospodársky významný vodný tok. Je to tzv. zraniteľná oblasť znečistená dusičnanmi z poľnohospodárskej výroby.\nDoplnkovým geologickým prieskumom životného prostredia (Auxt, A., et al., 2021), ktorý bol realizovaný v rámci projektu geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže na lokalite SLiač - letecké kasárne\", bolo overené znečistenie zemín (biologickej kontaktnej zóny, pásma prevzdušnenia aj pásma nasýtenia) a podzemnej vody, pričom hlavnými kontaminantmi boli NEL-IR, NEL-UV a C10-C40. Koncentrácie uvedených ukazovateľov prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 12015\/7. Z predsanačnej analýzy rizika vyplýva, že v lokalite je riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre NEL-IR, UV a xylény. Sanačné práce na lokalite by mali byť ukončené do roku 2023 (v zmysle projektu)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2122, "k_123" : 51, "k_1" : 20, "k_2" : 16, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá regionálna skládka odpadu s výmerou 340x250 m, na ktorú sa vyvážal odpad z mesta Trnava a okolitých obcí je uzavretá, od roku 2010 prebiehala jej rekultivácia, ktorá bola ukončená v roku 2013. V roku 2009 bola monitoringom v priesakovej vode zistená vysoká koncentrácia (nad IT kritériá pre podzemné vody) niektorých ukazovateľov ako napr. Chloridy, NH4+, vodivosť, Bór. Lokalita bude vyradená z REZ-časti B na základe predložených priaznivých výsledkov z monitoringu po rekultivácii." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 113, "k_123" : 61, "k_1" : 33, "k_2" : 8, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je už z veľkej časti zrekultivovaná, ale Rovnianka sa nachádza cca 2 m, je v nej zjavne odpad zo skládky. Skládka je preradená do REZ - časti C, vzhľadom na úpravu telesa skládky a jej následné zahrnutie zeminou. Odpad sa už v súčasnosti na skládku nevyváža. Monitorovacími prácami realizovanými v rokoch 2014 - 2020 nebola potvrdená kontaminácia podzemnej vody v indikačnej oblasti. Na základe výsledkov monitorovania nie je preto potrebné naĎalej realizovať monitorovanie kvality podzemnej vody vo vzťahu k danej lokalite." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 25, "k_123" : 62, "k_1" : 21, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli bývalého PD je niekoľko potenciálnych zdrojov znečistenia (bývalé úložisko nádrží PHM, bývalé olejové hospodárstvo, žumpy, sklad starých agrochemikálií, sklad (baliareň) hnojív, vonkajšie úložisko hnojív, skládka odpadu, bývalé hnojisko). Podzemná nádrž na PHM bola odstránená, ale sanácia sa nerealizovala. Olejové hospodárstvo je tiež zlikvidované. Žumpy sú údajne plné. V sklade agrochemikálií sa nachádzajú staré agrochemikálie rôzneho druhu a formy (tekuté, práškové) v rôznych (aj poškodených) obaloch. Strecha aj steny skladu sú funkčné a do skladu pravdepodobne nevniká zrážková a ani povrchová voda. Sklad ale nie je zneprístupnený (nie je uzamknutý) a nie je tu ani žiadne upozornenie na skladované látky. Vonkajšie úložisko hnojív je miestom, kde boli v minulosti uložené na voľnej ploche hnojivá a údajne sa nedá vylúčiť, že časť z nich bola prekrytá zeminou a je tam zakopaná aj v súčasnosti. Na skládke odpadu prevláda najmä stavebný odpad, ale miestami sú aj plastové obaly a nedá sa vylúčiť aj iný materiál. Zistené bolo znečistenie NEL-IR (sonda KS-2 pri úložisku nádrží PHM, NEL-IR = 840 mg\/kg sušiny), ktoré prekročilo intervenčný limit pre obytnú zónu, (ITo = 500 mg\/kg sušiny), ale je nižšie ako je intervenčný limit pre priemyselnú zónu (ITp = 1000 mg\/kg sušiny). Indikačný limit pre NEL-IR (ID = 400 mg\/kg sušiny) bol prekročený v blízkosti bývalého olejového hospodárstva (sonda KS-1, NEL-IR = 454 mg\/kg sušiny). Koncentrácie ostatných analyzovaných látok (PAU, PCB, pesticídy, kovy…) v rámci orientačného prieskumu (Spišák, Z. a kol., 2015) neprekročili žiadny limit. Vzorky podzemnej vody neboli odoberané. Odporúčame realizovať podrobný geologický prieskum.\nKomentár z r. 2008: V uložených odpadoch je prímes priemyselných odpadov, pneumatiky, rôznych nebezpečných odpadov s obsahom ropných látok, ťažkých kovov a možné sú aj agrochemikálie.\nNa základe výsledkov podrobného geologického prieskumu ŽP (Tupý, P., et al., 2021) nebolo preukázané závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Overené bolo lokálne, bodové znečistenie biologickej kontaktnej zóny v ukazovateľoch NEL-GC (prekračujúce IT kritériá) a Cd (prekračujúce ID kritériá) v zmysle smernice MŽP SR č.R-AR 1\/2015-7. Zistené limitované bodové znečistenie podzemnej vody NH4+ svojím charakterom poukazuje na niekdajšiu prítomnosť hnojísk. Podzemná voda v kolektore nie je chránená súvislým horizontom podpovrchových nepriepustných polôh, ktoré by znemožnili vertikálnu infiltráciu, a preto je pravdepodobné, že znečistenie rôzneho druhu by sa prejavilo v podzemnej vode, ak by existoval jeho intenzívny a aktívny zdroj súvisiaci s predmetnou lokalitou. Zo záverov analýzy rizika nevyplynula potreba realizovať sanačné opatrenia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3890\/2021 je stanovené monitorovať kvalitu podzemnej vody, a to 4x ročne, po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude následne daná lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 492, "k_123" : 51, "k_1" : 21, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas budovania monitorovacieho systému pre sledovanie kvality podzemnej vody boli v roku 1998 zistené zvýšené koncentrácie amónnych iónov prekračujúce IT kritériá pre podzemnú vodu (vo vrte I-1), vo vrtoch I-2 a I-3 prekračovali koncentrácie ID kritériá pre podzemnú vodu. Boli prekročené koncentrácie dusitanov v podzemnej vode vo vrte I-4 nad IT kritériá. Zaznamenané boli aj zvýšené koncnetrácie NEL-IR, ktoré však nepresahovali ani ID kritériá pre podzemnú vodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2629, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2702, "k_123" : 100, "k_1" : 41, "k_2" : 38, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa: Beharka, M., 1996: Znečistenie Hornádu, je predpoklad zvýšených koncentrácií As. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Záverečná správa z podrobného geologického prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže SN (004) \/ Krompachy - Kovohuty“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia zemín v pásme prevzdušnenia ťažkými kovmi (As, Cd, Cu, Cr, Ni, Pb, Sb, Zn) a ropnými látkami - NEL-IR, NEL-GC, ďalej v pásme nasýtenia ťažkými kovmi (As, Cd, Cu, Ni, Sb, Zn) a ropnými látkami - NEL-IR, NEL-GC. V podzemných vodách boli identifikované – fluoridy, chloridy, sulfidy, amónne ióny, ťažké kovy (As, Cd, Cu, Cr, Hg, Ni, Pb, Zn), fenoly, ropné látky - NEL-IR, NEL-GC, EOCl, TOC, chryzén. Na základe identifikácie znečistenia boli vyčlenené dve plochy - západná a východná, na základe ktorých sa postupovalo pri hodnotení rizika. V západnej časti lokality je aktuálne environmentálne riziko pre biologickú kontaktnú zónu vzhľadom k prítomnosti vysokých koncentrácií arzénu, neboli identifikované environmentálne riziká šírenia podzemnou vodou v zmysle prekročenia zvolených kritérií kvality podzemnej vody vo vybraných referenčných miestach ale bol zistený výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Vo východnej časti lokality je aktuálne environmentálne riziko pre biologickú kontaktnú zónu vzhľadom k prítomnosti vysokých koncentrácií medi. Vo východnej časti lokality boli zistené významné environmentálne riziká šírenia podzemnou vodou pre arzén, kadmium, nikel a zinok. U všetkých týchto látok je predpoklad, že svojou migráciou podzemnou vodou negatívne ovplyvní kvalitu podzemnej vody v smere jej prúdenia na severnom okraji výrobného areálu a tiež na brehu rieky Hornád. Zdravotné riziko je aktuálne pre arzén v kontaktnej zóne horninového prostredia s ohľadom na vyhodnotenie expozičných scenárov 1 a 2 súvisiace s pohybom osôb na voľne prístupnom priestranstve s identifikovanou kontamináciou zemín v západnej časti lokality a tiež v severovýchodnom susedstve výrobného areálu Kovohuty Krompachy. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 213, "k_123" : 49, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a rekultiváciu lokality.\n V roku 2017 bola poskytnutá dotácia z Environmentálneho fondu vo výške 30 000 eur na rekultiváciu parcely C 2173\/2, na ktorej sa nachádza skládka. Rekultivácia pozostávala zo zberu, odvozu a uloženia odpadu o objeme 503 ton a následne z úpravy miesta do pôvodného stavu. Termín realizácie: 8\/2017 - 10\/2017." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 759, "k_123" : 45, "k_1" : 19, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nefunkčná čerpacia stanica sa nachádza v intraviláne mesta Hnúšťa, v blízkosti obytnej zóny, pri hlavnej ceste v smere Hnúšťa – Rimavská Sobota. Čerpacia stanica je v pôvodnom stave, nefunčná, podzemné nádrže neboli zlikvidované, odstránené boli iba výdajné stojany. Práve staré podzemné nádrže, ktoré neboli doposiaľ zlivkidované môžu byť zdrojom kontaminácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 710, "k_123" : 59, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka popola bola vybudovaná na bývalom kalovom poli č. 6 a bola prevádzkovaná v rokoch 1993 až 2002. Pre skládku bol v roku 1992 vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci zo 7 monitorovacích vrtov s označením J-1 až J-7. Z hľadiska vplyvu skládky na kvalitu podzemnej vody sú hlavnými kontaminantmi NH4+, CHSK-Mn, Al, Cd, Ni, Pb, tenzidy a tiež ukazovatele pH a EC. Plošný rozsah kontaminácie je určovaný najmä západným smerom prúdenia podzemných vôd na lokalite. Problémom k určeniu šírenia kontaminácie je však prítomnosť starej skládky a kalových polí v tesnej blízkosti skládky popola. Nie je preto jasné, či je kontaminácia spôsobená predmetnou skládkou alebo existenciou už nečinných kalových polí a starej rekultivovanej skládky odpadu. Skládka popola bola v roku 2013 zlikvidovaná. Materiál bol z miesta kalového poľa č. 6 vyťažený a odvezený na skládku v obci Žakovce. Zároveň bolo zlikvidované aj kalové pole č. 5.. OÚŽP v Poprade nariadil vykonať monitoring podzemných vôd v okolí zlikvidovaných kalových polí za účelom preukázania stupňa znečistenia podzemných vôd po ich likvidácii. Monitoring bol realizovaný prostredníctvom vrtov J-3, J-5 a J-6 po dobu 12 mesiacov. Výsledky monitoringu nepotvrdili kontamináciu podzemnej vody v blízkosti zlikvidovaných kalových polí. Výnimkou je len mierne zvýšená koncentrácia As prekračujúca ID kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 6 nových monitorovacích vrtov (mimo areálu Chemosvitu), pričom 3 vrty boli situované v referenčnej a 3 v indikačnej oblasti. Odoberané boli tiež vzorky z rieky Poprad a vzorky pôdy, riečnych sedimentov a horninového prostredia. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda v indikačnej oblasti vykazuje zvýšené hodnoty v ukazovateľoch NH4+, As a TOC, prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Prekročenie IT kritérií pre ukazovatele As a Hg a ID kritérií pre ukazovatele As, Pb, Zn a NEL-UI bolo zistené vo vzorkách pôdy. Pri nadchádzajúcom monitoringu lokality je nutné zdôrazniť skutočnosť, že v tesnej blízkosti danej lokality sa nachádzajú aj ďalšie zdroje znečisťovania (kalové polia ČOV Chemosvitu, rekultivovaná a nerekultivovaná časť starej skládky a výtok z ČOV). Podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Chemosvit boli uvedené zdroje znečisťovania ako kalové polia č. 1 až 4 a samotná ČOV zlikvidované v rokoch 2015 až 2018. Materiál z kalových polí bol odťažený a terén upravený. Monitorovacími prácami realizovanými počas rokov 2016-2020 bola zistená pretrávajúca kontaminácia podzemných vôd indikačnej oblasti a to v ukazovateľoch As (nad IT kritérium), NH4+ (nad ID, resp. IT kritérium) a TOC (nad ID, resp. IT kritérium). Najvyššie koncentrácie As boli zistené počas odberu podzemnej vody v roku 2016, kedy zistené hodnoty prekračovali IT kritérium viac ako 10násobne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 661, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj štôlňa Sirková bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu. Odporúčali odvedenie banskej vody do povrchového toku.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 41, "k_123" : 48, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Časť skládky bola rekultivovaná prehrnutím zeminou a zatrávnením. V západnej časti skládky pretrváva ukladanie odpadu na ploche cca 60x5m o hrúbke 1-2m do eróznej ryhy potoka s prietokom cca 1-2 l\/s, kde sú odpady v priamom kontakte s povrchovým tokom" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2230, "k_123" : 62, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie podzemnej vody chlórovanými alifatickými uhľovodíkmi, zistené v rámci prác komplexného monitorovacieho programu prijatom SE, a.s., bolo bližšie špecifikované doplnkovým geologickým prieskumom činiteľov životného prostredia, realizovanom na lokalite v závere roka 2008. Na základe súboru výsledkov bol v rámci záujmového územia vybudovaný a v závere roka 2008 sprevádzkovaný technologický systém sanácie podzemných\nvôd. Sanačné práce sa realizujú od r. 2009 a ukončené budú pravdepodobne v r. 2012. Generálny smer prúdenia podzemnej vody v prirodzenom stave, v čase bez sanačného čerpania je zo severu na juh. Sanačné čerpanie výrazne ovplyvňuje prúdenie podzemnej vody v tomto relatívne dobre priepustnom hydrogeologickom kolektore. Lokalita sa nachádza približne na hranici dvoch hydrologických povodí, pričom je otázne, či kolektor fluviálnych kvartérnych pieskov na danej lokalite je v hydraulickej spojitosti s riekou Laborec. Ak aj je, tak rieka Laborec zrejme nemá drenážnu funkciu, ale skôr naopak, dotuje kolektor vodou, pričom ten sa v prirodzenom stave ďalej odvodňuje na juh do povodia rieky Latorica a jej prítoku Udoč. Laborec, Latorica, Uboč sú vodohospodársky významné vodné toky, Laborec preteká severne od lokality, cca 1,2 km od EZ, zatiaľ čo Uboč a Latorica sú južne od EZ, cca 5 km vzdialené. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že koncentrácie znečistenia v centrálnej časti areálu sú stále vysoké. Jedná sa najmä o okolie vrtu S-1, niekedy aj okolie vrtov VX-12 a VX-8. Znečistenie chlórovanými alifatickými uhľovodíkmi bolo v r. 2011 maximálne vo vrte S-1 (1, 2 dichlóretén = 0,0800 - 0,725 mg\/l, IT limit je 0,0200 mg\/l). Môžme však konštatovať, že vďaka sanácií koncentrácie v centrálnej časti areálu postupne klesajú, čo sa prejavilo najmä v prípade vrtov VX-12 a VX-8, ktoré výrazne klesli aj medziročne (v r. 2010 boli niekedy aj nad IT limitom, v r. 2011 boli stále pod ID limitom). Lokalita sa zároveň nachádza v tzv. zraniteľnej oblasti (územie poľnohospodársky využívané, znečistené dusičnanmi). o ukončení sanácie prebehol na lokalite posanačný monitoring (2015-2016), kt. potvrdil úspešnosť sanácie. Na základe toho je lokalita vyradená z Reg B a bude ponechaná iba v Reg C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1098, "k_123" : 54, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita Slnečná stráň predstavuje skládku priemyselného odpadu, na ktorú bol ukladaný odpad z výroby hliníka v ZSNP v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia. Na skládke boli z rekultivačných prác vykonané len menšie terénne úpravy. O množstve a druhu ukladaného odpadu nie sú k dispozícii detailnejšie informácie. Územie je situované v bezprostrednej blízkosti vodného toku Hron a z hľadiska prirodzenej ochrany územia podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov je zaradené v kategórii „so žiadnou prirodzenou ochranou - ohrozenie podzemnej vody veľmi vysoké (A), vysoké (B)“." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 369, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Najmä v 80. rokoch 20. storočia boli na lokalitu Ľadovo vyvezené obaly z rôznych druhov pesticídov, ktoré boli využívané okolitými vtedy ešte fungujúcimi poľnohospodárskymi podnikmi. Do jamy s ílovitým podložím boli uložené všetky likvidované chemikálie a následne bola táto jama zasypaná vrstvou zeminy a bol upravený jej povrch. Vzhľadom na to, že na likvidácii pesticídnych prípravkov sa podieľalo niekoľko poľnohospodárskych subjektov, ktoré už zanikli, nie je možné určiť pôvodcu uložených chemikálií. Lokalita je v súčasnosti zarastená náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2788, "k_123" : 58, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 24, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka priemyselného odpadu je situovaná v hlbokej prírodnej eróznej ryhe v blízkosti obytnej zóny obce Lovce. Skládku rozdeľuje miestna cestná komunikácia na dve časti, severnú a južnú. Severná časť skládky sa nachádza v intraviláne obce v bezprostrednej blízkosti rodinných domov. Južná časť skládky je v extraviláne obce. Skládka nebola pred ukladaním odpadov vybavená žiadnym izolačným systémom. Na dne ryhy je pod odpadom uložené betónové potrubie, ktoré gravitačne odvádza drenážne vody spod telesa skládky, ale aj vody zo zastavaného územia nad skládkou. Voda v potrubí nad skládkou vykazuje znaky prítomnosti splaškových odpadových vôd z okolitých nehnuteľností. Výtok z potrubia obsahuje zmes vody z povrchového odtoku, odpadovej vody a priesakovej kvapaliny zo skládky. Potrubie voľne ústi do pokračovania voľnej ryhy pod skládkou. Po ukončení navážania priemyselného odpadu v 90tych rokoch 20. storočia bola skládka ponechaná bez ďalšieho zabezpečenia. Obec Lovce zabezpečila provizórne rekultivačné zakrytie uloženého odpadu vrstvou výkopovej zeminy. Severná časť skládky bola medzičasom čiastočne zastavaná ihriskom a parkoviskom. Zvyšná časť územia v priestore skládky nie je v súčasnosti využitá.\nNa lokalite boli realizované prieskumné práce za účelom zistenia aktuálneho stavu znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody (Tupý, P., et al., 2021). Podrobným geologickým prieskumom bolo overené znečistenie horninového prostredia najmä v pásme prevzdušnenia a to v ukazovateľoch As, Cr, Zn, Cd, NEL-IR a C10-C40, pričom obsahy uvedených ukazovateľov prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Identifikované bolo tiež znečistenie podzemnej vody nad ID, resp. IT kritériá a to v ukazovateľoch NH4+, Cr a Sn. K dotovaniu znečisťujúcich látok do podzemnej vody dochádza pravdepodobne aj prostredníctvom nelegálne vypúšťaných odpadových vôd z niektorých okolitých nehnuteľností. Voda prevádzaná potrubím, ktoré je uložené pod bázou telesa skládky nesie znaky odpadovej a aj priesakovej vody. Táto voda má už pred vstupom do priestoru skládky vysoké koncentrácie NH4+ a pravdepodobne vplyvom priesakov zo skládky sa obohacuje o ďalšie znečisťujúce látky, najmä Cr a Sn. Na výtoku vody z potrubia do povrchového recipientu sú prekračované limitné hodnoty znečisťujúcich látok pochádzajúcich z uloženého odpadu, ale aj tých ukazovateľov, ktoré boli nadlimitné už na prítoku do priestoru skládky.\nAnalýzou rizika bolo preukázané, že v skúmanom území je environmentálne riziko pre receptory v kontaktnej zóne a tiež je prítomné environmentálne riziko pre šírenie sa znečistenia podzemnou vodou (pre NH4+ a Sn). Z uvedených dôvodov je preto potrebné realizovať sanačné práce na lokalite. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR \n3765\/2021 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú a povrchovú vodu a tiež podmienky monitorovania a to v rozsahu 4x ročne po dobu 3 rokov prostredníctvom vybraných monitorovacích vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2599, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ložiskové územie Mlynky patrí medzi staré historické banské revíry. Dlhodobá ťažba Fe, Cu, Sb rúd bola definitívne ukončená až likvidáciou prevádzky Mlynky (bane, úpravne, povrchové zariadenia) v roku 1966. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 380, "k_123" : 46, "k_1" : 23, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO, SO, čiastočne prekrytá, bola prevádzkovaná s OP do 20.6.1996. Podľa RSO databázy mala plochu 12000 m2 a objem 12000 m3. Sú tam aj nové vývozy KO, SO a pod. (fľaše od oleja, sklenená vata, azbestovocementový odpad...). Lokalita sa nachádza v CHVÚ Levočské vrchy. Cca 700 m od nej je ÚEV Spišskopodhradské stráne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 260, "k_123" : 75, "k_1" : 29, "k_2" : 28, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad s agrochemikálií je opustený, bez majiteľa, s možnosťou vstupu nepovolaných osôb, vo vzdialenosti cca 100 m od rieky Udava. Aktuálne informácie na základe posledných kontrol vykonaných ÚKSÚP v dňoch 26.7.2012 a 15.2.2010 a 9.1.2007 v sklade agrochemikálií bez majiteľa v blízkosti fy CO.BER – Plus, s.r.o.. v Rovnom č. 138 okr. Humenné: 1. sklad je nevhodný (opustený, voľne prístupný), obaly na skladovaných agrochemikáliách sú čiastočne poškodené 2. zistená prítomnosť z agrochemikálií: SYS 67 Omnidel – 550 kg, Fusilade Super – 15 l, Burex Special – 12 kg (obal poškodený), Tobogard 50 WP 25 kg, Basamid – 20 kg, Synslox 40 – 28 l (obal porušený), Tecto 450 FW – 10 l, Bathurin 82 – 12 kg (obal poškodený), Celuko 25 EC – 25 l, Starane 250 EC – 5 l (obal porušený), Actellic – 4 l, Gramoxone – 4 l, Bayleton 5 WP – 20 kg, Sys Mecmin – 4 l (obal porušený), Balan LC – 10 l, Stomp – 30 l, neznámy práškový prípravok – 25 kg, neznáme tekuté prípravky – 68 l (porušené obaly). Prestárle a neznáme agrochemikálie sú viac ako 15 rokov staré, nachádzajú sa v opustenom sklade. Od 22.7.2004 do 22.6.2007 boli vo vlastníctve Christiana Calzu, občana Talianskej republiky, ktorý ich nadobudol od úpadcu Agrodružstvo Rovné. Terajší majitelia, taktiež občania Talianska tvrdia, že Diego Roda a Ljiljan Ecimovic tvrdia, že daný objekt nebol predmetom ich kúpy a že nie je zapísaný na liste vlastníctva. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami nebola zistená kontaminácia horninového prostredia v bezprostrednom a blízkom okolí skladu chemikálií v areáli družstva. Zistená bola kontaminácia podzemnej vody v ukazovateľoch TOC, dusitany a amónne ióny, ktoré prekračovali IT limity. Tento charakter znečistenia poukazuje na znečistenie z poľnohospodárskej výroby, ktorá je prevádzkovaná na lokalite aj v súčasnosti. V sklade pesticídov, ktorý bol overovaný sa nachádzalo 2,7 t agrochemického odpadu, ktorý bol v rámci geologickej úlohy zlikvidovaný. Objekt skladu je v súčasnosti schátraný a nezabezpečený. Napriek tomu, že sklad pesticídov nie je zdrojom kontaminácie, je potrebné budovu zlikvidovať alebo zrekonštruovať. V rámci prác bola vypracovaná aj analýza rizika a štúdia uskutočniteľnosti sanácie znečisteného územia, ktorej cieľom bolo navrhnúť potrebné opatrenia na zabezpečenie objektu skladu. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali v rokoch 2017 - 2020 nebolo overené znečistenie podzemnej vody v sledovaných ukazovateľoch. Zvýšené koncentrácie prekračujúce IT kritériá v podzemnej vode boli zaznamenané len v prípade NH4+ a TOC čo však nesúvisí s bývalým skladom pesticídov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 629, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je na brehu rieky Nitry, na nivných sedimentoch - piesčitých štrkoch. Je v prevažnej miere zavozená stavebným odpadom a hlinou ale nie je izolovaná proti priesakovým dažďovým vodám. Vzhľadom na podložie a vodný tok ju evidujeme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž, časť A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 802, "k_123" : 52, "k_1" : 34, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je situovaná v území s vysokou hladinou podzemnej vody, priamo v kontakte z miestnym rybníkom a obklopená rodinnými domami. V súčasnosti je povrch využívaný ako futbalové ihrisko (skládka splanírovaná, upravená). Dochádzalo k ukladaniu odpadu z Dusla Šaľa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1127, "k_123" : 38, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená na odporúčanie OÚŽP. Jeden z hlavných dôvodov zaradenia je jej poloha v suchej eróznej ryhe. Skládka odpadu bola využívaná ako veľká obecná skládka bez technického zabezpečenia a po ukončení bola zavezená zeminou. V súčasnosti zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 897, "k_123" : 85, "k_1" : 36, "k_2" : 28, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Klasifikácia bola realizovaná len na základe predpokladu z dôvodu neúplných podkladov z auditu. Podľa: Beharka, M., 1996: Znečistenie Hornádu, je predpoklad zvýšených koncentrácií As. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Záverečná správa z podrobného geologického prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže SN (004) \/ Krompachy - Kovohuty“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia zemín v pásme prevzdušnenia ťažkými kovmi (As, Cd, Cu, Cr, Ni, Pb, Sb, Zn) a ropnými látkami - NEL-IR, NEL-GC, ďalej v pásme nasýtenia ťažkými kovmi (As, Cd, Cu, Ni, Sb, Zn) a ropnými látkami - NEL-IR, NEL-GC. V podzemných vodách boli identifikované – fluoridy, chloridy, sulfidy, amónne ióny, ťažké kovy (As, Cd, Cu, Cr, Hg, Ni, Pb, Zn), fenoly, ropné látky - NEL-IR, NEL-GC, EOCl, TOC, chryzén. Na základe identifikácie znečistenia boli vyčlenené dve plochy - západná a východná, na základe ktorých sa postupovalo pri hodnotení rizika. V západnej časti lokality je aktuálne environmentálne riziko pre biologickú kontaktnú zónu vzhľadom k prítomnosti vysokých koncentrácií arzénu, neboli identifikované environmentálne riziká šírenia podzemnou vodou v zmysle prekročenia zvolených kritérií kvality podzemnej vody vo vybraných referenčných miestach ale bol zistený výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Vo východnej časti lokality je aktuálne environmentálne riziko pre biologickú kontaktnú zónu vzhľadom k prítomnosti vysokých koncentrácií medi. Vo východnej časti lokality boli zistené významné environmentálne riziká šírenia podzemnou vodou pre arzén, kadmium, nikel a zinok. U všetkých týchto látok je predpoklad, že svojou migráciou podzemnou vodou negatívne ovplyvní kvalitu podzemnej vody v smere jej prúdenia na severnom okraji výrobného areálu a tiež na brehu rieky Hornád. Zdravotné riziko je aktuálne pre arzén v kontaktnej zóne horninového prostredia s ohľadom na vyhodnotenie expozičných scenárov 1 a 2 súvisiace s pohybom osôb na voľne prístupnom priestranstve s identifikovanou kontamináciou zemín v západnej časti lokality a tiež v severovýchodnom susedstve výrobného areálu Kovohuty Krompachy. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 427, "k_123" : 47, "k_1" : 13, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas terénnej obhliadky boli vizuálne zistené prejavy kontaminácie pri nezastrešenom výdajnom stojane v blízkosti nadzemných nádrží na motorovú naftu. Manipulačná plocha nie je vybudovaná a kontaminácia je v priamom styku s okolitým terénom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 100, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza medzi Hričovským kanálom a Váhom, cca 100 m severne od ťažobne štrku. Na lokalitu je aj v súčasnosti občasne vyvážaný najmä komunálny odpad a to najmä na jej okraj popri príjazdovej ceste. Plocha skládky postupne zarastá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 738, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Geologické podložie vzhľadom na vhodnosť umiestnenia skládky odpadov, sa vyznačuje veľmi vysokým a vysokým stupňom ohrozenia podzemnej vody. Množstvo uloženého odpadu preto predstavuje riziko kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 161, "k_123" : 72, "k_1" : 37, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bolo od roku 1992 realizovaných niekoľko prieskumných prác zameraných na overenie kontaminácie podzemnej vody a zeminy vplyvom výrobnej a skladovacej činnosti závodu Matador. Prieskumnými prácami bola potvrdená kontaminácia podzemnej vody ClU a BTEX a tiež ropnými látkami. V rokoch 1995 - 1998 boli vzhľadom na existujúcu kontamináciu najmä podzemnej vody (overená bola aj voľná fáza zložená prevažne z toluénu na hladine podzemnej vody) realizované sanačné práce, ktoré spočívali v odčerpávaní a čistení kontaminovanej podzemnej vody prostredníctvom vrtov HBM-1 a HBM-2 a následného stripovania. Koncom roka 1998 bolo dosiahnuté čiastočné zlepšenie pri jednotlivých kontaminantoch, avšak analýzami v roku 2005 bolo zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateli toluén. Následne bol v roku 2006 vypracovaný projekt sanácie, ktorý však nebol realizovaný. V rokoch 2008 a 2009 prebehli v časti areálu ďalšie prieskumné práce zamerané na overenie znečistenia podzemnej vody a zeminy (Mikita, M., et al., 2009). Prieskumnými prácami nebola potvrdená kontaminácia zemín, ale bola potvrdená kontaminácia podzemnej vody a to v ukazovateľoch NEL-IČ, NEL-UV, benzén, etylbenzén, toluén, xylény a suma aromatických uhľovodíkov, ktoré prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Benková, K., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov, ktoré sú situované po obvode bývalého areálu závodu, v referenenčnej aj indikačnej oblasti (vo vzťahu k danej env.záťaži). Monitorovacími prácami boli vo vzorkách podzemnej vody v juhovýchodnej (indikančnej) oblasti zistené zvýšené koncentrácie v ukazovateľoch TOC, tenzidy, cis1,2-dichlóretén, chlóretén, benzén a toluén, ktoré prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Prieskumnými prácami realizovanými v roku 2022 (Macek, J., a kol. 2023) nebolo overené závažné znečistenie horninového prostredia ani podzemnej vody. Horninové prostredie a podzemná voda v záujmovom území nie sú významnejšie znečistené sledovanými znečisťujúcimi látkami, pričom sa pravdepodobne naďalej prejavuje postupné znižovanie rozsahu znečistenia procesmi prirodzenej atenuácie, ktoré bolo v tomto území dokumentované aj v minulosti. Z vypracovanej analýzy rizika vyplýva, že zistené znečistenie nepredstavuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4135\/2023 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody 4x ročne, po dobu 2 rokov prostredníctvom vybraných 5tich monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 37, "k_123" : 58, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 22, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke boli ukladané odpady z obrábania, povrchovej úpravy a zušľachcovania kovov, zvyšky farieb, odmasťovacích a čistiacich prostriedkov a priemyselné smeti. Kontaminácia územia bola preto hodnotená pomocou univerzálneho zástupného kontaminantu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 425, "k_123" : 45, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka (18000 m3) je čiastočne zahrnutá. Pôvodne to bola skládka na bežný KO, SO, potom už len na inertný odpad. Nemáme k dispozícii analýzy, všetko sú iba predpoklady. Brostová po 1700 m ústí do Váhu, ktorý je je vodohosp. významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 97, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je oficiálne mimo prevádzky, ale neustále sa vyváža odpad - náterové hmoty, sklo, olejové nádoby aj priamo do potoka. Skládka je bez izolácie, povrchového tesnenia, drenážneho a indikačného systému. Odporúčame prieskum geol. činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2272, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami sa potvrdila najmä kontaminácia ropnými látkami v priestore mazutového hospodárstva. V rámci prieskumných prác tohto objektu v areáli ENO sa vyhĺbilo 24 diagnostických sond (11 sond radu MA, 13 sond radu MH) a na hodnotenie sa využili aj 4 hydrogeologické monitorovacie vrty (NX-15ab, NX-23,24). Koncentrácia NEL v podzemnej vode nebola nad ID limit, v zeminách bola nad IT limity (vrt MH-1 až 7480 mg\/kg suš.). Kontaminácia podzemnej vody As (0,070 mg\/l vo vrte NX-24) prekračovala ID limit. Koncentrácie ostatných skúmaných látok (ClU, PAU) neprekračovali ID limit. Priemerná koncentrácia NEL v hĺbkových úrovniach do 5 m rozdelených po 1 m bola 2651 - 4144 mg\/kg na celkovej ploche 1993 m2. Kontaminácia NEL-IR bola zistená v priestore koľajovej vlečky a čerpania mazutu (v hlbších úrovniach aerácie až po úroveň rozkyvu hladiny podzemnej vody), v blízkosti zásobníkov mazutu (plytšie pod povrchom). Z výpočtov realizovaných v rámci analýzy rizika vyplýva, že v hĺbkovom intervale 0 – 5 m je objem znečistenej zeminy v priestore tohto objektu a jeho blízkom okolí až 3856,46 t, hmotnosť kontaminantu je 13778 kg, priemerná koncentrácia NEL-IR je 3614 mg\/kg sušiny na celkovej ploche 1863 m2. Z analýzy rizika vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. K znečisteniu podzemnej vody prispievajú kontaminované zeminy v celej zóne aerácie, preto je potrebné na týchto lokalitách vykonať sanáciu nielen podzemnej vody ale aj zemín zóny aerácie. Neboli zistené zdravotné riziká pre človeka pracujúceho na tejto kontaminovanej lokalite. Lokalita bola zaradená aj do REZ - časti C, na základe žiadosti MŽP SR, sekcie geológie a prírodných zdrojov o preradenie environmentálnej záťaže v ISEZ. Lokalita môže byť preradená z REZ - časti B do REZ - časti C, až keď výsledky minimálne 3 ročného monitoringu nepreukážu znečistenie. Lokalita bola zaradená aj do REZ - časti C, na základe žiadosti MŽP SR, sekcie geológie a prírodných zdrojov o preradenie environmentálnej záťaže v ISEZ. Sanácia na lokalite ENO - blok B prebehla v rokoch 2011-2014. Cieľom sanácie bolo zabezpečiť likvidáciu zistenej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody na lokalite zmesou ropných uhľovodíkov a dosiahnuť po ukončení sanačných prác stanovené limity zostatkového znečistenia (podzemné vody - 2,1 mg\/l NEL IR, zeminy - 16 mg\/l NEL IR vo vodnom výluhu). Na konci sanačných prác boli dosiahnuté cieľové hodnoty sanácie. Navrhnutý bol posanačný monitoring po dobu troch rokov. Ten prebehol v rokoch 2015-2017, a poukázal na úspešnú sanáciu lokality. Teda na základe úspešného monitoringu je lokalita vyradená z Reg B a ponechaná iba v Reg C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 630, "k_123" : 39, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme hodnotili podľa Evidenčného listu obaľovačky č. 27 zo správy Dekonta: Prieskum miest výskytu perzistentných organických látok (PCB) v Slovenskej republike (Čop, Deščík, Fulle, 2004). Hodnotíme ju ako pravdepodobnú záťaž, časť A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 886, "k_123" : 50, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je na nedostatočne spevnenej ploche, hnojovica tečie po okolí, a aj do potoka. Hnojisko je cca 600 m nad zdrojmi podzemných vôd, v oblasti s veľmi vysokým ohrozením podzemných vôd (A) a cca 800 m od vodohosp. význam. toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 715, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (9000 m3) patrila k rizikovým skládkam v okrese. Je zahrnutá - prekrytá, zarastená, ale nie zrekultivovaná. Miestami vytŕča KO, SO, Fe šrot. Je v TANAP-e, v mieste bývalej štrkopieskovne. Mlynica je vodohospodársky významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2386, "k_123" : 42, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ - časti A do REZ - časti B na základe výsledkov environmentálneho auditu (Machlica, Keklák, 2012) priloženého v dokumentoch. Predmetná skládka pravdepodobne spôsobuje znečistenie zemín a podzemnej vody najmä východne a juhovýchodne od nej v smere generálneho prúdenia podzemnej vody. Skládka sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Mláka, ktorý preteká východne od nej vo vzdialenosti cca 200 - 300 m.\nV záveroch z environmentálneho auditu (Machlica, Keklák, 2012) sa uvádza: V odobraných vzorkách zemín z telesa skládky boli zistené dve nadlimitné vzorky prekračujúce intervenčné kritériá z aktuálne platného metodického pokynu č.1\/2012-7 z 27.1.2012 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. Podľa uvedeného pokynu prekračujú hodnoty NEL limitné hodnoty v zeminách stanovené jednak pre obytné zóny (500 mg.kg-1) ako aj pre priemysel (1000 mg.kg-1). Na základe zistených hodnôt obsahu NEL v zeminách u vrtov VV – 3 z hĺbky 3,5 – 4,5 m p.t. (1239 mg.kg-1) a V -24 z hĺbky 0 – 2 m p.t. (1011 mg.kg-1) je podľa platnej legislatívy nutné vypracovať analýzu rizika znečisteného územia, pravdepodobne s následnou sanáciou znečisteného územia. V odobraných vzorkách podzemnej vody boli takiež v dvoch prípadoch (vzorky AV – 5 a V – 22) zistené nadlimitné hodnoty ukazovateľa NEL prekračujúce intervenčné kritériá z aktuálne platného metodického pokynu č.1\/2012-7 z 27.1.2012 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. V prípade vzorky AV – 5 je to dvojnásobné prekročenie (2150 µg.l-1) tohto kritéria (1000 µg.l-1 ). V jednom prípade (vzorka V – 7) bolo prekročené len indikačné kritérium (500 µg.l-1 ). Podobne ako pri zeminách z výsledkov analýz vyplýva nutnosť vypracovať analýzu rizika. V roku 2014 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum, ktorým bolo zistené prekročenie ID a IT kritérií pre ukazovatele TOC, Cl-, NH4+, B, RL, FNI, 1,2cis-dichlóretén a tetrachlóretén v podzemnej vode. Lokálne bolo zistené prekročenie ID kritérií pre PC, Cd a NEL v horninovom prostredí. Negatívny vplyv skládky na povrchový tok Mláka nebol zistený. Analýzou rizika bolo preukázané znečistenie útvaru podzemných vôd pod skládkou a riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre chloridy, amónne ióny, bór a TOC. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 745, "k_123" : 34, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol klasifikovaný ako EZ na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V 1996 mali zariadenia, v ktorých sa nakladalo s nebezpečnými látkami nevyhovujúci technický stav, pričom mohlo dôjsť ku kontaminácii životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 412, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (7000 m3) na pravom brehu potoka je zrekultivovaná zahrnutím, zarastená. Miestami vytŕča odpad, sú tam aj nové nelegálne vývozy vrátane biologického odpadu zo zvierat (vlna...). Je bezprostredne pri potoku. Je ohrozením pre vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2597, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Územie je poznačené banskou činnosťou. Ložiská Co, Ni, Cu a Ag rúd Svätodušná a Kolba ležia východne od Ľubietovej. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 677, "k_123" : 58, "k_1" : 40, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum znečistenia (ENVIGEO, 2004) v rozsahu 5 vzoriek podzemnej vody a 3 vzorky zeminy overil znečistenie PAU a NEL nad limity IT (NEL, benzo(a)pyrén, ...). Ide o staršie znečistenie, ktoré pomaly vyznieva. Nad IT limity boli iba koncentrácie NEL vo vzorke zeminy z vrtu SZ-30 a koncentrácie NEL vo vzorke podzemnej vody z vrtu SZ-22. Nad ID limit bola koncentrácia PAU v zemine z vrtu SZ-30. Zdrojmi znečistenia boli umývací mostík v blízkosti vrtu SZ-30, podzemné nádrže a autopark v blízkosti vrtu SZ-22. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Výsledky prieskumu na lokalite preukázali, že podstatnými znečisťujúcimi látkami v lokalite sú ropné látky stanovené ako NEL-IR, NEL-UV, C10-C40 vo vzorkách zemín a NEL-IR, NEL-UV, C10-C40, TOC a polyaromatické uhľovodíky, z ktorých boli v podzemnej vode vo zvýšených koncentráciách stanovené benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, fenantrén, benzo(a)antracén, benzo(a)pyrén, benzo(GHI)perylén, chryzén a indeno(1,2,3-cd)pyrén. Komplexné zhodnotenie výsledkov geologického prieskumu a rizikovej analýzy preukázalo potrebu sanácie územia z nasledujúcich dôvodov: (1) V skúmanom území je potrebná sanácia podzemnej vody a zemín, ktoré sú v súčasnosti sekundárnym zdrojom znečistenia podzemnej vody, (2) Je potrebné odstrániť pozostatky existujúcich zdrojov znečistenia. \nLokalita Piešťany - kasárne je v niektorých dokumentoch (projektoch) nazývaná aj Piešťany - areál vojenského útvaru. Jedná sa o túto istú lokalitu.\nNa lokalite bola realizovaná sanácia v období III\/2020 až IX\/2022. Sanačné riešenie spočívalo v odstránení primárnych zdrojov znečistenia a následne v kombinácii sanačných metód ex situ a in situ. Objem znečistenej zeminy odťažený v rámci sanačného zásahu bol cca 4940,14 m3. Realizácia sanácie horninového prostredia pásma nasýtenia a podzemnej vody in situ bola kombináciou viacerých sanačných metód, v rámci ktorých boli vybudované sanačné čerpacie, aplikačné, infiltračné vrty a infiltračné drény. Na základe komplexného zhodnotenia výsledkov sanácie skúmaného územia a výsledkov posanačnej analýzy rizika znečisteného územia je možné konštatovať, že realizovanými prácami boli dosiahnuté ciele geologickej úlohy. Reziduálne znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody v území nepredstavuje zdravotné ani environmentálne riziko. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4074\/2022 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody a to 4x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 15tich monitorovacích objektov. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita zaradená len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 301, "k_123" : 45, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "ČSPHM je nefunkčná, je tam 1 výdajný stojan, ale podzemná nádrž (zrejme jednoplášťová) ostala pravdepodobne v zemi. Lokalita je v OP II. stupňa vodáren. zdrojov podzemných vôd, v povodí vodohosp. význ. toku Rieka, v OP PIENAP-u." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 302, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "ČSPHM bola zlikvidovaná (odstránený stojan), ale podzemné nádrže (zrejme jednoplášťové) ostali pravdepodobne v zemi. Lokalita je v OP II. stupňa vodáren. zdrojov podzemných vôd, v povodí vodohosp. význ. toku Rieka, v OP PIENAP-u." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 554, "k_123" : 32, "k_1" : 0, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená do Registra EZ kvôli voľne uloženým azbestovým doskám ktoré sa v podniku vyrábali a môžu mať tak vplyv na ľudí pri inhalácii, pohybujúcich sa v tomto priemyselnom areáli. (podnik používal aj kotolňu na ĽVO)" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 863, "k_123" : 52, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zberné naftové stredisko Cunín bolo v prevádzke od roku 1958, v súčasnosti je už zlikvidované. Ťažba ropy prebiehala na lokalitách situovaných západne od lokality strediska, v priestore medzi strediskom a riekou Morava. Ku kontaminácii zemín a podzemných vôd dochádzalo najmä pri opravách vrtov, ich vyplavovaní, netesnosťami nádrží a potrubí, vplyvom záplav a ďalších faktorov. Prieskumnými prácami realizovanými v roku 2004 (Patka, Ondráček, 2004) bola overená kontaminácia podzemnej vody ropnými látkami, pričom ich koncentrácia vysoko prekračovala IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V pôdnom profile v hĺbke 2,4-3,6 m p.t. boli tiež zistené hodnoty NEL vysoko prekračujúce IT kritérium. Riziková analýza (Holubec, 2007) však nepreukázala taký rozsah znečistenia, ktorý by vytváral možné riziko jeho šírenia sa podzemnými vodami. V roku 2008 boli realizované ďalšie prieskumné práce zamerané na overenie rozsahu znečistenia podzemnej vody a horninového prostredia (Mikita, Jurnečková, 2008). Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia, pričom v niektorých miestach sa na hladine podzemnej vody vyskytovala aj voľná fáza ropných látok. Na základe uvedených prác bol následne vypracovaný projekt sanácie. Sanačné práce spočívali vo vybudovaní 4 sanačných HG vrtov CS-1 až CS-4, ktoré tvorili hydraulickú clonu. V roku 2015 v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vybudované v okolí strediska ďalšie 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebola zistená kontaminácia podzemných vôd mimo areál strediska. Rovnako nebola potvrdená kontaminácia zemín ropnými látkami, s výnimkou jedného odberu pôdnej vzorky (PS95-2) kde bola zistená koncentrácia NEL-UI 14477 mg\/kg. V roku 2018 bol realizovaný doplnkový geologický prieskum ŽP (Krasnec, P., et al., 2019), pričom z jeho výsledkov vyplýva, že znečistenie zemín je viac menej sústredené v centrálnej časti a okrajové sondy neprekračujú limitné hodnoty. Najväčšie znečistenie bolo zistené v oblasti oboch bývalých kolektorovní a skladu prevádzkových kvapalín. Zeminy v hĺbkovom horizonte 0-1 m sú znečistené na ploche 1 508 m2, v hĺbkovom horizonte 1-2 m na ploche 2 731 m2, v hĺbkovom horizonte 2-3 m na ploche 3 750 m2 a v hĺbkovom horizonte 3-4 m na ploche 1 608 m2. Na hladine podzemnej vody bola zistená voľná fáza ropy na ploche cca 300 m2. Rizikovou analýzou nebolo potvrdené riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou, ani environmentálne riziko a zdravotné riziko. Avšak riziko predstavuje voľná fáza na hladine podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 644, "k_123" : 42, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá ukončila prevádzku v roku 2000, bola pre nedostatok finančných prostriedkov iba zahrnutá zeminou. Odporúčame realizovať jej uzavretie a rekultiváciu v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 473, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných aj povrchových vôd, zistiť pôvod znečistenia ropnými látkami, sanáciu lokality a uzavretie a rekultiváciu skládky v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 545, "k_123" : 52, "k_1" : 26, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "PD prevádzkovalo ČSPHM od 60-tych rokov. Dochádzalo k častej manipulácii s RL. Potrubné rozvody ako aj jednoplášťové podzemné nádrže sú stále uložené pod zemou. Nie sú žiadne záznamy o vyčistení podz. nádrží." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1130, "k_123" : 90, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite prebiehala sanácia desiatky rokov, bola vypracovaná riziková analýza (2002) a táto sa aj aktualizovala v r. 2008. Po r. 2008 bolo naďalej potrebné pokračovať v sanácii územia aj vzhľadom k možnému ohrozeniu kvality vody prírodných liečivých zdrojov Sliač a Kováčová, v ich ochranných pásmach sa totiž lokalita nachádza. Plánované ukončenie sanačných prác vrátane vypracovania záverečnej správy do 30.6.2011 bolo dodržané. Aktualizovaná analýza rizika pre lokalitu Sliač bola vypracovaná do 30.4.2011. Numerické modelovanie prúdenia podzemnej vody a transportu zostatkového znečistenia bolo vypracované do 30.3.2011. Analýza rizika, ako aj numerické modelovanie sú súčasťou záverečnej správy, ktorou sa ukončila sanácia lokality.\nLokalita Sliač – letisko - sever II je súčasťou konglomerovanej lokality Sliač - Vlkanová. Celkove bolo na čiastkovej lokalite Sliač zdokumentované znečistenie horninového prostredia v objeme 42 610 m3: Sliač – letisko - sever II - 12 640 m3, Sklady PHM - sever I - 9 699 m3, Sklady PHM - juh 9 048 m3, Produktovod - 11 223 m3. V čiastkovej lokalite Sliač bolo metódou EX SITU dekontaminovaných 23 736 m3 znečistenej zeminy. Dekontaminácia odťažených zemín sa vykonala na ekoploche Sliač. V r. 1992 až 2010 bolo na lokalite Sliač odčerpané a dekontaminované 3 038 529,070 m3 kontaminovanej podzemnej vody. Z jej hladiny bolo odčerpané 70 313,63 litrov voľne plávajúceho ropného produktu, počas sanačného čerpania aj počas dekontaminačných prác IN SITU. \nPočas sanačných prác v rokoch 2008 až 2010 v podlokalite Sliač – letisko - sever II bolo z hladiny podzemnej vody odstránených 445 litrov voľnej fázy ropných látok a ropných látok stanovených ako NEL-IR 194,17 kg. Po sanácii zemín je v lokalite Sliač – letisko - sever II priemerná zostatková koncentrácia NEL-IR len 301 mg\/kg sušiny (t. j. spolu 6 841 kg NEL-IR). Zvyšková kontaminácia NEL-IR predstavuje 5,41 % z pôvodného množstva, čo preukazuje dobrú účinnosť sanačného procesu.\nZ analýzy rizika vyplýva, že 100 m od pôvodných zdrojov znečistenia sa obsah NEL-IR NEL-UV, BTEX, benzénu, toluénu, etylbenzénu, xylénov znižuje na úroveň ich detekčných limitov. V čiastkovej lokalite Sliač nebolo zistené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou.\nZ numerického modelovania vyplýva, že ani jeden okamžitý zdroj zostatkového znečistenia NEL-IR, NEL-UV nepredstavuje v lokalite Sliač – letisko - sever II riziko zo šírenia sa znečistenia v podzemnej vode. To platí aj pre iné časti konglomerovanej lokality: LK-2 (Letecké kasárne Sliač), PV-14 (Sklady PHM – juh), HM-5 (Garážove dvory 3)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 682, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pretože skládka leží v OP-II a nemá vhodné zabezpečovacie systémy predstavuje potenciálny zdroj znečisťovania životného prostredia a hygienické riziko. Rómske osídlenie je v bezprostrednej blízkosti skládky (poznámka 1. anotátora).\nNa základe terénnej obhliadky zo dňa 24.8.2012 konštatujeme, že skládka odpadu nebola odstránená a ani zrekultivovaná. Z fotografii je však zrejmé, že novonavozeného odpadu je menej ako v čase riešenia projektu SIEZ. Pravdepodobne je časť odpadu odvezená alebo prekrytá zeminou a porastom. Je otázne, či aj v samotnej pieskovni nie je časť odpadu prekrytá zeminou. Ku skládke neexistuje voľne prístupná príjazdová cesta." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 322, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza hneď pri toku, odpad je priamo pri toku, aj KO, ale hlavne PO (na základe záznamového listu skládky odpadu z Registra skládok odpadu). Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Lokalita sa nachádza v CHVO Beskydy a Javorníky. V jej blízkosti je situovaná aj lokalita KM (011) \/ Nesluša - skládka PO a KO I., ktorá bola na základe výsledkov monitorovania ŠGÚDŠ vyradená z REZ-časti A. V roku 2020 boli na lokalite realizované prieskumné práce (Urban, O., et al., 2021). Na základe terénnej obhliadky a reálneho výskytu odpadu v území sa dospelo k záveru, že ide o jednu oblasť, v ktorej sa skládka PO III a skládka PO a KO I. vzájomne prekrývajú. Terénne práce boli situované do územia oboch skládok. Prieskumnými prácami nebola potvrdená prítomnosť priemyselného odpadu v skúmanom území. Z výsledkov prieskumných prác tiež vyplýva, že bolo zistené lokálne znečistenie zemín pásma prevzdušnenia v ukazovateli Cu, a to nad ID kritérium. Zistené bolo tiež znečistenie podzemnej vody v ukazovateľoch NH4+ (v 3 rôznych oblastiach, ktorých zdroj nie je v príčinnej ani priestorovej súvislosti) a TOC nad ID, resp. IT kritériá (s celoplošným prejavom už na vstupe podzemnej vody do hodnotenej oblasti). Nadlimitné koncentrácie N-NO2 a Cu boli zistené v povrchovom toku Neslušanka a Neslušskom rybníku. Tie však boli indikované ešte pred vstupom povrchovej vody do hodnotenej oblasti. Analýzou rizika bolo potvrdené len lokálne a veľmi nízke riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou (NH4+, SO42- a TOC). Vzhľadom na tieto výsledky nie je potrebné realizovať sanačné práce na lokalite ani lokalitu monitorovať. Odporúčané je len sledovať kvalitu povrchových vôd (potok + rybník) organizáciami SHMU\/VUVH,, resp. ŠGÚDŠ (vzhľadom na potvrdený zvýšený obsah látok N-NO2- a N-NH4+ v rybníku, využívanom na rybolov)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 334, "k_123" : 68, "k_1" : 37, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V Komárne je záujmovým územím areál vojenského útvaru na juhovýchodnom cípe mesta, neďaleko sútoku Váhu a Dunaja. Podstatnú časť územia obkolesujú historické objekty tzv. Novej a Starej pevnosti, ku ktorým je priradená modernejšia časť vojenského areálu. Samostatne na brehu Váhu je situovaný objekt historicky nazývaný Úväzisko t. č. autopark pri Váhu. Areál sa nachádza priamo v centre mesta. Územie Novej pevnosti sa podrobnejšie delí na čiastkové lokality Autopark I, II, III, Práčovňa, Školský dvor\nPrieskumné práce lokalizovali potenciálne zdroje kontaminácie, ktorými boli sklady PHM nezabezpečené proti prípadnej havárii, miesta uloženia opotrebovaných olejov (tieto sa ukázali najintenzívnejšími zdrojmi znečistenia), umývacie rampy a pod. V bezprostrednom okolí väčšiny týchto zdrojov bola zistená kontaminácia horninového prostredia a sekundárne znečistenie podzemných vôd, ktoré prevažne konvenčným prenosom rozšírili kontamináciu na celé skúmané územie. Na kontaminácii skúmaného prostredia sa okrem ropných látok podieľajú aj polychlórované bifenyly, halogénované pesticídy, benzén, toluén a xylén. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite GPŽP, ktorým sa potvrdila EZ a určil rozsah kontaminácie. Následne prebehla aj sanácia EZ, ktorá spočívala najmä v odťažbe zemín, odčerpaní znečistenej podzemnej vody a odstránení budov a zariadení. Posanačnou analýzou rizika sa nepotvrdilo environmentálne a zdravotné riziko pri súčasnom ani budúcom využití. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 811, "k_123" : 76, "k_1" : 33, "k_2" : 22, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cieľom realizovaného geologického prieskumu životného prostredia bolo overiť existenciu environmentálnej záťaže na lokalite Rožkovany - mrak chlór. uhľovodíkov. Na základe výsledkov ZS s AR s názvom „Prieskum environmentálnej záťaže. Rožkovany - mrak chlórovaných uhľovodíkov“ vyplýva, že nebolo pri prácach zistené znečistenie v oblasti, v ktorej prítomnosť znečisťujúcich látok v podzemnej vode viedla k jej zaradeniu do systému ISEZ SAŽP, a to v oblasti vodných zdrojov Rožkovany. Koncentrický charakter zisteného znečistenia je sústredený okolo exploatovanej studne (označenej v ZS a AR ako studňa pri ihrisku Lipany), využívanej na čerpanie vody pre ihrisko a kúpalisko Lipany. Výsledkom prieskumu je skutočnosť, že na lokalite existuje znečistenie podzemnej vody v oblasti kúpaliska Lipany, kde znečisťujúcimi látkami sú chlórované alifatické uhľovodíky, čo potvrdzujú aj výsledky analýzy rizika, z ktorých vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne, neexistuje environmentálne riziko šírenia sa kontaminácie zo znečistených zemín do podzemnej vody, existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, znečistenie podzemnej vody predstavuje riziko pre zdravie ľudí. Na elimináciu prítomného rizika je odporúčané zrealizovať sanáciu environmentálnej záťaže, ktorej cieľom bude eliminovať riziko šírenia sa znečisťujúcich látok podzemnou na úroveň sanačných limitov. Z výsledkov ZS s AR sa odporúča danú lokalitu monitorovať. Monitorovacími prácami realizovanými v rokoch 2017-2020 bola zistená koncentrácia PCE prekračujúca IT kritérium v podzemnej vode v objekte ozn. VO242-2. Vo vzorke povrchovej vody odoberanej \"pod\" záťažou v rokoch 2018 a 2020 bolo zistené prekročenie IT kritérií pre chlóretén." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 291, "k_123" : 78, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Chemikálie a obaly boli voľne uložené na betónovej podlahe v miestnosti, podmienky skladovania boli nevyhovujúce, aktuálne je ohrozenie podzemných vôd. Situáciu zhoršuje blízkosť povrchového toku Krupinica a využívaných studní (cca 300m). Chemikálie boli z budovy už odvezené na likvidáciu, betónove plochy, na ktorých boli pesticídy skladované, sú však stále znečistené a nasiaknuté chemikáliami. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže KA (005) \/ Rykynčice – sklad starých agrochemikálií - SK\/EZ\/KA\/291“, z ktorého vyplýva, že na území v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách, povrchových vodách a dnových sedimentoch identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a ťažkých kovov. Na úrovni ID kritéria bolo zistené kadmium v jednom vrte HG-1. Znečistenie bolo zistené len vo vodnom výluhu podlahy pesticídneho skladu, a to organochlórovaným pesticídom – lindánom (gama HCH). V natívnej vzorke pesticídy zistené neboli. V priebehu prieskumných prác bolo identifikované znečistenie územia spôsobené poľnohospodárskou činnosťou, ktoré však nesúvisí s existenciou pesticídneho skladu. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť chátrajúci pesticídny sklad. Monitorovacími prácami, ktoré boli realizované v rokoch 2017 - 2020 bolo zistené len mierne prekročenie ID kritérií v ukazovateľoch Cl- a s-metolachlór, ID kritérium bolo prekročené v ukazovateľoch EK (vrt VN278-2) a NH4+ (vrty VN278-1 a VN278-2). Uvedené znečistenie však nesúvisí s pesticídnym skladom. Na základe realizovaných prieskumných a monitorovacích prác bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 406, "k_123" : 91, "k_1" : 33, "k_2" : 39, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumom realizovaným v roku 2003 bolo preukázané znečistenie (Ušiaková, Schwarz, 2003). Kontaminácia zemín NEL-IČ (1310 mg\/kg) a celk. Cr (579 mg\/kg) prekračovali IT kritériá, kontaminácia podzemnej vody celk. Cr (0,314 mg\/l) prekračovala IT kritérium, Cr6+ (0,060 mg\/l) prekračovala ID kritérium. Zdrojom kontaminácie boli pravdepodobne skládky odpadu situované za objektom skladu chemikálií. OÚŽP v Liptovskom Mikuláši vydal v r. 2011 rozhodnutie, ktorým boli uložené opatrenia na odstránenie skládky odpadov. Následne bol odpad v celkovom množstve 636,71 t zlikvidovaný oprávnenou organizáciou, čím boli opatrenia na nápravu splnené. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Pešková, I., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích HG vrtov situovaných v blízkom okolí podniku a to v indikačnej aj referenčnej oblasti (vo vzťahu k danej environmentálnej záťaži). Vo vzorke podzemnej vody odoberanej z vrtu VN7-6, ktorý je situovaný S od zdrojovej oblasti boli počas prvého monitorovacieho cyklu zistené vysoké koncentrácie viacerých organických látok zo skupiny PAU, ktoré prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Tento vrt pravdepodobne zachytáva iný zdroj znečistenia, pričom v ďalších odberoch už uvedené kontaminanty zistené neboli. Okrem PAU boli vo vzorkách podzemnej vody odoberaných z novovybudovaných vrtov situovaných v indikačnej oblasti, zistené zvýšené koncentrácie TOC, CHSK-Mn, NH4+, Cl- prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorke zeminy bolo zistené iba mierne prekročenie ID kritéria v ukazovateli Cr. Zistené boli aj zvýšené koncentrácie NEL a niektorých ťažkých kovov, ktoré však neprekračovali ani ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 295, "k_123" : 91, "k_1" : 40, "k_2" : 35, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozsiahla kontaminácia podzemnej vody a horninového prostredia v záujmovom území vznikla vplyvom dlhodobého skladovania a manipulácie s ropnými látkami. Kontaminácia bola zistená ešte v roku 1977, kedy vo vzorkách vody odoberanej z rieky Poprad \"pod\" areálom Benzinolu boli zistené vysoké koncentrácie ropných uhľovodíkov. Na základe prieskumných prác realizovaných v roku 1993 boli identifikované tri hlavné zdroje znečistenia. Prvým bolo stáčisko pri železničnej trati, druhým zdrojom bol samotný areál firmy Oktan (pôvodne Benzinol) s úložiskom, čerpacou stanicou a manipulačným priestorom, a tretím (sekundárnym) zdrojom bolo územie na SV až V od areálu smerom k povrchovému toku Poprad. Od roku 1992 prebiehalo na lokalite sanačné čerpanie. Vrt HVK-1 slúžil na sanáciu znečistenia vznikajúceho na stáčisku. Vrty s označením HVK-5 až HVK-8 slúžili na vytvorenie hydraulickej clony v smere prúdenia podzemnej vody pod zdrojom znečistenia (t.j. pod vlastným areálom Oktanu-pôvodne Benzinolu). V nasledujúcich rokoch sa pokračovalo v sanačných prácach. Dňa 17.8.2005 došlo k úniku ropných látok z ČOV OKTAN. V rámci projektu geologickej úlohy s názvom \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Vo vzorkách podzemnej vody odoberanej z novovybudovaných vrtov situovaných v indikačnej oblasti (vo vzťahu k danej EZ) boli zistené vysoké koncentrácie prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch NEL-UI, TOC, trans1,2-dichlóretén, chlóretén a naftalén. IT kritérium pre NEL-UI bolo prekročené aj vo vzorkách zemín indikačných vrtov. Odporúčané je naďalej pokračovať v monitoringu kvality podzemnej vody prostredníctvom zrekonštruovaného vrtu a novovybudovaných vrtov (Mašlár, E., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2128, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z vrtu vyteká podzemná voda, s obsahom ropných látok (vizuálne pozorované olejové škvrny na zakalenej vode sivej farby) a plynu (prebublávanie), na povrch. Pozorovateľné je poškodenie vegetácie na ploche cca 30 x 5 m. Ide o neúspešne zlikvidovaný vrt situovaný cca 500 m severne od obce Kúty. Je to ložiskový vrt, ktorý bol vyhĺbený v rokoch 1977 - 1979 spoločnosťou Moravské naftové doly, k.p. hodonín. V súčasnosti, pravdepodobne v dôsledku korózie cementového mostu, ktorým bol vrt utesnený, dochádza k prieniku neogénnej podzemnej vody na povrch, kde dochádza ku kontaminácii okolitého prostredia. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) bolo potvrdené, že primárnym zdrojom znečistenia je samotný vrt Kúty 33. Na základe zistených výsledkov je možné identifikovať dve lokálne ohniská znečistenia zemín: 1. v okolí vrtu a 2. na ploche s odumretou vegetáciou. Dominujúcimi znečisťujúcimi látkami sú najmä ropné látky (NEL a C10-C40) a sulfidická síra. Znečistenie bolo preukázané v dvoch novovybudovaných indikačných vrtoch, pričom boli zistené zvýšené koncentrácie chloridov a sulfidickej síry a tiež elektrickej vodivosti a rozpustených látok. Znečistenie ropnými látkami v podzemnej a povrchovej vode nebolo preukázané. Analýzou rizika bolo potvrdené, že na lokalite existuje environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia horninového prostredia v kontaktnej (biologickej) zóne a v zóne rozkyvu hladiny podzemnej vody ropnými látkami. Optimálnym riešením sanácie lokality sa javí utesnenie vrtu, naloženie, odvezenie a uloženie kontaminovaných zemín na dekontaminačnú plochu a následná rekultivácia terénu. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3673\/2021 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom 2 monitorovacích vrtov (KVH-2 a KVH-3) a to 1x ročne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2461, "k_123" : 66, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Michalovce - mestské kasárne - autopark\" posudzovanej na 25.zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola potvrdená lokálna kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami. V oblasti ČSPHM a umývacieho mostíka bola potvrdená kontaminácia najmä z prítomnosti voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody vo vrte ČV-1. Vzhľadom na dané výsledky, je navrhované monitorovanie podzemnej vody a to v rozsahu identifikovaných kontaminantov, t.j. NEL-GC (C10-C40), NEL-IR a PAU. Je tiež potrebné merať základné terénne ukazovatele. Na monitorovanie by mali slúžiť novovybudované vrty HG-1 až HG-4 a existujúce širokopriemerový vrt ČV-1. V rokoch 2019 - 2022 bola na lokalite vykonaná sanácia zemín a podzemnej vody ex situ a in situ na čiastkových lokalitách ČS PHM a KIOSK PHM. Znečistené zeminy z čiastkových lokalít boli odstránené a odvezené na dekontaminačnú plochu. Mrak znečistenia okolo odstránených podzemných nádrží bol sanovaný metódami in situ - venting, vymývanie, sanačné čerpanie a čistenie, ISCO a aerácia. Sanácia bola ukončená v októbri 2022 dosiahnutím cieľov a cieľových hodnôt sanácie (NEL-IČ menej ako 1 mg\/l). Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4101\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd a to 4x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 9tich monitorovacích objektov. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 371, "k_123" : 57, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 24, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Práčovne a čistiarne v Lučenci boli desiatky rokov v prevádzke a v areáli boli nevhodným spôsobom skladované chlórované uhľovodíky používané pri čistení. Na lokalite boli v období rokov 1995-2006 sledované nasledovné ukazovatele: tetrachlóretylén, trichlóretylén, cis 1,2 dichlóretylén. Ich obsah v podzemnej vode presiahol aj niekoľko stonásobne hodnotu IT v niektorých odmerných bodoch. Areál práčovní je umiestnený v obytnej zóne, územie je radené medzi zraniteľné. Od roku 1995 do roku 1997 prebiehalo na lokalite sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody, následne boli na lokalite vysadené topole a vŕby - použitá metóda fytoremediácie. Po odpredaní pozemkov boli stromy, ktoré sa podieľali na odbúravaní ClU spílené. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných v okolí bývalého areálu práčovní 6 monitorovacích vrtov. Realizovaný prácami bola potvrdená pretrvávajúca kontaminácia podzemných vôd chlórovanými uhľovodíkmi a to najmä v okolí indikačného vrtu VN71-2. Koncentrácie jednotlivých sledovaných ClU vysoko prekračovali stanovené IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Aj v najvzialenejšom indikačnom vrte VN71-6 bola overená koncentrácia PCE prekračujúca IT kritérium. Zvýšené koncentrácie prekračujúce limitné hodnoty (v zmysle Nariadenia vlády SR č.269\/2010 Z.z.) boli zistené v povrchovej vode Tuhárskeho potoka v ukazovateľoch N-NO2 a 1,2cis-dichlóretén. Vo vzorkách pôdy odoberanej z indikačnej oblasti bolo zistené prekročenie IT kritéria v ukazovateľoch benzo(a)pyrén a benzoantracén. Vo vzorke riečnych sedimentov (odoberanej pravdepodobne z výtoku kanalizácie v indikačnej oblasti) boli zistené koncentrácia As, Ba a NEL prekračujúce IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2148, "k_123" : 84, "k_1" : 41, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na bývalú mestskú skládku bol vyvážaný najmä komunálny odpad z mesta. Na južnej strane bola v minulosti prevádzkovaná skládka ropných látok, na ktorú bol vyvážaný odpad z bývalého podniku ZVL. Práve z tejto časti pochádza znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia ropnými látkami, ktoré bolo preukázané prieskumnými prácami realizovanými v roku 1990. Ešte v roku 1979 boli zistené priesaky ropných látok do rieky Kysuca. Za účelom ochrany vôd, vybudoval ZVL dve tesniace steny a studňu, z ktorej sa od r. 1982 odčerpávali ropné látky z podzemnej vody. Na mestskú skládku bol v roku 2005 vypracovaný projekt rekultivácie spoločnosťou VHS-SK-PROJEKT s.r.o. Žilina, ktorý sa však doposiaľ nerealizoval. Lokalita sa nachádza v CHVO Beskydy a Javorníky. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 24.11.2011 môžme konštatovať, že v súčasnosti je uložený odpad zarastený hustým porastom a takmer ho nie je vidieť. Skládka sa však pomerne zreteľne prejavuje v morfológií terénu (zvlnený terén, kopy...). Miestami sa na skládke nachádzajú aj relatívne nové vývozy odpadu. Jedná sa najmä o stavebný odpad. Nové vývozy odpadu sú najmä v okolí príjazdovej cesty na skládku smerom od ČOV (SEVAK) v Kysuckom Novom Meste. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Primárnym zdrojom zisteného ropného znečistenia sú zeminy a následne podzemná voda v priestore bývalej skládky ropných látok podniku ZVL. V skúmanom území vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody je potrebné sanovať územie postihnuté touto kontamináciou a je odporúčaná sanácia znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia a nasýtenia, ktoré je sekundárnym zdrojom znečisťovania podzemnej vody a sanácia znečistenej podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 969, "k_123" : 78, "k_1" : 31, "k_2" : 31, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla v 60tych rokoch 20. storočia v mieste bývalej ťažobnej jamy na tehliarske hliny a využívala sa na ukladanie chemických kalov, ktoré vznikali po neutralizácii kyanidových, chrómových, alkalických a kyslých odpadových vôd v neutralizačnej stanici v areáli OTF. V roku 1976 boli pre skládku vybudované 3 monitorovacie vrty (J-6,J-7 a J-8), tiež bol vybudovaný obvodový odvodňovací rigol pre zamedzenie vnikania vôd zo svahu. V roku 2001 bola vypracovaná technická správa (Ďurošková, 2001) pre uzavretie, rekultiváciu a monitoring skládky. Práce však neboli realizované. V súčasnosti je skládka opustená, odvodňovací rigól už neplní svoju funkciu, čím dochádza k priesaku povrchových vôd do telesa kalového poľa a samotný priestor skládky je zarastený náletovou vegetáciou. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie vrty a 2 pôvodné vrty J-6 a J-7 boli zrekonštruované. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda odoberaná z vrtov situovaných v indikačnej oblasti vykazuje zvýšené hodnoty v ukazovateľoch NH4+, TOC, CHSK-Mn, B, Cd, kyanidy, 1,4dichlórbenzén, chlóretén, ktoré prekračujú ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Na lokalite nebolo zistené výraznejšie znečistenie povrchových vôd, riečnych sedimentov a pôdy. Vo vzorke odoberanej zo zdrojového vrtu priamo zo skládkovaného materiálu boli zistené koncentrácie prekračujúce IT kritériá v ukazovateľoch Cr, Cd, Cu, Ni, Zn, Pb a NEL (Gonda, S., et al., 2015). Odporúčané je naďalej pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných a zrekonštruovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1074, "k_123" : 66, "k_1" : 26, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol klasifikovaný ako pravdepodobná environmentálna záťaž na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V čase obhliadky X\/2007 bolo znečistenie overené v kompresorovni (zafarbenie podlahy, intenzívny zápach rozkladajúcich sa látok ropného pôvodu). Sandrik, pôvodne továreň na spracovanie striebra, bol založený okolo roku 1894. Postupne sa tu z kovu vyrábali veci bežnej potreby, vojenské výrobky a pod. Spracovanie kovov zahŕňalo celý rad operácií (morenie, skladovanie mazutu, kompresorovňa...), pri ktorých sa manipulovalo s rôznymi nebezpečnými látkami. Pri nevhodnej manipulácii s nimi mohlo dôjsť ku kontaminácii horninového prostredia. V súčasnosti v areáli bývalého Sandriku sídli a pôsobí viacero spoločností. V r. 2015 sa na lokalite realizoval podrobný geologický prieskum životného prostredia s analýzou rizika (P. Tupý, Z. Mészárosová, R. Masiar, 2015). Napriek prítomnosti znečisťujúcich látok v koncentráciách nad IT limitné hodnoty (NEL-IR, C10-C40, Cr, Ni v horninovom prostredí, tetrachlóretén, C10-C40 v podzemnej vode) na lokalite nie je prítomné environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalita sa bude monitorovať po dobu 5 rokov. V prípade preukázania ustáleného stavu koncentrácie znečisťujúcich látok resp. poklesu koncentrácie na úroveň ID limitných hodnôt bude možné predmetnú lokalitu vyradiť z registra environmentálnych záťaží. Monitorovacími prácami prebiehajúcimi na lokalite v rokoch 2017 - 2020 bolo zistené len prekročenie ID kritéria v ukazovateli pH a v ukazovateli PCE (v rokoch 2017 a 2018). Iné sledované ukazovatele neprekračovali ID, ani IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Na základe uvedených výsledkov bola preto lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2620, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2621, "k_123" : 62, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 812, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov geologicko-prieskumných prác vyplynulo z roku 1992, že skládka pôsobí veľmi nepriaznivo na zeminy a najmä na podzemné vody, čo sa prejavuje vysokými hodnotami amoniaku, ropných látok, fenolov, menej Niklu a Arzénu. Ešte nepriaznivejšie sa javia rozbory vzoriek, ktoré boli odoberané priamo na území skládky. Dôvodom pre tvrdenie škodlivosti, t.j. kontaminácie horninového prostredia sú rozbory vzoriek zo sondy, nachádzajúcej sa pod skládkou. Vzorky boli odoberané počas zimných mesiacov a je veľký predpoklad, že v jarných mesiacoch po topení snehu a po väčšej zrážkovej činnosti dôjde k vyššej intenzite priesakov.\nNa základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt, A., et al., 2022) bolo preukázané lokálne znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Na lokalite bolo zistené lokálne znečistenie zemín - antropogénnych navážok v ukazovateľoch Pb, NEL-IR, NEL-UV prekračujúcich ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V podzemnej vode boli zistené znečisťujúce látky S-Sulf., NH4+, NEL-IR, NEL-UV, fenoly prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle uvedenej smernice. V pôdnom vzduchu neboli zistené nadlimitné koncentrácie v zmysle pokynu č. 1617\/97-min. Analýzou rizika znečisteného územia bolo preukázané, že v lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Skládka PO Imuna nie je aktívnym zdrojom znečisťovania a nepredstavuje závažné riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. Vzhľadom na výsledky prieskumných prác je odporúčané realizovať monitorovanie kvality podzemnej vody 2x ročne, po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov z monitorovania, bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2066, "k_123" : 74, "k_1" : 38, "k_2" : 24, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami v roku 2008 zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Mierne znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov PHM a prevádzkových budov. V roku 2019, v rámci geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže MT(1850)\/Vrútky - Rušňové depo, Cargo a.s., (SK\/EZ\/MT\/1850)\" bola spracovaná čiastková záverečná správa s aktualizovanou analýzou rizika. Prieskumnými prácami bolo overené rozsiahle znečistenie ekosystému horninové prostredie - podzemná voda. Hlavným kontaminantom sú alifatické uhľovodíky (NEL-GC a NEL-UV). Potvrdené bolo znečistenie podzemnej vody v okolí primárnych zdrojov znečistenia, mrak znečistenia bol posunutý aj smerom na sever, do oblasti mapovacích vrtov MV-9 a MV-10, pričom v tejto oblasti bola overená aj najväčšia hrúbka VFRL na hladine podzemnej vody (95 mm). Z výsledkov aktualizovanej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou pre ropné látky (NEL-GC), prítomné v zeminách pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia a v podzemnej vode. Environmentálne riziko vyplýva aj z prítomnosti voľnej fázy ropnej látky na hladine podzemnej vody. V prípade zdravotných rizík bolo vypočítané riziko nekarcinogénnych účinkov pre dokumentované obsahy NEL-GC a ohrozenú skupinu stavebných a sanačných pracovníkov v prípade expozičnej cesty dermálneho kontaktu so znečistenou podzemnou vodou. Prieskumnými prácami bolo zistené aj výrazné znečistenie stavebných konštrukcií objektov jednotlivých reziduálnych zdrojov znečistenia. Pre elimináciu vyššie uvedených environmentálnych rizík boli určené sanačné limity." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2485, "k_123" : 68, "k_1" : 34, "k_2" : 23, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu to bola najmä výroba gumárenských chemikálií. Prieskumom susedných areálov (sublokalít bývalého areálu CHZJD) bolo zistené znečistenie viacerými látkami, pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity - znečistenie pesticídmi... Znečistenie sa zrejme šíri do tohto priestoru zo susedných areálov (CHZJD – výroba hnojív, CHZJD – výroba trhavín). Znečistenie v tejto časti areálu nebolo podrobne preskúmané na celej ploche a preto sa nedá jednoznačne určiť akej je intenzity a do akej miery súvisí tiež s výrobou realizovanej v tejto časti areálu (sublokalite). Prieskum sa realizoval iba v juhovýchodnej časti tejto sublokality (Antal, J., 2007), ktorý preukázal znečistenie zemín (NEL, EOX, Al) a celoplošné znečistenie podzemnej vody (NEL, BTEX, Al) juhovýchodnej časti tejto sublokality. Autor hodnotil stav ako kritický a odporúčal vypracovať analýzu rizika, na základe ktorej by sa navrhli opatrenia. V roku 2018 bol na lokalite situovanej JV od predmetnej env. záťaže realizovaný podrobný geologický prieskum (Matiová, Z., 2018). Z výsledkov realizovaných prieskumných prác vyplýva, že na lokalite bolo zistené lokálne znečistenie zemín látkami C10-C40 a PAU, pričom znečistenie je viazané na pásmo prevzdušnenia. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie fenolmi a p,pDDT v okolí vrtov BM-1 až BM-4 a BM-6." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2850, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka TKO susedí zo severu a západu s poľnohospodársky obrábanou pôdou. Južnú hranicu tvorí povrchový tok Čiližský potok. Skládka sa rozprestiera na ploche cca 21 000 m2. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2022) bolo preukázané, že v prípade skúmanej lokality ide o stále aktívny plošný zdroj znečisťovania. Prieskumnými prácami bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia (zeminy biologickej kontaktnej zóny a pásma prevzdušnenia), ktoré je viazané najmä na antropogénne uloženiny skládky odpadu. Ide najmä o znečistenie ropnými látkami (NEL-IR a C10-C40) prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysel smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V ojedinelých prípadoch bolo zistené aj bodové znečistenie zemín Pb, Zn a B, pričom koncentrácie prekračovali ID kritériá uvedenej smernice. V zeminách pásma nasýtenia nebolo znečistenie identifikované. Potvrdené bolo aj znečistenie podzemnej vody a to v ukazovateľoch NH4+, Cl-, S2-, B, Hg, ojedinele aj NEL-IR, C10-C40 a NO2- prekračujúcich ID, resp. IT kritériá v zmysle uvedenej smernice. Najvýraznejšie znečistenie podzemnej vody bolo identifikované pre NH4+. Z výsledkov analýzy rizika znečisteného územia vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre amónne ióny a chloridy. Zdravotné riziká sa nepredpokladajú. Z uvedeného dôvodu je v zemí potrebná sanácia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3960\/2022 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd, a to 2x ročne po dobu 2 rokov prostredníctvom 3 monitorovacích objektov. Zároveň sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre zeminy pre NEL-IR menej ako 1000 mg\/kg a pre C10-C40 menej ako 500 mg\/kg." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2628, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2634, "k_123" : 65, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2203, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená, nelegálna skládka KO sa nachádza v starom suchom ramene potoku Šárd a jeho bezprostrednom okolí, cca 700 m JZ od obce Matúškovo. Hrúbka uloženého odpadu je cca do 2 m. Odpadom bola sčasti vyplnená depresia spôsobená vodným tokom. V súčasnosti tvorí odpad nerovnomernú eleváciu, miestami až do výšky 2 m nad okolitým terénom. Starý odpad je prekrytý zeminou a miestami zarastený burinou. Je možné, že v minulosti bol odpad zahrnutý zeminou, t. j. pravdepodobne tu boli občas vykonávané jednoduché terénne úpravy bez akejkoľvek snahy riadnej rekultivácie. Je evidentné, že na skládke odpadu sa nachádzajú aj nové vývozy KO, PO - časti karosérie áut, pneumatiky, ale aj bežný domový odpad. Skládka je dlhá cca 150 - 200 m a široká 1 - 5 m. Hladina podzemnej vody je v malej hĺbke pod terénom, o čom svedčí vyskytujúci sa vhlkomilný porast. Je pravdepodobné, že pri dlhších intenzívnych zrážkach tečie korytom voda, t. j. jedná sa o občasný tok, ktorý je ľavostranným prítokom vodohospodársky významného vodného toku Šárdu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 310, "k_123" : 49, "k_1" : 20, "k_2" : 16, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie sa prejavuje prekračovaním IT limitov (Cl, B, NH4), ID limitov (RL, CHSK-Mn, vodivosť), občas aj IT limitov (NEL) v podzemnej vode a priesakovej vode. V povrchovej vode (niekoľko stoviek metrov pod skládkou bývajú prekračované OH (Cl, RL105°C, N-NO3). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov prác vyplýva, že v podzemnej vode odoberanej z indikačných objektov bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v ukazovateľoch NH4+, NO2-, Cl-, TOC, CN. Prekročenie IT kritéria v obsahu NH4+, NO2- a kyanidov bolo zistené na vývere PV155-5 pod skládkou Chemosvitu a mierne prekročenie IT kritéria pre NO2- vo vývere drenáže PV155-6 pri povrchovom toku. Povrchové vody v zmysle prílohy č.1 NV SR č.269\/2010 nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch EC, N-NO2-, N-NO3-, RL, Ca, Al, AOX. Vo všetkých vzorkách riečnych sedimentov bolo zistené prekročenie IT kritérií pre PAU (Mašlár, E., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 61, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia vznikla dlhodobým skladovaním a manipuláciou s opotrebovanými olejmi. Je situovaná v blízkosti železničnej a autobusovej stanice, pri rieke Hron. Na lokalite v súčasnosti prebiehajú sanačné práce, ktoré spočívajú v odčerpávaní a čistení kontaminovanej podzemnej vody. Sanačné práce budú prebiehať až kým sa nedosiahne prijateľná kvalita podzemných vôd. V rokoch 2014-2015 prebehla na lokalite sanácia environmentálnej záťaže so ZS s posanačnou AR s názvom: \"Sanácia environmentálnej záťaže BR (003) \/ Brezno – ŽSR Brezno\". Z výsledkov ZS vyplýva, že po ukončení sanačných prác boli splnené ciele geologickej úlohy a sanovaných bolo 100 % plochy EZ. Na lokalite prebieha v súčasnosti posanačný monitoring. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 254, "k_123" : 50, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je veľkého rozsahu s veľkým objemom komunálnych odpadov, na ktorú bol ukladaný aj priemyselný odpad. Nemá žiadne tesnenie dna a v monitorovacom vrte bolo preukázané trvalé prekračovanie ID hodnôt vo viacerých ukazovateľoch viac ako 10x. V marci 2012 bola ukončená rekultivácia skládky. Po získaní monitorovacej správy po rekultivácii a na základe priaznivých výsledkov bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 nové monitorovacie HG vrty. V priebehu monitorovacieho obdobia od roku 2014 do roku 2020 bolo zistené prekročenie IT kritéria pre NH4+ v novovybudovanom vrte VN55-1 a tiež PV55-1. Koncentrácie Cl- prekračovali ID, resp. IT kritérium pre podzemnú vodu v monitorovacích objektoch PV55-1, VN55-1, VN55-3 a VO55-2. Najvyššie prekročenie limitných hodnôt bolo indikované vo vrtoch nižšie pod skládkou a aj vo vzorke povrchovej vody odoberanej najďalej od skládky (N-NH4+, Cl-, N-NO3-, Mn2+, Na+, Hg, EC, TOC)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 168, "k_123" : 81, "k_1" : 37, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza ČS PHM, podzemné nádrže bez rekonštrukcie, možnosť kontaminácie zemín a podzemných vôd. Odporúčame vybudovať monitorovací systém. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž CA (003) Čadca – SAD“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia C10-C40 a NEL - IR. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie NEL - IR. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne riziko, no nepredstavuje zdravotné riziko pre dané expozičné cesty. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 270, "k_123" : 60, "k_1" : 30, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na družstve sa v r. 2008 nachádzala voľne uložená hnojovica, okrem toho vrakovisko, staré stroje, stará ČS PHM nefunkčná s nadzemnými nádržami bez izolácie. V areáli je prevádzkované aj mechanizačné stredisko pre údržbu a opravu strojov. Mimo areálu sa nachádza aj hnojisko, ktoré je v RSO vedené pod registračným číslom 6802. Odporúčame prieskum a monitoring (vyjadrenie anotátora z r. 2008). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 8.8.2012 konštatujeme, že ČS PHM s nadzemnými nádržami pred areálom je funkčná a pred cca 2 - 3 rokmi (2009 - 2010) boli na nej realizované opatrenia, aby nemohlo dochádzať k únikom ropných látok do okolia (betónová jímka zo zaizolovaným múrikom...) Nádrž je dvojplášťová. Okrem toho PD už niekoľko rokov neprevádzkuje živočíšnu výrobu a preto sa v areáli PD nenachádza hnojovica. V areáli tiež nie je ani vrakovisko - šrotovisko, ktoré bolo zrušené. Poľné hnojisko neďaleko PD existuje. Na základe faktov, treba zvážiť vyradenie lokality, ale až po preverení poľného hnojiska." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2237, "k_123" : 31, "k_1" : 0, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará neriadená skládka TKO a PO bola preradená do REZ - časti A, vzhľadom na jej malý objem (podľa Registra skládok odpadov je na skládke uložených len cca 130 m3 odpadu) a tiež preto, že nie sú k dispozícii žiadne údaje o monitorovacích a prieskumných prácach, na základe ktorých by bola skládka zaradená do REZ - časti B. Vzhľadom na malé množstvo uloženého odpadu, ktorý je v kontakte s povrchovým tokom Neslušanka, sa nepredpokladá riziko šírenia sa znečistenia do podzemnej vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali v rokoch 2014-2020 neboli v podzemnej vode zistené kontaminanty, ktoré by svedčili o znečistení organického charakteru. Zistená bola len zvýšená koncentrácia TOC v podzemnej vode, prekračujúca ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Na základe výsledkov nie je potrebné na lokalite pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej a povrchovej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2649, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite je uložený prevažne priemyselný odpad, pravdepodobne z bývalého CALEX-u Zlaté Moravce. Podľa dostupných informácií bol odpad po nahromadení iba terénne upravený - zrovnaný a následne bol prekrytý tenkou vrstvou zeminy vyťaženej počas výkopových prác prí výstavbe rodinných domov v obci. T. j. odpad je iba provizórne a iba čiastočne zahrnutý a pokrytý náletovou vegetáciou. Miestami sa odpad ukladal do eróznej ryhy, miestami odpad vytvára zvlnený terén. V bezprostrednej blízkosti skládky preteká vodohospodársky významný vodný tok Pelúsok. Na jeho druhom brehu je využívaný vodárenský zdroj pre obec. Ochranné pásmo II. stupňa vodárenského zdroja zasahuje aj na ľavý breh Pelúsku na ktorom je skládka odpadu. V podstate skládka odpadu sa nachádza na okraji uvedeného ochranného pásma a zrejme aj čiastočne v ňom. Územie je zároveň tzv. zraniteľnou oblasťou, znečistenou dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti. V mieste skládky sa plánuje výstavba piatich bytových domov (60 bytových jednotiek)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 238, "k_123" : 56, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Je predpoklad znižovania kontaminannntov v EZ v dôsledku útlmu ťažby oblasti Rudnian, a tým aj zníženej dotácie prvkami v dôsledku emisií z blízkej úpravne spracujúcej v súčasnosti prevažne baryt." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1991, "k_123" : 68, "k_1" : 27, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V objekte boli garážové dvory ťažkej vojenskej techniky a aj sklady PHM. Mesto plánuje areál prebudovať na bytové domy. Lokalita je v alúviu vodohosp. význam. toku Hron. Ohrozenie podzemnej, povrchovej vody aj zdravia obyvateľstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 127, "k_123" : 51, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V nulovom variante zámeru \"Prekladisko tekutých substrátov - Verejný prístav Bratislava\" je vyjadrený predpoklad kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd pod starým prekladiskom, preto odporúčame prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1113, "k_123" : 44, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri obhliadke starej ČS PHM s podzemnými nádržami - vyditeľné stopy po ropných látkach.\nĎalej sa v blízkosti strediska nachádza i hnojisko, ktoré leží asi 20 m od toku Žitavy - zjavný únik škodlivých látok v jeho okolí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 512, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "O hodnotenej záťaži sme získali len staršie údaje o znečistení. Novšie údaje a údaje o sanácii sa nám nepodarilo získať (SAMaV B.Bystrica; kasárne SNP), preto hodnotíme EZ ako pravdepodobnú záťaž - časť A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 786, "k_123" : 62, "k_1" : 21, "k_2" : 24, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Mrak ClÚ je málo mobilný, jeho zdroj, rozsah a smer pohybu nie je presne známy. Rizikový môže byť vzhľadom na studne na úžitkovú vodu, ktoré sú v kasárňach a pri neznalosti situácie môžu byť využívané. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie vrty. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda indikačnej oblasti je kontaminovaná ClU (cis1,2DCE, TCE, PCE, chlóretén), pričom koncentrácie prekračujú ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V povrchovej vode bol v referenčnej vzorke zistený zvýšený obsah 1,2cisDCE v jednom meraní. Vo vzorkách riečnych sedimentov boli zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce ID, resp. IT kritériá pre ukazovatele Sb, Hg a niektoré PAU. Vysoké koncentrácie uvedených kontaminantov sa však vyskytujú v mnohých prípadoch aj v referenčnej vzorke a preto ich pôvod nie je možné jednoznačne spájať s danou lokalitou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2499, "k_123" : 79, "k_1" : 35, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Najväčšia kontaminácia je v sklade PHM a olejov a v jeho blízkom okolí. Areál je v bezprostrednej blízkosti toku Rimavica. Niekoľko 10-ok m nad areálom (proti prúdeniu podzemných vôd) je vodný zdroj a aj CHVO Ipľa, Rimavice a Slatiny. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prác vyplýva, že v areáli sú ropnými látkami (NEL-UV) znečistené prevažne zeminy zóny nasýtenia a tiež podzemná voda. Znečistenie je lokalizované najmä okolo bývalého skladu PHM a olejov situovaného vo východnej časti areálu. Hodnoty NEL-UV nad IT kritériá boli zaznamenané aj v severnej a SZ časti, pričom však nie je preukázaný súvis daného znečistenia s riešeným areálom. Pre potreby sanácie bola vypracovaná aj Štúdia realizovateľnosti sanácie. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 450, "k_123" : 28, "k_1" : 0, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V sklade sa nachádzajú pesticídy kvapalného a pevného skupenstva. Presné druhy pesticídov nie je možné špecifikovať v dôsledku nečitateľných etikiet. Sklad je zastaralý s poškodenou strechou a znečistenou podlahou. V máji 2015 bol na lokalite realizovaný orientačný prieskum životného prostredia, v rámci ktorého boli odvŕtané 3 vrty. V pôde boli zistené chlórované pesticídy (DDT, DDD, beta-hexachlórcyklohexán, dieldrin), ktorých koncentrácia však nepresahovala ani ID kritériá stanovené pre zeminy. V podzemnej vode boli pesticídy stanovené pod detekčný limit. V areáli PD sa nachádzajú dve kopanú studne. Studňa č.1 je proti smeru prúdenia podzemnej vody. Studňa č.2 je situovaná JZ od skladu. Podľa namodelovaných hĺbok hladín Krčmářom (2003) pri vysokých prietokoch v predmetnej oblasti napájanie z rieky siaha až do tejto oblasti. Avšak podľa priebehu týchto hĺbok sa nepredpokladá, že smer prúdenia za vysokých stavov Hrona je zo skladu k studni č.2." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2614, "k_123" : 56, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1097, "k_123" : 93, "k_1" : 45, "k_2" : 31, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Samotný priestor odkaliska je od okolia izolovaný formou podzemnej tesniacej steny. V jeho okolí sa však nachádzajú zvyšky kontaminácie spôsobenej prevádzkou odkaliska pred vybudovaním izolácie. Od r. 2006 prebiehali rekultivačné práce, ktoré boli ukončené v roku 2012. Vybudovaný je monitorovací systém, ktorý sa využíva aj po skončení rekultivácie. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných aj 9 nových monitorovacích HG vrtov. Výsledky potvrdili predpoklad existencie kontaminácie podzemnej vody a horninového prostredia viacerými anorganickými látkami (vrátane stopových prvkov) v okolí kalového poľa. Znečistenie sa šíri pravdepodobne západným a juhozápadným smerom od kalového poľa. Je tiež potrebné uviesť, že znečistenie pomerne výrazne vyznieva v oblasti medzi pozorovacími objektami VN142-6 (VO142-2) a VN142-3 (VO142-4, VN142-7), resp. pozorovacími objektami VO142-3 a VN142-8 (VO142-1) (Kordík, J., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2568, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumné práce na lokalite, boli realizované v rámci geologického prieskumu životného prostredia na 11 vybraných lokalitách závodu Elektrárne EVO I a EVO II Vojany. Na základe získaných geodát, ako aj záverov analýzy rizika bola lokalita Prevádzková budova EVO I a Rozvodňa a stanovište transformátorov EVO I, zaradiť z dôvodu prítomného environmentálneho rizika – znečistenia biologickej kontaktnej zóny horninového prostredia ropnými uhľovodíkmi (NEL-GC) do kategórie B IS EZ ako „Severný okraj prevádzkovej budovy EVO I a okolie“. Na lokalite Rozvodňa a stanovište transformátorov EVO I boli tiež zistené koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov ClU (1,2 dichlóretény cis, trans, tetrachlóretén) prekračujúce ID a IT kritéria v podzemnej vode. Z analýzy rizika vyplýva, že bola preukázaná aktuálnosť environmentálneho rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne pre ukazovateľ NEL-GC. Zdravotné riziko nebolo preukázané. Pre ClU nebolo preukázané environmentálne a ani zdravotné riziko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2723, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bol v roku 2021 realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorý bol zameraný hlavne na identifikáciu súčasného stavu znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody. Prieskumnými prácami bolo zistené bodové znečistenie pôdneho vzduchu v ukazovateľoch NEL a PCE. Zistené bolo aj znečistenie horninového prostredia vrátane antropogénnych navážok ťažkými kovmi a ropnými látkami. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie v ukazovateľoch Cl-, NH4+, Ba, C10-C40 a EOCl. Analýzou rizika bolo preukázané, že v území existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre látky Ba, NH4+ a Cl-. Na lokalite nie je reálna cesta expozície obyvateľov niektorým zo zistených kontaminantov a preto znečistenie nepredstavuje zdravotné riziko. Na základe dosiahnutých výsledkov prieskumných prác a vypracovanej analýzy rizika bola lokalita preradená do REZ-časti B. Navrhnuté bolo realizovať monitorovanie kvality podzemnej vody a vykonať sanáciu danej lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2622, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2615, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 883, "k_123" : 73, "k_1" : 22, "k_2" : 30, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nefunkčný sklad agrochemikálií, asi aj pesticídov priamo v strede obce, oproti penziónu Strenk, bezprostredne pri potoku, na jeho pravom brehu. Budova je polorozpadnutá, múry sa zosypávajú, vidieť stopy po agrochemikáliách, steny a zem sú nimi nasiaknuté. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže 5.6 Pravdepodobná environmentálna záťaž – SL(002)\/Jarabina – sklad agrochemikálií SK\/EZ\/SL\/883“, z ktorého vyplýva, že sa nezistilo znečistenie zemín a ani podzemných vôd pesticídmi a sledovanými kovmi. V súčasnosti už sklad neexistuje, pesticídy boli vyvezené neznámou osobou na neznáme miesto. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Je potrebné poznamenať, že na lokalite bolo v podzemnej vode zistené znečistenie amoniakálnym dusíkom NH4+ a dusitanmi NO-, ale ani to nepredstavuje riziko. Sanácia zemín a aj podzemnej vody nie je potrebná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 727, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 16, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rekultivovaná skládka je na nad nivou vodohospodársky významného toku Váh. Z monitoringu vyplýva, že pravidelne bývajú prekročené IT limity NH4 (viac ako 10 násobne), vodivosti, TOC (5 - 10 násobne) a ID limit B pre podzemné vody, MH limity pre povrchové vody (ChSK-Cr, N-NH4, BSK-5). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj ďalšie monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami bola potvrdená pretrvávajúca kontaminácia podzemných vôd indikačnej oblasti a to najmä v ukazovateľoch ako NH4+, TOC, B, Cl-. Kontaminácia z rekultivovanej skládky sa šíri v priestore medzi ochrannou hrádzou a brehom Váhu priamo v smere prirodzeného sklonu terénu do toku Váh. Južne od skládky sa šírenie kontaminácie rozčleňuje na dva generálne smery. A to na juh depresiou mŕtveho ramena (kde vytvára bezodtokovú vodnú plochu) a v druhom smere prestupuje znečistenie pozdĺž brehu Váh do jeho toku (Iglárová, 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2169, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad LPL (leteckých pohonných látok) sa nachádza cca 900 m severne od terminálu letiska. Vybudovaný bol v r. 1961. Súčasťou skladu LPL je 5 ks čiastočne podzemných oceľových jednoplášťových nádrží, (4 x 100 m3 a 1 x 50 m3). Geologickým prieskumom realizovaným v roku 2010 bola zistená kontaminácia životného prostredia (zemín a podzemnej vody) ropnými látkami (NEL) výrazne nad IT limity (viac ako trojnásobné prekročenia koncentrácie NEL v zemine a viac ako 30 násobné prekročenia koncentrácie NEL v podzemnej vode). Lokalita - environmentálna záťaž ohrozuje kvalitu podzemnej vody a pravdepodobne aj zdravie obyvateľov (zamestnancov letiska pracujúcich v priestoroch skladu LPL). V súčasnosti sa pripravuje sanácia územia. ObÚŽP Košice v zmysle príslušných predpisov a na základe vykonávacieho projektu sanačných prác a analýzy rizika, ktorá bola jeho súčasťou rozhodol - stanovil cieľové hodnoty sanácie - pre zeminy NEL = 2800 mg.kg-1 sušiny a pre podzemnú vodu NEL = 1,80 mg.l-1." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2770, "k_123" : 46, "k_1" : 46, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza ČS PHM, podzemné nádrže bez rekonštrukcie, možnosť kontaminácie zemín a podzemných vôd. Odporúčame vybudovať monitorovací systém. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž CA (003) Čadca – SAD“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia C10-C40 a NEL - IR. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie NEL - IR. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne riziko, no nepredstavuje zdravotné riziko pre dané expozičné cesty. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1133, "k_123" : 66, "k_1" : 28, "k_2" : 18, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa skládkoval opotrebovaný impregnačný olej a iné odpady pravdepodobne v pôvodnej terénnej depresii. Jej objem je cca 1 700 m3 a je nejasne ohraničená. Ešte v r. 2003 bolo prieskumom overené znečistenie, ktoré riešiteľ označil za extrémne. Prvá etapa sanačných prác bola realizovaná už v rokoch 1997 - 1998. Od r. 2005 prebiehalo sanačné čerpanie, ktorého výsledky však nie sú známe. Migrácia znečistenia do okolia je slabá, ide o doznievajúce znečistenie. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okram iných prác vybudovaných 6 monitorovacích HG vrtov. Monitorovacími prácami boli vo vzorkách podzemnej vody referenčnej aj indikačnej oblasti zistené najmä vysoké koncentrácie PAU prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Jednotlivé PAU boli prekročené vo vrtoch VN81-0, VN81-1 a VN81-3. Okrem toho bolo v celej oblasti zistené prekročenie TOC nad IT kritérium v podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 546, "k_123" : 32, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je pomerne rozsiahla, skladajúca sa z viac častí. Prvá časť lemuje miestny tok Tichý kanál v dĺžke cca 800 m. V r. 2002 boli na skládke objavené desiatky litrov jedov (Endrin 20 a pod) viď.pripojené dokumenty. Prieskumné práce neboli uskutočnené. V minulosti, v r. 2001 boli nelegálne uložené na skládku nebezpečné látky - agrochemikálie, ktoré ale boli po niekoľkých dňoch v spolupráci polície, požiarnikov a pracovníkov CO odstránené (odvezené), pričom tam, kde nejaké vytiekli boli odkopané kontaminované zeminy a odvezené firmou Ekol. V roku 2016 bola skládka odpadu rekultivovaná. Rekultivácia v r. 2016 pozostávala z odvozu odpadu o množstve 1535 ton (180 t objemného + 1260 t komunálneho + 93 t stavebného + 3 t nebezpečného). Potom sa realizovali odkopávky a prekopávky 200 m3 a prekrytie 300 mm ornicou na 648 m2. V súčasnosti je lokalita čiastočne zarastená krovinami. Nachádzajú sa tam zvyšky stavebných objektov (ruiny)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 167, "k_123" : 49, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie podz.vody NEL bolo zistené už v r.1993-1996, kedy sa začalo aj s prvými sanačnými prácami. Posanačný monitoring z r.2002-2003 potvrdil pretrvávajúce znečistenie podz.vody. V r.2006 bola ČS zrušená a následne bola odťažená kontaminovaná zemina a zdroje znečistenia boli odstránené. Monitoring v r.2007 znova preukázal zvýšené koncentrácie NEL v podz.vode a nasledovalo jej sanačné čerpanie a čistenie. Až v r.2010 bola posanačným monitoringom potvrdená klesajúca tendencia obsahu NEL a bol dosiahnutý sanačný limit pre podz.vodu (1,0-1,4 mg\/l), ktorý bol stanovený Rizikovou analýzou v r.2008." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 89, "k_123" : 75, "k_1" : 29, "k_2" : 30, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál je opustený, ale nachádza sa tam ČS PHM s podzemnými nádržami. Odporúčame prieskumné práce. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž BY (001) Bytča – bývalý areál SAD“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie ropnými látkami v zeminách aj v podzemnej vode. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. V rámci štúdie uskutočniteľnosti sanácie bola riešená okrem nulového variantu aj sanácia (odstránenie metódou ex situ čerpacej stanice PHM) epicentra zisteného znečistenia zemín a podzemných vôd. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1032, "k_123" : 88, "k_1" : 34, "k_2" : 33, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli mlyna aj po dlhom čase od likvidácie skladu pesticídov cítiť intenzívny zápach po agrochemikáliách a v pôde sa nachádzajú zbytky plastových obalov po zaoraných znehodnotených hnojivách. V bezprostrednom susedstve EZ sú obývané rodinné domy. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže VT (026)\/ Sačurov – starý parný mlyn - SK\/EZ\/VT\/1032“, z ktorého vyplýva, že v zeminách a ani v podzemných vodách neboli zistené pesticídy a ťažké kovy. Prekročené bolo ID pre kadmium vo vrte HG-1, a pre pesticídy vo vodnom výluhu z podlahy. Tiež bolo identifikované znečistenie územia spôsobené poľnohospodárskou činnosťou (amoniaky, dusitany, dusičnany, sírany), ktoré však nesúvisí s existenciou pesticídneho skladu. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1980, "k_123" : 69, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Od r. 1993 neboli na lokalite vykonávané žiadne iné prieskumné práce a nebola realizovaná ani sanácia podzemných vôd alebo zemín. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Na základe výsledkov prác za bývalý už neaktívny zdroj znečistenia podzemnej vody možno označiť priestor v okolí bývalého kalového poľa (TCE) a samotný objekt čistiarní a práčovní (Tetrachlórmetán). Ďalším pravdepodobným bývalým aktívnym zdrojom znečistenia mohlo byť porušené odpadové potrubie, ktoré vyúsťuje do kalového poľa, resp. netesnosť samotného kalového poľa. V rámci prác bola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a tiež štúdia uskutočniteľnosti sanácie, ktorá navrhuje 4 varianty sanácie. Je tiež odporúčané realizovať pravidelný monitoring zameraný na sledovanie vývoja koncentrácií identifikovaných ClU v podzemnej vode a to prostredníctvom existujúcich 5tich monitorovacích vrtov a studne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 42, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite je možnosť priameho výtoku priesakových vôd do povrchového toku a vymývanie odpadov občasným povrchovým tokom. Povrch skládky je čiastočne prehrnutý zeminou, nezabraňujúcou infiltrácii zrážok do telesa skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 964, "k_123" : 50, "k_1" : 20, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka postupne zarastá náletovou vegetáciou, ale odpad je aj napriek tomu občasne vyvážaný. Nachádza sa v odtokovej dolinke, na území s priemernou prirodzenou ochranou podzemných vôd podľa máp vhodnosti pre skládky odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2367, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci prieskumov (Pramuk et al., 2003, 2004), ktoré boli podkladom pre rizikovú analýzu (Auxt et al., 2005) bolo na tejto lokalite odvŕtaných 14 sond (R-1 až R-14), do hĺbky 3,0 - 5,0 m p. t. Spolu bolo odobratých 55 vzoriek zemín na stanovenie obsahov nepolárnych extrahovateľných látok (NEL) v IR oblasti spektra. Najvyšší obsah NEL-IR, prekračujúci medznú hodnotu kategórie C resp. intervenčný limit, bol zistený vo vzorkách zo sond R-2, 3, 4 a R-11 až R14. Hodnoty NEL-IR sa v týchto sondách pohybovali od 1003 do 5299 mg.kg-1. Povrchová vrstva zemín je len mierne znečistená. Väčší plošný rozsah a vyššie koncentrácie kontaminantov boli zaznamenané v hĺbkach od 0,7 do 3,0 m, v hĺbke 3,0 – 4,0 m znečistenie opäť vyznieva.\nNa stanovenie ďalších organických ukazovateľov (PAU, BTX, chlórovaných alifatických uhľovodíkov a aromatických uhľovodíkov) bolo odobratých 18 vzoriek zeminy. V týchto vzorkách sa nezistilo prekročenie kategórie A ani v jednom zo stanovovaných parametrov (t. j. ani indikačných limitov). \nZo zisťovaných vybraných stopových kovov Cr, Ni, Cu, Zn, Cd, Hg, Pb, As a Co bolo zaznamenané len mierne zvýšenie Ni v sondách R-3 (64,0 mg.kg-1) a R-4 (67,0 mg.kg-1), prekračujúce kategóriu A (ale nie ID limity). Z rizikovej analýzy vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zdravotné riziko nebolo zistené pri aktuálnom využívaní územia.\nZ následnej štúdii realizovateľnosti (Jakubíková, Pramuk, 2005) vyplýva, že priemerná koncentrácia NEL v zemine na danej lokalite je 2285 mg\/kg, na ploche 1010 m2, objem znečistenej zeminy je 2025 m3, jej hmotnosť je 3400 t, pričom hmotnosť samotného kontaminantu je 80 t, z toho 45,4 t je v priestore, kde sa nachádza v koncentrácií nad 1000 mg\/kg. Autori navrhujú 100 % znečistených zemín sanovať in situ, metódou bioventingu, ktorý bude realizovaný prostredníctvom siete vrtov 2 x 2 m (spolu cca 250 vrtov, hlbokých 1 – 4 m. Predpokladaná doba sanácie 1 rok.\nNajnovšie prieskumné práce (Pramuk, V. a kol., 2017) na lokalite Remíza lokomotív, boli realizované v rámci geologického prieskumu životného prostredia na 11 vybraných lokalitách závodu Elektrárne EVO I a EVO II Vojany. Realizovaný bol podrobný GPŽP, analýza rizika, ako aj štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Najnovšie údaje z geologického prieskumu, ako aj závery analýzy rizika potvrdzujú správnosť doterajšieho zaradenia EZ v registri B IS EZ. Zistené boli koncentrácie prekračujúce ID a IT limity (NEL-GC, BTEX (etylbenzén, xylény)). Najvyššie koncentrácie v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia (NEL-GC, max. 28 871 mg\/kg sušiny, etylbenzén max. 29,17 mg\/kg sušiny, xylény max. 90,43 mg\/kg sušiny ), v zóne kolísania hladiny podzemnej vody a vrchnej časti pásma nasýtenia\n(NEL-GC, max. 14 109 mg\/kg sušiny, etylbenzén, max. 94,22 mg\/kg sušiny, xylény 102,7 mg\/kg sušiny), v podzemnej vode (NEL-GC, max. 690 µg\/l) a v pôdnom vzduchu (toulén, etylbenzén, o,m,p xylény). Zistené bolo zdravotné riziko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 4, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ukladanie komunálneho odpadu a odpadu z prevádzky družstva, tiež odpadu zo strojárskych dielní patriacich PD (oleje, farby a pod.). Dôvodom zaradenia je predpoklad kontaminácie podzemných vôd. V severnej časti sa nachádza hnojová jama, ktorá počas zvýšených zrážok prepúšťala výluh a kontaminovala neďaleký (zachytený a využívaný) prameň. V roku sa tam vyvážal stavebný odpad (prekryl sa ním ostatný odpad, ktorý bol na skládke) a zrejme tam prebieha aj občasná ťažba. Firma BIELOSTAV BB Podlavice (www.bielostav.sk) tam vyvážala výkopové zeminy a pod.. V lome je aj momentálne nevyužívaná plocha bývalého hnojiska. EZ je potrebné overiť prieskumom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2519, "k_123" : 66, "k_1" : 33, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zo záverov rizikovej analýzy vyplýva, že hodnotené územie v súčasnosti nepredstavuje priame environmentálne riziko, keďže nedochádza ku kontinuálnemu šíreniu kontaminantov do okolia zdroja znečistenia podzemnými vodami. Riziko vyplýva v súčasnosti iba z nedokonalej zabezpečenosti budovy skladu agrochemikálií voči vstupu náhodilých návštevníkov lokality. Znečistenie v pôde je dlhodobo viazané na najvrchnejšiu vrstvu ornice do hĺbky 0,4 m a to v bezprostrednom okolí skladu pesticídov. V prípade zmeny spôsobu využívania skladu pesticídov alebo schátraniu budovy by došlo k rozplavovaniu nebezpečných znečisťujúcich látok vplyvom dažďa do okolia skladu. Aktuálne zdravotné riziká sú sústredené len do objektu skladu pesticídov a nezasahujú do jeho okolia. K expozícii môže prísť len pri nechránenom vstupe do objektu. Vzhľadom na možnú zmenu využívania hodnoteného územia v budúcnosti dôjde k aktivizácii environmentálnych aj zdravotných rizík. Preto je navrhnuté vykonať sanáciu hodnoteného územia. Je nevyhnutné eliminovať časť pôdy v okolí skladu pesticídov. Zo studne v suteréne skladu pesticídov odčerpať kontaminovanú vodu a zneškodniť ju ako nebezpečný odpad, rovnako naložiť aj so sedimentom v studni. Studňu fyzicky zlikvidovať vyplnením vode nepriepustným materiálom. Všetky obaly s uskladnenými pesticídmi je potrebné zneškodniť ako nebezpečný odpad. Budovu skladu je potrebné zbúrať a materiál zneškodniť na skládke odpadu. Vzhľadom na vysoko perzistentný charakter dominantných kontaminantov (DDT, DDE, DDD, Lindan) a ich jednoznačnú väzbu na horninové prostredie - pôdu alebo na časti budovy skladu pesticídov, ktoré pritom predstavujú malé objemy spracovania alebo iného zneškodnenia, navrhuje sa ich úplné odstránenie z hodnoteného územia. Cieľom sanácie územia je dosiahnuť úplné odstránenie zdrojov znečistenia ako aj už znečistených častí prírodného prostredia. Požiadavka na ich úplné odstránenie vychádza z povahy znečistenia, ktoré tvorí široká skupina chlórovaných organických uhľovodíkov na báze DDT. Tieto látky ako aj ich neskoršie rozkladné produkty majú výrazný perzistentný charakter a nie je možné ich eliminovať v mieste koncentrácie niektorou zo sanačných metód in situ. Navrhované riešenia zahrnujú štandardné pracovné postupy pri nakladaní s nebezpečným odpadom a preto neprinášajú žiadne riziká do procesu sanácie. Pri ich realizácii, najmä pri ich doprave a spracovaní bude potrebné dodržať všetky súvisiace nariadenia, za ktoré bude zodpovedať organizácia zabezpečujúca sanáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 374, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka TKO Točnica - Halier je zaradená do REZ-časti A na základe indícií z RSO, RSEZ, NEAP III a Geofondu, ktoré boli potvrdené výsledkami prieskumu z roku 1995. Bolo potvrdené prekročenie ID limitov u fenolov a celkovej mineralizácie a IT limitov u Cl- v podzemnej vode. Ďalším dôvodom zaradenia je bezprostredná blízkosť povrchového toku a priemerná prirodzená ochrana podľa mapy vhodnosti územia pre skládky odpadov. Skládka vznikla okolo roku 1960. Je založená v ťažobnej jame po vyťažení tehliarskych surovín a slúžila pre ukladanie sklárskeho a chemického odpadu súvisiaceho s výrobou skla." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2611, "k_123" : 53, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Augustín sa považuje za jedno z najväčších ložísk pyritových rúd v Malých Karpatoch. Na území sa v minulosti ťažila Sb ruda a pyritové rudy. Po intenzívnej banskej činnosti ostalo niekoľko štôlní - Augustín štôlňa, Horná Augustín štôlňa, Trojárová štôlňa, Čmele I. a II. štôlňa a haldy banskej hlušiny. Po ťažbe pyritovej rudy klesla v banských vodách hodnota pH (nameraná bola hodnota pH=3,54). Na lokalite bola okrem iných prvkov zistená aj zvýšená koncentrácia železa a síranov. Zdrojom kontaminácie sú najmä vytekajúce banské vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 188, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke je potrebné vykonať monitoring podzemných vôd a na základe výsledkov monitoringu určiť spôsob rekultivácie (pôvodná poznámka z roku 2008). Výsledky geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O. a kol., 2021) preukázali, že v horninovom prostredí (NEL-IR a C10-C40) a podzemnej vode (NH4+) niektoré ukazovatele znečistenia predstavujú závažné znečistenie. Definícia závažného podľa metodickej príručky geologického prieskumu životného prostredia v znečistenom území (2020) sa nevzťahuje na vybrané skupiny ukazovateľov (napr. NH4+). Vzhľadom na to, že znečistenie nesúvisí s poľnohospodárskou činnosťou, ale je jednoznačne viazané na samotné teleso skládky, tak v danom prípade sa považuje prekročenie limitov NH4+ za závažné znečistenie a hodnotilo sa v analýze rizika. Jednorazovo, alebo ojedinele boli prekročené ID alebo IT kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 v horninovom prostredí Pb, Hg, Zn, Ssulf. a v podzemnej vode: Ssulf., C10-C40, As. a základe záverov z hodnotenia environmentálnych a zdravotných rizík (nebolo zistené riziko) možno skonštatovať, že na lokalite Horný Bar – skládka TKO, nie je potrebné vykonať sanáciu. Vzhľadom na to, že sa skládka nachádza v CHVO Žitný ostrov – nariadenie vlády SSR č. 46\/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove lokalitu treba monitorovať (kvalitu podzemnej vody 4x ročne po dobu 2 rokov). Do monitorovania sa navrhuje zahrnúť takmer všetky realizované HG vrty: HB-1, HB-2, HB-3, HB-4, HB-5, HB-7, HB-8. Lokalita Horný Bar je skládka TKO, ktorú treba naďalej riešiť v zmysle zákona č. 79\/2015 Z.z o odpadoch a to najmä z dôvodov: 1. skládka sa nachádza v CHVO Žitný ostrov, cca 370 m od ochranného pásma II. stupňa vodárenského zdroja HHB-2, 2. bola zistená kontaminácia ropnými látkami, amónnymi iónmi ako aj vybranými kovmi (Pb, Hg, As). Jedná sa o nebezpečné látky z hľadiska zdravia a potenciálneho ohrozenia podzemných vôd, najmä ak by tieto boli využívané na pitné účely. Z hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd bol zistený vzostupný trend pre obsahy chloridov, síranov, dusičnanov a amónnych iónov v podzemných vodách, \npričom sa poukazuje na potenciálny vplyv environmentálnych záťaží.\nAk sa po 2 rokoch monitorovania podzemných vôd preukáže rastúci trend sledovaných látok vyplavujúcich sa zo skládky, treba aktualizovať analýzu rizika. \nAk sa preukáže klesajúci trend sledovaných látok, po 2 rokoch lokalitu Horný Bar –\nskládka TKO bude možné vyradiť z registra ISEZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2595, "k_123" : 61, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dedičná štôlňa Dionýz patrila medzi významné ložiská sideritu. Žila Dionýz bola otvorená dedičnou štôlňou Dionýz dlhou 1200 m. Spodné časti tejto žily boli otvorené z úrovne štôlne Dionýz slepou jamou, ktorá dosiahla hĺbku 150 m. Banská činnosť na lokalite bola ukončená v roku 1974. Štôlňa je v súčasnosti zatopená a zavalená a vytekajú z nej banské vody. Vytekajúce banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 695, "k_123" : 59, "k_1" : 26, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka bola odovzdaná do užívania v roku 1979 a slúžila na dodávku asfaltovej hmoty pre Inžinierske stavby - odštepný závod Prešov. V roku 1997 na mieste už bývalej obaľovačky začala svoju prevádzku spoločnosť ENZYMA Slovakia, ktorá sa zameriavala na výrobu múčnych zmesí, pričom staré technologické zariadenie obaľovačky sa nachádzalo ešte v areáli. Podľa registra obaľovačiek (Dekonta, 2004) je predpokladaný rozsah kontaminácie 1000 m2 a objem kontaminovaného materiálu je 300 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2060, "k_123" : 88, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy zistené hlavne pri manipulačnej ploche pre výzbroj nafty. Primárne zdroje boli koncom 90tych rokov 20.storočia z lokality odstránené. V súčasnosti sú aktívne sekundárne zdroje, ktorými sú znečistené horninové prostredie a voľná fáza ropných látok. V septembri 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže BR(1831)\/Brezno-Rušňové depo, Cargo a.s.\", ktorej cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe vyplýva, že znečistenie bolo overené v oblasti bývalej výdajne nafty a v oblasti bývalého úložiska podzemných nádrží až po breh Hrona. Znečistené je horninové prostredie v pásme prevzdušnenia aj nasýtenia a podzemná voda a to ropnými látkami (NEL-GC, NEL-IR, NEL-UV) a v malej miere i ClU - trichlóretylénom. Súčasťou čiastkovej záverečnej správy bola predsanačná aktualizovaná analýza rizika. Z jej výsledkov vyplýva, že na lokalite nie je environmentálne riziko zo znečistenia zemín v kontaktnej zóne, na lokalite je vážne environmentálne riziko vychádzajúce z existencie VFRL na hladine podzemnej vody. V hodnotenom území je riziko šírenia sa znečistenia RL stanovených ako NEL-GC a NEL-IR,UV podzemnou vodou, na lokalite nie je riziko znečisťovania povrchovej vody infiltráciou znečistenej podzemnej vody, na lokalite nie je riziko ohrozenia zdravia ľudí. \nSanácia environmentálnej záťaže bola ukončená v roku 2022, pričom boli splnené všetky čiastkové špecifické ciele geologickej úlohy a sanovaná bola celá riziková plocha na lokalite. Cieľové hodnoty sanácie boli dosiahnuté ako v zeminách (vodných výluhoch), tak aj v podzemnej vode. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3956\/2022 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody (vrátane povrchového toku Hron v dvoch profiloch) a to 4x ročne po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita následne vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2592, "k_123" : 56, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita \"pod Skalnatou\" predstavovala tretie najvýznamnejšie ložisko antimonitu v pezinsko-perneckom kryštaliniku. Okrem antimonitu sa v území vyskytujú Pb-Sb a Fe-Sb-minerály. Prvá písomná historická zmienka o banských prácach na lokalite pochádza z r. 1790. V tom období bola najvýznamnejšou Trojičná a Puklišová štôlňa. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 650, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Už v r. 1987 sa z dôvodu silnej kontaminácie podz.vody začalo s odčerpávaním podzemnej vody z vrtu S-2. Nasledoval monitoring a v r. 1992 bola znova zistená kontaminácia podz.vody a v r.1993 sa pokračovalo v sanačnom čerpaní. V r. 2001 bola ČSPHM zlikvidovaná a pravidelne monitorovaná. V r. 2008 bola vypracovaná riziková analýza a následne v r.2009 bolo znova realizované sanačné čerpanie podz.vody z dôvodu kontaminácie v domovej studni cca 80 m od miesta bývalej ČSPHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 939, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a kontakt s vodným tokom Drietomica. V roku 1994 boli na skládke vybudované 3 monitorovacie vrty, ktoré sa však pravdepodobne po ich vybudovaní prestali využívať. Prvými rozbormi odoberanej podzemnej vody neboli zistené zvýšené koncentrácie sledovaných ukazovateľov nad IT, resp. ID kritériá. V 90.rokoch, po ukončení skládkovania bola skládka TKO zahrnutá vrstvou zeminy a splanírovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2065, "k_123" : 63, "k_1" : 34, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestore naftového hospodárstva a manipulačnej plochy PHM. V rámci geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže DK (1848) Kraľovany - Rušňové depo, Cargo a.s.\" bola v roku 2019 vypracovaná čiastková záverečná správa s predsanačnou aktualizovanou analýzou rizika (Matiová, Z., et al., 2019). Výsledky prieskumných v zmysle hodnotenia z hľadiska cieľov projektu dokumentovali rozsiahle znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody alifatickými uhľovodíkmi stanovenými ako NEL-GC, resp. NEL-UV. Z výsledkov predsanačnej aktualizovanej analýzy rizika vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou pre NEL-GC prítomné v zeminách pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia a v podzemnej vode. Environmentálne riziko vyplýva aj z prítomnosti VFRL na hladine podzemnej vody. V prípade zdravotných rizík bolo vypočítané riziko nekarcinogénnych účinkov pre dokumentované obsahy alifatických uhľovodíkov (skupina C8-C10) a ohrozenú skupinu stavebných a sanačných pracovníkov v prípade expozičnej cesty dermálneho kontaktu so znečistenou podzemnou vodou. Pre elimináciu vyššie uvedených rizík boli určené sanačné limity. Sanačné práce prebiehali od mája 2019 do septembra 2021. V prvom kroku boli odstránené primárne zdroje znečistenia, s následným odťažením znečistenej zeminy. Nasledovala sanácia horninového prostredia a podzemnej vody kombináciou viacerých sanačných metód. Realizovanými prácami tak boli dosiahnuté ciele geologickej úlohy. Z posanačnej analýzy rizika vyplýva, že v území už neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3882\/2021 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody a to 4x ročne po dobu 2 rokov prostredníctvom 12 monitorovacích objektov a tiež sa stanovujú podmienky monitorovania kvality povrchovej vody 1x ročne počas 2 rokov na 1 mieste povrchového toku Váh. Na základe priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti B a evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 55, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka popolčeka o rozmeroch cca 160x130m slúžila ako dočasné úložisko pre závod Tatra v Bánovciach. Po zrušení podniku už nebol popolček odvezený na likvidáciu. Kvôli bezpečnosti bola na južnej strane skládky vybudovaná hrádza, aby nedochádzalo k jeho šíreniu do okolia. Tesne pod hrádzou skládky preteká bezmenný potok, ktorý sa po cca 400 m vlieva do rieky Radiša." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 884, "k_123" : 65, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe kontroly SIŽP bolo zistené znečistenie manipulačných plôch RL spôsobené v období 1974 - 1989 - zákaz prevádzky starých nádrží na naftu. Ohrozená je kvalita podzemných vôd náplavov vodohosp. význ. toku Poprad. Neskôr realizovaný geologický prieskum nepotvrdil znečistenie. Kontaminácia zemín a podzemných vôd bola pod ID limity a preto sa lokalita vyradila." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 771, "k_123" : 23, "k_1" : 0, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dechtové jazero nachádzajúce sa v areáli tisovskej vápenky, vo vápencovom kráteri vzniklo ukladaním dechtu, ktorý sa tvoril v minulosti pri výrobe generátorového plynu. Jazero je utesnené fóliou a oplotené. V kráteri je uložených 1071 ton odpadu. Firma Calmit s.r.o. má snahu dechtové jazero zlikvidovať. Vzhľadom na vysokú výhrevnosť je možné použiť decht ako palivo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 858, "k_123" : 58, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Do centrálnej časti areálu sme nemali prístup. Predpoklad kontaminácie podz. vôd a hornin. prostredia je v dôsledku realizovanej činnosti v rámci celého areálu. . V roku 2022 sa na lokaite realizoval podrobný geologický prieskum životného prostredia (Urban, O. a kol., 2022). Z výsledkov prieskumu vyplýva, že predpokladaný zdroj znečistenia – sklady chemikálií pre potreby bývalého ovčína - už nie je na \nlokalite prítomný. Potenciálne škodlivé látky boli z lokality v r. 2007 odstránené a zlikvidované. Bývalý areál ovčína slúži v súčasnosti ako obora pre vyššiu zver. Celý areál je oplotený, čím je vstup do neho obmedzený iba pre pracovníkov starajúcich sa o chov zvierat. Miera a rozsah dokumentovaného znečistenia nepotvrdili prítomnosť environmentálnej záťaže v skúmanom území. Sekundárne zdroje znečistenia neboli na lokalite overené, resp. znečistenie sa prejavilo iba lokálne alebo stanovené hodnoty neprekračovali zásadne požadovanú kvalitatívnu úroveň. Overená priestorová a časová \ndistribúcia zvýšených hodnôt sledovaných ukazovateľov môže indikovať aj zdroje znečistenia nesúvisiace priamo s bývalou činnosťou na lokalite – napr. poľnohospodárska činnosť v okolí, chov vyššej zvery na lokalite, možný vplyv EZ – skládky Zlatnícka dolina na povrchovú vodu v Zlatníckom potoku. Na základe prieskumom získaných výsledkov nepovažujeme lokalitu za rizikovú z hľadiska jej vplyvu na prírodné prostredie a zdravie človeka. V biologickej kontaktnej zóne sa znečistenie prejavilo iba v jednom mieste, v sonde SZS-2 v ukazovateli NEL(UV) bol tesne prekročený ID limit. V pásme prevzdušnenia bolo znečistenie overené iba lokálne, vo vzorke z vrtu SZP-3B, v ukazovateli C10-C40 na úrovni ID limitu. Vo výluhoch zo zemín a stavebných konštrukcií sa v jednej vzorke SZH-4 overila prítomnosť jednosýtnych fenolov s hodnotou 0,07 mg\/kg, ktorá prevyšuje IT limit (0,06 mg\/kg).\nV dnových sedimentoch sa nadlimitné znečistenie neprejavilo. V podzemnej vode došlo k prekročeniu ID limitov v ukazovateľoch 1 x NEL(IČ), 1 x NEL(UV) a 1 x Cd. \nIT limit bol prekročený iba pri jednosýtnych fenoloch (0,06 mg\/l) vo vrte SZH-4U s hodnotou 0,974 mg\/l. V povrchovej vode sa znečistenie nad požadované kvalitatívne limity prejavilo pri dusičnanovom dusíku (5 mg\/l) na jednom z troch sledovaných miestach v toku SZV-4 (5,42 mg\/l). Pri kyanidoch bolo overené znečistenie (limit = 0,005 mg\/l) v jednom mieste SZV-4 (0,036 mg\/l). Analýza rizika znečisteného územia nebola realizovaná vzhľadom na to, že uvedené znečistenie sa prejavilo iba ojedinele a lokálne, pričom pôvod nemusel súvisieť s danou lokalitou a teda v zmysle definície v Metodickej príručke geologického prieskumu životného prostredia v znečistenom území (MŽP SR, 2020) sa znečistenie nepovažuje za závažné. To znamená, že za daných podmienok na lokalite neexistuje predpoklad environmentálneho alebo zdravotného rizika a preto lokalitu nie je potrebné sanovať a ani monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 849, "k_123" : 32, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V okolí skládky existuje prirodzené minerálne tesnenie, ktoré minimalizuje možnosť šírenia sa kontaminácie. Ukladanie odpadov je ukončené od roku 2005, skládka však nie je z dôvodu nevysporiadaných pozemkov rekultivovaná a uzatvorená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 65, "k_123" : 54, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ložisko antimonitových rúd bolo zaradené medzi pravdepodobné environmentálne záťaže z dôvodu možnej kontaminácie povrchových vôd ťažkými kovmi (Sb, As) z výluhov háld a tiež z dôvodu lokalizácie v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2377, "k_123" : 56, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladá sa, že kontaminácia podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi pochádza z iných environmentálnych záťaží bývalých podnikov CHIRANA a TESLA a premigrovala pod obytnú zónu. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Piešťany. Najbližšie toky - Dubová a Váh sú vodohospodársky významné toky, územie je zároveň tzv. zraniteľnou oblasťou, poľnohospodársky využívanou, znečistenou dusičnanmi. Uzemie je významnou vodohospodárskou oblasťou, s významnými vodárenskými zdrojmi podzemných vôd. Výdatnosť vyhĺbených vrtov je zvyčajne veľká – rádovo desiatky až stovky litrov za sekundu. Znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi je väčšieho rozsahu ako záujmové územie. Znečistenie bolo zistené na vstupe podzemných vôd (sondy MPE-1 a MPE-5) s celkovou koncentráciou ClU = 1,356 – 1,874 mg\/l, ako aj na ich výstupe zo zájmového územia (sondy MPE-3 a MPE-4) s celkovou koncentráciou ClU = 0,866 – 1,609 mg\/l. Vysoké koncentrácie boli tiež v objektech pred vstupom podzemných vôd do areálu (sonda V-4 v areáli cintorína) s celkovou koncentráciou ClU 1,610 mg\/l. Objekty v blízkom a širšom okolí situované južne od územia v smere prúdenia podzemnej vody (V-1 a V-2 v areáli VÚRV a V-3 v zóne rodinných domov) potvrdili podobne vysoký stupeň znečistenia - celková koncentrácia ClU = 0,938 – 2,165 mg\/l. Vzhľadom na preukázané zdroje znečistenia ClU v okolí, zistené smery prúdenia podzemnej vody a dosiahnuté koncentrácie týchto látok v podzemnej vode sa predpokládá, že kvalitu podzemnej vody v areáli VD Tvorba negatívne ovplyvnilo znečistenie šíriace sa z areálu bývalého podniku Chirana, prípadne Tesla. Celkove znečistenie zemín nebolo preukázané žiadnymi skúmanými látkami, ani znečistenie podzemnej vody s výnimkou spomínaných ClU. Intervenčné limity pre jednotlivé ClU boli prekročené niekoľkonásobne až niekoľkodesiatok násobne. Objem znečistenej zvodnenej vrstvy je 100563 m3 (vrchná časť) a 452533,5 m3 (spodná časť zvodnenca), množstvo kontaminantu (ClU spolu) je 72,56 kg (vrchná časť) a 123,02 kg (spodná časť). Z analýzy rirzika vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a existuje tiež zdravotné riziko pre určité expozičné scenáre (využívanie podzemnej vody na pitné a hygienické účely - napr. zo studní rodinných domov v blízkom okolí, výkopové práce počas výstavby, ak sú výkopy nad 2 m hlboké). Nebolo zistené zdravotné riziko súvisiace s prevádzkou v tom čase (prieskumu) ešte len budúceho obchodného centra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 160, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia v lokalite z RSEZ, nepokračovať v divokom skládkovani a rekultivovať lokalitu v pohraničnom území v blízkosti starého vojenského cintorína a bunkra. Uznesením vlády SR č.153\/2016 z 29.4.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 764, "k_123" : 28, "k_1" : 0, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Budova skladu sa nachádza v bývalom poľnohospodárskom družstve. V sklade, ktorý patril roľníckemu družstvu sú staré pesticídne prípravky uskladňované v poškodených papierových vreciach a plastových bandaskách v celkovom množstve približne 600 kg a to na rôznych miestach v budove skladu. Vstup do skladu nie je zabezpečený." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 758, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará skládka TKO nachádzajúca sa 0.5 km severne od okraja mesta Hnúšťa, po pravej strane štátnej cesty v smere Hnúšťa - Tisovec, v minulosti slúžila pre ukladanie odpadu z okolitých obcí. V roku 1996 bola uzavretá. Je splanírovaná a postupne zarastá náletovou vegetáciou. Nachádza sa cca 50 m od povrchového toku Rimava." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2832, "k_123" : 21, "k_1" : 0, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt, A., et al., 2022) bolo preukázané znečistenie zemín a horninového prostredia v haldách a odvaloch, zistená bola nadlimitná prítomnosť As, Cu, Hg nad ID kritériá (v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7). Ide o úložiská ťažobných odpadov. V banskej vode boli zistené As a Cu a v povrchovej vode bola zistená prítomnosť Cu nad limitné hodnoty v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. Analýza rizika znečisteného územia preukázala, že vzhľadom na namerané nízke koncentrácie environmentálnych stresorov v haldovom materiáli, haldy nepredstavujú riziko pre receptory (organizmy) v biologickej kontaktnej zóne, v skúmanom území nie je environmentálne riziko zo znečistenia vzniknutého ukladaním ťažobných odpadov vo vzťahu k zeminám a aj k podzemnej vode. Z hodnotenia environmentálneho rizika vo vzťahu k povrchovej vode vyplýva, že arzén v lokalite nepredstavuje riziko šírenia sa znečistenia do povrchovej vody a povrchovou vodou, v ukazovateli meď boli prekročené limitné hodnoty kvality pre povrchové vody v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. príloha 1. časť B. Bilančný prírastok z hodnotených výtokov banských vôd je síce malý (137 mg\/rok), ale koncentrácie v toku prekračujú limitnú hodnotu pre povrchový tok (0,0024 mg\/l). Hodnotené zdroje sa na koncentrácii v toku podieľajú cca 42 % z čoho výtok z lomu Muráň predstavuje 85%. V lokalite je riziko znečisťovania povrchovej vody výtokom banských vôd označených ako BV-5, BV-15 a BV-VS, banská voda na výtoku spod haldy pri lome Muráň, ktorá priamo vteká do Suchohorského potoka, má pH=5,83, čo predstavuje kyslú banskú vodu. Pri výtoku boli identifikované precipitáty vo forme okrov, na negatívne ovplyvňovanie kvality povrchovej vody vplývajú aj obsahy medi v dnových sedimentoch, ktoré podľa hodnotenia v zmysle metodického pokynu MŽP SR č.549\/98-2 predstavujú environmentálne riziko. Vzhľadom k tomu, že v lokalite nie je reálna cesta expozície obyvateľov niektorým zo zistených kontaminantov, znečistenie v lokalite nepredstavuje zdravotné riziko. V skúmanom území je potrebná sanácia s cieľom zníženia koncentrácií vo výtokoch znečistených banských vôd do povrchových tokov. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR sa stanovujú podmienky monitorovania kvality banských a povrchových vôd a to 2x ročne po dobu 2 rokov na 10tich monitorovacích objektoch. Zároveň sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie, znížiť koncentrácie Cu v dnových sedimentoch a na výtokoch banských vôd na akceptovateľnú úroveň pre povrchové vody (Cu=0,0024 mg\/l)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 944, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah (má plochu cca 2600 m2 a objem 5200 m3) a blízkosť vodného toku. Na lokalitu je občasne vyvážaný komunálny a stavebný odpad, plocha skládky postupne zarastá náletovou vegetáciou. Nachádza sa v blízkosti futbalového ihriska." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2591, "k_123" : 66, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V miestnej časti Ortúty, západne od Malachova sú do súčasnosti viditeľné pozostatky po intenzívnej banskej činnosti, kedy sa na lokalite ťažila ortuťová ruda - rumelka. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1034, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov monitoringu je indikované kolísavé znečistenie podzemných vôd pod stanovenými ID limitmi s výnimkou CHSK a Cr. Zistené obsahy niektorých kontaminantov nad skládkou tiež oscilujú a prekračujú fónové hodnoty, ale sú pod ID pre podzemné vody" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 900, "k_123" : 67, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie predstavuje EZ spôsobenú ťažbou a úpravou rúd v Slovinkách. Geologické práce v hodnotenom území potvrdili znečistenie všetkých zložiek životného prostredia znečisťujúcimi látkami, typickými pre opustené banské lokality – anorganickými kontaminantmi. Dominantné znečisťujúce látky boli stanovené arzén, antimón, meď, olovo, ortuť a zinok. Prieskumné práce potvrdili lokálne kontaminácie horninového prostredia anorganickými kontaminantmi: As, Sb, Cu, Pb, Hg, Zn. Ide o odvaly Dorota, Tadea, Geburda, Trinkel, Kostolná dolina, Gelnická dolina, Bodnárec a odkaliská Bodnárec, odkalisko A, B, C, D a odkalisko Kalligrund. Odvaly a haldy ťažobných odpadov Dorota, Tadea, Geburda, Trinkel, Kostolná dolina, Gelnická dolina boli z hodnotenia v rámci AR PEZ Slovinky vylúčené. Prieskumné práce síce potvrdili prekročenia ID a IT hodnôt pre jednotlivé sledované parametre (dominantne pre As, Cu, Sb), ale vzhľadom na povahu deponovaných materiálov je zjavné, že potenciálne kontaminanty sa tu nachádzajú vo forme stabilných minerálnych fáz. V prípade podzemných vôd bolo znečistenie zaznamenané pod odvalmi Dorota, Bodnárec a odkaliskami A, B, C a D. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva environmentálne riziko znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne, znečistenie povrchovej a banskej vody pritekajúcej zo zdrojov kontaminácie na lokalite predstavuje riziko pre povrchové vody recipientu Slovinský potok, riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou nie je prítomné. Teoreticky existuje výrazné riziko ohrozenia zdravia hodnotenej populácie z expozície ortute inhaláciou (ortuť sa v zemine vyskytuje v stabilnej minerálnej forme). V prevažnej väčšine prípadov nie je predpoklad poškodenia zdravia hodnotenej populácie pri dermálnom kontakte so znečistenými zeminami a povrchovou vodou. Výnimkou je trvalo bývajúce obyvateľstvo v blízkosti znečisteného územia (dospelí aj deti), ktorí by denne prichádzali do styku so znečistenou zeminou; riziko vyplýva z prítomnosti arzénu (klasifikovaný ako potvrdený karcinogén). V tomto prípade existuje predpoklad prahových aj bezprahových účinkov. V rámci ZS s AR boli navrhnuté ciele sanácie, ktoré sú navrhnuté tak aby ich realizáciou došlo ku zníženiu environmentálnych a zdravotných rizík. A to zabránením ďalšieho vylúhovania kontaminantov vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia z odkaliska a háld flotačných kalov, zabránením šírenia znečisťujúcich látok z výtokov štôlní a znížením obsahu znečisťujúcich látok v povrchových vodách potoka Slovinského potoka. Sanačnými postupmi však nie je možné úplne odstrániť kontamináciu prostredia znečisťujúcimi látkami, pretože zdroje kontaminácie sú permanentné (výtoky zo štôlní a drenážne vody a výluhy banských háld) a budú dlhodobo dotovať povrchové vody Slovinského potoka rizikovými prvkami. Kontaminácia zemín v pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia odráža kombináciu prirodzeného geochemického pozadia a dlhodobého vplyvu banskej činnosti, pričom sanácia týchto zemín nie je možná v plnom rozsahu a v celej ploche. Sanácia zemín uvažuje len so stabilizáciou a prípadnou izoláciou najvýznamnejších ohnísk znečistenia (haldy flotačných kalov), tak aby sa zabránilo dlhodobému vylúhovaniu rizikových látok do povrchových a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2455, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená do REZ - časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej EZ Martin - kasárne SNP\" posudzovanej na 28. zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo preukázané, že na území je prítomné znečistenie podzemnej vody nad IT kritériá podľa smernice č. 1\/2015 - 7. Tiež bolo zistené znečistenie pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia horninového prostredia v koncentráciách presahujúcich IT kritériá. Následná analýza rizika znečisteného územia potvrdila environmentálne riziko, čím bola potvrdená prítomnosť environmentálnej záťaže. Z tohto dôvodu bola vykonaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, v ktorej boli hodnotené rôzne sanačné scenáre. Cieľom štúdie uskutočniteľnosti sanácie bolo navrhnúť a porovnať rôzne sanačné metódy z hľadiska ich vhodnosti a technickej realizovateľnosti, ako aj ekonomickej náročnosti. Výsledkom je výber vhodného sanačného variantu. Najvhodnejším sanačným scenárom je sanácia po navrhované cieľové hodnoty sanácie, ktorá sa navrhuje realizovať vyťažením kontaminovanej zeminy a jej odvozom na dekontaminačnú plochu, resp. skládku v kombinácii s biodegradáciou in situ (podporovaná biosanácia). Sanáciu podzemných vôd sa navrhuje realizovať systémom čerpania podzemnej vody s čistením vody adsorpciou na aktívnom uhlí v kombinácii s biodegradáciou in situ (biosparging). Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Uznesením vlády SR č.515\/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. V skúmanom území bola realizovaná sanácia environmentálnej záťaže v období III\/2020 až IX\/2022. Sanačné riešenie spočívalo v odstránení primárneho zdroja znečistenia (podzemných nádrží PHM) a následne v kombinácii sanačných metód ex situ a in situ. Na základe komplexného zhodnotenia výsledkov sanácie skúmaného územia a výsledkov posanačnej analýzy rizika znečisteného územia je možné konštatovať, že v území boli realizovanými sanačnými prácami dosiahnuté ciele geologickej úlohy. VFRL bola z hladiny podzemnej vody odstránená, s nadväzujúcou redukciou znečistenia horninového prostredia na úroveň, kedy sa voľná fáza ropných látok už netvorila a koncentrácie NEL-GC v zeminách spĺňali sanačný limit 2000 mg\/kg. Po realizácii sanačného čistenia podzemnej vody boli v závere sanačných prác v podzemnej vode analyzované koncentrácie sledovaných znečisťujúcich látok nižšie ako cieľové hodnoty sanácie pre podzemné vody (2 mg\/l). Reziduálne znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody v území nepredstavuje zdravotné ani environmentálne riziko. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4075\/2022 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody a to 4x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 9tich monitorovacích objektov. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 559, "k_123" : 78, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Analýza rizika v lokalite Nitra – rušňové depo (Cargo) preukázala, že v lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou (prítomnosť voľnej fázy ropných\nlátok na hladine podzemnej vody)a prítomné zdravotné riziko pre prahové (nekarcinogénne) účinky pre znečisťujúce látky TPH (ropné uhľovodíky).\nZ výsledkov analýzy rizika vyplýva potreba vykonať opatrenia na zabránenie prenikaniu voľnej fázy ropných látok do podzemnej vody.\nAnalýza rizika znečisteného územia, ktorá tvorí samostatnú časť záverečnej správy bola vypracovaná v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 51\/2008 Z. z. a smernicou MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. \nCieľ sanačného zásahu environmentálnej záťaže – znečistenia v areáli Nitra – rušňové depo (Cargo) je možné definovať ako: 1) Eliminovať neprijateľné environmentálne riziko plynúce z prenikania voľnej fázy ropných látok z pásma prevzdušnenia do podzemnej vody. 2) Znížiť identifikované riziká pre zdravie ľudí súvisiace s kontamináciou zemín v kontaktnej zóne na spoločensky prijateľnú úroveň. 3) Odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody. Pre zeminy v priestore nadlimitne kontaminovaných zemín boli navrhnuté tieto sanačné limity: ropné látky (NEL-IR) 2 600 mg.kg-1 suš. Sanačný limit pre podzemnú vodu je stanovený ako cieľová koncentrácia v podzemnej vode, ktorá splní dosiahnutie stavu bez výskytu voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. S ohľadom na vyššie uvedené výsledky hodnotenia navrhujeme pre podzemnú vodu v priestore bývalého prečerpávania motorovej nafty tieto sanačné limity: ropné látky (NEL-IR) 1 mg.l-1. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako základný najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant sanácie po sanačné limity navrhované v rámci spracovanej analýzy rizika. Sanácia po navrhované sanačné limity metódami ex situ, tzn. aktívny sanačný zásah zahŕňajúci odstránenie nadlimitne kontaminovaných zemín z horninového prostredia, je v 3 podmienkach záujmového územia jediným realistickým a trvalým variantom sanácie. Aktívny sanačný zásah metódou sanácie ex situ spočíva v premiestnení (odťažbe) nadlimitného znečistenia (zemín kontaminovaných nad úroveň cieľových sanačných limitov) z územia a odstránení voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody v sanačnom priestore. Ako náhradná metóda sanácie, pre prípad, ak by nebolo možné vykonať uprednostňovaný variant sanácie po navrhované sanačné limity metódou ex situ, bol vybratý variant izolácie územia. Izolácia územia, t. j. pasívny sanačný zásah, by spočívala vo vybudovaní podzemnej tesniacej steny okolo priestoru s existenciou nadlimitne kontaminovaných zemín a voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody pomocou podzemnej tesniacej steny. Ďalej by bolo nutné zaistiť zatesnený kontaminovaný priestor tak, aby nedochádzalo k vzostupu hladiny podzemnej vody v tomto priestore v dôsledku infiltrácie zrážok. To by znamenalo napríklad trvalé udržiavanie hladiny podzemnej vody na rovnakej úrovni pomocou čerpania podzemných vôd, ich prečisťovanie a následné odvedenie mimo priestor tesniacej steny." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 74, "k_123" : 69, "k_1" : 40, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka gudrónov bola vybudovaná v roku 1973 prehradením údolia hrádzou a od roku 1974 sa na ňu začali ukladať gudróny z priemyselného podniku Petrochema n.p. Dubová, ktoré sa vyznačujú vysokou koncentráciou kyseliny sírovej. V rokoch 1975 a 1976 bola na skládku ukladaná aj prečerpávaná tekutá zložka zo skládky Predajná I. V priebehu jej existencie bol niekoľko krát zaznamenaný únik uloženého materiálu zo skládky Predajná II. Od roku 1984 sa už odpad na skládku nevyvážal. Kal bol odťažovaný a spaľovaný v spaľovni odpadov v Petrocheme. Zároveň bola odčerpávaná vodná vrstva, v dôsledku hromadenia zrážkovej vody. V priebehu rokov 1979 až 1986 bol na lokalite realizovaný hydrogeologický prieskum znečistenia podzemnej vody (Ostrolucký, Gálisová, 1981; Ostrolucký et al., 1982; Ostrolucký, Gálisová, 1986), ktorým bola overená kontaminácia podzemnej vody, vystupujúcej na povrch vo forme prameňov v okolí skládky. Overené bolo aj znečistenie horninového prostredia reliktami gudrónov v puklinách a kavernách a znečistenie podzemnej vody vo vrtoch. Hydrogeologickým prieskumom (Pirman, Potyš, 1997) bolo zistené, že koncentrácie sledovaných ukazovateľov v podzemnej vode boli väčšinou pod úrovňou limitnej hodnoty B v zmysle vtedy platného Metodického pokynu MPSNP a SKŽP. Prekročenie uvedenej limitnej hodnoty B bolo zistené len v prípade NEL a to vo vode z monitorovacích objektov HV-11 a HV-12 situovaných v tesnej blízkosti skládok. V prípade kvality povrchovej vody neboli ani v jednom toku zistené nadlimitné koncentrácie monitorovaných ukazovateľov, s výnimkou Jasovského potoka, kde v oboch vzorkovaných profiloch bola zaznamenaná nadlimitná koncentrácia As a v profile VP-1 aj nadlimitná koncentrácia NEL. Zdrojom kontaminácie zistenej v Jasovskom potoku však neboli skládky gudrónov. V rokoch 2015 - 2020, v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác realizované monitorovacie práce, pričom bolo v podzemnej vode zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií (v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7) v ukazovateľoch B, Sb, tenzidy, Al, NO2-, CHSK-Mn, TOC a vodivosť. Vo vzorkách povrchových vôd nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. V dvoch prípadoch pôdnej vzorky (odoberaných z poľnohospodársky využívanej oblasti) bolo zaznamenané prekročenie IT a ID kritéria pre Sb. Vo vzorkách zemín bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritéria pre As a Sb (najmä vo vzorke fluviálnych štrkov z vrtu VN58-2 situovanom pri Jasenianskom potoku). Orientačným prieskumom (Auxt, et al., 2017) bola zistená celková priemerná hrúbka pastovitého gudrónu na 2m a jeho množstvo spolu s pastovitým gudrónom zisteným pod povrchom terénu mimo súčasnej hladiny gudrónov bol 10 000 m3. Vrchnú vrstvu o hrúbke 0,3-1,0 m tvorí kvapalina podobná vode s pH menej ako 2. Jej objem je odhadovaný na 2800 m3. Celkový objem pevného gudrónu a v ňom primiešaných materiálov v lokalite Predajná II je 3700 m3. Celkovo to predstavuje objem 16 500 m3. Uznesením vlády SR č.153\/2016 z 29.4.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2170, "k_123" : 53, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad LPL (leteckých pohonných látok) sa nachádza cca 1100 m južne od terminálu letiska. Súčasťou starého skladu LPL, ktorý využívala VVLŠ (Vysoká vojenská letecká škola) je 13 ks nadzemných oceľových jednoplášťových nádrží, (10 x 50 m3 na palivo JET A1 a 3 x 32 m3 - z toho 2 na naftu a 1 na benzín). Lokalita - pravdepodobná environmentálna záťaž ohrozuje kvalitu podzemnej vody a nie je vylúčené, že aj povrchovej vody (v bezprostrednej blízkosti preteká Belžiansky potok, ktorý je vodohospodársky významný vodný tok). \nV súvislosti s so zmenou majiteľov letiska, nie sú dostupné výsledky geologického prieskumu, ktorý bol údajne realizovaný v r. 2004 (informácie od zamestnancov letiska). Počas prieskumu boli vyhĺbené 3 vrty - 2 mimo areálu skladu, pred vstupom do neho, západne od skladu a 1 priamo v areáli. Oba vrty pred skladom existujú a minimálne 1 z nich je funkčný a využiteľný na monitorovanie. V čase terénnej obhliadky bola v ňom hladina podzemnej vody v hĺbke cca 5 m p.t. Vrt v areáli skladu bol zlikvidovaný. V severozápadnej časti skladu, v mieste zatrávnenej plochy bola údajne uskladnená kontaminovaná zemina, ktorá bola odťažená po havárií v sklade. Na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt, A. a kol., 2022) bolo zistené, že environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne v horninovom prostredí v rámci skúmaného územia nie je potvrdené. Zistené limitované bodové znečistenie horninového prostredia poukazuje na niekdajšiu prítomnosť nadzemných nádrží na LPL a činnosti s tým súvisiace. Znečistenie podzemnej vody sledovanými znečisťujúcimi látkami nebolo potvrdené. V statickom stave (pri statickom odbere) aj v opakovaných dynamických odberoch boli v niektorých vzorkách zo sledovaných vrtov identifikované zvýšené hodnoty anorganických a organických ukazovateľov prekračujúce ID kritériá pri ukazovateľoch pH a TOC. Ani v jednom vrte nebola zistená voľná fáza ropných látok a ani vysoké obsahy rozpustených uhľovodíkov ropného pôvodu. V podzemnej vode neboli potvrdené prioritne znečisťujúce ropné látky (NEL-GC), ktoré sa s bodovým charakterom vyskytujú v horninovom prostredí. Podzemná voda v kolektore nie je chránená súvislým horizontom podpovrchových nepriepustných polôh, ktoré by znemožnili vertikálnu infiltráciu, a preto je pravdepodobné, že znečistenie rôzneho druhu by sa prejavilo v podzemnej vode, ak by existoval jeho intenzívny a aktívny zdroj súvisiaci s predmetnou PEZ.\nVzhľadom na zistené a analyzované geodáta a vo vzťahu k skúmaným zložkám životného prostredia je zrejmé, že identifikované stresory (anorganické a organické) nezakladajú dôvod na existenciu prítomnosti závažného znečistenia spôsobeného činnosťou človeka, a to ani z priestorových a ani kvantitatívnych charakteristík samotných potenciálnych polutantov. Na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu nebolo preukázané závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody, ktoré by predstavovalo environmentálne alebo zdravotné riziko. Zo záverov záverečnej správy nevyplynula potreba realizovať sanačné opatrenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 49, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bezprostredne na pravom brehu potoka na ploche cca 20x50m a hrúbke odpadu cca 1-2m. Bola čiastočne prehrnutá zeminou ale pokračuje ukladanie TKO, BO a SO. Prípadné priesaky zo skládky vtekajú priamo do povrchového toku s prietokom cca 5-8 l\/s." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 930, "k_123" : 64, "k_1" : 23, "k_2" : 26, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená bez relevantných dokladov o stupni kontaminácie zemín a podzemnej vody a bez ohliadky miesta, len na základe ústne podanej indície. Stupeň nebezpečnosti EZ zvyšuje prítomnosť aj iných škodlivých látok v priestore kalových polí" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1970, "k_123" : 80, "k_1" : 40, "k_2" : 40, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli rušňového depa bolo v priebehu rokov 1989 - 2017 realizovaných niekoľko prieskumných, sanačných a monitorovacích prác zameraných na overenie rozsahu znečistenia zemín a podzemnej vody a to najmä ropnými látkami, s ktorými sa v priebehu niekoľkých desaťročí na lokalite manipulovalo. Prvá etapa sanačných (dekontaminačných prác) prebehla ešte v roku 1989, kedy bola dekontaminácia v prietoroch zbrojnej haly vykonaná postrekom znečistených plôch dekontaminačným roztokom. Druhá etapa sanačných prác bola realizovaná v rokoch 2000 - 2003 a bola zameraná na odstránenie VFRL z hladiny podzemnej vody a na zamedzenie šírenia sa znečistenia do okolia rušňového depa. Následne boli sanačné práce na tri roky prerušené. V roku 2006 bol realizovaný prieskum pre rizikovú analýzu spoločnosťou HGM-Žilina s.r.o. a bol zameraný na aktualizáciu znečistenia po troch rokoch od ukončenia (prerušenia) sanačných prác. Prieskumnými prácami bola overená silná kontaminácia pôdneho vzduchu TCE vo všetkých oblastiach zdrojov znečistenia (sklady PHM, zbrojná hala, veľká rotunda, diagnostické stredisko). Okrem toho bolo overené aj znečistenie pôdneho vzduchu toluénom, chlórbenzénom, etylbenzénom a p-xylénom, TCE a benzénom. Ďalej bolo overené znečistenie zemín NEL v podpovrchovej zóne a v pásme prevzdušnenia v oblasti rozkyvu hladiny podzemnej vody a tiež znečistenie podzemnej vody, prejavujúce sa hlavne VFRL na hladine podzemnej vody. Overené bolo aj znečistenie podzemnej vody ClU, najmä PCE s najvyššími koncentráciami v okolí vrtu MV-9., ktorý je situovaný proti smeru prúdenia podzemnej vody. Zdroj kontaminácie Clu nie je známy, nachádza sa však pravdepodobne SZ od lokality proti smeru prúdeniu podzemnej vody na parcelách, kde je identifikovaná ďalšia environmentálna záťaž. V roku 2017 bol schválený projekt \"Sanácia vybraných environmentálnych záťaží Slovenskej republiky (1)\", ktorého cieľom je zabezpečenie sanácie vybraných environmentálnych záťaží. Doba riešenia geologickej úlohy je stanovená na 6 rokov a mala by byť ukončená v roku 2023. V rámci uvedenej geologickej úlohy bola v roku 2018 vypracovaná aktualizovaná analýza rizika znečisteného územia, z ktorej vyplýva, že znečistenie ropnými látkami v skúmanom území predstavuje environmentálne riziko a je potrebné zahájiť sanáciu znečisteného územia. Zdravotné riziko pre pracovníkov depa nebolo potvrdené. Zároveň boli stanovené cieľové koncentrácie (sanačné limity) pre C10-C40 a NEL-IR v podzemnej vode a horninovom prostredí. Nasledovali sanačné práce, ktoré spočívali v odstránení, resp. zamedzení šírenia sa znečistenia. Z výsledkov vyplýva, že ciele sanácie boli splnené a koncentrácie NEL-IR a C10-C40 v podzemnej vode a horninovom prostredí boli posledným sanačným monitorovaním pod stanovenými limitnými hodnotami. Posanačná analýza rizika tiež preukázala, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti NEL-IR a C10-C40. Do roku 2023 má na lokalite prebieha posanačné monitorovanie podzemnej vody. V prípade priaznivých výsledkov bude daná lokalita následne vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 931, "k_123" : 73, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená bez relevantných dokladov o stupni kontaminácie zemín a podzemnej vody a bez ohliadky miesta, len na základe ústne podanej indície. Vzhľadom na čas vzniku EZ a množstvo vytečených PHM miesto EZ už môže vykazovať iné hodnoty znečistenia" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 869, "k_123" : 44, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpadmi je zasypaný začiatok suchej eróznej ryhy a jej okolie. Vo vzdialenosti cca 200 m pod skládkou je v eroznej ryhe nepatrný prietok.Po zrážkach vyteká priesaková kvapalina priamo do eróznej ryhy. Nie sú k dispozícii údaje o kvalite povrchovej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2337, "k_123" : 78, "k_1" : 36, "k_2" : 25, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie bolo potvrdené realizovanými prieskumnými prácami. Monitorovacie práce z roku 2006 preukázali, že v podzemnej vode a zemine sú neustále prekračované NEL a CIU nad hodnoty IT. Sanačné práce prebiehali od roku 1992, v súčasnosti sú však pozastavené. Monitoring prebiehal na náklady mesta. Primárnymi zdrojmi kontaminácie zeminy a podzemnej vody boli povrchové zdroje znečistenia. Predmetná časť pôvodného areálu SA, ktorá v súčasnosti patrí armáde SR (MO SR) odpovedá z hľadiska pôvodného rozdelenia areálu po SA na čiastkové lokality takmer výlučne tzv. čiastkovej lokalite Juh - plocha 1, iba malou plochou zasahuje do čiastkovej lokality Stred - plocha 2. Z analýzy rizika (Paluchová, 2002) vyplýva, že RA v oblasti Juh – plocha 1 preukázala environmentálne riziko šírenia sa znečistenia v zemine a do podzemnej vody pre NEL a dichlórbenzén a aktuálnosť šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre alifatické chlórované uhľovodíky (DCE, TCE, PCE). Nebolo preukázané zdravotné riziko. Environmentálne riziko pre receptory v kontaktnej zóne (v minulosti nazývané tzv. ekologické riziko zo znečistenia zemín, v podstate týkajúce sa organizmov žijúcich v pôde) nebolo preukázané pre vtedajšie využitie územia - vojenský areál, ale bolo preukázané pre prípadné budúce využitie územia – rekreačná a oddychová zóna.\nDôležitým faktom resp. problémom počas sanačných prác (najmä, čo sa týka sanácie podzemnej vody) bolo najmä to, že hoci primárne zdroje znečistenia boli v podstate odstránené, výrazným sekundárnym zdrojom znečistenia boli a sú kontaminované zeminy resp. horninové prostredie, z ktorého sa kontaminanty postupne uvoľňujú do podzemnej vody. Obzvlášť problematické je to najmä v prípade ClU, ktoré sa zvyčajne koncentrujú v depresiách na dne zvodnenej vrstvy.\nMetódou ex situ bolo dekontaminovaných 320 m3 zeminy. Metódou in situ bolo dekontaminovaných 5287 m3 zeminy. Na dekontamináciu horninového prostredia je ešte určených 23136 m3 zeminy. V prípade, že nedôjde k dekontaminácií horninového prostredia obom metódami (in situ aj ex situ) bude dlhodobo dochádzať k vymývaniu kontaminantov podzemnou vodou počas kolísania jej hladiny. Sanačným čerpaním bolo do r. 2005 vyťažených 884,496 kg alifatických ClU, 28,605 kg NEL-IR resp. 54,212 kg NEL-UV. Celkove bolo prečistených 48414,2 m3 podzemnej vody v sanačných vrtoch a 530261,408 v akumulačnej nádrži. Koncentrácia znečistenia bola resp aj je najmä v oblastiach, kde boli sklady PHM, garážové dvory (NEL), tam kde bola odmasťovaná a umývaná technika, práčovňa (ClU), ale aj v okolí kanalizačného systému zrážkovej kanalizácie (najmä NEL, menej ClU). Prirodzená atenuácia prebieha v danej oblasti veľmi pomaly a preto je nutné ju podporiť aktívnou sanáciou podzemnej vody a horninového prostredia súčasne. Hlavným kontaminantom zostávajú chlórované uhľovodíky a NEL, pričom väčšina z ClU má karcinogénne účinky. Problémom je aj to, že lokalita sa nachádza v intraviláne Rimavskej Soboty, pričom v blízkom okolí je obytná zóna vrátane základnej a materskej školy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 423, "k_123" : 53, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (75000 m3) je iba zahrnutá. Patrila k najrizikovejším skládkam (vyžadujúcim sanáciu) v okrese L. Mikuláš. Je v bezprostred. blízkosti NPP Važecká jaskyňa, je v CHVO Nízke Tatry - východ. Je cca 400 m od vodohosp. význ. toku Biely Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 887, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka SO, KO o objeme cca 1000 m3, za ihriskom a penziónom Limba, podľa RSO je nakreslená nepresne medzi ihriskom a potokom, ale je až za ihriskom. V okolí sú domy a aj nová výstavba. Sú tu tiež náznaky, že odpad bol kedysi aj na ľavom brehu toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2379, "k_123" : 66, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie riečnych sedimentov a povrchového toku je spôsobené intenzívnou priemyselnou činnosťou, ťažbou nerastných surovín a ich spracovaním v povodiach prítokov do VD Ružín. V riečnych sedimentoch sú zvýšené koncentrácie kovov: ortuť, meď, nikel, zinok kadmium, kobalt, olovo...pričom niektoré z nich sú nadlimitné. Koncentrácie ortuti sú miestami nad intervenčný limit. Výsledky analýz sú zväčša staršieho data (viac ako 10 rokov), zvyčajne z obdobia 1994 - 1999. Kumulácia sedimentov ako aj kontaminácia je rôzna na rôznych miestach VD Ružín. Kumulácia sedimentov nastáva najmä v miestach ústí riek a potokov, ktoré napájajú VD Ružin, prípadne pri samotnej hrádzi. Napr. kontaminácia Hg bola typická najmä pre rieku Hornád a preto je kontaminácia Hg kumulovaná v najvyšších koncentráciach najmä v okolí Margecian na vtoku Hornádu do VD Ružín. Vzhľadom k ročnej kumulácií nánosov v objeme 240 000 - 260 000 m3 sa jedná tiež o značné množstvo kumulácie kontaminantov. VD Ružín sa začalo napĺňať v r. 1969 a jej objem pri retenčnej hladine bol 59 000 000 m3, v r. 1996 bol iba 52 000 000 m3. T. j. za 27 rokov sa na jej dne uložilo 7 000 000 m3 sedimentu. VD Ružín plní niekoľko v súčasnosti už nenahraditeľných funkcií - nádrž poskytuje úžitkovú vodu pre košické železiarne (v súčasnosti US Steel) a všetok ostatný priemysel v košickej kotline. Slúži na vyhovujúce riedenie odpadových vôd z každej antropogénnej sféry nad sútokom Torysy a Hornádu. Vytvára prostredie pre optimálny prietok rieky Hornád aj mimo nášho územia. Jej význam umocňuje aj výroba elektrickej energie a znižuje povodňový prietok retenčným obsahom. V neposlednom rade jej priestor a okolie predstavuje príjemné rekreačné prostredie (Bobro, M., 2006). Vzhľadom k zanášaniu dna sedimentmi a kumulácií kontaminantov sú niektoré funckie VD Ružín ohrozené. Okrem dnových sedimentov obsahujúcich kontaminanty (najmä kovy) je ďalším problémom pravidelná kumulácia komunálneho odpadu splaveného z bezprostredného okolia nádrže a jej prítokov. Napr. odpad ľahší ako voda (najmä plastové nádoby a pod.) sa kumuluje najmä pri hrádzi VN Ružín I. Potenciálne zdravotné riziko pre človeka znamená konzumácia rýb, nakoľko ťažké kovy (najmä ortuť) sa kumulujú v telách ryb. Lokalita sa nachádza v CHVÚ Volovské vrchy, v blízkosti na brehoch VD Ružín sa nachádzajú NPR Sivec a NPR Bujanovská Dubina. V blízkosti je aj ÚEV Stredné Pohornádie. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže KS\/1998)\/Malá Lodina – VD Ružín“. Prieskumom bolo v záujmovom území preukázané znečistenie horninového prostredia dnových sedimentov a podzemnej vody dnových sedimentov vodnej nádrže Ružín I. Znečistením sú zasiahnuté najmä oblasti prítokov riek Hornád a Hnilec do VN Ružín I, ako miest s najvyšším rizikom prítomnosti znečistenia a najvýznamnejšej hrúbky dnových sedimentov. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne aj zdravotné riziko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 736, "k_123" : 46, "k_1" : 23, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná na brehu vodného toku, pričom časť odpadu sa zosúva priamo do jeho koryta. Geologické podložie vzhľadom na vhodnosť umiestnenia skládky odpadov, sa vyznačuje veľmi vysokým a vysokým stupňom ohrozenia podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 514, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke je uskladnený odpad z dreva, polyvinylacetátu (zvyšky lepidla Duvilax, škvára a troska z uhlia, ostatný odpad z obcí, kal zo zmäkčovania vody. Skládka je čiastočne zahrnutá, halda škváry je voľne uložená. Od r. 1994 skl. s OP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2557, "k_123" : 72, "k_1" : 35, "k_2" : 21, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý areál Hydrostavu bol zaradený do registra B ako potvrdená EZ na základe výsledkov ZS s AR s názvom: „PRAVDEPODOBNÁ ENVIRONMENTÁLNA ZÁŤAŽ NM (014) \/ TRENČIANSKE BOHUSLAVICE – AREÁL HYDROSTAVU“. V skúmanom území sa pracovalo s odmasťovacími prostriedkami, chemikáliami a s pohonnými hmotami a kovmi a inými stavebnými komponentmi. V rámci aktuálneho prieskumu nebolo zistené znečistenie zemín. V podzemnej vode boli zistené štyri centrá znečistenia v oblasti vrtov TBM1, TBM4, TBM6 a TBM-12. Prítomné znečistenie podzemných vôd v koncentráciách presahuje limit ITp v oblasti vrtov TBM1, TBM4 a TBM6. Vo všetkých troch zistených anomáliách bolo zistené znečistenie nepolárnymi extrahovateľnými látkami (NEL). Znečistenie v podzemnej vode postupuje v smere prúdenia zo severu na juh. Z analýzy rizika vypracovanej podľa smernice MŽP SR SR č. 1\/2015-7 vyplýva že: 1.) v skúmanom území nie je environmentálne riziko v kontaktnej (biologickej) zóne; 2.) v skúmanom území je environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia (NEL) podzemnou vodou; 3.) v skúmanom území nebolo zistené zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode. Na elimináciu prítomného rizika je odporúčané zrealizovať sanáciu environmentálnej záťaže, ktorej cieľom bude eliminovať riziko šírenia sa znečisťujúcich látok podzemnou vodou za hranice skúmaného areálu na úroveň sanačných limitov. Vzhľadom na to, že zistené anomálie znečistenia, ktorých pôvod nie je možné jednoznačne identifikovať ako aj určitú neistotu reprezentatívnosti výsledkov kvality podzemných vôd z mapovacích vrtov bol navrhnutý monitoring predmetného areálu minimálne po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2659, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe ZS z podrobného prieskumu (Auxt, A. a kol, 2015) a následných výsledkov monitorovania (ŠGÚDŠ) sa preradila lokalita z Registra - časť A do Registra- časť B. Prieskum potvrdil environmentálne riziko. Monitorovanie preukázalo prekračovanie IT limitov pre NEL-UV a vinylchlorid. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže PD (015) \/ Zemianske Kostoľany – vojenský areál, SK\/EZ\/PD\/636“. Na základe získaných údajov bolo zistené lokálne znečistenie identifikované závažné znečistenie podzemnej vody alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi (1,2-DCB a 1,4-DCB). Znečistenie tohto charakteru na území spôsobuje sekundárny zdroj znečistenia (podzákladie podzemného úložiska PHM), ktorý však nepôsobí kontinuálne ale len za nezistených hydrogeologických a zrážkových pomerov v danej oblasti. Okrem uvedeného znečistenia sa v horninovom prostredí a podzemnej vode zistilo znečistenie ropnými látkami charakterizovanými ukazovateľmi NEL-UV a NEL-IR. Analýzou rizika bolo zistené, že znečistenie v horninovom prostredí a pôde nepredstavuje environmentálne riziko pre receptory (organizmy) v biologickej kontaktnej zóne, ale bolo potvrdené riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou v prípade znečistenia 1,4-dichlórbenzénom, a tiež bolo zistené, že znečistenie 1,4-dichlórbenzénom predstavuje riziko aj vo vzťahu k povrchovej vode, zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaný je aj celoplošný monitoring podzemných a povrchových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 636, "k_123" : 37, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hoci sa v záverečných správach z prieskumu znečistenia konštatuje, že znečistenie je lokálne, podložné horniny majú dosť vysokú priepustnosť, ohrozenie podzemných vôd je vysoké a posledné údaje sú z roku 1991. Preto lokalitu hodnotíme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže PD (015) \/ Zemianske Kostoľany – vojenský areál, SK\/EZ\/PD\/636“. Na základe získaných údajov bolo zistené lokálne znečistenie identifikované závažné znečistenie podzemnej vody alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi (1,2-DCB a 1,4-DCB). Znečistenie tohto charakteru na území spôsobuje sekundárny zdroj znečistenia (podzákladie podzemného úložiska PHM), ktorý však nepôsobí kontinuálne ale len za nezistených hydrogeologických a zrážkových pomerov v danej oblasti. Okrem uvedeného znečistenia sa v horninovom prostredí a podzemnej vode zistilo znečistenie ropnými látkami charakterizovanými ukazovateľmi NEL-UV a NEL-IR. Analýzou rizika bolo zistené, že znečistenie v horninovom prostredí a pôde nepredstavuje environmentálne riziko pre receptory (organizmy) v biologickej kontaktnej zóne, ale bolo potvrdené riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou v prípade znečistenia 1,4-dichlórbenzénom, a tiež bolo zistené, že znečistenie 1,4-dichlórbenzénom predstavuje riziko aj vo vzťahu k povrchovej vode, zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaný je aj celoplošný monitoring podzemných a povrchových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 370, "k_123" : 51, "k_1" : 26, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na pozemku firmy došlo k havarijnému úniku ľahkého vykurovacieho oleja (ĽVO) z nadzemného zásobníka oleja. Pri prieskume znečistenia bolo zistené staré znečistenie (2,5 až 4 m pod terénom), pôvodom zo vzdialenejších starých zdrojov (železničná cisterna ĽVO, prečerpávacia stanica ĽVO, potrubné rozvody ĽVO). Nové znečistenie zemín NEL bolo dokumentované na dvoch plochách, pričom bola prekročená hodnota ID, hodnota IT (pre obytné zóny, keďže prevádzka firmy sa nachádza priamo v meste). Zároveň bola prekročená hodnota IT (pre obytné zóny) aj u starého znečistenia (Drahoš, 2006). Znečistenie podzemnej vody bolo podlimitné. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 3 nové monitorovacie vrty a 3 existujúce boli zrekonštruované. Z výsledkov realizovaných prác vyplýva, že problematickou sa javí najmä oblasť staršieho znečistenia objektami bývalej tehelne, ktorá je situovaná cca 70 m SSZ od riešenej lokality a pravdepodobne úzko súvisí aj so starším znečistením na lokalite. Nádrž vykurovacieho oleja, z ktorej pri neodbornej manipulácii došlo k únikun vykurovacieho oleja na lokalite M-Fruit, bola potrubím spojená s ďalšími objektami tehelní, ktoré sa nachádzajú severnejšie. Práve severnejšie od lokality EZ bolo overené zvýšenie viacerých ukazovateľov (EC, TOC, CHSK-Mn, RL, B, Al, Cl, PCE) v podzemnej vode, ktorých rozšírenie a dosah vplyvu nie je známy. Na uvedenú skutočnosť poukazuje aj vzorka zeminy zo zvodnenej zóny z vrtu VN91-1, kde bolo zistené prekročenie IT kritéria pre NEL, hoci v podzemnej vode nebol zistený ich zvýšený obsah (Mašlárová, et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2497, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zistená bola kontaminácia podzemnej vody PAU (polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi) a to konkrétne takmer výlučne naftalénom (koncentrácia 0,1763 mg\/l). To znamená, že bol prekročený intervenčný limit pre naftalén (IT = 0,05 mg\/l) a to viac ako 3 násobne. Kontaminácia bola zistená vo vrte M-2. Adekvátne tomu bola podobná koncentrácia celkových PAU (0,1764 mg\/l) a aj C6-C12 (0,180 mg\/l) v tom istom vrte M-2. Znečistenie bolo zistené v rámci vypracovania tzv. Východiskovej správy potrebnej pre rozhodovací proces SIŽP v súvislosti s vydaním integrovaného povolenia. Znečistenie sa nachádza v tesnej blízkosti miesta, kde sa v minulosti nachádzala nádrž na ľahký vykurovací olej o objeme 450 m3 a ktorá bola odstránená a lokalita sanovaná v r. 2002. Podľa údajov v oznámení o existencii environmentálnej záťaže sa v blízkosti tohto miesta nachádzali aj nádrže na antracénový olej (1 x 40 m3, vybudovaná v r. 1970 a vyradená z prevádzky v r. 1995, 1 x 20 m3 vyradená z prevádzky v r. 2003). Nádrže mali betónovú záchytnú vaňu a boli odstránené v r. 2007 aj s následnou sanáciou pôdy v okolí. Tiež sa tu nachádzala nádrž na trichlóretylén, vybudovaná v r. 1970 o objeme 20 m3, ktorá bola vyradená z prevádzky v r. 1995. Mala betónovú záchytnú vaňu a bola odstránená v r. 2007. Dôvodom na zaradenie do Registra EZ je zistené znečistenie podzemnej vody naftalénom vo vrte M-2, ktoré môže predstavovať riziko pre rodinné domy v okolí (IBV), kde sa využíva voda zo studní na zavlažovanie záhrad. Rieka Chotina, ktorá tečie vo vzdialenosti cca 340 m južne resp. juhozápadne od lokality je vodohospodársky významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 117, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) sa predpokladá kontaminácia podzemných vôd, a odporúča sa ich monitoring. Podľa mapy z roku 1974 bola v tomto priestore odkrytá podzemná voda. Odporúčame prieskum znečistenia. V roku 2019 zrealizoval ŠGÚDŠ orientačný prieskum (Bodiš, D. a kol., 2019). Závažné znečistenie sa ale nezistilo. Zrealizovalo sa 6 nových hydrogeol.vrtov z ktorých sa odobrali vzorky hornín a podzemnej vody + sa odobrali vzorky podzemnej vody zo 6-tich ďalších objektov. Za analyzovaných látok bolo zaznamenaných iba niekoľko prekročení limitných hodnôt a to takmer výlučne v jednom vrte VPND-1. V zemine bol prekročený limit pre obytné zóny v ukazovateli C10-C40 (317 mg\/kg suš.) v horizonte 14,0- 15,0 m. Analýza vodného výluhu vzorky odobranej z vyššieho horizontu VNPD-1 (13 - 14 m) nepotvrdila zvýšený obsah rozpustných organických a anorganických látok. V podzemnej vode bolo zistené prekročenie IT limitov pre NH4, Cl, TOC a ID limitu pre RL105 v predmetnom vrte. Okrem toho bolo zistené iba jedno tesné prekročenie IT limitu pre NH4 a TOC v tzv. \"vrte pri ceste\" a tesné prekročenie ID limitov pre NH4 a TOC v objekte RM-740. Na základe uvedených výsledkov sa jedná iba o lokálne znečistenie. Vzhľadom k rozsahu realizovaných prieskumných a analytických prác nie je pravdepodobné, že by sa na lokalite nachádzalo znečistenie väčšieho rozsahu. Riešitelia preto neodporúčajú realizáciu podrobného prieskumu, odporúčajú lokalitu v zmysle predbežnej opatrnosti monitorovať. Na základe výsledkov monitorovania by sa malo zvážiť ponechanie alebo vyradenie lokality z registrov environmentálnych záťaží." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 395, "k_123" : 79, "k_1" : 38, "k_2" : 22, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je bezprostredne pri potoku Belienec a spod samotnej skládky vyviera podzemná voda. Nie je zrekultivovaná, nachádza sa v OP NAPANT-u a v CHVO N. Tatry - východ. Belienec po 300 m ústí do vodohospodársky významného toku - Čierny Váh. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia zameraný na identifikáciu, overenie a potvrdenie prítomnosti pravdepodobnej environmentálnej záťaže. Výsledkom prieskumu bola skutočnosť, že v lokalite existujú iba bodové oblasti znečistenia zemín pásma prevzdušnenia, ktoré reprezentovali väčšinou jemnozrnné zeminy premiešané s komunálnym odpadom a organickými zvyškami. Znečisťujúcimi látkami boli ťažké kovy arzén a olovo, ako aj ukazovateľ NEL IR indikujúci ropné znečistenie. Vo všetkých zložkách životného prostredia boli zistené aj vysoké koncentrácie NEL UV, v podzemných vodách aj TOC. Vzhľadom na charakter lokality (takmer trvale podmáčané územie) a horninového prostredia (vysoký obsah organických látok) uvedené parametre skôr reprezentujú organické zlúčeniny z rozkladu hlavne rastlinnej hmoty. Súčasťou prieskumu je aj štúdia uskutočniteľnosti sanácie, ktorej výsledkom bol návrh optimálneho riešenia sanácie územia. V priebehu rokov 2017 - 2020 bolo na lokalite realizované monitorovanie kvality podzemnej vody. Z výsledkov vyplýva, že na lokalite nebolo počas monitorovacieho obdobia prekročené ID, resp. IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v sledovaných ukazovateľoch. Výnimku tvorí len ukazovateľ pH, pri ktorom bolo zaznamenané prekročenie ID kritéria v rokoch 2017 a 2018. Preto bola daná lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 71, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli závodu, v časti nazývanej Bencalor (nadzemná nádrž na skladovanie pohonných hmôt) bola orientačným prieskumom (Auxt, 2004) zistená kontaminácia zeminy a podzemnej vody ropnými látkami. Následne bol v danom mieste realizovaný podrobný prieskum - odvŕtané boli vrty PP-1 až PP-5, prostredníctvom ktorých sa nepotvrdila kontaminácia zeminy ani podzemnej vody v takom rozsahu, ako z vrtu P-2 odvŕtaného počas orientačného prieskumu. Podľa výsledkov záverečnej správy je možné usudzovať, že ohnisko znečistenia v okolí vrtu P-2 nie je plošne ani objemovo veľké. Nadzemná nádrž \"Bencalor\" bola už počas prieskumných prác z lokality odstránená. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Gonda, S., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebola zistená kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami. Vo vzorkách podzemnej vody odoberaných z vrtu VN101-2 (situovaný v mieste bencaloru) boli zistené zvýšené hodnoty NH+, TOC a CHSK-Mn mierne prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorke podzemnej vody z vrtu VN101-4 situovaného neďaleko lokality remíza v indikačnej zóne bolo zistené len prekročenie ID kritéria pre TOC. Z výsledkov analýz povrchovej vody odoberanej \"nad\" a \"pod\" závodom vyplýva, že pôvodné znečistenie pochádzajúce zo zdrojovej oblasti závodu pravdepodobne nijako neovplyvňuje kvalitu povrchovej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 249, "k_123" : 81, "k_1" : 31, "k_2" : 30, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Terén okolo výdajného stojana PHM je viditeľne trvalo silne znečistený ropnými látkami. V prístrešku na ORO oleje vytekajú zo záchytnej vane voľne na terén. Pri rampe na výmenu oleja je kaluž ropných látok priamo odtekajúcich do povrchového toku. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami nebol pôvodne predpokladaný zdroj znečistenia (sklad PHM) potvrdený. Zistená bola kontaminácia zemín ropnými látkami (NEL, C10-C40) v priestore sondy KPV-7 viazaná na antropogénne navážky. Plocha kontaminácie je do 23 m2. Kontaminácia podzemnej vody v priestore znečistenia zemín ani pôvodného zdroja zistená nebola. Vykonanou analýzou rizika nebola zistená existencia akútnych rizík vyplývajúcich z prítomnosti znečistených zemín v záujmovom území. Vzhľadom k tomu, že znečistenie nepredstavuje akútne riziko, nebol navrhnutý sanačný zásah. Štúdia uskutočniteľnosti spracováva návrh na monitorovanie znečistenia. Monitorovacími prácami realizovanými v rokoch 2017 - 2020 nebolo zistené v podzemnej vode prekročenie IT kritérií v sledovaných ukazovateľoch. Mierne prekročenie ID kritéria v podzemnej vode bolo zaznamenané v prípade NEL-UV a to v jednom odbere v roku 2018 (vrt VN-2) a 2020 (vrt VN-5). ID kritérium bolo prekročené pre Al v roku 2018 (VN-2) a 2019 (VN-5) a prekročenie ID kritéria bolo zaznamenané aj pre pH v roku 2020. Vzhľadom na priaznivé výsledky monitorovania bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 289, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku nie nebezpečného odpadu Dlhé Hoňaje v súčasnosti využíva prevažná časť obcí južnej časti okresu Krupina. V lokalite sa nachádza stará uzavretá časť (kazeta) skládky, nová kazeta je v prevádzke a po jej naplnení sa uvažuje s otvorením tretej kazety. V blízkosti skládky je erózna ryha občasného potoka, ktorý odvádza dažďové prívalové vody. Ryha sa napája až ďalej od skládky do Sudinského potoka. Vplyv skládky v prírastkoch hodnôt niektorých ukazovateľov je vysoko pravdepodobný a taktiež potvrdený monitorovacími prácami. Na základe monitoringu z rokov 2004-2005-2006 sú potvrdené zvýšené koncentrácie v hodnotách ukazovateľov pH, obsah celkových rozpustených látok, CHSK-Mn, TOC, NEL, Hg, avšak neprekračovali hodnotu IT. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 nové monitorovacie HG vrty. V novovybudovaných vrtoch nebolo preukázané znečistenie podzemnej vody. V existujúcich vrtoch VO154-2 a VO154-3 (pôvodne značených ako SU-2, SU-3) bolo preukázané znečistenie kvartérneho zvodnenca v ukazovateľoch EC, NH4+, Cl-, TOC, Al a CHSK-Mn. Obsahy sledovaných parametrov sa v priebehu monitoringu vo vrtoch menili. Pravdepodobnou príčinou zmien boli intenzívne splachy kontaminácie po svahoch skládky. Kontaminované zrážkové vody sa šíria údolím v predpolí skládky smerom k vrtom a dochádza ku kontaminácii podzemnej vody (Ondrášiková, B., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1987, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nádrž s vodou (otázne je či kontaminovanou) je v blízkosti Kozieho p. (25 m) a Chyžnianskeho p.. Vzhľadom na zlý stav nádrže, prítomnosti odpadu zo živočíšnej výroby, KO, SO a i. nedá sa vylúčiť možnosť šírenia sa znečistenia do okolitého prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 801, "k_123" : 52, "k_1" : 34, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je situovaná v území s vysokou hladinou podzemnej vody, priamo v obci obklopená rodinnými domami. V súčasnosti je jej povrch využívaný ako detské ihrisko (skládka je splanírovaná a povrch upravený). Dochádzalo k ukladaniu odpadu z Dusla Šaľa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2835, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt, A., et al., 2022) bolo preukázané znečistenie pôdneho vzduchu, zemín a horninového prostredia biologickej kontaktnej zóny a pásma nasýtenia a podzemnej vody ropnými látkami (NEL-IR, NEL-UV, NEL-GC). Na hladine podzemnej vody bola identifikovaná voľná fáza ropných látok, konkrétne vo vrtoch HSN-5 a HSN-6. Na lokalite v minulosti prebehla rekonštrukcia ČSPHM (v rokoch 2018 - 2019), primárny zdroj (nádrže) v súčasnosti nie je aktívny. Znečistené zeminy sa nachádzajú na ploche medzi budovou servisu a čerpacou stanicou v protismere prúdenia podzemnej vody od čerpacej stanice. Nie je preto známy pôvod zdroja ich znečistenia. Zistená znečistená zemina pásma nasýtenia a znečistená podzemná voda je považovaná za sekundárny zdroj znečistenia. Analýzou rizika znečisteného územia bolo preukázané, že na lokalite neexistuje zdravotné riziko, potvrdené však bolo environmentálne riziko z voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Z uvedených dôvodov je preto potrebná sanácia územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4049\/2023 sa stanovuje za cieľ odstrániť voľnú fázu ropných látok z hladiny podzemnej vody a cieľové hodnoty sanácie pre podzemné vody (NEL-GC menej ako 0,5 mg\/l). Zároveň sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd, a to 4x ročne po dobu 3 rokov prostredníctvom 3 monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2460, "k_123" : 69, "k_1" : 31, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum na vybratých lokalitách SR, Prieskum environmentálnej záťaže časť: 7, Pravdepodobné environmentálne záťaže, lokalita Poprad – ŽSR – stanica (SK\/EZ\/PP\/1447)“. Na základe získaných údajov bolo zistené znečistenie horninového prostredia, ktoré spôsobujú látky charakterizované vysokými koncentráciami ukazovateľov NEL-IR a C10-C40. Zo záverov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je environmentálne riziko zo znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne vzhľadom na využitie územia. Znečistenie na lokalite predstavuje riziko pre zdravie ľudí v priemyselných zónach aj v zóne v blízkosti obytných domov. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. V skúmanom území je potrebná sanácia zemín pásma prevzdušnenia, vzhľadom na existenciu rizika šírenia kontaminácie v zrážkovými vodami do podzemných vôd. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 750, "k_123" : 35, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je klasifikovaná ako EZ na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V 2001 mali zariadenia, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami nevyhovujúci technický stav, pričom mohlo dôjsť ku kontaminácii životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 309, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odhadujeme, že nelegálna skládka má objem cca do 1000 m3 odpadu. Okrem KO, SO sú tam aj viaceré nádoby od motorového oleja, chladnička a pod. Skládka je na pravom brehu Baricha, ktorý po cca 1400 m ústi do vodohosp. význ. vodného toku Biela." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2745, "k_123" : 68, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola prehodnotená, nakoľko je na nej stále aktívna čistiareň odpadových vôd a na lokalite sa nachádza znečistenie As, Sb.... Keby nebola aktívna ČOV (a v súvislosti s tým vybudovaný drenážny systém atď.) znečistenie by sa šírilo do podzemnej vody okolia a do povrchového toku. Vypúšťanie odpadových vôd do povrchového toku po prečistení v ČOV, ktoré sa realizuje aj v súčasnosti je povolené od roku 2013. Jedná sa o objem 2,0 m3 \/ hod. Analýza rizika z roku 2018 preukázala, že keby sa odpadová voda vypúšťala bez prečistenia predstavovalo by to environmentálne riziko pre povrchový tok, nakoľko povolené koncentrácie by mnohonásobne prekračovali príslušný limit z hľadiska arzénu (cca 9 x). Nakoľko je dlhodobé prevádzkovanie ČOV a likvidácia nebezpečného odpadu (kalu) vysoko nákladové (cca 200 000,- EUR \/ rok), rozhodli sa Rudné bane, š.p. prehodnotiť situáciu na lokalite a skúsiť nájsť dlhodobo udržateľné sanačné riešenie. V období rokov 2006 až 2017 predstavovali kaly 309,51 ton. V súčasnosti sa preto na lokalite realizuje Audit materiálového a chemického zloženia skládky nebezpečných odpadov bývalej antimónovej huty Vajsková. V súčasnosti koncentrácie vstupujúce do ČOV sú: As = 242,38 mg\/l, Sb = 5,64 mg\/l, vystupujúce z ČOV sú: As = 0,110 mg\/l, Sb = 0,003 mg\/l. V súčasnosti obsahuje SKNO cca 74 500 m3 odpadu, pričom cca 66 % je hutnícky odpad, zvyšok sú sutiny a výkopová zemina." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2027, "k_123" : 57, "k_1" : 30, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami (Matiová, 2020) bolo v záujmovej oblasti zdokumentované lokálne znečistenie zemín látkami ropného charakteru, a to C10-C40 a NEL-IR. Znečistenie je viazané v prípade vrtu HG-3 na biologickú kontaktnú zónu, pričom koncentrácia NEL-IR prekračovala IT kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že znečistené zeminy v predmetnej oblasti pri súčasnom aj budúcom spôsobe využitia územia a poznatkoch o rozsahu znečistenia nepredstavujú environmentálne riziko pre receptory v biologicky kontaktnej zóne pre NEL-IR. V záujmovej oblasti nie je riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou. V predmetnej oblasti nie je zdravotné riziko vyplývajúce zo znečistených zemín pre potenciálne exponované skupiny. na základe výsledkov prieskumných prác je navrhované v rámci stavebných prác odťažiť a následne zneškodniť znečistené zeminy z biologickej kontaktnej zóny v okolí vrtu HG-3 do hĺbky cca 1,5 m p.t. a na predpokladanej ploche 78 m2. Monitorovanie podzemnej vody je odporúčané vo vrte HG-1 a v ďalších dvoch vrtoch (na vstupe a výstupe podzemnej vody z predmetného územia). Monitorovanie je navrhované počas výstavby objektov v štvrťročných intervaloch, pričom budú sledované parametre NEL-IR a C10-C40. Na základe výsledkov monitorovania bude následne lokalita prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 552, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri rušení ČSPHM nedošlo k odstráneniu starých podzemných nádrží - v priestore s okrasnou vegetáciou sa nachádzajú dve odvetrávacie potrubia, ktoré poukazujú na prítomnosť nádrží. Nádrže sú tam uložené už niekoľko rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1126, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu je evidovaná v REZ-časti A z dôvodu možnosti kontaminácie kolektora podzemnej vody, ktorý je možné využívať ako zdroj prostredníctvom 2 prelivových vrtov umiestnených do 10 m od spodného okraja zahrnutej skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 31, "k_123" : 60, "k_1" : 31, "k_2" : 4, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka založená v hlbokej eróznej ryhe s výtokom priesakovej kvapaliny hnedastej farby a intenzívneho zápachu a s veľkým porastom nitrofilnej vegetácie. Hrúbka uložených odpadov na čele skládky dosahuje až cca 5-7m." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2104, "k_123" : 65, "k_1" : 28, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará skládka odpadov z Koželužní, na ktorú sa ukladajú aj nové odpady (azbestová krytina, materiál z búracích prác) je situovaná v zadnej časti areálu Koželužní. Veľkosť asi 80x80 m, mocnosť uloženého materiálu 2-3 m. V rokoch 2014 - 2015 bol v areáli koželužní realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené, že zdrojom znečistenia sú dve nadzemné skládky so zvyškami odpadov z garbiarskej výroby, pričom skládka I. obsahuje cca 6900 m3 odpadu, skládka II. cca 4240 m3 odpadu, bilančne s až státisícami kilogramami chórmu a desaťtisícami kilogramami amónnych iónov v týchto odpadoch. Z hľadiska daných ukazovateľov ID a IT hodnôt bola v podloží skládky I. identifikovaná kontaminácia zemín chrómom na ploche cca 2400 m2 a podzemných vôd na ploche 4000 m2. V podzemných vodách bola súčasne vymedzená kontaminácia tiež amónnymi iónmi na ploche až 21700 m2, pričom bolo preukázané šírenie znečistenia smerom do rieky Nitry. Hodnotením rizikovosti bolo zistené, že dané územie predstavuje zdravotné aj environmentálne riziko. Ako hlavný cieľ sanácie bola na základe spracovanej analýzy rizika znečisteného územia stanovená izolácia zdroja znečistenia - zabránenie ďalšieho vylúhovania znečisťujúcich látok vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 414, "k_123" : 62, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobo výrazne prekračované ID, IT, OH limity prvkov Sb, As v stream sedimentoch, podz. a povrch. vode. Lokalita je v NP Nízke Tatry. Zvýšené obsahy kovov súvisia aj so zvýšeným fónom týchto kovov v tejto oblasti. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 monitorovoacie HG vrty. Pri rekognoskácii lokality nebolo pozorované technické dielo v zmysle odkaliska. Na lokalite boli zdokumentované pozostatky starej banskej úpravne pod kostolom, pri monitorovacom bode PD79-1 (domová studňa). Tvoria ich 3 veľké betónové skruže s priemerom cca 2 m a torzá starej banskej úpravne. V betónových skružiach sa pomocou konskej sily ruda drvila a následne premývala. Je preto možné, že odkalisko Magurka, v zmysle technických parametrov odkaliska neexistuje. Na lokalite boli realizované 3 pôdne sondy, ktoré nepreukázali kal ani sediment ako výplň odkaliska. Výsledky chemických analýz z vrtu VN79-1, ktorý je situovaný na uvedenom mieste odkaliska, nepreukázali vysoké obsahy As a Sb. Navyše obsahy Sb a As boli vo vrte VN79-1 menšie ako vo vrte VN79-2 v indikačnej oblasti. Prítomnosť odkaliska nedokumentovali ani DPZ snímky z roku 1950, teda cca 30 rokov po ukončení ťažby na Magurke." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 449, "k_123" : 59, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol zaradený do registra EZ na základe výsledkov prieskumu obsahu ClU v zeminách. V priebehu monitorovacích prác v rokoch 2009 až 2011 bol zistený zvýšený obsah trichlóreténu a 1,1,2,2-tetrachlóreténu. Najväčšie znečistenie bolo sústredné v blízkosti skladov horľavín a výrobných hál, kde sa vo výrobnom procese využívali chlórované uhľovodíky. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný aj nový monitorovací systém pozostávajúci zo 4 HG vrtov. Kontaminácia tetrachlóreténom bola potvrdená len v podzemnej vode odoberanej z monitorovacieho vrtu VN141-3 situovanom v indikačnej (zdrojovej) oblasti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 365, "k_123" : 49, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami, ktoré boli v areáli VSS realizované v rokoch 1985, 1992 a 2007 bola preukázaná kontaminácia podzemnej vody aj zóny aerácie a to najmä v jeho strednej časti. V podzemnej vode boli zistené zvýšené koncentrácie presahujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 pre ukazovatele NEL-GC, TCE, PCE a PrAlU, Cr-celk. V zeminách bola zistená zvýšená koncentrácia NEL-GC prekračujúca IT kritériá uvedenej smernice. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie env.záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty. Počas monitorovacieho obdobia od VIII\/2014 do IX\/2015 nebolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre sledované ukazovatele v podzemnej vode. Vzhľadom na absenciu monitorovacích objektov v areáli závodu VSS, je odporúčané po dohode s majiteľmi pozemkov odobrať a analyzovať vzorku podzemnej vody aspoň z jednej zo studní situovanej čo najbližšie k niektorému z bývalých zdrojov znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2211, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna, neriadená skládka KO sa nachádza na okraji obce Šintava, na ľavom brehu Váhu, bezprostredne pri ňom. Odpad sa zosúva do toku. Váh je vodohospodársky významný vodný tok. Váh tzv. spätnou brehovou eróziou (v priamej súvislosti so zrážkami) spôsobuje, to, že sa zmenšuje breh a rozširuje sa koryto Váhu. Odpad uložený na brehu sa tak, v čoraz väčšom množstve dostáva priamo do toku. Na skládke je prevažne KO, ale aj pneumatiky, fľaše od oleja, kusy nábytku, rôzne obaly, pokazená zelenina, plastové bedničky, fľaše, stavebné materiály...Sú tam nové, ale aj staré vývozy odpadu. Starý odpad je zahrnutý zosunutou zeminou. SV od predmetnej skládky sa na brehu Váhu na viacerých miestach nachádzajú menšie nelegálne vývozy KO. Tieto drobné skládky sa tiahnu v nesúvislom páse popri Váhu, až po okraj katastra obce Vinohrady n. Váhom, kde je ich najväčšia akumulácia (približne 800 m od tejto skládky)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 665, "k_123" : 59, "k_1" : 27, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia podzemných vôd zo skládky odpadov sa prejavuje vo vode zo studní záhradkárov. Odporúčame posúdiť riziko kontaminácie plodín v záhradkárskej oblasti na skládke odpadov. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol vybudovaný 1 nový monitorovací vrt. Monitorovacími prácami boli v podzemnej vode vrtu VN83-1 (zdrojová\/indikačná oblasť) zistené zvýšené hodnoty prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch NH4+, TOC, CHSK-Mn, bór. Okrem toho boli zistené aj zvýšené koncentrácie ďalších látok indikujúcich možné priesaky zo skládky do podzemných vôd (Cl-, HCO3-, Na+, Fe, Mn, As). V zrekonštruovanom vrte VR83-1 (pôv.S-1) situovanom \"nad\" skládkou bolo zistené prekročenie IT kritéria pre TOC a ID kritéria pre CHSK-Mn. Tiež sa prejavilo znečistenie pravdepodobne vplyvom poľnohospodárskej činnosti - NO3-, Zn a SO42-." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2612, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Snaha o ťažbu začala v prvej polovici 18. storočia a v 19. storočí (zlato a striebro). Záujem o ťažbu bol obnovený od II. sv. vojny (antimón). V súčasnosti už ťažba neprebieha a na lokalite sa nachádza už len niekoľko štôlní a pingy. Zdrojom kontaminácie okolitého prostredia môže byť banská voda vytekajúca zo starých banských štôlní." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 864, "k_123" : 78, "k_1" : 30, "k_2" : 28, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V sklade boli pesticídy zmáčané zrážkovými vodami a kontaminovaná voda vytekala zo skladu na terén. Sklady sú voľne prístupné, areál je neuzatvorený a nestrážený. Je reálne nebezpečenstvo deštrukcie skladu a úniku agrochemikálií do prírodného prostredia. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže 5.4 Pravdepodobná environmentálna záťaž – SK(001)\/Dubová – sklad agrochemikálií SK\/EZ\/SK\/864“, z ktorého vyplýva, že sa nezistilo znečistenie zemín a ani podzemných vôd pesticídmi a sledovanými kovmi. V súčasnosti sklad agrochemikálií neexistuje – vyhorel a v mieste skladu nie sú ani zbytky po agrochemikáliách. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, pretože zo zisteného znečistenia nevznikajú žiadne riziká." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1103, "k_123" : 59, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa už uskutočnili čiastočné rekultivačné práce, avšak z monitoringu skládky v roku 2001 (v súčasnosti jediný dostupný) bolo zistené dvojnásobné prekročenie ID - Be v podzemných vodách. Podľa informácií OÚŽP je predmetná skládka odpadu dlhodobo známa pod názvom Za kostolom. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehajú od roku 2014 nebolo zistené výraznejšie znečistenie zdrojovej oblasti. Vo vzorkách podzemnej vody z indikačných vrtov bolo zistené prekročenie ID kritérií pre TOC, vodivosť, bór, RL, resp. prekročenie medznej hodnoty pre dusičnany. Zvýšený obsah dusičnanov je však možné pripisovať intenzívnej poľnohospodárskej činnosti v bezprostrednom okolí skládky. Zvýšené hodnoty Be z predchádzajúceho monitorovania neboli potvrdené." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2099, "k_123" : 69, "k_1" : 31, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stanica Poprad prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá ešte ani v r. 2010 nebola ukončená. Okrem častí budov (nad nástupišťom), bola zameraná najmä na rekonštrukciu nástupíšť a aj koľajového lôžka pod jednotlivými koľajami. Lokalita bola pôvodne zaradená iba v Registri – časť C, nakoľko sa v r. 2006 - 2008 vychádzalo iba z výsledkov predsanačného prieskumu počas rekonštrukcie časti koľajového lôžka realizovaného v 90 – tych rokoch. Vtedy sa realizovalo aj odťaženie kontaminovanej zeminy v preskúmanej časti stanice. Počas podstatne rozsiahlejšej rekonštrukcie v posledných rokoch boli zrejme odťažené (pravdepodobne kontaminované) zeminy z ostatnej časti koľajísk. Nakoľko nie sú dostupné informácie o nových prieskumných a sanačných prácach analogicky predpokladáme, že v niektorých častiach lokality sa môžu nachádzať kontaminované zeminy resp. podzemná voda." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 723, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ-časti A na základe indícií z RSEZ, NEAP III a OÚŽP, ktoré boli potvrdené výsledkami monitoringu z roku 1994 - 1996. Plocha skládky je cca 180x65 m a hrúbka 2 - 5 m, vzdialenosť od povrchového toku cca 70 m. Skládka nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu podzemnej vody (prekročené hodnoty IT u ukazovateľa: Be a prekročené hodnoty ID (Indikačné kritéria), ďalej len ID) pre B, F). V r. 2011 bola ukončená jej rekultivácia. Po predložení výsledkov z monitoringu po rekultivácii a na základe priaznivých výsledkov bude lokalita vyradená z REZ-časti A, ponechaná bude v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2640, "k_123" : 65, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2593, "k_123" : 63, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti prebiehala v okolí obce Zlatá Idka ťažba zlata, antimónu, striebra a medi. V roku 1850 bola v doline Zlatá Idka postavená antimónová huta, kde spracovávali antimónové rudy z lokalít Strahová - Čučma - Spišská baňa - Poproč - Zlatá Idka. Po vyťažení ložiska bola ťažba definitívne zastavená v roku 1948 a banské objekty boli následne zlikvidované. Haldy a ústia starých banských diel sa nachádzajú v obci a jej okolí. Chemické zloženie podzemných vôd okolia Zlatej Idky odráža hydrogeologické a hydrogeochemické pomery územia. Vo vodárensky deficitnom území sa pre zásobovanie obyvateľov obce a početných rekreačných zariadení využívajú takmer výlučne banské vody, vytekajúce z dedičných štôlní starých banských polí. Vysoké obsahy As a Sb boli jednoznačne preukázané v takmer všetkých vodných zdrojoch územia. (Cicmanová, Baláž, 2007)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 125, "k_123" : 57, "k_1" : 32, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dichlóretén bol zistený v roku 2003 vo vzorke podzemnej vody v priestore skladu chemikálií, ako zdroj znečistenia sú nesprávne uvedené skladované pesticídy. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Urban, O., et al., 2020). Prieskumnými prácami bola potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok v podzemnej vode nad IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Znečistenie bolo identifikované ako ropné látky (vyjadrené ako parameter NEL-IR) a bolo potvrdené len v jednom mieste (vrt PDH-6), pričom znečisťujúce látky identifikované v predchádzajúcom prieskume (Ušiaková, 2003) sa na lokalite nepotvrdili v celom rozsahu. Analýzou rizika neboli potvrdené environmentálne ani zdravotné riziká. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3720\/2021 je navrhnuté monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov (PDH-2, PDH-4 a PDH-6) po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 372, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita plánovanej výstavby plynovej elektrárne je zaradená do REZ - časť A na základe údajov zo zámeru (Darnady, et al., 2007) vypracovaného podľa zákona č. 24\/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého výsledky boli potvrdené aj pracovníkom SSE zodpovedným za danú problematiku. Pred začatím samotnej výstavby bude potrebné objekty bývalej kompresorovej stanice plynu sanovať. Táto je od roku 1995 odpojená od sústavy, nakoľko spoločnosť SPP, a.s. zrušila jej prevádzku. Pri asanácii existujúcich objektov sa predpokladá vznik cca 2695,1 t odpadu z toho 274,3 t odpadu obsahujúceho nebezpečné látky. Je predpoklad, že časti podlahového betónu v kompresorovni, v objekte olejového a vodného hospodárstva a rozvodne, budú znečistené ropnými látkami. Podobne môže byť znečistená výkopová zemina v priestore starej rozvodne a transformátorov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2681, "k_123" : 62, "k_1" : 31, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas prác v rámci budovania D4R7 konzorcium D4R7 Construction s.r.o. budovalo pod prístavným mostom cyklotrasy (malé premostenie) a v rámci výkopových prác zistili, že v zemine sa nachádzajú polohy tmavých viskóznych (plastických) látok. Odobrali 1 vzorku (zrejme priamo z voľnej fázy ropných látok v zemine) a dali ju analyzovať (NEL - IR = 171000 mg\/kg suš.). Následne podali Oznámenie o existencii EZ. Na základe údajov z oznámenia a komunikácie s pracovníkmi D4R7 sa lokalita zaradila do IS EZ. Najbližšou EZ je Bratislava - Ružinov - Prístav. V rámci prístavu sa realizoval geologický prieskum životného prostredia v roku 2015, ale prieskumné práce v mieste tejto lokality neboli realizované, lebo to bolo už tesne mimo záujmového územia. Konzorcium D4R7 počas výkopových prác odviezlo z lokality znečistené zeminy na likvidáciu o celkovom objeme 312,84 ton." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 926, "k_123" : 76, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad je v bezprostrednej blízkosti výbehu hospodárskych zvierat a môže dôjsť k priamemu kontaktu zverat a ľudí s agochemikáliami. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž 5.7: SV (005) Osadné – sklad pesticídov v areáli bývalého PD“, z ktorého vyplýva, že v zeminách a ani v podzemných vodách neboli zistené pesticídy a zo sledovaných kovov v podzemnej vode bola zistená vo vrte HG-2 prítomnosť kadmia nad ID hodnotu. Nebezpečenstvom je samotný sklad kde sú uskladnené pesticídy. Tie treba v čo najkratšom čase odstrániť. Zistené tiež bolo znečistenie NO2- a NH4+, ktoré nesúvisí so skladom. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť chátrajúci pesticídny sklad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 93, "k_123" : 79, "k_1" : 37, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "železničná vlečka, výdajné stojany, nádrže sú jednoplášťové, bez kontroly a monitoringu. Odporúčame prieskumné práce. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže BY (005) \/ BYTČA - KK NEFT- BYTČA - HRABOVÉ (SK\/EZ\/BY\/93)“, z ktorého vyplýva, že v území je prítomné len malé znečistenie horninového prostredia v pásme prevzdušnenia NEL – IR. Znečistenie podzemných vôd nebolo preukázané. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2718, "k_123" : 49, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo vojenskom objekte (výcvikové centrum vojenskej polície) sa nachádza stará čerpacia stanica PHM, ktorá je už cca 20 rokov mimo prevádzky a má pravdepodobne jednoplášťovú podzemnú nádrž, resp. podzemné nádrže na pohonné hmoty, z ktorých pravdepodobne mohli uniknúť znečisťujúce látky do podzemnej vody. V podzemnej nádrži sa pravdepodobne aj po ukončení prevádzky nachádzali zvyšky PHM (ropných produktov), ktoré pravdepodobne mohli unikať do podzemnej vody. V bezprostrednej blízkosti ČS PHM je asi sklad olejov. ČSPHM má vybudovaný indikačný systém z minimálne troch vrtov, ktoré vyzerajú zachovalo a funkčne. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Kováčová a Sliač, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Hron, v tzv. zraniteľnej oblasti poľnohospodársky využívanej (znečistenej dusičnanmi)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 982, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka je v blízkosti obytnej zóny. Je oplotená, uzavretá od roku 1997, ale odpad je na skládku stále vyvážaný. Lokalita sa nachádza na okraji CHVÚ Špačinsko - nižnianské polia. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty a 1 existujúce bol zrekonštruovaný. Z výsledkov monitorovacích prác na lokalite vyplýva, že danú environmentálnu záťaž je možné označiť za bodový zdroj znečstenia, pričom plošné znečistenie podzemných ani povrchových vôd v indikačnej oblasti vplyvom skládky nebolo zistené. Celá oblasť v okolí skládky je intenzívne poľnohospodársky využívaná a preto je predpoklad, že pôvod zvýšených dusíkatých látok v podzemnej a povrchovej vode pochádza najmä z poľnohospodárskej činnosti (Dananaj, I., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 638, "k_123" : 44, "k_1" : 17, "k_2" : 16, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bývalej obaľovačky sa nachádza medzi obcami Brodzany a Krásno. Lokalita bola hodnotená na základe evidenčného listu obaľovačky zo záverečnej správy: Prieskum miest výskytu perzistentných organických látok (PCB) v Slovenskej republike. Na základe danej správy ako aj terénnej obhliadky bola lokalita zaradená do REZ - časti A, keďže v minulosti mohlo dochádzať k únikom znečisťujúcich látok do okolitého prostredia (vplyvom výroby asfaltu). Areál bývalej obaľovačky sa nachádza v blízkosti CHKO Ponitrie.\nNa základe aktuálnych informácií (2016) od súčasného majiteľa pozemkov bol v bezprostrednej blízkosti areálu v minulosti (pred viac ako 10 rokmi, v čase keď obaľovačka už nefungovala, ale žiadna činnosť sa tam nerealizovala) uložený odpad z priemyselnej činnosti z podniku resp. podnikov v Partizánskom (napr. údajne aj škvára)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 635, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1965 bola havária hrádze odkaliska. V roku 1978 bolo naplavovanie popolčeka obnovené. V rokoch 2011 - 2012 prebiehala rekultivácia odkaliska, ktorá bola ukončená k 31.12.2012. Environmentálna záťaž na Pôvodnom odkalisku bola identifikovaná pri spracovaní rizikovej analýzy v roku 2008 a potvrdená v rámci podrobného doprieskumu Pôvodného odkaliska v rokoch 2009 - 2011. Zdrojom znečistenia, ktoré spôsobovalo kontamináciu podzemnej vody a horninového prostredia (najmä As a Mo), bolo samotné teleso odkaliska, pričom výrazné znečistenie sa nachádzalo v predpolí odkaliska. Sanáciou ex situ v časti potvrdenej záťaže (kanál A) bol odstránený zdroj znečistenia, ktorý bol kumulovaný v sedimentoch kanála a boli dosiahnuté cieľové limity sanácie, čím došlo k zlepšeniu kvality podzemných a povrchových vôd a zamedzilo sa dotácii povrchovej vody znečisťujúcimi látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 416, "k_123" : 62, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobo výrazne prekračované ID, IT, OH limity prvkov Sb, As v stream sedimentoch, podzemnej a povrchovej vode. Lokalita je v NP Nízke Tatry. Zvýšené obsahy kovov súvisia aj so zvýšeným fónom týchto kovov v tejto oblasti. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 monitorovacie vrty v indikačnej oblasti. Monitorovacími prácami boli zistené vysoké koncentrácie najmä Sb, v menšej miere aj As, ktoré prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Uvedené kontaminanty boli potvrdené aj vo vzorkách riečnych sedimentov, v ktorých okrem uvedených prvkov bola zistená aj koncentrácia Pb prekračujúca IT kritérium pre obytné zóny. Vo vzore pôdy odoberanej z vrtu VN78-2 z hĺbky 40-60 cm bolo zistené prekročenie IT kritéria (pre obytnú zónu) pre Sb." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 261, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo vzorkách zeminy odobratých v r.1998 bol zistený priemerný obsah PCB až 53 000 mg.kg-1. V okolí lokality je poľnohospodársky využívaná pôda a na ľavom brehu Laborca je využívaný vodný zdroj. V kontaminovanej oblasti je prevádzka s pohybom osôb. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 5 monitorovacích HG vrtov v okolí bývalej obaľovačky. Výsledkami monitorovacích prác nebola potvrdená kontaminácia podzemnej vody PCB ani inými látkami. Rovnako nebola zistená kontaminácia pôdy, povrchovej vody a riečnych sedimentov. Vo vzorke podzemnej vody odoberanej zo studne (ozn.PD11-1) bola zistená koncentrácia PAU (suma) prekračujúca normu pre vodu určenú na ľudskú spotrebu (podľa NV SR č.496\/2010), keďže voda z danej studne sa používa aj na pitné účely." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 753, "k_123" : 63, "k_1" : 25, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri prieskume v 1991 (POLÁK, R.) boli vyčlenené 2 prúdy voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody a bola vyslovená domnienka, že príčinou znečistenia nie sú len úniky látok ropného pôvodu v areáli terminálu, ale aj v prevádzke tehelne. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie env. záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov. Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie zemín a podzemnej vody a to najmä ropnými látkami a PAU, ktorých koncentrácie prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Bolo preukázané, že znečistenie ropnými látkami má pôvod v areáli Slovnaftu a má podstatný vplyv na znečistenie v oblasti okolia vrtu (VN113-4), čo vyplýva zo smeru prúdenia podzemných vôd a lokalizácie bodových zdrojov znečistenia v tehelni (Gonda,S.,et al.,2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1002, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu o rozlohe cca 4700 m2 sa nachádza v extraviláne obce Sklabiná, v mieste bývalej tehelne. Skládka bola vybudovaná ako riadená, so spodnou izoláciou tvorenou fóliou a minerálnou vrstvou, má vybudované odvodňovacie rebrá a zbernú nádrž na priesakové vody. Monitorovací systém pozostáva zo šiestich vrtov vybudovaných v 90-tich rokoch minulého storočia, prostredníctvom ktorého je skládka monitorovaná. Dôvodom zaradenia skládky bola zvýšená koncentrácia NEL nad ID hodnotu v podzemnej vode, vysoká koncentrácia NH4+ (vo vrtoch boli nájdené uhynuté telá živočíchov) a aj vysoké ohrozenie podzemnej vody danej lokality, podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. V r. 2008 žiadala obec o nenávratný finančný príspevok v rámci OPŽP na rekultiváciu vo výške 589 000,- €." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 876, "k_123" : 69, "k_1" : 31, "k_2" : 21, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Indikácie lokality ako pravdepodobnej záťaže bola vykonaná na základe analógie s inými lokalitami chemických čistiarní. O súčasnej kvalite a prípadnej kontaminácii zemín a podzemných vôd na lokalite nie sú dostupné údaje. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže SK (013) \/ Stročín - areál bývalej chemickej čistiarne (SK\/EZ\/SK\/876)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie horninového prostredia látkami NEL a TCE v koncentráciách nad IT. Kontaminácia vo vodách nebola preukázaná. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. V prípade zmeny využitia územia a demolácie budovy čistiarne je potrebné realizovať sanačné práce. Do tej doby je odporúčaný len monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 734, "k_123" : 49, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rudné telesá (Slavkay et. al., 2004) sú tvorené magnezitom, ankeritom a sideritom, vo vrchných častiach silne limonitizované. Ale bol zistený aj pyrit, chalkopyrit, arzenopyrit atď. Vzhľadom na tvorbu kalu môžeme predpokladať, že voda je mierne okyslená (rozklad sulfidov v oxidačných podmienkach) a obsahuje viac chalkofilných prvkov (napr. S, Cu, Pb, Sb, As, Zn, Sn, Hg). Štôlňa bola vybratá a zaradená ako preukázateľný bodový výron vody (a možný zdroj znečistenia) z podzemných diel v rámci celej lokality Sirk. Ústie štôlne sa nachádza pri výrobnej hale firmy GeSi Gemer Kovo Sirk s.r.o., ktorej pracovníci musia odvodňovací rigol pravidelne čistiť od usádzaného kalu, aby stúpajúca voda z rigolu nezatápala výrobné priestory. Rigol je zaústený do najbližšieho vodného toku (cca 100 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 999, "k_123" : 44, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti je areál v dezolátnom a postupne rozpadávajúcom sa stave. Prístup do objektu je voľný. Geologickým prieskumom životného prostredia (Auxt, A., a kol., 2022) bola potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok (NEL-IČ, C10-C40) v podzemnej vode. Znečistenie pochádzalo z činnosti súvisiacej s bývalou ČS PHM. Koncentrácie znečisťujúcich látok v podzemnej vode prekračovali vo všetkých kolách vzorkovania (s výnimkou 3.kola) IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné realizovať sanáciu predmetného územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4044\/2023 bolo navrhnuté monitorovanie kvality podzemnej vody a to 4x ročne po dobu 2 rokov prostredníctvom štyroch monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 724, "k_123" : 63, "k_1" : 30, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Teltomat IV je obaľovačka na vykurov. olej, plochy sú čiastočne spevnené, miestami znečistené olejmi, v záchytnej nádrži je voda s olejom. Obaľovačka je v blízkosti vodohosp. významného vodného toku, v nive Váhu, ohrozenie podzemnej vody je veľmi vysoké. Podľa správy firmy Dekonta je obaľovačka zdrojom znečistenia okolia PCB. Znečistený objem zemín je podľa správy firmy Dekonta 600 m3 a predpokladaný plošný rozsah kontaminácie je 2000 m2. Orientačným geologickým prieskumom životného prostredia (Pirman, I., 2021) nebolo zistené závažné znečistenie zeminy ani podzemnej vody v záujmovom území. Zistené bolo iba mierne znečistenie zeminy ropnými látkami (NEL-IR), ktorých koncentrácia v dvoch vzorkách prekračovala ID kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 783, "k_123" : 66, "k_1" : 25, "k_2" : 24, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stav betónového sarkofágu nie je známy - vek cca 20 - 25 rokov. Monitoring sa nevykonáva - monitorovacia studňa je zasypaná. Obsah je len predpokladaný podľa nálezov v priepastiach krasu. Lokalitu klasifikujeme ako A - pravdepod. environmentál. záťaž. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž RV (009)\/Krásnohorské Podhradie – Sarkofág pod Kaplnou SK\/EZ\/RV\/783“, ktorým nebolo potvrdené znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. V „sarkofágu“ sa nachádzajú uložené pesticídy, z rôznych lokalít Slovenského krasu, vo veľmi nepriepustných íloch s koeficientom filtrácie okolo 1 – 2 . 10-8 m.s-1, hrúbka ílov je cca 10 m. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2137, "k_123" : 68, "k_1" : 27, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli autoparku sa nachádzajú jednoplášťové nádrže na pohonné hmoty, ktoré by mohli vplyvom dlhodobého využívania predstavovať zdroj kontaminácie podzemných vôd a horninového prostredia. V areáli kasárni je niekoľko zdrojov znečistenia: je 1 ČS PHM, 1 umývací mostík, 1 TOV (opravárenská hala), kotolňa, ČOV. Manipuláciou s ropnými látkami pravdepodobne dochádzalo k ich úniku do podzemných vôd a horninového prostredia. Lokalita sa nachádza na pravom brehu rieky Laborec (cca niekoľko m od rieky), ktorá je vodohospodársky významný vodný tok. Kasárne sa nachádzajú priamo oproti ústiu Zalužického kanálu (výpust zo Zemplínskej Šíravy) do rieky Laborec. Lokalita sa nachádza pri jv. okraji mesta, ale ešte v obytnej zóne, v blízkosti škôl a ihrísk a individuálnej bytovej výstavby." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2796, "k_123" : 68, "k_1" : 27, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas inžinierskogeologického prieskumu v súvislosti s prípravou prác pre výstavbu lávky č. 3 cez Chorvátske rameno bolo zistené vo vrte S-5 v hĺbke 3,6 m znečistenie (najskôr senzoricky - vizuálne ako aj čuchom). Následné analýzy potvrdili znečistenie štrkov ropnými látkami nad intervenčné limity v zmysle smernice MŽP SR 1\/2015 - 7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. Koncentrácia NEL-IR = 4440 mg\/kg suš., koncentrácia C10-C40 = 1190 mg\/kg suš. Znečistenie bolo zistené v rozkyve hladiny podzemnej vody na západnej strane Chorvátskeho ramena. Na základe dostupných údajov sa nedá potvrdiť, či sa jedná iba o lokálne znečistenie (súvisiace s antropogénnymi sedimentmi - navážkami) alebo plošne rozsiahlejšie znečistenie. Analýzy podzemnej vody sa nerealizovali." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2484, "k_123" : 84, "k_1" : 34, "k_2" : 33, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu to bola výroba polypropylénových vlákien a viskózového hodvábu. Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami, pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity - znečistenie pesticídmi, chlórbenzénmi, amónnymi iónmi... Znečistenie súvisí s výrobou realizovanej v tejto časti areálu, ale aj s výrobou v inej časti areálu (výroba hnojív, severne od tejto sublokality, výroba trhavín, severozápadne od tejto lokality)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 433, "k_123" : 55, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý obchodný sklad Benzinolu sa nachádza v blízkosti obytnej zóny. Z dostupných zdrojov nie sú známe informácie o odstránení podzemných potrubí a nádrží, ktoré boli resp. môžu byť zdrojom kontaminácie podzemných vôd. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty situované v indikačnej oblasti. Monitorovacími prácami bolo preukázané znečistenie podzemných vôd a to v novovybudovanom vrte VN69-1, kedy pri jednom odbere bol zistený obsah naftalénu prekračujúci IT kritérium a obsah fenantrénu a sumyPAU prekračujúce ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 nebolo zistené žiadne znečistenie podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1966, "k_123" : 77, "k_1" : 32, "k_2" : 29, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Najväčšia kontaminácia je v sklade PHM a olejov a v jeho blízkom okolí. Areál je v bezprostrednej blízkosti toku Rimavica. Niekoľko 10-ok m nad areálom (proti prúdeniu podzemných vôd) je vodný zdroj a aj CHVO Ipľa, Rimavice a Slatiny. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prác vyplýva, že v areáli sú ropnými látkami (NEL-UV) znečistené prevažne zeminy zóny nasýtenia a tiež podzemná voda. Znečistenie je lokalizované najmä okolo bývalého skladu PHM a olejov situovaného vo východnej časti areálu. Hodnoty NEL-UV nad IT kritériá boli zaznamenané aj v severnej a SZ časti, pričom však nie je preukázaný súvis daného znečistenia s riešeným areálom. Pre potreby sanácie bola vypracovaná aj Štúdia realizovateľnosti sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1115, "k_123" : 87, "k_1" : 38, "k_2" : 32, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Masívne znečistenie ClU dlhodobo pretrváva a sanácia sa vplyvom komplikovaných vlastníckych vzťahov nevykonáva koncepčne. Kontaminovaná lokalita sa nachádza v susedstve ochranného pásma vodného zdroja Čierne Kľačany. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích HG vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody odoberaných z novovybudovaných aj existujúcich vrtov boli zistené koncentrácie prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 pre ukazovatele NH4+, TOC, CHSK-Mn a ClU. Výsledky analýz vzoriek povrchovej vody z Hostianskeho potoka, predstavujúci potenciálny recipient znečistenia, nepotvrdili predpoklad, že sa môže kontaminácia dostávať až do povrchovej vody smerom k potoku. Vo vzorkách povrchovej vody rieky Žitava bol v dvoch odberoch zistený vysoký obsah PrClU. Po opakovaných odberoch už zistené neboli. V rámci geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže ZM(013)\/Zlaté Moravce - bývalý areál Calexu\" bola v roku 2019 spracovaná čiastková záverečná správa s predsanačnou analýzou rizika. Z výsledkov geologických prieskumných prác vyplýva, že v podzemnej vode celej záujmovej oblasti boli zistené zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok NEL-UV, NEL-IR, NEL-GC, PCE, TCE, DCE, VC, 1,1dichlóretén, 1,1,2-trichlóretán, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V podzemnej vode oblasti A ( zdrojová oblasť II. prečerpávacia stanica) bola zistená voľná fáza alifatických chlórovaných uhľovodíkov. Zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok ropného pôvodu prekračujúce ID, resp. IT kritériá boli overené v zeminách biologickej kontaktnej zóny, pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia oblasti A (zdrojová oblasť) a tiež v zeminách biologickej kontaktnej zóny a zeminách pásma nasýtenia oblasti C (obytná zóna). Znečistenie overené v obytnej zóne mesta Zlaté Moravce však nesúvisí s prioritne hodnotenými zdrojmi znečistenia oblasti A. Z výsledkov aktualizovanej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko šírenia podzemnou vodou pre NEL-GC, NEL-IR, PCE, TCE, DCE a VC. V záujmovej oblasti existuje aj environmentálne riziko vychádzajúce z existencie voľnej fázy alifatických chlórovaných uhľovodíkov na dne zvodnenej vrstvy v oblasti vrtu HZM-27. V hodnotenom území (oblasť A, B, C) bolo ohrozenie zdravia ľudí preukázané pri hodnotení nekarcinogénnych účinkov len v posudzovanej oblasti A, pre skupinu robotníkov a administratívnych pracovníkov. Ohrozenie zdravia ľudí v tejto časti areálu je podmienené prítomnosťou látok TCE a C12-C16 v podzemnej vode a preukázané bolo pre expozičnú cestu inhalácie kontaminantu vo vnútornom prostredí. Územie s preukázaným zdravotným rizikom v posudzovanej oblasti A bolo overené len na menšom území a to v okolí bývalého zdroja znečistenia č.1." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2468, "k_123" : 67, "k_1" : 35, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad PHM, resp. čerpacia stanica je situovaná v centrálnej časti vojenského útvaru na Kasárenskej ulici. Bola využívaná na prečerpávanie a skladovanie pohonných hmôt. V súčasnosti už nie je využívaná, avšak nevyčistené podzemné nádrže, ako aj budova skladu PHM neboli z vojenského areálu odstránené. Preto je pravdepodobné, že môže dochádzať k únikom ropných látok najmä do horninového prostredia. V roku 2011 bol podaný \"Návrh na vyradenie a likvidáciu neupotrebiteľného nehnuteľného majetku štátu\", týkajúci sa predmetného skladu PHM. Najbližší povrchový tok je rieka Váh, ktorá preteká cca 1,8 km východne od areálu vojenského útvaru." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2623, "k_123" : 62, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 271, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 28, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami v roku 1990 bola zistená kontaminácia podzemnej vody a zeminy NEL a Cr6+ a to najmä v okolí centrálneho skladu chemikálií. V niektorých vzorkách presahovali koncentrácie NEL aj Cr6+ IT kritériá pre podzemnú vodu aj zeminy. Najvyššia koncentrácia Cr6+ bola zistená vo vzorke odoberanej zo studne CO krytu (v dôsledku smeru prúdenia podzemnej vody od zdroja znečistenia k CO krytu). V roku 2008 bola prieskumnými prácami v severnej časti areálu v jednej zo sond zistená kontaminácia zeminy NEL prekračujúca IT kritériá pre zeminy.\nS rozsiahlou intenzívnou strojárskou výrobou v areáli ZŤS súviseli aj viaceré havárie v dôsledku ktorých najmä v 90-rokoch došlo k únikom nebezpečných látok a ku kontaminácií podzemných vôd Cr6+ a ClU (trichlóretylén, tetrachlóretylén...) nielen v areáli bývalého podniku ZŤS ale aj v širšom okolí Dubnice nad Váhom. Okrem samotného areálu ZŤS sa na kontaminácií podieľal aj areál bývalého ZVS a údajne aj práčovne a čistiarne v samotnom meste. Za účelom odstránenia dôsledkov havárií a zamedzenia vzniku ďalším haváriám sa realizovali opatrenia, pričom dôležitým orgánom bola zriadená havarijná komisia. K opatreniam ktoré sa realizovali patrili sanácie v areáloch ZŤS a ZVS, ale aj v samotnom meste Dubnica nad Váhom. Postupne v dôsledku rozdrobenia a úpadku strojárskej výroby po privatizáciách a v súvislosti s tým aj nedostatku financií boli sanačné práce ukončené, aj keď nebola sanácia ideálne dokončená. Koncentrácie škodlivých látok v dôsledku sanácie údajne výrazne poklesli a nakoľko hladina podzemnej vody je v priestoroch areálu a okolí v relatívne veľkej hĺbke (údajne okolo 18 - 20 m pod terénom), tak nehrozilo bezprostredné riziko v súvislosti s kontaktom s podzemnou vodou a pod. Zo všetkých veľkopriemerových studní (ST-2 až ST-6), ktoré sa nachádzajú v areáli podniku je dlhodobo zakázané používať vodu na akékoľvek účely (t. j. ani vo výrobe). Havarijná komisia posledný krát zasadla v r. 2001 (predsedom bol Ing. Petrík). \nPočas konzultácií v rámci terénnej obhliadky dňa 8.8.2012 sme zistili, že v areáli podniku je okrem samotnej starej kontaminácie podzemnej vody ClU a Cr pravdepodobne lokálne aj kontaminácia ropnými látkami – NEL, nakoľko sa v areáli nachádzajú napr. aj staré podzemné nádrže PHM nefunkčnej ČS PHM (severne od vrtu PV-7), ktoré sme aj obhliadli (presnejšie miesto, kde sa zrejme nachádzajú). Neda sa celkom vylúčiť, že v areáli podniku existujú zdroje znečistenia, ktoré neboli odstránené. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre ukazovatele PCE, TOC, B, Cr, Al. Vo vzorkách hornín a zemín odoberaných z vrtných jadier nebolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v žiadnom sledovanom ukazovateli. Extrémne nadlimitné hodnoty dosiahli vzorky pôd, ktoré boli odoberané v mieste koľajového prekladiska hutníckej strusky, pričom IT kritériá pre priemysel boli prekročené pre Cu, Pb, V a Zn. Obsahy rozpustených látok v povrchovej vode pod areálom ZŤS sú podstatne vyššie a výrazne variabilné. Limitné obsahy v zmysle NV SR č.269\/2010 boli pod areálom ZŤS prekročené v prípade vodivosti, N-NH4+, N-NO3-, Ca, AOX, N(celk.). Porovnaním chemického zloženia povrchovej vody z potoka Lieskovec \"nad\" a \"pod\" predmetným územím je možné konštatovať, že vplyv pritekajúcich kontaminovaných vôd z oblasti ZŤS do potoka je viditeľný. V priebehu ďalšieho monitorovacieho obdobia realizovaného do októbra 2020 bolo zistené prekročenie IT kritéria v podzemnej vode (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) v ukazovateľoch NH4+, tetrachlóretén a Cr-celk. Vzhľadom na výsledky monitorovania je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2636, "k_123" : 57, "k_1" : 21, "k_2" : 25, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dňa 16.4.2019 boli počas obhliadky lokality zástupcami štátnych orgánov a správcom majetku Chemko a.s. v likvidácii nájdene a identifikované dva z troch skladov, u ktorých sa podľa informácií OU ŽP Michalovce mali nachádzať uskladnené sudy s látkami PCB. Identifikované boli sklady - Ošipáreň a Bývalá Tepláreň, neidentifikovaný sklad bol Ovčín. Sklady sa nachádzajú v priestoroch lesnej obory, ktorá v minulosti patrila štátnemu podniku Chemko Strážske, neskôr Chemko Strážske a.s.. Neidentifikovaný sklad „Ovčín“ schátral a látky z neho boli pravdepodobne zakopávané v lesnej obore, ktorá v minulosti patrila štátnemu podniku Chemko Strážske. V prvom identifikovanom sklade „Ošipáreň“, ktorý bol provizórne zabezpečený, sa nachádzajú plechové sudy s obsahom PCB látok (podľa informácii na identifikačnom liste pripevnenom na dverách) s poslednou kontrolou september 2009. Jedná sa vo väčšej miere o plechové sudy, ktoré sú značne poškodené a skorodované, no prítomné sú aj plastové sudy, v sklade sa nenachádza spevnený povrch a sú viditeľné úniky a náteky chemikálií, sklad má značne poškodenú strechu, cez ktorú sa môže dostávať zrážková voda a reagovať s chemikáliami a prenikať ďalej do horninového prostredia a podzemnej vody. Sklad sa skladá celkovo z dvoch miestností, v oboch sú sudy. V sklade sa nachádza aj kontajner na prevoz odpadu a na podlahe bolo možné identifikovať znaky pneumatík vozidla, pravdepodobne po manipulácii so sudmi. Druhý identifikovaný sklad „Bývalá Tepláreň“ sa nachádza cca 500 m S od „Ošipárne“. Vstup do skladu je zabezpečený, no dvere sa dajú pootvoriť. Z vizuálneho posúdenia sa v ňom tiež nachádzajú sudy s obsahom PCB látok, ktoré sú roztečené. Stav podlahy nebol rozpoznaný, ale pravdepodobne tiež nemá spevnený povrch, poškodenie strechy skladu sa nepredpokladá. Podľa informácií OU ŽP Michalovce množstvo uskladnených látok má byť 504 ton. Z vizuálneho posúdenia sa nedá odhadnúť množstvo uskladnených látok. Pri klasifikácii EZ v IS EZ sa zohľadňovalo v súlade s princípom predbežnej opatrnosti predpokladané množstvo látok viac ako 10 ton (v skutočnosti 504 ton)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2463, "k_123" : 66, "k_1" : 35, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z orientačného prieskumu na parcele 5876\/4 (Masiar, 2014, Antal, 2015) je dôvodné podozrenie že environmentálna záťaž zaberá rozsiahlejšie územie, preto sa okrem už skôr zaradenej lokality (identifikátor SK\/EZ\/B5\/160) zaradili do IS EZ aj okolité parcely (5867\/1, 5867\/2, 5867\/3, 5863\/5, 5864\/11 a prípadne iné). Lokalitu je nevyhnutné riešiť komplexne, spolu s územím, kde bolo zistené znečistenie v rámci orientačných prieskumov (parcela 5876\/4). V tejto oblasti boli v minulosti dve staré skládky priemyselného odpadu z okolitých podnikov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1086, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná bezprostredne v blízkosti obydlí. Nemá vybudovaný ochranný systém podložia, zberný systém priesakových vôd. Jej povrch nie je prekrytý ani zeminou. Predpokladaná kubatúra uloženého odpadu je 10 000 m3. Odpad bol sypaný priamo do terénnej depresie bez akéhokoľvek zabezpečenia proti negatívnym vplyvom na ŽP t.j. najmä bez vybudovania ochranného systému podložia, zberného systému priesakových vôd. V roku 2000 bola spracovaná projektová dokumentácia rekultivácie tejto skládky, ktorá sa nachádza v archívoch Mestského úradu Žarnovica." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2639, "k_123" : 48, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2624, "k_123" : 52, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2517, "k_123" : 67, "k_1" : 23, "k_2" : 27, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pesticídny sklad v PD Nová Dedina, bol v prevádzke do roku 1996. Od tohto obdobia dochádzalo k devastácii a likvidácii objektu a podľa kontroly SIŽP dňa 7.9.2006, sa v v objekte nachádzali v porušených obaloch a aj voľne uskladnené rôzne druhy pesticídov. Podrobný geologický prieskum životného prostredia bol zrealizovaný až v rokoch 2014 až 2015 združením firiem pod vedením spoločnosti DEKONTA Slovensko, spol. s.r.o. Prieskumnými prácami v tesnej blízkosti pesticídneho skladu a v blízkom okolí vo vzdialenosti, v ktorej sa predpokladal možný dosah šírenia sa znečistenia sa sledovali boli všetky zložky prostredia ako horninové prostredie tak aj podzemná voda. Prieskumom nebolo zistené znečistenie horninového prostredia. Primárnym kontaminantom podzemnej vody je pesticíd HCH gama a chloridazón desfenyl. Bodovo sa v okolí našli ešte acetochlór, metalochlór a atrazín-desetyl, pričom výskyt týchto látok je zaťažený pomerne veľkými neistotami, nakoľko sa v tesnej blízkosti skladu nenašli. Sekundárnym zdrojom znečisťovania je poľnohospodárska činnosť, z ktorej môžu pochádzať detekované látky ako amoniak a dusitany. Analýzou rizika nebola potvrdená aktuálnosť environmentálneho rizika pre zeminy. Potenciálne riziko bolo zistené len v súvislosti s podzemnou vodou, a to do vzdialenosti cca 100 m od zdroja. Vzhľadom na absenciu prijímateľov potenciálneho znečistenia a teda vylúčenie expozičných ciest pre výpočet zdravotných rizík nie je na lokalite v súčasnosti evidované aktuálne zdravotné riziko. Nakoľko je v súčasnosti sklad už v dezolátnom stave a pesticídy sa v ňom nenachádzajú (nie je jasné kto a akým spôsobom ich odstránili), nepredstavuje táto lokalita významné environmentálne riziko a znečistenie tu nájdené je lokálneho charakteru. Zhotoviteľ prieskumných prác navrhol pravidelný monitoring stavu lokality a v prípade, ak by došlo na lokalite k zmene v koncentráciách zistených látok, bol v štúdii uskutočniteľnosti navrhnutý spôsob aktívnej sanácie. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 597, "k_123" : 54, "k_1" : 34, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladá sa, že zdrojom kontaminácie je znečistená zemina pravdepodobne už zo staršieho obdobia. Podzemné vody sú kontaminované hlavne ClU prevyšujúce ID kritériá v minulosti aj IT (r.2004,2005-vrt SL 15). Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., a kol., 2022) bolo zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v koncentráciách, ktoré nepredstavujú závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Lokalita teda na základe výsledkov prieskumu nepredstavuje environmentálnu záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2165, "k_123" : 51, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa informácie ObÚŽP Nové Mesto nad Váhom neznámy pôvodca uložil sudy s ortuťou do porastu medzi Biskupickým kanálom a riekou Váh v priestore medzi obcami Trenčianske Bohuslavice a Beckov. Sudy sú údajne zahrabané v zemi, v hustom poraste. V čase terénnej obhliadky (29.7.2010) ich nebolo vidieť. V prípade, že by dochádzalo k úniku ortute zo sudov do horninového prostredia, mohla by byť ohrozená kvalita podzemnej vody fluviálnych sedimentov nivy Váhu a možno aj povrchovej vody rieky Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 22, "k_123" : 88, "k_1" : 41, "k_2" : 26, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podzemnej vode sú aj nadlimitné obsahy trichloreténu a bóru, čo bolo zohľadnené ako priťažujúce okolnosti (poznámka anotátora z r. 2008). Z terénnej obhliadky (14.7.2011) vyplýva, že by bolo možné použiť existujúce vrty na monitoring. V skutočnosti z mapky priloženej v dokumentácií z r. 1993 vyplýva, že v areáli boli vyhĺbené vrty S-1 až S-9 (čerpacie vrty) a I-1 až I-7 (vsakovacie vrty), pričom sa údajne použila aj metóda air sparging (aerácia), ale aj čerpanie kontaminovanej podzemnej vody a jej čistenie a vsakovanie cez vsakovacie vrty. Údajne systém fungoval ako hydraulická clona. Ekológ podniku nás zaviedol k vrtom S-1, S-4, S-8, I-1, I-2 a asi I-6. Okrem toho v blízkosti uvedených vrtov boli aj ďalšie vrty, ktoré neboli zakreslené na mape z roku 1993 (Žák et al., 1993, Environcentrum s.r.o. Prachovany). Podľa mapky z r. 1993 je v areáli ešte minimálne 10 vrtov, ktoré však nevieme v akom sú stave. Vzhľadom k dobrému stavu obhliadnutých vrtov predpokladáme, že stav ostatných neobhliadnutých vrtov bude podobný. Okrem vrtov sú v areáli aj 3 studne, z ktorých jedna je využívaná (odber z nej), ale je prepojená aj s ostatnými studňami. Obhliadli sme 2 studne, ktoré sú aj na fotkách v dokumentácií. Vrty, ktoré sme obhliadli sú plne funkčné a použiteľné na odber vzoriek podzemnej vody. Vzhľadom k ich rozmiestneniu je vhodné odobrať vzorky vody z väčšiny z nich. Hladina podzemnej vody bola pozorovateľná v jednotlivých vrtoch v hĺbke okolo 2,5 - 3 m pod terénom. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme 2. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Kamenec (preteká bezprostredne popri východnom okraji areálu závodu), pričom aj Topľa do ktorej sa Kamenec vlieva je vodohospodársky významný vodný tok. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Mašlárová, I., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov a 4 existujúce boli zrekonštruované. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda v indikačnej aj zdrojovej oblasti je kontaminovaná najmä ClU a PAU, pričom koncentrácie jednotlivých ukazovateľov prekračujú ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Zistené bolo aj prekročenie ID kritérií pre PAU vo vzorkách riečnych sedimentov odoberaných \"nad\" aj \"pod\" areálom strojární. Vo vzorke pôdy bolo zistené iba prekročenie ID kritéria v ukazovateli NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 70, "k_123" : 36, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu bola využívaná obcou Pohronská Polhora na ukladanie komunálneho odpadu. Skládkovanie bolo ukončené v r. 1995, ale aj napriek tomu bol nepovolene občasne ukladaný najmä komunálny odpad. Jej objem je cca 300 m3. Na skládku odpadu je vypracovaný projekt rekultivácie, ktorý sa však až do súčasnosti nerealizoval. Rozpočtový náklad na rekultiváciu bol 2,5 mil. Sk. Nachádza sa v ochrannom pásme národného parku Muránska Planina." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1079, "k_123" : 41, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke bol ukladaný komunálny odpad z Novej Bane, ale aj z okolitých obcí. Odpad bol sypaný priamo na terén do depresie bez akéhokoľvek zabezpečenia proti negatívnym vplyvom na životné prostredie, t.j. najmä bez vybudovania ochranného systému podložia, zberného systému priesakových vôd. Povrch skládky je prekrytý zeminou. Skládka je situovaná v blízkosti obydlí. Výluhy zo skládky môžu spôsobovať kontamináciu podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2674, "k_123" : 64, "k_1" : 0, "k_2" : 44, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cieľom realizovaného geologického prieskumu životného prostredia bolo overiť existenciu pravdepodobnej environmentálnej záťaže Nižná Slaná – odkalisko a haldy. Cieľ geologickej úlohy bol pomocou projektovaných prác splnený a v predkladanej záverečnej správe sú vyhodnotené všetky získané výsledky. Realizovanými prácami bola potvrdená environmentálna záťaž, ktorú tvorí odkalisko Nižná Slaná a haldy a preto bola lokalita vyradená z REZ-časti A a bola zaradená do REZ-časti B. Celkovo bolo vymedzených šesť znečistených území. Jedným z nich je odkalisko, ďalšími sú haldy pri ťažobnom závode a v doline Gampeľ a okrem nich boli vymedzené ešte dve menšie územia s vysokou kontamináciou v blízkosti ciest. Hlavnými a v podstate jedinými kontaminantami sú arzén a antimón. Pochádzajú zo sulfidického zrudnenia, ktoré je ale v tejto ložiskovej oblasti len sprievodným zrudnením metasomatického ložiska sideritu. Toto zrudnenie sa väčšinou ocitlo ako škodlivina na haldách a jeho výskyt je nepravidelný a náhodný. V jednotlivých oblastiach, v ktorých sme sústredili geologický prieskum nebola zistená kontaminácia podzemných vôd. Bola overená kontaminácia priesakovej vody z odkaliska a drenáže hrádze, táto je však vedená potrubím do bývalého spracovateľského závodu a vypúšťaná do recipientu. Výpust, ktorý sme identifikovali ako výpust priesakovej vody (bez potvrdenia od súčasného majiteľa areálu spracovateľského závodu) bol ovzorkovaný trikrát, pričom kontaminácia vody nebola zistená. Potrubie privádzajúce vodu z odkaliska je dlhé asi 1,0 km. Predpokladáme, že môže dochádzať k vyzrážaniu kovov na stenách potrubia alebo v kaloch v potrubí. Tento predpoklad nebol v rámci geologickej úlohy overený. Potvrdená bola aktuálnosť environmentálneho rizika a síce pre receptory v biologickej kontaktnej zóne a to pre zdroj znečistenia – halda v doline Gampeľ. Hlavným dôvodom, tohto výsledku je blízkosť obytnej zóny, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti haldy. Ostatné expozičné cesty, šírenie sa znečistenia podzemnou a povrchovou vodou sa nepotvrdili. Napriek tomu, že priesaková voda z odkaliska je kontaminovaná, podzemnou vodou sa znečistenie ďalej nešíri. V oblasti haldy v doline Gampeľ boli zhodnotené aj zdravotné riziká a to pre dva expozičné scenáre – dermálny kontakt obyvateľov dospelých a detí a pre ingesciu obyvateľmi dospelými aj deťmi. Na základe zhodnotenia karcinogénneho rizika z ingescie zemín vyplýva existencia potenciálneho rizika pre populáciu dospelých aj detí. Pre dermálny kontakt so zeminou nebolo preukázané karcinogénne riziko ani pre jednotlivca ani pre populáciu. Pre detskú populáciu bolo preukázané aj nekarcinogénne riziko cestou náhodnej ingescie zemín. V ďalších hodnotených oblastiach – odkalisku a halde pri ťažobnom závode (haldy Manó a Manó-Gabriela) nepredpokladáme častý pohyb osôb, k styku so znečistenými zeminami môže dôjsť len výnimočne, bez významných zdravotných rizík. Za účelom návrhu eliminácie environmentálnych a zdravotných rizík spojených s environmentálnou záťažou bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Štúdia rieši kontamináciu ťažobného odpadu uloženého na odkalisku, kontamináciu priesakovej vody v mieste kde opúšťa hrádzu a kontamináciu ťažobného odpadu uloženého na halde v doline Gampeľ. V štúdii sú okrem nulového variantu rozpracované 4 alternatívy sanácie, resp. uzatvorenia odkaliska. Sanácia, resp. rekultivácia haldy v doline Gampeľ je okrem nulového variantu navrhovaná v dvoch alternatívach. Sanácia vôd je navrhnutá v prípade priesakovej vody z odkaliska a banskej vody zo štôlne Gampeľ. Výsledky monitorovania (ŠGÚDŠ, 2016 - 2020), ktoré nadviazali na výsledky prieskumu v podstate potvrdili doterajšie poznatky o znečistení lokality. Lokalita bola preto preradená z Registra - časti A do Registra časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1061, "k_123" : 62, "k_1" : 46, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Posanačným monitoringom v roku 2006 (po likvidácií ČS PHM v r. 2005) sa zistila silná kontaminácia zemín (NEL-IR = 2512 mg\/kg sušiny, NEL-UV = 30980 mg\/kg sušiny) a podzemnej vody (voľná fáza ropných látok o hrúbke 1,0 cm, NEL-IR = 10,34 mg\/l , NEL-UV = 69,31 mg\/l, benzén = 0,0544 mg\/l) ropnými látkami. V dôsledku prevádzky ČS PHM došlo v minulosti ku kontaminácií zeminy a následne aj podzemnej vody ropnými látkami. Napriek tomu, že väčšina kontaminovaných zemín bola počas likvidácie ČS PHM odstránená a následne dekontaminovaná ex situ zostali v záujmovej oblasti ešte zeminy v rozkyve hladiny podzemnej vody, v hĺbke cca 3,0 - 4,5 m p. t., ktoré boli silne znečistené látkami ropného charakteru a predstavovali sekundárny zdroj kontaminácie podzemnej vody. Nakoľko smer prúdenia podzemnej vody je od J, JZ k S, SV smerom k Rajčanke, tak je ohrozená kvalita povrchovej vody v tomto toku. Lokalita sa nachádza v OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Rajecké Teplice. Na základe uvedených výsledkov sa SLOVNAFT a.s. rozhodol lokalitu sanovať. Sanácia sa realizovala v r. 2009 – 2010.Posanačným monitoringom v roku 2006 (po likvidácií ČS PHM v r. 2005) sa zistila silná kontaminácia zemín (NEL-IR = 2512 mg\/kg sušiny, NEL-UV = 30980 mg\/kg sušiny) a podzemnej vody (voľná fáza ropných látok o hrúbke 1,0 cm, NEL-IR = 10,34 mg\/l , NEL-UV = 69,31 mg\/l, benzén = 0,0544 mg\/l) ropnými látkami. V dôsledku prevádzky ČS PHM došlo v minulosti ku kontaminácií zeminy a následne aj podzemnej vody ropnými látkami. Napriek tomu, že väčšina kontaminovaných zemín bola počas likvidácie ČS PHM odstránená a následne dekontaminovaná ex situ, zostali v záujmovej oblasti ešte zeminy v rozkyve hladiny podzemnej vody, v hĺbke cca 3,0 - 4,5 m p. t., ktoré boli silne znečistené látkami ropného charakteru a predstavovali sekundárny zdroj kontaminácie podzemnej vody. Nakoľko smer prúdenia podzemnej vody je od J, JZ k S, SV smerom k Rajčanke, tak bola ohrozená kvalita povrchovej vody v tomto toku. Lokalita sa nachádza v OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Rajecké Teplice. Na základe uvedených výsledkov sa SLOVNAFT a.s. rozhodol lokalitu sanovať. Sanácia sa realizovala v r. 2009 – 2010." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 765, "k_123" : 19, "k_1" : 0, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nachádza sa juhozápadne od obce Petrovce, v chránenom vtáčom území Cerová vrchovina a Rimavská kotlina. Plocha skládky je cca 100 x 20 m. Skládka bola zaradená aj z dôvodu hromadenia komunálneho a stavebného odpadu pozdĺž poľnej cesty, približne 100 m od ramena rieky Gortva. Pozdĺž skládky preteká povrchový tok, ktorý je sezónneho charakteru a ústi do rieky Gortva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 627, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa dokumentu \"Správa z monitorovania uzavretej skládky odpadov Nováky - Brezina za rok 2006\" sú niektoré monitorovacie vrty dopĺňané len občasne (MB-1). Niektoré parametre podzemnej vody prekračujú limitné hodnoty. V podzemnej vode z vrtu B-1 boli v novembri 2006 zistené zvýšené koncentrácie chloridov, dusitanov, síranov nad IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 525, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite je prítomné zostatkové znečistenie zemín a tiež podzemnej vody NEL presahujúce ID kritériá pre zeminy a IT kritériá pre podzemnú vodu. Šírenie znečistenia podzemnou vodou mimo areál nebolo doložené. Predpokladá sa, že priestor areálu podzemná voda kontaminovaná nad ID, prípadne IT kritériá neopúšťa. Riziková analýza tiež navrhuje monitoring v rozsahu 3 monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 178, "k_123" : 84, "k_1" : 33, "k_2" : 33, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda s rozmermi cca 600x300x20 m vznikla v 50tych rokoch 20.storočia a bol na ňu ukladaný priemyselný odpad (troskový materiál) pochádzajúci z výrobnej činnosti bývalých Oravských ferozliatinových závodov. Prienikom zrážkových aj podzemných vôd telesom skládky dochádza k vylúhovaniu a transportu rizikových prvkov do okolitého horninového prostredia, podzemnej aj povrchovej vody, kde sa prejavuje zvýšenými obsahmi Mo, Cr a Cr6+. Výrobná činnosť, ktorá mala za následok ukladanie priemyselného odpadu prebiehala v rokoch 1952 až do roku 2000. Z výsledkov hodnotenia potenciálnych rizík vyplývajúcich z existencie znečisteného životného prostredia v areáli závodu (Žitňan, 2010) je preukázané dlhodobé znečistenie podzemných vôd vysokými koncentráciami Cr-celk., Cr6+, Mo. S ohľadom na smer prúdenia podzemných vôd, nízku rozpustnosť a migračnú schopnosť Cr-celk., Cr6+ a Mo je znečistenie vylúhované z haldy trosky, resp. starej záťaže zo závodu viazané prakticky len v závode, resp. úzkom páse mimo závodu v smere prúdenia podzemnej vody, neprestupuje a výraznejšie sa nešíri do okolitých podzemných vôd a povrchového toku Orava (Žitňan, 2010). V minulosti bolo navrhované vybudovať podzemnú tesniacu stenu okolo haldy trosky a celého areálu závodu, ktorá by bola zapustená až do nepriepustného podložia. Ďalšou možnosťou bolo vybudovať podzemnú tesniacu stenu v kombinácii s prekrytím haldy. Uvedené sanačné práce však neboli nikdy realizované. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované v okolí závodu 4 nové monitorovacie HG vrty a 5 existujúcich vrtov bolo zrekonštruovaných. Monitorovacími prácami bola potvrdená kontaminácia podzemnej vody Mo, As a Cr, pričom koncentrácia uvedených ukazovateľov prekračovala IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Okrem uvedených ukazovateľov boli ID, resp. IT kritériá prekročené v ukazovateľoch TOC, pH, NH4+. Takmer vo všetkých pôdnych vzorkách odoberaných v indikačnej resp. zdrojovej oblasti bola zistená vysoká koncentrácia Cr prekračujúca IT kritérium. Z dôvodu zistenia vysokých koncentrácií Cr bolo navrhnuté doplniť vzorkovanie dnových sedimentov všetkých rybníkov a detailnejšie vzorkovanie pôdy (Gonda, S., et al., 2015). Odporúčané je pokračovať v monitoringu. Na základe výsledkov geologického prieskumu \"OFZ - Istebné - bývalý závod - podrobný geologický prieskum životného prostredia\" (Matiová, Z. a kol., 2021) v priestore areálu sa zistilo, že závažné znečistenie sa v samotnom priestore areálu nenachádza, ale zrejme sa nachádza iba v priestore haldy a západne od nej (na základe výsledkov monitorovania ŠGÚDŠ) a preto sa zmenili súradnice lokality a teda samotný bod sa presunul z priestoru areálu do priestoru samotnej haldy. T .j. priestor geologického prieskumu resp. záujmové územie (Matiová a kol., 2021) sa nepovažuje za environmentálnu záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1110, "k_123" : 43, "k_1" : 23, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe podnetu OÚŽP o nevyhovujúcom stave ČSPHM, bola uskutočnená obhliadka, pri ktorej boli viditeľné zjavné úniky ropných látok v okolí manipulačnej plochy. Lokalita sa nachádza v území s vodohospodárskymi záujmami (vyhláška MŽP SR č.211\/2005 Z.z.)" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2162, "k_123" : 102, "k_1" : 42, "k_2" : 39, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z pyritového a Cu ložiska Smolník vyteká sústredene šachtou Pech, i sprievodnými nesústredenými priesakmi, kyslá metalo-sulfátová banská voda. Smolnícky potok pod ložiskom po ústie do Hnilca je silno kontaminovaný hliníkom, železom, mangánom (tr.V), meďou a zinkom (tr.IV) a má kyslú reakciu (tr.IV). V banskej vode šachty Pech bola v roku 2010 zistená koncentrácia medi Cu = 4,5 – 6,2 mg.l-1, vyššia oproti predošlým rokom 2007-2009 (Cu = 1,3 – 2,2 mg.l-1). Z výsledkov monitoringu vyplýva, že bývajú prekračované najmä IT limity pre Cu (podzemné vody), ale aj As, Zn, Be, atď. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum environmentálnej záťaže Smolník – ťažba pyritových rúd“. Na základe získaných údajov a ako aj záverov analýzy rizika bolo potvrdené pretrvávajúce znečistenie kovmi, ktoré sú obsiahnuté v rozsiahlych úložiskách ťažobných odpadov – banských haldách (hlavne Al, As, Cu, Pb, Sb, menej Cd a Hg), ako aj v rozpustenej forme a suspenzie vo vytekajúcich banských vodách či presakujúcich podzemných vodách (hlavne As, Cu, Ni, Zn, Al, menej Ba a Cd) do povrchového recipientu – potoka Smolník. Migráciu znečisťujúcich látok je možné sledovať prostredníctvom potoka Smolník do rieky Hnilec s ich následnou akumuláciou v sedimentoch vodnej nádrže Ružín. Znečistenie vodného ekosystému potoka Smolník je možné pozorovať aj vizuálne – hrdzavohnedé zafarbenie koryta potoka a absencia biotickej zložky (predovšetkým vodnej fauny). Tiež boli potvrdené závermi analýzy rizika environmentálne a zdravotné riziká pre všetky expozičné cesty. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. V rokoch 2017-2020 prebiehalo na lokalite monitorovanie kvality podzemnej aj povrchovej vody. Najmä v jednom monitorovacom objekte (ozn. VN207-5) boli v priebehu celého monitorovacieho obdobia zistené vysoké koncentrácie kovov (Al, Co, Ni, Cu, Zn)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2605, "k_123" : 68, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V južnej a juhovýchodnej časti obce Nižná Boca dochádzalo v minulosti k ťažbe najmä Au rudy. Do súčasnosti sa v okolí nachádza niekoľko desiatok štôlní, háld, šácht a povrchových dobývok. Banské vody a materiál banských háld môže predstavovať zdroj kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 10, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu je situovaná v starom lome, priamo zo spodných častí telesa skládky vyteká relatívne veľké množstvo vody (prameň). Tento bezmenný potok sa po 500 m vlieva do Farebného potoka. Skládka sa nachádza priamo na výverovom mieste podzemnej vody, v CHVO Nízke Tatry - západ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 779, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uklad. odpadu bolo často bez dozoru, na skl. sa mohli dostať aj nebezpeč. odpady. Monitoring 1998 preukázal vo vode prekroč. kat. C pri arzéne (210?g\/l). Nie je riadny monitoring podz. vôd - viď pripoj. dokumenty. Lok. hodnotíme ako envir. záťaž, časť B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2783, "k_123" : 64, "k_1" : 36, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlážka je betónová ale popraskaná, čo môže byť zdrojom kontaminácie štrkového podložia. Navrhujeme pesticídy odstrániť akreditovanou firmou a sklad zbúrať. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže DS (014)\/ Malé Dvorníky – sklad pesticídov“, z ktorej vyplýva, že v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách a podzemných vodách identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a ťažkých kovov. Na lokalite bolo zistené typické znečistenie, ktorého pôvod možno hľadať v poľnohospodárstve. Fe, Mn, NO3, SO4, RL, NH4 prekračujú limitné hodnoty NV SR č. 496\/2010 pre vodu na ľudskú spotrebu vo vrtoch HG-1 a HG-4. K prekročeniu ID a IT limitov smernice nedošlo v žiadnom zo sledovaných vrtov. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Napriek týmto skutočnostiam je potrebné realizovať sanáciu odstránením objektu skladu a skladovaných pesticídov v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia obyvateľov, keďže je sklad situovaný v bezprostrednej blízkosti obytných budov. Lokalita sa odporúča ponechať v REG - A a monitorovať.\nV roku 2016 získala obec dotáciu 26 359 eur z Environmentálneho fondu na rekultiváciu 3 lokalít s nezákonne umiestneným odpadom. Jednou z lokalít boli parcely C 487\/15, 487\/1, na ktorých sa nachádza EZ. Celkovo sa zo všetkých troch lokalít odviezol odpad o objeme 617 t (79 ton zmesového komunálneho odpadu a 538 ton odpadu zo stavieb a demolácií bez obsahu nebezpečných látok). Termín realizácie: 10\/2016 - 11\/2016.\nV rokoch 2017 - 2020 prebiehali na lokalite monitorovacie práce, pričom bola sledovaná kvalita podzemnej vody v 5 vybraných monitorovacích vrtoch. Monitorovacími prácami bola v priebehu tohto obdobia zistená zvýšená koncentrácia vybraných pesticídov (atrazín, desetylatrazín prometrín, metolachlór, s-metolachlór), ktorých koncentrácie v podzemnej vode prekračovali ID, v jednom prípade aj IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 918, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pomerne rozsiahla skládka nad prameniskom potôčka je čiastočne upravená a prehrnutá zeminou, Výskyt nových odpadov v menšej miere. Nie je známa kvalita podzemných a povrchových vôd pod skládkou, pričom ich kontaminácia je vysoko pravdepodobná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 305, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka (cca 1200 m3) patrila podľa \"Hodnotenia existujúcich skládok okresu Poprad\" (Grenčíková, Lenártová, 1994) k rizikovým skládkam. Skládka je bezprostredne pri Hlinenom p., ktorý po cca 250 m ústí do vodohosp.významného Toporského potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 657, "k_123" : 47, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj štôlňa Rybníček bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu. Odporúčali zachytiť banskú vodu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 419, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO mala objem až 36000 m3. Skládka je iba zahrnutá. Patrila k rizikovým skládkam v okrese (Vrábľová, Lenártová, 1994). Je na okraji nivy potoka Pribylina a v týchto miestach rozvetvenej rieky Belej. Belá je vodohosp. významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1116, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulom období v danej lokalite dochádzalo k značnej manipulácii s ropnými látkami- montážne dielne, manipulačné plochy pri ČSPHM, mazutové hospodárstvo. Nie je žiadna dokumentácia akým spôsobom došlo k likvidácii ČSPHM a nádrží na mazut." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 595, "k_123" : 58, "k_1" : 36, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na charakter bývalej prevádzky existuje v priemyselnom areáli viacero potenciálnych zdrojov znečistenia - sklad asfaltov a olejov, prevádzka oxidácie asfaltov, prevádzka ohrevu asfaltov a olejov a výroba impregnovaných lepeniek spoločnosti Icopal. Od roku 2000 je v rámci areálu realizovaný celoplošný monitoring, pričom je sledovaná kvalita podzemnej vody na \"vstupe\" a \"výstupe\" z areálu. Z dosiahnutých výsledkov je zjavné, že kvalita podzemnej vody vstupujúcej do areálu (vrty HGŠ-1, HGA-1, RH-1) je ovplyvnená dlhodobou poľnohospodárskou činnosťou. Na \"výstupe\" prevláda znečistenie podzemnej vody rôzneho charakteru a vplyvom rôznych zdrojov znečistenia (najmä 1,1,2,2-tetrachlóretén ale aj Mo, B - vrty SL-10, SL13, SL-14, SL-15). Predpokladá sa, že zdrojom kontaminácie je znečistená zemina už zo staršieho obdobia. Podzemné vody sú kontaminované hlavne ClU prevyšujúce IT kritériá (vrty SL 7 a SL 8). Kontaminácia má klesajúcu tendenciu od r. 2001-2006. Povrchová voda v hornom a dolnom úseku toku (nad a pod priemyselým areálom) vykazuje nemenné chemické zloženie a dobrú kvalitu z pohľadu anorganických ako aj organických ukazovateľov. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú predpoklad, že nedochádza k ohrozeniu kvality povrchových vôd v blízkom toku. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vybudované aj nové monitorovacie vrty pre sledovanie kvality podzemnej vody. Výsledky analýz vzoriek podzemnej vody a zeminy potvrdili predpoklad prítomnosti zvyškovej kontaminácie podzemných vôd a horninového prostredia organickými látkami v blízkosti záťaže. Ako ohnisko znečistenia bola identifikovaná oblasť pod nádržami s tekutými asfaltmi, ktorá bola charakterizovaná ako bodový zdroj znečistenia. V jednom z novovybudovaných vrtov VN134-5 bol zistený zvýšený obsah PCE a NEL-UV prekračujúci IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Je odporúčané naďalej pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody prostredníctvom 13 monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 400, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (50000 m3, prev. s OP do 31.7. 1996) patrila k najrizikovejším skládkam (vyžadujúcim sanáciu) v okrese. Je iba zahrnutá - prekrytá. Je v OP II. stupňa vodár. zdroja podz. vôd. Je bezprostredne pri Váhu, ktorý je vodohosp. význam. vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 719, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (7800 m3) patrila k rizikovým skládkam v okrese Poprad. Skládka je zahrnutá - prekrytá, zarastená. Je v TANAP-e. Je v blízkosti vodohosp. význam. toku Mlynica. Je nad OP II. stupňa vodár. zdroja podzem. vôd. Je v turisticky významnej oblasti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 102, "k_123" : 39, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pôvodná skládka je už mimo prevádzky, ale popri ceste sa nachádza cca 200 m pás, kde sa neustále ukladá odpad - náterové hmoty, sklo, KO - neriadene, bez izolácie, prekrytia, drenáže a indikačného systému. Odporúčame prieskum geol. činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 877, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú nahrnuté a vysypávané priamo do eróznej ryhy a premývané potôčkom s občasným prietokom po zrážkach. Pod skládkou je rozsiahly porast nitrofilnej vegetácie. Nie sú k dispozícii údaje o kvalite podzemných a povrchových vôd pod skládkou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 601, "k_123" : 56, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri prevádzke Rušňového depa dochádzalo k dlhodobému používaniu nebezpečných látok (pohonné hmoty,oleje,mazadlá). Je predpoklad možného znečistenia. Spločnosť bola v r. 1999 sankcionovaná SIŽP pre nedovolené nakladanie s nebezpečnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 605, "k_123" : 95, "k_1" : 41, "k_2" : 35, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite dochádzalo dlhodobo k manipulácii s ClU čo spôsobilo znečistenie podzemných vôd pomerne rozsiahleho územia vysoko prevyšujúce IT, ktoré sa do súčasnej doby neriešilo. Zdrojom znečistenia je pravdepodobne priemyselný areál na čo poukazuje prieskum z roku 1996. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistených celkom 15 znečisťujúcich látok, z toho 13 prekračovalo IT kritériá (PCE, TCE, DCE, VC, NEL-IR, TOC, Cr, Pb, fenoly, kyanidy, dusitany, chloridy, amónne ióny). Dominantnými znečisťujúcimi látkami sú chlórované uhľovodíky. Plošný rozsah znečistenia PCE predstavuje 100372 m2, TCE 84124 m2 a DCE 18754 m2. Najvyššie koncentrácie týchto kontaminantov boli zistené v JZ časti areálu, v oblasti kde sa v minulosti nachádzala galvanizovňa. SO znečistením ClU a ropnými uhľovodíkmi súvisia aj vyššie koncentrácie TOC. Vysoké koncentrácie dominantných kontaminantov (ClU) presahujúce IT kritériá boli zistené v pozaďových vrtoch \"na vstupe\" do skúmanej oblasti, na základe čoho sa predpokladá, že časť znečistenia pochádza aj z iných zdrojov (pravdepodobne z bývalého areálu Calexu). Koncentrácie ClU nad ID a IT kritériá boli zistené v smere prúdenia podzemných vôd aj vo vzdialenosti 1000 m od skúmaného územia (v studniach v obytnej časti Albertov dvor). Vykonanou analýzou rizika bolo zistené, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko, preukázané bolo aj riziko vo vzťahu k povrchovým vodám a potvrdené bolo aj zdravotné riziko. Na základe analýzy rizika bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Pred zahájením sanačných prác v území je doporučované vykonať prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží Šurany - bývalý areál Calex a Šurany - mestská skládka TKO, ktoré pravdepodobne súvisia s hodnotenou environmentálnou záťažou. Na monitorovanie kvality podzemnej vody je navrhované využívať sieť 10 monitorovacích vrtov a tiež studne v obytnej zóne Albertov dvor." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1112, "k_123" : 55, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Jedná sa o podzemné nádrže PHM, ktoré sú mimo prevádzky od roku 1994 a sú stále uložené pod zemou. Vybudované boli v roku 1964. Podľa správy SIŽP spoločnosť bola sankcionovaná pre nevyhovujúci stav týchto nádrží a manipulačnej plochy PHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1114, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podniku dochádzalo v minulosti k značnej manipulácii s RL, zistená bola kontaminácia vody v miestnej studni. Spoločnosť bola v minulosti sankcionovaná SIŽP - na základe zistených údajov ako aj obhliadky areálu sme lokalitu zaradili do REZ - časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 524, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Jedná sa o plošne aj objemovo rozsiahlu skládku, z ktorej vyviera nekontrolovateľne priesaková kvapalina. Na lokalite bol ukladaný nielen komunálny, ale aj priemyselný odpad. Skládka odpadu je zavezená zeminou a postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 306, "k_123" : 57, "k_1" : 26, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO, SO má cca 1000 m3. Je tam najmä KO, aj biela technika, WC a pod. Odpad je po dažďoch splavovaný do Tvarožnianskeho p. Skládka ohrozuje kvalitu podzemných (vysoký stupeň ohrozenia) a povrch. vôd v tejto oblasti, ako aj zdravie obyvateľov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 522, "k_123" : 32, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hodnotenú lokalitu zaraďujeme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž na základe nedostatočného zabezpečenia manipulačnej plochy voči priesaku znečistených zrážkových vôd do podložia a viditeľným prejavom znečistenia na spevnených plochách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2088, "k_123" : 74, "k_1" : 37, "k_2" : 37, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola pôvodne zaradená do REZ-časti A na základe výsledkov prieskumných prác z roku 1991 a indícií SIŽP (pokuta za nakladanie s nebezpečnými látkami). V roku 2011 bola preradená do REZ - časti B na základe výsledkov prieskumných prác realizovaných v rokoch 2008-2009, ktorými bola overená kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami (NEL) nad IT kritériá podľa vtedy platného metodického pokynu MŽP SR. V rámci geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže SN (011) \/ Spišská Nová Ves - rušňové depo\" bol v r. 2018 - 2019 realizovaný predsanačný prieskum lokality (tzv. etapa AAR), vyhodnotený záverečnou správou s aktualizáciou analýzy rizika. Potvrdené bolo znečistenie zemín a podzemnej vody v okolí podzemných nádrží PHM degradovanou motorovou naftou nad limity IT pre NEL (podľa smernice MŽP SR č.\/2015-7), aj s voľnou fázou ropných látok na hladine podzemnej vody. Znečistenie v okolí skladu olejov a nadzemných skladov PHM v areáli rušňového depa nebolo vyhodnotené ako závažné. V období IV\/2019 - IX\/2022 sa vykonala sanácia environmentálnej záťaže v okolí podzemných nádrží PHM. Podzemné nádrže boli odstránené, znečistená zemina z okolia nádrží vykopaná a odvezená na dekontaminačnú plochu. Okolie odstránených podzemných nádrží bolo sanované technikami in situ - venting, sparging, vymývanie, čerpanie a čistenie podzemnej vody, biodegradácia podzemnej vody. Na konci sanácie boli dosiahnuté cieľové limity sanácie pre podzemné vody (CHS pre NEL IČ = 1 mg\/l, CHS pre NEL GC = 1 mg\/l). Znečistenie ClU, ani PAU sa počas sanácie nepreukázalo. Lokalita po ukončení sanácie sa pokladá za bezrizikovú pre súčasný spôsob využitia územia, hoci s pretrvávajúcim znečistením podzemnej vody nad limit IT (NEL GC > 0,5 mg\/l). Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4082\/2023 sa stanovili podmienky monitorovania podzemných vôd a zemín. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ - časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 297, "k_123" : 36, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu mala podľa Grenčíkovej et al. (1994) objem iba 400 m3. V súčasnosti určite viac. Obec tam zriadila zberný dvor KO, osadila kontajnery, ale veľa odpadu je v okolí kontajnerov, na brehu toku je časť odpadu zahrnutá, sypaná do toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 730, "k_123" : 66, "k_1" : 32, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa SIŽP sú v areáli DEPA 3 x 50 m3 podzemné nádrže na naftu, jednoplášťové, bez možnosti kontroly. Podobne aj potrubie bez možnosti kontroly únikov. DEPO je v oblasti s veľmi vysokým ohrozením podzemnej vody - žiadna prirodzená ochrana." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 155, "k_123" : 36, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum v r.1995 odporúčal realizovať biologickú rekultiváciu, zalesnenie skládky. Niektoré kontaminanty sa vyskytli už aj nad skládkou. Navrhujeme prieskum znečistenia a následne aj sanáciu a rekultiváciu územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 699, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (1200 m3), patrila k najrizikovejším skládkam v okrese (vyžadujúcim sanáciu). Skládka je iba jednoducho zahrnutá, bez akejkoľvek projektovej dokumentácie. Skládka je v mieste elevácie tvorenej karbonátmi vytŕčajúcimi z podložia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 913, "k_123" : 46, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V bezprostrednom susedstve skládky je na nezabezpečenom podloží rozsiahla trvalá skládka maštaľného hnoja s povrchovým odtokom hnojovice do eróznej ryhy. Vo vzdialenosti cca 1,5 km od skládky sa nachádzajú v alúviu Ondavy vodárenské zdroje." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 353, "k_123" : 90, "k_1" : 35, "k_2" : 38, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa geologickej prieskumnej správy (Kaličiaková, E. et al., 1996), bola preukázaná vysoká toxicita materiálov háld, skládok a odkalísk, ako aj kontaminácia prírodného prostredia materiálom háld a skládok v Petrovej doline. Bola preukázaná kontaminácia povrchových vôd a riečnych sedimentov v úseku pod haldou štôlne Agnes až po Jasov, pričom maximálny (nadlimitný) obsah antimónu bol zistený v potoku Olšava, v úseku od haldy bane Agnes po odkaliská, kde koncentrácie Sb dosahovali 520 – 650 µg.l-1. V lokalite bola preukázaná aj prítomnosť ďalších ťažkých kovov. Anomálne obsahy Sb, As, Pb, Cd, Au, Ag a S sú viazané na miesta – pôdu kontaminovanú haldovým materiálom po ťažbe Sb rúd až do doliny nivy potoka Olšava. Na likvidáciu háld bola v roku 2007 vypracovaná projektová dokumentácia (Lunev, A., 2007), avšak do súčasnosti nebola realizovaná. Prieskumné práce realizované v rokoch 2014-2015, nadväzovali práve na staršie práce. Zo ZS s AR s názvom: „Prieskum environmentálnej záťaže KS(012)\/Poproč - Petrova dolina“ vyplýva, že priestor Petrovej doliny obsahuje veľké množstvo prejavov banskej činnosti (haldy, štôlne, odkalisko), ktoré predstavujú aktívny zdroj kontaminácie, napriek tomu, že banská a úpravárenská činnosť je ukončená od roku 1965. Odkalisko je rekultivované (2006), ale stále pôsobí ako aktívny zdroj znečistenia. Vo všetkých zložkách životného prostredia v Petrovej doline je prítomné znečistenie podzemných vôd, povrchových vôd, riečnych sedimentov, zemín a pôd. Znečisťujúce kontaminanty predstavujú hlavne antimón, arzén a olovo. Analýza rizika potvrdzuje environmentálne a zdravotné riziko. Na elimináciu rizika sa odporúča realizovať sanácia. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 870, "k_123" : 60, "k_1" : 29, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Do skládky v eróznej ryhe vyteká potôčik s prietokom cca 0,1 l\/s . V telese skládky sú aj nebezpečné odpady a pretože nie je monitorovaná nie je známa kvalita a kontaminácia vôd pod skádkou. Zaradená bola medzi pravdepodobné záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1072, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita klasifikovaná na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V čase obhliadky znečistenie overené aj senzoricky. Stavebné konštrukcie technológií boli saturované látkami ropného pôvodu, čo dokumentoval aj zápach po nich." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1106, "k_123" : 59, "k_1" : 28, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka leží v koryte, ktoré je súčasťou systému na odvádzanie povrchovej vody z obce - pod skládkou sa nachádza potrubie ktorého tesnosť je diskutabilná. Analýzy podzemnej vody potvrdili sedemnásobné prekročenie ID Sn. Blízkosť rodinných domov i záhradok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 555, "k_123" : 63, "k_1" : 28, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 2005 boli uskutočnené sanačné práce, ktoré pozostávali z vyťaženia kontaminovaných materiálov a zemín. Naďalej však pretrváva kontaminácia podz. vôd, ktorých hl.zdrojom znečistenia sú podľa rizikovej analýzy nevyťažené zvyšky kontaminovaných zemín." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2384, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie zemín zistila spoločnosť A DOM. M STUDIO počas rekonštrukcie elektrárne – pri výkopových prácach v hlavnej hale objektu, kde boli osadené dieselagregáty na výrobu elektrickej energie (predpokladáme, že agregáty na výrobu elektrickej energie boli na naftu, výroba el. energie tu začala v r. 1906 a skončila v r. 1946). Znečistené zeminy boli z hlavnej haly vykopané a odvezené na biodegradáciu. Okrem toho na zamedzenie prípadného prieniku podzemnej vody do výkopu boli jej boky a dno utesnené ílovocementovou zmesou spoločnosťou Keller s.r.o. Lokalita bola preradená z REZ - časti A do REZ - časti B aj C na základe Rozhodnutie MŽP SR, Por. č. R-AR 17\/2014 zo dňa 12.3.2014 Sp. č. 4943\/2014 - 7.2, Ev. č. 13992\/2014 o schválení ZS s AR: Prieskum starej EZ v areáli býv. elektrárne v Piešťanoch... Hlavná masa znečistenia bola počas stavebných prác odstránená. Zvyškové znečistenie zemín (189 m3) ostalo pod býv. budovou elektrárni, znečistenie podzemnej vody je pod budovou a južne od nej o objeme cca 500 m3 (max. 119,3 mg\/l NEL-IR vo vrte HEP-1A). Nie je aktuálne environmentálne ani zdravotné riziko. Znečistenie sa nešíri, ostáva v zóne kolísania hladiny podzemnej vody (hladina kolíše v hĺbke 3-5 m pod terénom) v hĺbke väčšej ako je kontaktná zóna, približne pod budovou elektrárne a južne od nej. Za účelom potvrdenia informácie o nešírení znečistenia sa bude lokalita 2 roky monitorovať 3x\/rok v niekoľkých starších, ale aj nových vrtoch. V rokoch 2014 - 2015 bol realizovaný posanačný monitoring, ktorého cieľom bolo zistiť rozsah a intenzitu reziduálneho znečistenia ropnými uhľovodíkmi v podzemnej vode po sanácii územia. Z výsledkov vyplýva, že zostatkové znečistenie ropnými uhľovodíkmi z priestoru bývalej elektrárne sa neprejavuje v smere prúdenia podzemnej vody k okrajom skúmaného územia. Ani v jednom z monitorovacích vrtov neboli počas monitorovania v roku 2014 - 2015 prekročené ID kritériá pre NEL-UV, NEL-IR a naftalén (pri kontrolnom odbere vo februári 2016)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 329, "k_123" : 37, "k_1" : 21, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola prevádzkovaná za osobitných podmienok do roku 2000. V roku 2000 bol vybudovaný monitorovací systém skládky pozostávajúci z dvoch monitorovacích vrtov. Následne boli odobrané vzorky podzemnej vody, pričom bola zistená zvýšená koncentrácia ukazovateľov (prekračujúca ID aj IT kritériá pre podzemné vody) ako Cl-, CHSKMn, Dusitanov, Ssulf. a NH4+. V roku 2010 bola ukončená jej rekultivácia, ktorá prebehla podľa vypracovanej projektovej dokumentácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 769, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 28, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Monitorovacie práce z roku 2006 preukázali, že v podzemnej vode a zemine sú neustále prekračované NEL a CIU nad hodnoty IT. Sanačné práce prebiehali od roku 1992, v súčasnosti sú však pozastavené. Monitoring prebiehal na náklady mesta. Primárnymi zdrojmi kontaminácie zeminy a podzemnej vody boli povrchové zdroje. V časti areálu, ktorý vlastní spoločnosť Kissling Invest Slovensko boli v r. 2008 odvŕtané dva monitorovacie vrty, v ktorých bola zistená koncentrácia NEL neprekračujúca ani ID hodnotu pre podzemné vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 284, "k_123" : 43, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Neriadená skládka TKO bola využívaná do r. 2001. Následne bola zahrnutá zeminou (hlinou) a splanírovaná. Vykonanou terénnou obhliadkou z októbra 2011 bolo zistené nelegálne ukladanie najmä komunálneho odpadu pozdĺž príjazdovej cesty pod skládkou. Samotná plocha bývalej skládky je zarastená náletovou vegetáciou. Po prehodnotení bola neriadená skládka vyradená z REZ - časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2151, "k_123" : 70, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa manipuluje so zariadením obsahujúcim veľké množstvo oleja (25 ton) už viac ako 40 rokov. Je predpoklad, že počas dlhodobej manipulácie zo zariadením mohlo opakovane dochádzať k neveľkým únikom oleja do podložia. Transformátory nie sú odizolované od podložia. Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Nitra, nad oblasťami s individuálnym využívaním podzemnej vody (studne), v tzv. zraniteľnej oblasti (znečistenej dusičnanmi). Pri JV okraji celého spoločného areálu ŽSR a SE sa nachádza monitorovací vrt NZM - 1 (nepreukázal kontamináciu PAU, NEL), ktorý je indikačným vrtom v rámci monitorovania skládky odpadu zaradenej tiež v IS EZ (Nové Zámky - mestská skládka TKO). Skládka TKO sa nachádza jz. od TNS. Západne od TNS sa nachádza ešte ďalšia lokalita zaradená v IS EZ (Nové Zámky - Real - H.M. - terminál). V rokoch 2014 - 2015 bol na v areáli TNS realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Dosiahnuté výsledky nepotrvrdili predpoklad výskytu znečistenia PCB. Žiadna z látok, ktorá pôvodne prekračovala IT kritériá nebola v ďalšom kole potvrdená, maximálne prekročením ID kritérií. Toto prekročenie je pravdepodobne spôsobené poľnohospodárskou činnosťou, vzhľadom na polohu TNS vedľa polí. Pre podzemné vody boli vypočítané bilancie znečistenia. Kontaminačné mraky boli plošne obmedzené hodnotou príslušného koncentračného limitu znečistenia. Plocha znečistenia parametrom TOC predstavuje asi 21239 m2. Analýzou rizika bolo preukázané, že lokalita nepredstavuje environmentálne riziko, hoci riziko šírenia sa znečistenia parametrom TOC je aktuálne. Nepredstavuje tiež zdravotné riziko a sanácia preto nie je potrebná. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 603, "k_123" : 54, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobá manipulácia s NL. Olej pre strihaciu linku uskladnený v podzemnej nádrži. V okolí zberných plôch stopy po ropných látkach. Podnik sankcionovaný v r. 1998 SIŽP pre nedovolené manipulovanie s NL. Lokalita bola v minulosti monitorovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 791, "k_123" : 33, "k_1" : 29, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je situovaná v území s veľmi vysokým ohrozením podzemných vôd. Podľa starostu obce tu dochádzalo k vyvážaniu odpadu z podniku Duslo Šaľa, cca 150 m od skládky sa nachádza druhá skládka s podobným charakterom a minulosťou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 303, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka Lipa, činnosť skončila v roku 1998. Skládka je umiestnená na okraji strmého svahu. Pod skládkou (v rokline) tečie potok. Aj z pod čela skládky vyviera voda (prameň) a tečie do potoka. Iba predpokladáme kontamináciu, nie sú analýzy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 20, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola riadne uzavretá a rekultivovaná v r.2003 - 2005, ale v dostupných archívnych podkladoch nie je uvedená ani jedna analýza podzemnej alebo povrchovej vody v priestore skládky a blízkom okolí a monitorig vplyvov skládky sa nevykonáva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 5, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 4, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti to bola veľká mestská skládka, uložené tu je množstvo odpadu rôzneho druhu, teleso nemá dnové tesnenie, v súčasnosti sa na skládku už nesmi voziť, avšak je to porušované, v okolí prebieha intenzívna výstavba obytných budov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 935, "k_123" : 69, "k_1" : 23, "k_2" : 25, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na neznáme zloženie chemikálií a dobu skladovania je reálne nebezpečie porušenia obalov (kovových sudov), možnej vzájomnej reakcie a vytečenia chemikálií na nezabezpečenú plochu, ako aj priameho kontaktu osôb s uloženými látkami. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Záverečná správa z podrobného geologického prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže SV (014) \/ Strihovce – sklad chemikálií bývalého VD Podvihorlat – SK\/EZ\/SV\/935“. Z výsledkov vykonaných prác vyplýva, že zdrojom znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody bolo miesto údajného uloženia sudov (miesto situované v blízkosti vrtov SM – 5 a SM- 15) pred ich prenesením do budovy, a stále môže byť nedostatočne zabezpečené skladovanie chemikálií v objekte bývalej školy (z dôvodu neudelenia povolenia vstupu do objektu majiteľom, nebola možná akákoľvek identifikácia). Hlavnými znečisťujúcimi látkami identifikovanými v podzemnej vode a horninovom prostredí sú sulfidy (sulfidická síra), chemické látky zastúpené fenolovým indexom, ropné látky NEL-GC a EOCl. Z výsledkov analýzy rizika znečisteného územia vyplýva, že skúmané územie bývalého skladu chemikálií VD Podvihorlat v Strihovciach nepredstavuje významné environmentálne ani zdravotné riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 222, "k_123" : 90, "k_1" : 32, "k_2" : 46, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka lúženca je čiastočne zrekultivovaná, problémom je stále prašnosť z časti haldy, ktorú spoločnosť Ferroport (predtým Feromin) pomaly rozoberá, odváža. Riziková analýza vypracovaná v roku 1998 odporúčala vypracovať štúdiu prašnosti. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích HG vrtov a 5 existujúcich vrtov bolo zrekonštruovaných. prieskumnými a monitorovacími prácami boli zistené vysoké koncentrácie Cr a Ni v pôde, prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorkách podzemnej vody bola zistená koncentrácia Ni prekračujúca rovnako IT kritérium. Hodnoty NH4+ prekračujúce IT kritérium boli opakovane zistené vo vodách z vrtov v tesnej blízkosti skládky lúženca (Jankulár, M., et al., 2015). Na zvýšenej koncentrácii NH4+ v podzemnej vode má podiel voda a technologická voda z výroby, ktorá bola používaná pre transport popolčeka a lúženca na skládku. Po ukončení výroby niklu a kobaltu v roku 1993 bolo používanie znečistených dopravných vôd definitívne ukončené, čím sa zamedzilo ďalšiemu šíreniu kontaminácie do okolia. Na základe rozhodnutia číslo OH488\/1993 Obvodného úradu životného prostredia v Seredi zo dňa 29.10.1993 je v osobitných podmienkach v bode 3. uvedené \"Zabezpečiť možných odberateľov na materiálové, alebo energetické využitie\"." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 731, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa obhliadky tam bolo trochu komunálneho a stavebného odpadu pri ceste. Podľa RSO mala skládka 1400 m2, 2800 m3, ale nevyzerá taká veľká. Je prekrytá inertným materiálom a zarastená náletovou vegetáciou. Skládka je medzi cestou a potokom, v OP II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v CHVO Beskydy a Javorníky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2607, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite severozápadne od obce Pukanec sa nachádza ložisko Au, Ag rúd. V súčasnosti sa na lokalite nachádza niekoľko desiatok opustených starých banských štôlní a háld. Banské vody a vyťažený materiál uložený na haldách môže predstavovať zdroj kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2382, "k_123" : 76, "k_1" : 39, "k_2" : 20, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Geologickým prieskumom životného prostredia v etape orientačného prieskumu bolo zistené znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (tetrachlóreténom - PCE). Koncentrácie tetrachlóreténu boli v časti územia nad ID limit (interval 15,2 – 16,3 µg\/l, priem. 15,9 µg\/l, ID = 10 µg\/l) na ploche 6144 m2 o objeme znečistenej vody 921,6 m3 a v časti nad IT limit (interval 22,5 – 28,7 µg\/l, priem. 25,75 µg\/l, IT = 20 µg\/l) na ploche 10688 m2 o objeme znečistenej vody 1603,2 m3. Lokalita sa nachádza v OP II. stupňa vodárenského zdroja, cca 600 m od vodohospodársky významného vodného toku Váh. Znečistenie sa do predmetného priestoru šíri pravdepodobne z bývalého areálu textilného kombinátu Merina, a.s.? Plocha znečistenia je pravdepodobne podstatne väčšia ako bolo zistené orientačným prieskumom. Je nutné začať konanie o určení povinnej osoby a zároveň realizovať podrobný prieskum znečistenia. Pôvodca znečistenia v súčasnosti nie je známy. Predmetné územie tejto lokality je rozsiahlejšie ako bol realizovaný GP ŽP. Celá oblasť znečistenia podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi z neznámeho zdroja znečistenia je považovaná za environmentálnu záťaž zaradenú pod názvom Trenčín – znečistenie podzemnej vody. Časť územia sa priestorovo prekrýva s lokalitou Trenčín – tranzitno-komerčný hub, ktorá bola záujmovým územím realizovaného orientačného prieskumu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 674, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli STS došlo v roku 1984 k úniku cca 8500 l motorovej nafty do obsypového pieskového lôžka nádrže. Najvyššia koncentrácia NEL bola zistená v sonde PH-3 (4,2 mg\/l). K úniku motorovej nafty do zvodneného prostredia nedošlo. Kontaminovaný piesok bol následne odstránený a spolu s okolitou zeminou vyvezený z areálu. Prieskum realizovaný v rámci pilotného projektu (Schwarz, 2004) overil bodové znečistenie zemín NEL nad IT kritérium a mierne znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (okolo ID kritéria). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebola potvrdená kontaminácia zemín. V jednom zo zdrojových vrtov bola zistená zvýšená koncentrácia PAU prekračujúca IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Iné sledované ukazovatele prekročené neboli. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015, bola v podzemnej vode zdrojového vrtu VN72-3 zistená už len zvýšená koncentrácia vinylchloridu prekračujúca v jednom prípade IT kritérium. Iné ukazovatele prekročené neboli. Na základe výsledkov monitorovania je odporúčané účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 72, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa od roku 1998 neprevádzkuje. Celková plocha skládky je cca 1,48 ha. Pre skládku bola vypracovaná projektová dokumentácia rekultivácie, ktorá sa však len čiastočne realizovala. Povrch skládky je prekrytý vrstvou zeminy. Ešte v r. 1993 bol realizovaný prieskum a vybudovaný bol aj monitorovací systém pozostávajúci z 2 vrtov situovaných pod skládkou, v smere prúdenia podzemnej vody. Vo vzorkách vody bola zistená zvýšená koncentrácia ropných látok a amoniaku (nad IT kritériá pre podzemnú vodu). Vrty sa však už ďalej nevyužívali. Vedľa skládky sa nachádza lyžiarsky vlek, v zimnom období je miesto skládky využívané ako parkovisko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1067, "k_123" : 79, "k_1" : 33, "k_2" : 25, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená vzhľadom na to, že minulosti vykonané prieskumné práce preukázali výskyt ClU v pôdnom vzduchu a v podzemnej vode. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky ZA (018) \/ Žilina – areál ZVL (SK\/EZ\/ZA\/1067)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL-IR a C10-C40. V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL-IR, NEL-UV, C10-C40 a v jednom vrte (ZAH-5) boli prekročené koncentrácie TOC, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén a benzo(a)pyén nad hodnoty IT. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne a ďalej existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, a aj riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaným sanačným opatrením je variant sanácie znečistenia po navrhované sanačné limity." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2087, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ-časti A, do REZ-časti B na základe realizovaných prieskumných prác, ktorými bola zistená kontaminácia zeminy a podzemnej vody prekračujúca IT kritériá. V rokoch 2014 - 2015 prebehol na lokalite súbor geologických prác, ktorého súčasťou bol podrobný geologický prieskum životného prostredia s aktualizovanou analýzou rizika pred sanáciou, následne boli realizované sanačné práce s posanačnou analýzou rizika. Prieskumnými prácami bola potvrdená pretrvávajúca kontaminácia zeminy a podzemnej vody najmä v ukazovateľoch NEL, C10-C40 a BTEX (benzén, xylén, etylbenzén). Sanačnými prácami, ktoré trvali 6 mesiacov bol odstránený primárny zdroj znečistenia (tankovacia stanica PHM s nádržami) a odťažená bola kontaminovaná zemina, čím sa podstatne znížilo množstvo kontaminantov v pásme prevzdušnenia a nasýtenia. Sanáciu environmentálnej záťaže je možné považovať za úspešnú. Vhodnou kombináciou sanačných metód sa podarilo vysanovať plochu environmentálnej záťaže v maximálnom možnom rozsahu a cieľové sanačné hodnoty neboli prekročené. Ak posanačný monitoring potvrdí dané výsledky, lokalita bude po ukončení posanačného monitoringu vyradená z REZ - časti B a ostane zaradená iba v REZ - časti C. Stav zaradenia lokality v B časti registra (klasifikácia) je na základe výsledku prieskumných prác (t.j. stav pred sanáciou)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 826, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na ploche cca 8000 m2 je uskladnených cca 12 000 m3 odpadu. Skládka nemá ochraný systém podložia ani zberný systém priesakových vôd. Ku kontaktu s podzemnými vodami môže dochádzať v častiach kde je materiál uložený do elevácií." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 733, "k_123" : 69, "k_1" : 22, "k_2" : 26, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad sa nachádza v južnej časti areálu bývalého družstva. Budova je vetraná, s poškodenou strechou, jeden vchod je zamurovaný a druhý ťažko prístupný kvôli hustému porastu. Chemikálie sú skladované na podlahe v poškodených obaloch a zo skladu sa šíri silný zápach. Cca 60 m JV od skladu preteká Mníšanský potok, 350 m SV sa nachádzajú obydlia. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov obce sa do súčasnosti nepodarilo chemikálie po bývalom družstve zlikvidovať. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže RA (002) \/ Magnezitovce – Pesticídny sklad - SK\/EZ\/RA\/733“, z ktorého vyplýva, že v priestoroch schátraného skladu sa v čase prieskumu nachádzalo približne 1,7 t agrochemikálií. Podlaha aj murivo sú silne znečistené agrochemikáliami. Nadlimitné koncentrácie predpokladaných znečisťujúcich látok – pesticídov a ťažkých kovov sa nepotvrdili. K prekročeniu ID a IT došlo iba v jednom vrte a to arzénom a mierne prekročené bolo aj ID pre kadmium. Zvýšené koncentrácie dusitanov, dusičnanov a amónnych iónov v podzemnej vode pochádzajú z poľnohospodárskej činnosti, ktorá sa vykonáva v okolí. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 264, "k_123" : 87, "k_1" : 34, "k_2" : 33, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kumulované pôsobenie silne znečistenej stáčacej koľaje, devastovaných skladov bituménov, mazutu, zanechaných nevyčistených plôch a potrubných podzemných rozvodov a súčasnej prevádzky koľajovej dopravy a drevoskladu v bezprostrednej blízkosti toku Laborca. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže HE (020) \/ Udavské – železničná stanica (SK\/EZ\/HE\/264)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40, benzo(a)pyrén; v podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL, C10 – C40 a PAU (benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, benzo(ghi)perylén a indeno(c,d)pyrén) a arzén a dusitany. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziko bolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 989, "k_123" : 66, "k_1" : 19, "k_2" : 36, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite môže dochádzať ku kontaminácii stavebných konštrukcií skladu (podlaha a steny), ale aj podložia skladu a okolitého terénu (horninového prostredia a podzemných vôd). Objekt mlyna nie je určený na skladovanie chemikálií, je v technicky nevyhovujúcom stave, čím vzniká veľký predpoklad úniku týchto látok do podložia a následnej kontaminácie okolia. Organizácia GEENPEACE zabezpečila jednorazový chemický rozbor vzoriek pôdy z okolia objektu, na základe čoho bola preukázaná prítomnosť toxafénu a p,p. DDT vo odobratej vzorke zeminy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 604, "k_123" : 51, "k_1" : 31, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V blízkom okolí bývalého podniku, bola prieskumnými prácami v roku 1996 zistená vysoká koncentrácia ClU v podzemnej vode. V podniku sa používali vo veľkom množstve ClU a areál je považovaný za jeden z pravdepodobných zdrojov tejto kontaminácie.\nPodrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2022) bolo zistené závažné znečistenie podzemnej vody PCE. Overené bolo v menšom rozsahu aj bodové znečistenie zemín ropnými uhľovodíkmi (NEL-IR) a znečistenie podzemnej vody dusitanmi, ktoré však súvisí s používaním hnojív na poľnohospodárskej pôde v okolí areálu. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že v skúmanom území neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko, pri súčasnom využití územia a preto nie je potrebné pristúpiť k sanácii. Je však potrebné poznamenať, že väčšia časť bývalého areálu CALEX, v ktorej by sa mohol nachádzať zdroj znečistenia PCE, nebola preskúmaná. Preto by bolo potrebné realizovať doplnkový prieskum životného prostredia, ktorý by túto možnosť vylúčil alebo potvrdil. Až na základe výsledkov doplnkového prieskumu by bola lokalita následne prehodnotená. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4062\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd a to 4x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 4och monitorovacích objektoch." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2698, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia, ktorý bol na lokalite realizovaný v roku 2015. Výsledky analýzy horninového prostredia potvrdili záver z predchádzajúceho prieskumu, výskyt voľnej fázy RL na hladine podzemnej vody, nadlimitné koncentrácie C10-C40 a NEL v zeminách v zóne prevzdušnenia a v podzemnej vode, nadlimitné koncentrácie Cr v podzemnej vode. Ako nová významná skutočnosť’ bolo identifikované plošné znečistenie podzemnej vody CIU (nad IT) a fenolmi (nad ID). Z analýzy rizika vyplynulo, na lokalite je prítomné environmentálne riziko. Riziko existuje z dôvodu šírenia sa znečisťujúcich látok NEL-IR, NEL-GC, PCE, TCE, DCE, VC a Cr rozpustených v podzemnej vode. Riziko existuje aj z dôvodu výskytu voľnej fázy ropných látok. Riziko vo vzťahu k povrchovým vodám nebolo preukázané. Metódami analýzy rizika nebolo potvrdené, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu vodného ekosystému - rieky Myjava. Na elimináciu prítomného rizika je odporúčané realizovať sanáciu environmentálnej záťaže. Od roku 2017 prebiehajú na lokalite monitorovacie práce, ktoré budú ukončené v roku 2022. Na základe priebežných výsledkov monitorovacích prác bolo zistené závažné znečistenie najmä podzemnej vody danej oblasti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 479, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd aj toku Rudavky a skládku veľmi nevhodne umiestnenú v prípade potreby sanovať a uzavrieť a rekultivovať v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 520, "k_123" : 24, "k_1" : 12, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili do REZ - časti A na základe nevhodnej manipulácie s ropnými látkami. Stáčacia a výdajná plocha je popraskaná a znečistená úkapmi. Pri opravárenskej dielni boli taktiež viditeľné prejavy kontaminácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 387, "k_123" : 71, "k_1" : 33, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "DEPO s nádržami na naftu a stáčisko sú v OP III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych a stolových vôd Baldovce, v povodí vodohosp. významného potoka Margecianka. V okolí 800 - 1200 m sú 4 maloplošné chránené územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2302, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka priemyselného a komunálneho odpadu sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Horná Blava. Bezprostredne pod skládkou preteká potok Hlavina, ktorý po cca 200 m ústí do vodohospodársky významného vodného toku Horná Blava. Údajne na predmetnom území v dôsledku nepriaznivých vplyvov uloženého odpadu vysychajú stromy. Priemyselný odpad je možno vizuálne identifikovať. Uložený odpad je zdokumentovaný aj na fotografiách priložených k Oznámeniu o existencii environmentálnej záťaže. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2020) bolo zistené nadlimitné znečistenie, ktoré sa prejavilo iba v priestore skládky. Migrácia do okolia je priestorovo značne limitovaná. Na lokalite nie je predpoklad na zhoršovanie vývoja znečisťovania životného prostredia. Na lokalite existuje potenciálne riziko z prípadného narušenia stability svahu, kde sa nachádza skládka (napr. podmytím potoka pri extrémnych povodňových stavoch), takýmto spôsobom by mohlo dochádzať k odkrytiu skládky a intenzifikácii miery znečisťovania prostredia. Analýzou rizika nebolo potvrdené environmentálne ani zdravotné riziko. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3665\/2021 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom 2 monitorovacích vrtov a kvalitu povrchovej vody v povrchovom toku 60 m pod skládkou a to 2x ročne po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 718, "k_123" : 67, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Objem je 19200 m3, je riziková, vyžadujúca sanáciu podľa hodnotenia existujúcich skládok okresu Poprad (Grenčíková et al., 1994). Skládka je v TANAP-e, v povodí vodárenského toku, v OP II. stupňa vodár. zdrojov podzemných vôd (poznámka z r. 2007). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 20.3.2012 môžme konštatovať, že na skládku sa aj v súčasnosti občas vyváža biologický odpad (zvyšky stromov a pod.). Zvyšky kalamitného dreva sa tu zvážali už niekoľko rokov a tak vytvorili súvislú, pomerne hrubú vrstvu nad ostatným odpadom. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Realizovanými geologickými prácami nebola zistená kontaminácia horninového prostredia. Kontaminácia nebola zistená ani v riečnych sedimentoch. Zistená bola iba vysoká koncentrácia TOC v podzemnej a povrchovej vode, ktorá presahovala IT limity. Pôvod zvýšeného obsahu TOC v podzemnej vode môže byť prirodzený, nie je možné však vylúčiť ani podiel skládky (skládka nie je prekrytá izolačnou vrstvou na povrchu). S ohľadom na výsledky prieskumu, boli navrhnuté tri alternatívy postupu pri sanácii a rekultivácii skládky v rámci vypracovanej štúdie uskutočniteľnosti sanácie. V rokoch 2017 - 2020 bola sledovaná kvalita podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov. Prekročenie ID, resp. IT kritérií bolo zaznamenané v ukazovateľoch pH, CHSK-Mn a TOC. Iné sledované ukazovatele prekročené neboli." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1099, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o novú prevádzkovanú skládku priemyselného odpadu vybudovanú v lokalite Horné Opatovce pre potreby ZSNP a.s. Pozostáva z troch kaziet, z ktorých 2 sú v prevádzke (kazeta K2 sa rekultivuje). Monitoringom v roku 2005 boli stanovené obsahy fluoridov nad hodnotu IT, vo vrte pod telesom skládky boli koncentrácie 5-8 násobne vyššie ako vo vrte nad skládkou. Vplyv skládky je potrebné overiť. Vysoké koncentrácie dosahovali aj RL, NH4+ a fluoridy v priesakových vodách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 594, "k_123" : 54, "k_1" : 34, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladá sa, že zdrojom kontaminácie je znečistená zemina už zo staršieho obdobia. Podzemné vody sú kontaminované hlavne ClU prevažne pri vrte SL 6. Kontaminácia má klesajúcu tendenciu od r. 2001-2006. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., a kol., 2022) bolo v skúmanom území (sklady ŤVO) overené bodové znečistenie zemín v pásme prevzdušnenia ropnými látkami (NEL-IČ a C10-C40) a Cu nad ID kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Potvrdené bolo aj závažné znečistenie podzemnej vody tetrachlóreténom, ktorého koncentrácie prekračovali IT kritérium v zmysle uvedenej smernice. Analýzou rizika nebolo preukázané environmentálne ani zdravotné riziko, s ohľadom na súčasné využitie územia. Sanačné práce preto nie je potrebné na lokalite realizovať. Na základe zistených výsledkov prieskumných prác je možné konštatovať, že skúmané územie je v súčasnosti bez aktívnych zdrojov, ale s plošným mrakom znečistenia. V širšej oblasti skladov ŤVO boli ClU prítomné aj minulosti, ale vo vyšších koncentráciách. Vzhľadom na aktuálne overené koncentrácie je predpoklad, že dochádza k ich prirodzenej atenuácii. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4055\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd, a to 4x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 4 monitorovacích objektov. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 424, "k_123" : 41, "k_1" : 23, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla v 80tych rokoch 20.storočia ako neriadená, pričom na nej boli ukladané rôzne druhy komunálneho a aj priemyselného odpadu (z kožiarskych závodov). V dôsledku zosúvania skládky bol v roku 1991 realizovaný podrobný IG prieskum za účelom sanácie skládky (Ingr, M., 1991). Následne bola zrealizovaná preložka potoka a tiež skládky (dno doliny potoka Okoličianka), pričom boli vybudované hrádze a odvodňovacie vrty. Vzhľadom na problémy týkajúce sa zosuvu pôdy nebol údajne vyťažený všetok odpad z pôvodnej skládky. Aj napriek opatreniam dochádzalo k prekračovaniu ID, resp. IT kritérií (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) v ukazovateľoch TOC a NH4+ a tiež MH a OH limitov (v zmysle NV SR č.269\/2010) v ukazovateľoch Cr, rozpustné látky. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj 3 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií sledovaných ukazovateľov v podzemnej vode a tiež neboli zistené zvýšené koncentrácie sledovaných ukazovateľov v povrchovom toku Okoličianka. Mierne prekročenie ID kritérií bolo zistené len v indikačnom vrte VN63-2 a to jednorazovo v ukazovateľoch TOC a NH4+. Zvýšené koncentrácie prekračujúce IT kritériá boli zistené len v priesakovej kvapaline vytekajúcej zo skládky (v ČOV) a to v ukazovateľoch vodivosť, Cl-, TOC, Cr-celk., Zn." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 792, "k_123" : 56, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite sa v okolí ČS dlhodobo manipulovalo s pohonnými hmotami cca 30 rokov. ČS PHM je vybavená jednoplášťovou podzemnou nádržou, ktorá je stále uložená pod zemou. Podniku bola v r.2001 udelená pokuta SIŽP Nitra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 681, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladáme postupné znižovanie významu skládky ako zdroja znečisťovania. Skládka je ohradená, aj keď k nelegálnemu ukladaniu odpadov dochádza aj v súčasnosti, naváža sa zemina a ílovitá hlina z tehelne na prekrytie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2590, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Do roku 1989 sa v rákošskej bani ťažila ortuťová ruda, tzv. rumelka. Vytekajúce banské vody zo starých štôlní a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2767, "k_123" : 62, "k_1" : 46, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa v sklade nachádza cca 20 ton dohnalitu v práškovej forme v sudoch. Je to zabezpečené, možná kontaminácia v prípade havárie, je to potrebné zlikvidovať. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže CA (008)\/ Oščadnica - FRACHO - SK\/EZ\/CA\/173“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia zemín v pásme prevzdušnenia znečisťujúcimi látkami organickej povahy – NEL-IR, C10-C40 v koncentráciách nad ID a IT hodnoty. V prípade podzemných vôd sa prieskumnými prácami identifikovalo ojedinelé prekročenie ID a IT úrovni v ukazovateľoch NEL-IR a NEL-UV. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziká identifikované neboli. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. V rokoch 2017 - 2020 prebiehal na lokalite monitoring kvality podzemnej vody, pričom najmä vo vrte označenom ako VN268-9 (počas prieskumných prác označený ako SO-9, ktorý je situovaný na okraji areálu v smere prúdenia podzemnej vody) bolo zistené pravidelné prekračovanie IT kritéria v ukazovateli NEL-UV." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2790, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z Oznámenia o existencii environmentálnej záťaže vyplýva, že pri obhliadke sprašovej steny v prírodnej rezervácií Beckovské Skalice (4. stupeň ochrany), za účelom obnovy biotopu, ktorým malo byť odkrytie päty a rozšírenie plochy, bol zistený nález plechových sudov neidentifikovateľného obsahu s neznámou látkou. Zrejme sa jedná o sudy po výrobe asfaltu, nakoľko v mieste bývalého kameňolomu (súčasť terajšej PR) bola v minulosti obaľovačka bitúmenových zmesí. Pravdepodobne sa jedná o sudy so zvyškami asfaltu, ale možno aj so zvyškami iných látok (vykurovací olej?, zmes na riedenie asfaltu?). Sudy sú prekryté zeminou, ale nachádzajú sa tesne pod povrchom, pričom vytŕčajú spod zeme na troch - štyroch miestach. V tesnej blízkosti sudov sa nachádzajú aj zvyšky komunálneho odpadu, plytko pod povrchom, miestami vytŕčajúce spod zeme. Okrem toho, že sa jedná o prírodnú rezerváciu je to aj Územie európskeho významu Beckovské Skalice. Lokalita sa nachádza nad nivou Váhu, kde sa nachádzajú fluviálne štrkopiesčité sedimenty, ktoré sú významným zvodnencom v danej oblasti s využiteľnými množstvami nad 10 l\/s\/km2. Váh je zároveň vodohospodársky významný vodný tok. Územie je zároveň zraniteľná oblasť znečistená dusičnanmi v zmysle nariadenia vlády SR č. 174\/20177 Z .z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti v znení nariadenia vlády SR č. 62\/2022 Z. z." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1083, "k_123" : 39, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola zaradená do REZ-časti A na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP - IŽP, OIOV Banská bystrica, ktoré mohli byť potenciálnym zdrojom kontaminácie zemín a podzemných vôd. V r. 1994 tu boli skladované chemikálie a odpady na plochách, ktoré neboli odolné voči priesaku a pôsobeniu skladovaných látok. V dôsledku takéhoto nevyhovujúceho stavu mohlo dôjsť ku kontaminácii horninového prostredia, podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 580, "k_123" : 59, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas obhliadky boli v okolí čerpacej stanice PHM ako aj skladu opotrebovaných olejov viditeľné stopy po ropných látkach. V lokalite dochádzalo v minulosti k dlhodobej manipulácii s pohonnými hmotami a olejmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 574, "k_123" : 58, "k_1" : 36, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V okolí nádrží na ĽVO sú viditeľné stopy po ropných látkach a je teda predpoklad, že počas ich využívania a neodbornej manipulácii mohlo dôjsť ku kontaminácii podzemných vôd a horninového prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1981, "k_123" : 62, "k_1" : 27, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zdrojom znečistenia môže byť pozostatok mazutového hospodárstva, ktoré slúžilo pre potreby bývalého Sklotexu. Mazutové hosp. je cca 200 m od vodohosp. význam. vodného toku Muráň (na jeho ľavom brehu)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2020, "k_123" : 62, "k_1" : 35, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov PHM naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 171, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je neriadená, plocha cca 20 x 60 m, hneď pri Kysuci, pozemok patrí Povodiu Váhu. Podnet vyšiel od rybárov. Navrhujeme likvidáciu vyhľadom na možnosť ohrozenia kvality povrchových aj podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 469, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemnej vody (aj vody z prameňa pod skládkou), v prípade potreby sanačné opatrenia a uzavretie a rekultiváciu skládky v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 107, "k_123" : 50, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza priamo na náplavoch Váhu, je bez ochran. systému podložia, drenáž. systému priesak. vôd, povrchového tesnenia a indikačného systému. Odporúčame prieskum geologických činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 476, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a realizovať v prípade potreby sanáciu a skládku uzavrieť a rekultivovať v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2037, "k_123" : 46, "k_1" : 24, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Kontaminácia zemín nad IT kritériá identifikovaná iba v okolí manipulačnej plochy skladu PHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 592, "k_123" : 58, "k_1" : 28, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V PD sa dlhodobo manipuluje s pohonnými hmotami. V okolí manipulačných plôch sú viditeľné stopy po ropných látkach. ObÚŽP nariadil kompletnú rekonštrukciu ČS staníc ako aj skladu opotrebovaných olejov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 859, "k_123" : 49, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "S ohľadom na charakter činnosti bývalých ZVL je predpoklad kontaminácie sedimentov, podz. vôd, pôdneho a horninového prostredia v okolí kanálu ťažkými kovmi, NEL, kyanidmi, prípadne inými kontaminantmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 43, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podmienky pre infiltráciu priesakovej kvapaliny do podložia skládky situovanej vo vrcholovej polohe sú menej výhodné, zrážková voda odteká prevažne povrchovým odtokom v eroznej ryhe do priestoru obce Marhaň" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 586, "k_123" : 54, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci výroby v podniku prebiehala dlhé obdobie povrchová úprava kovov (galvanizovňa, neutralizačné nádrže). V súčasnosti sú neutralizačné nádrže pravdepodobne popraskané a plné galvanických kalov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 872, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola čiastočne zahrnutá zeminou ale ukladanie nových TKO, BO a SO pokračuje. Nie sú údaje o súčasnej kvalite podzemných a povrchových vôd pod skládkou, preto ju zaradujeme medzi pravdepodobné EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 150, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) pravdepodobne kontaminuje podzemné vody. GF prieskum navrhuje lokalizáciu monitorovacieho vrtu a ďalší prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 992, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti sa aj naďalej vyváža odpad, keďže prístupová cesta ku skládke je voľne prístupná. Lokalita sa nachádza v CHKO Latorica, CHVÚ Medzibodrožie, v blízkosti ÚEV Bodrog (cca do 100 m od neho)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 848, "k_123" : 32, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka Gbely - U Tehelne je v súčasnosti zrekultivovaná. Výsledky monitoringu v 1. polroku 2008 indikujú zvýšené koncentrácie dusitanov nad IT kritérium vo vrtoch pod skládkou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2062, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov PHM naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1109, "k_123" : 48, "k_1" : 28, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Spoločnosť bola v roku 2002 sankcionovaná SIŽP, pre nevyhovujúci stav manipulačnej plochy ČS PHM ako i podlahy skladu olejov. Pri obhliadke boli v okolí ČS PHM viditeľné zjavné stopy po ropných látkach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 83, "k_123" : 53, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prítomnosť výmokov podzemnej vody pod telesom haldy s variabilným pH (2,7-7) a prítomnosťou sekundárnych oxihydroxidov Fe, síranov Fe a Al sú dôkazmi o silných oxidačných procesoch prebiehajúcich v halde." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 129, "k_123" : 84, "k_1" : 46, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanácia sa úspešne realizuje od roku 1974, od roku 2000 je znečistenie ropnými látkami iba pod samotným areálom. V priestore II. vodného zdroja sa vyskytuje znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi, ktoré nesúvisí s výrobou Slovnaftu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 556, "k_123" : 62, "k_1" : 33, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestoroch ČSPHM bola Hydrogeologickým prieskumom z r. 1994 zistená masívna kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody (NEL 649,5mg\/l). Novšie údaje o vývoji znečistenia, respektíve sanačných prácach nie sú dostupné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 11, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je umiestnená na svahu pod cestou nad potokom Hutná (vodohospodársky významný vodný tok), je predpoklad kontaminácie povrchových a podzemných vôd. Skládka je v súčasnosti prekrytá a zarastená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 537, "k_123" : 31, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu zaraďujeme medzi pravdepodobné environmentálne záťaže na základe výsledkov kontroly SIŽP Žilina v danom subjekte, ktorou boli zistené viaceré nedostatky v oblasti manipulácie s ropnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 281, "k_123" : 62, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Skládka TKO nebola evidovaná ani v Registri skládok odpadov, na základe terénnej obhliadky z októbra 2011 bola lokalita vyradená z REZ - časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1121, "k_123" : 44, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa vyjadrenia OÚŽP ZM, manipulačná plocha na koľajisku nie je zabezpečená v zmysle požiadaviek STN 753415 a Vyhlášky MŽP SR č.100\/2005 Z.z. Na koľajisku sú viditeľné stopy po ropných látkach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 578, "k_123" : 59, "k_1" : 28, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri obhliadke boli v okolí manipulačných plôch staníc PHM viditeľné stopy po ropných látkach. Jedna ČS je vybavená starou jednoplášťovou nádržou uloženou pod zemou druhá ČS má nadzemnú nádrž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 505, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita vzhľadom na množstvo uložených odpadov a ich neznáme zloženia, ako aj blízkosť vodného toku (cca 40 m) je pravdepodobná EZ, aj keď bola skládka čiastočne rekultivovaná a povrchovo upravená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1119, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza vo vonkajšom pásme PHO II stupňa. Používanie hnojiska nie je povolené príslušným stavebným úradom. V okolí hnojiska sú viditeľné zjavné úniky hnojovice do okolitého prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2057, "k_123" : 57, "k_1" : 30, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestore starého naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 827, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Komunálny odpad je viac ako 40 rokov ukladaný priamo do zatopenej elevácie, kde jmôže byť v kontakte s podzemnými vodami. Množstvo uloženého odpadu odhadujeme na cca 50 000 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 267, "k_123" : 46, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite je pozorovateľné priame vtekanie hnojovice v množstve cca 0,1 l\/s do povrchového toku Laborca a vysýchanie topoľov v blízkosti hnojiska, ako aj bujný porast nitrofilnej vegetácie" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 752, "k_123" : 31, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V obaľovačke sa na ohrev bitúmenu používali oleje s obsahom PCB. Tieto oleje boli odstránené, ale nebol vykonaný prieskum znečistenia, ktorý by vylúčil úniky týchto látok do zemín a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 610, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola priebežne zahrňovaná zeminou, kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedošlo k rekultivácii. Monitoringom bola zistená kontaminácia podzemnej vody Cl prekračujúca IT kritéria ako aj vysoká elektrolytická vodivosť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 975, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je oplotená, riadená. Má vybudovanú akumulačnú šachtu na zber priesakovej vody. V priesakovej vode sú vysoké koncentrácie amoniaku a iných základných ukazovateľov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 148, "k_123" : 20, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) pravdepodobne kontaminuje podzemné vody. Odporúčame geofizikálnym prieskumom overiť tesnosť podložia a stien skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 868, "k_123" : 51, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú v súčasnosti vysypávané priamo do potôčka na dne eróznej ryhy, ktorý zároveň drenuje priesaky zo skládky. Pod skládkou je v blízkosti potôčka porast nitrofilnej vegetácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 611, "k_123" : 46, "k_1" : 34, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti záhrad a sadov. Je umiestnená v území nevhodnom pre skládkovanie odpadov s vysokým stupňom ohrozenia podzemných vôd. V súčasnosti je rozmerná z voľným prístupom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 523, "k_123" : 36, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku boli ukladané nielen komunálne odpady, ale aj odpady priemyselného a poľnohospodárskeho charakteru. Na základe toho je istý predpoklad kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 515, "k_123" : 22, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V závereč. Správe: Slovnaft, a.s. Vrútky-ZS z priesk. prác, Hydrocomp Bratislava, 2003 znečistenie zemín vyžaduje sanáciu. Údaje o sanač. prácach sme nezískali, preto je zaradená do registrácie ako pravdepod. záťaž, časť A" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 591, "k_123" : 78, "k_1" : 40, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli rušňového depa v okolí výzbrojnej haly, veľkej rotundy, skladov PHM,a točne bola zistená vysoká kontaminácia pôdneho vzduchu ClU ako aj kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami prevyšujúca IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 966, "k_123" : 60, "k_1" : 23, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka sa nachádza v tesnej blízkosti povrchového toku Nitra a obytnej zóny. Oplotenie je poškodené a napriek postupnému zarastaniu plochy skládky je odpad aj naďalej občasne vyvážaný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 509, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady boli ukladané tesne na brehu potoka, časť skládky je v priamom kontakte s povrchovou vodou a pri väčších prietokoch sú odpady vyplavované do toku. Ukladanie odpadov pokračuje aj v súčasnosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 442, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka odpadu sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja. Na skládke sa nachádzajú aj nebezpečné odpady a preto ju zaraďujeme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 90, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, prirodzene prekrytá, ale na povrchu sa nachádza ešte odpad - bandasky s olejom, náterové hmoty, pneumatiky. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Návrh na prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 430, "k_123" : 40, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili medzi EZ v dôsledku nevhodného skladovania hnoja a takisto existuje predpoklad možného znečistenia v priestore manipulačnej plochy pri jednoplášťovej nádrži s motorovou naftou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 932, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ bola ohodnotená len na základe vizuálnej ohliadky a analógie, pretože prevádzkovateľ neposkytol informácie o vplyve EZ na životné prostredie a nie sú k dispozícii údaje o monitoringu odkaliska." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 53, "k_123" : 58, "k_1" : 35, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je rekultivovaná prekrytím vrstvou zeminy, ohradená, ale je na hranici 2.OP vodárenského zdroja a chýbajú výsledky monitoringu. Lokalita je zaradená aj do registra C rekultivovaných lokalít." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 501, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov obce bola odstránená - odvezená, napriek tomu sa tam v súčastnosti ukladajú nové odpady. Lokalita predstavuje vzhľadom na polohu v úrovni vodného toku potenciálnu EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 84, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti je pôsobenie EZ na okolie eliminované odvedením vôd vystupujúcich z haldy a stien lomu do podzemia, kde sa miešajú s vodami banskými v pomere cca 1:600. Vody sú odvádzané Voznickou dedičnou štôlňou do rieky Hron." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 263, "k_123" : 87, "k_1" : 34, "k_2" : 33, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "na skládke založenej vo vyťažených štrkových jamách je uložený rôzny stavebný odpad, zvyšky bituménov, mazutu a tiež odpad z likvidácie obaľovačky so zistenými extrémne vysokými obsahmi PCB" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 835, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Informácie o kontaminácii pochádzajú od bývalých pracovníkv prevádzky, ktorí boli prítomní pri realizácii prieskumných prác súvisiacich so získaním vodného zdroja pre areál zberných surovín." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 579, "k_123" : 36, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je rozsiahla, nachádza sa v blízkosti rodinných domov a záhrad, je umiestnená vo svahu - hrozí rozplavovanie odpadu. Nachádza sa v povodí významného vodárenského toku Malá Nitra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 906, "k_123" : 40, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa nachádza hnojisko s nedostatočným technickým zabezpečením čo može sposobiť kontamináciu okolia. Kontamináciu z troch žúmp nachádzajúcich sa v arealí družstva nevieme potvrdiť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 175, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza priamo pri rodinných domoch, čiastočne prirodzene prekrytá, ale stále sa vyváža, možnosť ohrozenia podzemných vôd. Bez izolácie, monitoringu. Odporúčame prieskumné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 589, "k_123" : 66, "k_1" : 36, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti diagnostického strediska bola zistená kontaminácia pôdneho vzduchu TCE predstavujúca zdravotné riziká, taktiež bola zistená kontaminácia podzemnej vody nad IT limity. Analýza na obsah CLU v zeminách nebola stanovená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 48, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je založená vo vyťaženom priestore bývalého kameňolomu na čierne rozpukané tvrdé rohovce na hrebeni kóty Kremienka. Nie sú znaky po povrchovom odtoku zrážkových vôd z plochy kameňolomu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 602, "k_123" : 60, "k_1" : 34, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas prieskumných prác uskutočnených v r.1996 bola odobratá 1 vzorka podzemnej vody, ktorá potvrdila kontamináciu ClU vysoko prevyšujúcu IT. V blízkosti areálu sa nachádza jazero. V podniku sa dlhodobo manipulovalo s ClU." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 29, "k_123" : 51, "k_1" : 23, "k_2" : 12, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka prevažne TKO a BO v eróznej ryhe bez prietoku je čiastočne prehrnutá zeminou hrúbky cca 0,5m a terén je urovnaný. Odpad sa v súčasnosti zaváža do ešte nezaplnenej časti eróznej ryhy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 963, "k_123" : 50, "k_1" : 20, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná na veľmi nevhodnom mieste, upcháva priepust pod cestou, pravidelne ju zaplavujú jarné a prívalové vody, rozplavujú odpad do okolia, znečistená voda ide do toku rieky Nitry." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 332, "k_123" : 43, "k_1" : 25, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uvedenú lokalitu je potrebné dať do pôvodného stavu - vyčistiť bývalé jazero." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 66, "k_123" : 54, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia nebola preukázateľne ovplyvnená banskou činnosťou. Charakteristicky zvýšený obsah rudných prvkov hlavne As a Sb v banských vodách je viazaný na oblasti so zrudnením." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 91, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, ale na povrchu sa stálenachádza hlavne KO, náterové hmoty, olejové nádoby. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému priamo na pieskovcoch. Potrebný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 39, "k_123" : 73, "k_1" : 33, "k_2" : 25, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem predpokladaného PCB je v areáli viditeľné na viacerých miestach znečistenie vytečenými ropnými látkami priamo na teréne. Analýzy zemín a podzemných vôd neboli vykonávané." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 177, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je už čiastočne prirodzene prekrytá, ale odpad ešte na povrchu, v blízkosti povrch.tok, bez izolácie a monitoringu, možnosť ohrozenia podz.aj povrch.vôd. Odporúčame prieskumné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 549, "k_123" : 36, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na rozsiahlu skládku bolo povolené ukladať odpad do r. 2000. Odpad je tam i v súčasnosti ukladaný, zapácha. V čase zrážok dochádza k odnosu materiálu. Skládka sa nachádza v blízkosti obydlí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 856, "k_123" : 41, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite ZNS Letničie bola v roku 2005 realizovaná sanácia (EBA s.r.o.), ktorá bola zameraná na odvoz znečistených zemín z lokality. Sanácia podzemných vôd sa nerealizovala a je predpoklad pretrvávajúceho znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 386, "k_123" : 46, "k_1" : 23, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Iba čiastočne zakrytá skládka odpadu, na pravom brehu potoka Branisko, sú tu aj nové vývozy KO, SO. Podľa RSO mala plochu 800 m2, objem 400 m3. V skutočnosti je odpadu určite viac - cca 1000 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 924, "k_123" : 53, "k_1" : 29, "k_2" : 4, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Staršie aj súčasné odpady sú ukladané na brehovej čiare aj na svahy koryta toku, miestami priamo do povrchového toku na dĺžke cca 100 m a pri vysokých stavoch rieka odpady viditeľne odplavuje." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 542, "k_123" : 55, "k_1" : 24, "k_2" : 16, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je pomerne rozsiahla s predpokladaným objemom 500 000 m3. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti obydlí. Podľa údajov RSO je na skládke uložený i nebezpečný odpad chemického pôvodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 240, "k_123" : 20, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ukazovatele nad hodnoty IT sú: Cl, NO2, konduktivita a mineralizácia, čiže vybraný klasifikovaný ukazovateľ (priesaková kvapalina) celkom nezodpovedá skutkovému stavu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 471, "k_123" : 64, "k_1" : 29, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných aj povrchových vôd, skládkových plynov a prípadnú sanáciu, uzavretie a rekultiváciu tejto síce malej, ale v nevhodne umiestnenej skládky odpadov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2109, "k_123" : 76, "k_1" : 34, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami v roku 2008 bolo v dvoch vrtoch zdokumentované znečistenie zemín RL (NEL) nad IT kritériá.V podzemnej vode boli počas monitoringu zaznamenávané nepravidelné výkyvy kontaminantu NEL nad IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2616, "k_123" : 52, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 529, "k_123" : 55, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Je pravdepodobné, že v dôsledku nevyhovujúceho stavu technológie skladovania, stáčania a výdaja PHM, dochádzalo k únikom znečisťujúcich látok do horninového prostredia a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 445, "k_123" : 54, "k_1" : 19, "k_2" : 23, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uvedenú lokalitu zaraďujeme medzi pravdepodobné EZ na základe výsledku kontroly SIŽP, ako aj na základe vizuálneho posúdenia areálu (okolie stáčacej plochy na ropné látky je znečistené)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 531, "k_123" : 64, "k_1" : 27, "k_2" : 20, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená na základe kontrol SIŽP, vykonaných v roku 1998, kedy boli zistené viaceré nedostatky súvisiace s manipuláciou a skladovaním ropných látok a chlórovaných uhľovodíkov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 439, "k_123" : 17, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrajové časti hnojiska, ktoré sú tvorené betónovými panelmi sú poškodené a hnojovica je v priamom kontakte s okolitým terénom. V blízkosti hnojiska sa nachádza rekultivovaná skládka odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1111, "k_123" : 60, "k_1" : 29, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v tesnej blízkosti toku Žitava ako i obytnej zóny zo záhradkami. Podľa dostupných údajov, boli na skládku ukladané odpady z azbestu, fólie a obaly, PVC aj domový odpad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 278, "k_123" : 56, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ - časti A vzhľadom na jej plošný rozsah, blízkosť Váhu a ukladanie komunálneho a nebezpečného odpadu. Južne od skládky sa nachádza poľnohospodárske družstvo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 607, "k_123" : 54, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumom bola zistená tiež kontaminácia NH4+ prevyšujúca IT. Zistená bola aj kontaminácia ClU vysoko prevyšujúca IT, za zdroj kontaminácie podzemných vôd ClU bol však určený bývalý areál priemyselných podnikov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 988, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe projektu, ktorý dala vypracovať obec sa všetkok odpad zo skládok ( číslo skládok v registri skládok odpadov 2351, 2352, 2353) odvezie a uloží na prevádzkovanú skládku v Brehove." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1082, "k_123" : 57, "k_1" : 22, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Realizovanými prieskumnými prácami nebola overená potenciálna migrácia znečistenia podzemnými vodami vzhľadom na na ich hydraulickú spojenosť s povrchovými vodami rieky Hron." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 82, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál prevádzky bol zbavený najviac kontaminovaných navážiek a odpadov. Väčšina objemu kontaminovaných navážiek a konštrukčných prvkov sanovaných objektov bola ponechaná na mieste a prekrytá rekultivačnou vrstvou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 570, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli bola v minulosti v prevádzke obaľovačka bitumenových zmesí. Ďalej podľa ústnych informácií riaditeľa vedľajšej firmy, došlo v lokalite k vyliatiu olejov do horninového prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 108, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, prirodzene prekrytá, ale odpad sa nachádza aj na povrchu, cca 5 m od Váhu, bez izolácie, drenáže a indikačného systému. Odporúčame prieskum geol.činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 40, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je založená bez umelého tesnenia podložia ale v relatívne nízko priepustných zeminách s hlbokou hladinou podzemnej vody a dostatočne ďaleko od obývaných sídiel a povrchového toku" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 968, "k_123" : 56, "k_1" : 23, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cca 200 m severne pod skládkou je poľné hnojisko, dochádza tým k priesakom zo skládky do hnojiska. Nelegálna skládka sa nachádza v povodí vodohospodársky významného povrchového toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1107, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola vytvorená v roku 1955. Podľa dostupných údajov s RSO ako i podľa informácií bývalého zamestnanca CALEX n.p. bol na skládku vyvážaný aj nebezpečný odpad z menovanej firmy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 903, "k_123" : 52, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ spôsobená historickou ťažbou U-Cu rúd, tok Holubnica je aj v súčasnosti dotovaný banskými vodami zo štôlne lokalizovanej v oblasti lomu na kóte Muráň." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 562, "k_123" : 47, "k_1" : 25, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestoroch mechanizačného strediska sa dlhé roky manipulovalo a manipuluje s pohonnými hmotami, čoho dôkazom sú viditeľné stopy po ropných látkach na koľajisku ako i v jeho okolí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1008, "k_123" : 49, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti boli v priestore ukladané odpady z cementárenskej výroby neznámeho zloženia. V súčasnosti je časť skládky sanovaná a čiastočne uzavretá v zmysle vypracovaného projektu" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 94, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, ale na povrchu sa nachádza ešte množstvo odpadu, sporadicky sa tam stále odpad vyváža. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Potrebný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 680, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na to, že na skládku sa nový odpad neukladá a starý je postupne prekrývaný inertnými navážkami, predpokladáme postupné znižovanie významu skládky ako zdroja znečisťovania." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1105, "k_123" : 38, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Jedná sa o hnojisko v obci Ladice s viditeľným únikom hnojovice do okolia - možný predpoklad kontaminácie podzemných vôd. Lokalita sa nachádza v území s vodohospodárskymi záujmami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 32, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka má veľkú hrúbku a na päte skládky v eróznej ryhe vyteká priesaková kvapalina do malého potôčka. Nie sú údaje o kvalite podzemných a povrchových vôd v priestore skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1104, "k_123" : 43, "k_1" : 23, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe rozhodnutí SIŽP ako i ObÚŽP, ktoré konštatovali nesúlad narábania s nebezpečnými látkami a taktiež pri obhliadke sme sa rozhodli zaradiť lokalitu ako pravdepodobnú EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1015, "k_123" : 61, "k_1" : 21, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nie sú v súčasnosti jednoznačné vlastnícke vzťahy k nádržiam na ropné látky a ku kontaminovaným plochám. Nie sú exaktné údaje o kvalite podzemných vôd a kontaminácii zemín." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 965, "k_123" : 65, "k_1" : 26, "k_2" : 20, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priamo zo skládky znečistené mŕtve rameno Nitry v zime občasne zamŕza a je ľuďmi využívané ako klzisko. Nachádza sa v povodí vodohospodársky významného povrchového toku Nitra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2518, "k_123" : 80, "k_1" : 34, "k_2" : 30, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Výskyt voľnej fázy ropných látok (ťažkého vykurovacieho oleja) priamo na teréne prípadne v porušených betónových šachtách považujeme za neprijateľné environmentálne riziko. V lokalite je pre budúce využitie územia prítomné zdravotné riziko pre prahové (nekarcinogénne) účinky pre znečisťujúce látky TPH (ropné uhľovodíky) v kontaktnej zóne zemín. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva potreba:\n1) Odstrániť voľnú fázu ropných látok z povrchu terénu v celom území vrátane priestoru záchytnej vane. Odstrániť všetky voľné ropné látky (TVO) z podzemných šachiet i ďalších podzemných konštrukcií.\n2) Odstrániť znečistené betónové konštrukcie (podzemné šachty a konštrukcie v priestore stáčania a koľajiska) a zeminy, v ktorých bola prekročená ich sorpčná schopnosť, t. j. ktoré obsahujú voľnú fázu ropných látok v pórových priestoroch. \n3) Vykonať opatrenia na zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok v zeminách v kontaktnej zóne.\nAnalýza rizika znečisteného územia, ktorá tvorí samostatnú časť záverečnej správy bola vypracovaná v súlade s vyhláškou MŽP SRč. 51\/2008 Z. z. a smernicou MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.\nCieľ sanačného zásahu environmentálnej záťaže – znečistenia v areáli Pohronský Ruskov – mazutové hospodárstvo bývalého cukrovaru, je možné definovať ako:\n1) Eliminovať neprijateľne environmentálne riziko prenikania voľnej fázy ropných látok z pásma prevzdušnenia do podzemnej vody plynúce z výskytu voľnej fázy ropných látok typu TVO na povrchu terénu a v nezabezpečených podzemných šachtách.\n2) Znížiť identifikované riziká pre zdravie ľudí súvisiace s kontamináciou horninového prostredia v kontaktnej zóne pre budúce využitie na spoločensky prijateľnú úroveň. Pre zeminy v priestore bývalého mazutového hospodárstva boli navrhnuté tieto sanačné limity: ropné látky (NEL IR) 2 700 mg.kg-1 suš. Sanačný limit pre podzemnú vodu nie je stanovený ako cieľová koncentrácia v podzemnej vode, ale ako zabránenie výskytu voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody.\nV rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako základný najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant sanácie po sanačné limity navrhované v rámci spracovanej analýzy rizika.\nSanácia po navrhované sanačné limity metódami ex situ, tzn. aktívny sanačný zásah zahŕňajúci odstránenie nadlimitne kontaminovaných zemín z horninového prostredia, je v podmienkach skúmaného územia jediným realistickým a trvalým variantom sanácie. Aktívny sanačný zásah metódou sanácie ex situ spočíva v premiestnení (odťažbe) nadlimitného znečistenia (voľnej fázy ropných látok a zemín kontaminovaných nad úroveň cieľových sanačných limitov) z územia. Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo hospodárstva SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 360, "k_123" : 77, "k_1" : 34, "k_2" : 29, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanačné práce boli úspešne ukončené a lokalita bola preto preradená do REZ - časti C. Vykonanými prácami bolo preukázané, že realizované sanačné práce prebehli úspešne a koncentrácie sledovaných látok neprekročili na žiadnom kole ani v žiadnom z objektov revidované hodnoty záväzné pre postsanačný monitoring dané vyjadrením ObÚ ŽP Košice dňa 30.4.2013 pod č.j. SVS 2013\/1387-2\/BOR. Koncentrácie mobilného a karcinogénneho benzénu boli nízke. Tieto výsledky dokazujú pozitívny vplyv uskutočnenej sanácie v bývalom ohnisku znečistenia a v smere prúdenia podzemnej vody.\nNa ďalšom znižovaní reziduálnej kontaminácie sa budú uplatňovať prirodzené atenuačné procesy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2618, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje. Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 226, "k_123" : 42, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame odstránenie hnojiska z vysoko priepustného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2753, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Realizovaným GPŽP bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody nad IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Dominantnými znečisťujúcimi látkami nad IT kritériá v horninovom prostredí, ako aj podzemnej vode boli fenoly, arzén a látky ropného charakteru (NEL-IR a C10-C40). Vo vzorkách podzemnej vody boli navyše zistené aj vysoké koncentrácie amónnych ioónov. Znečistenie PAU, ktoré boli zistené v zeminách v koncentráciách nad ID kritériá sa v podzemnej vode nepotvrdilo. Prítomnosť zistených znečisťujúcich látok zodpovedá chemickému zloženiu a charakteru odpadu z výroby generátorového plynu. Vysoké obsahy organických látok (fenoly, NEL IR a C10-C40) a NH4+ boli potvrdené aj v iných znečistených územiach s výskytom odpadu z výroby generátorového plynu – napr. v lokalite PT (001) \/ Kalinovo - fenolová jama (Žiaromat) - SK\/EZ\/PT\/720). Prítomnosť arzénu pravdepodobne súvisí s jeho výskytom v uhlí, ktoré bolo surovinou na výrobu generátorového plynu. Podľa výsledkov hodnotenia environmentálneho rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne bolo riziko v BKZ dokázané pre fenoly a C10-C40. Preukázané bolo aj riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou pre všetky znečisťujúce látky nachádzajúce sa v podzemnej vode (fenoly, As, C10-C40 a NH4+). Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3740\/2021 sa pre lokalitu stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu a zeminu a tiež sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov po dobu 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 398, "k_123" : 46, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO je relatívne veľká - 50000 m3. Je síce zrekultivovaná, ale zrejme iba zahrnutím. Naďalej sú tam na viacerých miestach nové nelegálne vývozy aj NO (nádoby od farieb...). Územie je zosuvné a pod skládkou sú obydlia (120 m) a potok (180 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 304, "k_123" : 61, "k_1" : 26, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka (610 m3) je v zlom stave. KO je premiešaný s ľudskými exkrementami, nakoľko je toto miesto využívané ako \"obecné WC\". Pod skládkou je ľavostr. prítok Stránskeho p., ktorý po cca 6 km ústí do vodohosp. význ. vodného toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2521, "k_123" : 71, "k_1" : 29, "k_2" : 27, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Analýza rizika v lokalite preukázala, že v lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou (prítomnosť voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody).\nZ výsledkov analýzy rizika vyplýva potreba vykonať opatrenia na\nzabránenie prenikaniu voľnej fázy ropných látok do podzemnej vody.\nAnalýza rizika znečisteného územia, ktorá tvorí samostatnú časť\nzáverečnej správy bola vypracovaná v súlade s vyhláškou MŽP SR\nč. 51\/2008 Z. z. a smernicou MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-\n7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.\nCieľ sanačného zásahu environmentálnej záťaže - znečistenia\nv areáli Zlaté Moravce – rušňové depo, je možné definovať ako:\n1) Eliminovať neprijateľné environmentálne riziko plynúce\nz prenikania voľnej fázy ropných látok z pásma prevzdušnenia\ndo podzemnej vody v oblasti bývalého prečerpávania motorovej\nnafty.\n2) Odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody.\nPrakticky je tak možné cieľ sanácie definovať ako aktívny sanačný\nzásah po navrhované sanačné limity, ktorého cieľom je eliminovať\nneprijateľné environmentálne riziko plynúce z výskytu voľnej fázy\nropných látok, resp. znížiť koncentrácie znečisťujúcich látok\nv pásme prevzdušnenia na prijateľnú úroveň tak aby voľná fáza\nnemohla prenikať k hladine podzemnej vody kvartérneho kolektora.\nPre zeminy v priestore nadlimitne kontaminovaných zemín boli\nnavrhnuté tieto sanačné limity: ropné látky NEL-IR = 2 200 mg.kg-1\nsuš.\nSanačný limit pre podzemnú vodu je stanovený ako cieľová\nkoncentrácia v podzemnej vode, ktorá splní dosiahnutie stavu bez\nvýskytu voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Pre\npodzemnú vodu v priestore bývalého prečerpávania motorovej\nnafty boli navrhnuté tieto sanačné limity: ropné látky NEL-IR = 1 mg.l-1.\nV rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako základný najvhodnejší\nkoncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant sanácie\npo sanačné limity navrhované v rámci spracovanej analýzy rizika.\nZ hodnotenia sanačných techník a technológií pre variant sanácie\nzemín po navrhované sanačné limity vyplynulo, že s ohľadom na\ncharakter znečistenia a horninového prostredia v území bol ako\nnajvhodnejší reálny a efektívny variant sanácie zemín na elimináciu\nidentifikovaných rizík vybraný variant sanácie po navrhované\nsanačné limity metódami ex situ. Aktívny sanačný zásah metódou\nsanácie ex situ spočíva v premiestnení (odťažbe) nadlimitného\nznečistenia (zemín kontaminovaných nad úroveň cieľových\nsanačných limitov) z územia.\nAko náhradná metóda sanácie, pre prípad ak by nebolo možné\nvykonať uprednostňovaný variant sanácie po navrhované sanačné\nlimity metódou ex situ, bola vybratá metóda in situ. Variant sanácie\nzemín in situ spočíva v kombinácii metód bioventingu\na podporované biosanácie.\nZ hodnotenia sanačných techník a technológií pre variant sanácie\npodzemnej vody po navrhované sanačné limity bol ako najvhodnejší reálny a efektívny variant sanácie podzemnej vody na elimináciu identifikovaných rizík vybraný variant sanácie po navrhované sanačné limity metódami in situ. Ako vhodná metóda in situ sa javí odstraňovanie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody v ohnisku znečistenia pomocou sanačného čerpania. Jedná sa o aktívny sanačný zásah in situ po navrhované sanačné limity (odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody). Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 675, "k_123" : 83, "k_1" : 35, "k_2" : 29, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Klasifikácia sa vzťahuje k stavu, ktorý bol v Tesle pred začatím sanačných prác (2006)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 417, "k_123" : 73, "k_1" : 32, "k_2" : 22, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli riadenej skládky existovala od roku 1992 stará skládka, ktorá bola prevádzkovaná za osobitných podmienok. Hlavným nedostatkom skládky bola netesnosť dna a preto OÚŽP určil pre skládku osobitné podmienky skládkovania a nariadil mestu zabezpečiť jej rekonštrukciu, ktorá mala byť ukončená do 31.7.2000. Mesto Liptovský Hrádok pristúpilo ešte v roku 1999 k jej rekonštrukcii, ktorá spočívala vo vyťažení uloženého odpadu (v celkovom objeme 26607 m3) a následnom uložení na nových, izolovaných plochách rekonštruovanej skládky. Pre skládku je vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z troch vrtov na sledovanie kvality podzemnej vody a priesakovej kvapaliny. Monitoring je realizovaný v pravidelných štvrťročných intervaloch. V podzemnej vode sú pravidelne prekračované hodnoty TOC. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný aj 1 nový monitorovací vrt VN57-1. Výsledky monitoringu podzemnej vody potvrdili vo vzťahu k danej lokalite ako rizikový kontaminant najmä TOC, zvyšné sledované ukazovatele boli variabilné v čase (napr. Cl-, NH4+). Vplyv skládky na kvalitu povrchovej vody potoka Žadovica sa odráža na zvýšených obsahoch Cu, ktorý bol zistený aj v doplnkovej vzorke vody z ČOV zachytávajúcej priesakové kvapaliny zo skládky. V tejto špecifickej vzorke povrchovej vody boli zistené aj zvýšené obsahy As a Cr-celk. a tiež Cl-, TOC a Na+, v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. (Pešková, I., et al., 2015). V monitorovacej správe za rok 2020 je uvedené, že napriek sporadickému výskytu zvýšených úrovní niektorých znečisťujich látok sa z dlhodobého hľadiska úroveň znečistenia nevymyká normálnym pomerom. V žiadnom monitorovacom objekte nebol zistený dlhodobý trend zvyšujúcej sa úrovne znečistenia (Klincová, M., 2021). Monitorovacími prácami prebiehajúcimi v rokoch 2016-2020 bola potvrdená pretrvávajúca kontaminácia v podobnej miere aká bola zistená predchádzajúcim prieskumom (Kordík, J., et al., 2015). Zistené bolo prekračovanie ID, resp. IT kritérií v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn a NH4+ vo vzorkách podzemnej vody odoberanej zo vzdialenejšieho indikačného vrtu NV57-1. Potrebné je však zohľadniť ovplyvnenie kvality povrchovej vody v toku Žadovica, ktoré je prítomné aj v referenčnej oblasti, čo poukazuje na existenciu aj iných zdrojov znečistenia (Hlodák, M., 2020). Z uvedeného dôvodu bude lokalita v najbližšom období prehodnocovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 617, "k_123" : 50, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobým prevádzkovaním čerpacej stanice dochádzalo k únikom ropných látok do okolitého prostredia. Kontaminácia bola potvrdená po rekonštrukcii čerpacej stanice v roku 2005, kedy bola zistená vysoká koncentrácia najmä NEL a benzénu v podzemnej vode v jednom z monitorovacích vrtov. Pretrvávajúca kontaminácia bola potvrdená aj nasledujúcimi prácami v roku 2007 a 2008. Ďalšími monitorovacími prácami bolo zistené prekročenie IT kritéria pre NEL-IR v rokoch 2016 (2,05 mg\/l) a 2019 (1,27 mg\/l). V roku 2020 nebolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritéria pre NEL-IR v podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 976, "k_123" : 45, "k_1" : 29, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozlohou veľká skládka sa nachádza v blízkosti obytnej zóny, odpad sa aj napriek uzavretiu skládky aj naďalej vyvážal. V r. 1994 kedy bol vybudovaný monitorovací systém skládky pozostávajúci z dvoch vrtov, bola vo vzorke vody z vrtu situovaného pod skládkou zistená zvýšená koncentrácia dusitanov (nad IT kritériá pre podzemnú vodu). Nasledujúcimi monitorovacími prácami v r. 2012 boli zistené iba zvýšené koncentrácie Fe, Mg, Mn (nad limitné koncentrácie pre pitnú vodu podľa normy STN 75 7111). Skládku plánuje obec zrekultivovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2476, "k_123" : 47, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ná skládku pôvodne komunálneho odpadu sa v rámci sanácie uložil nebezpečný odpad zaliaty v betóne. Betón sa postupne začal rozpadať, pričom môže predstavovať riziko pre životné prostredie. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) bolo zistené, že horninové prostredia v okolí telesa skládky ani pod úrovňou uloženého odpadu tvorené fluviálnymi ílovitými sedimentmi nie je znečistené. Priamo v telese skládky bolo preukázané znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Analýzami vzoriek z jadier mapovacích a monitorovacích vrtov, ktoré boli situované priamo v telese skládky vo vrstve odpadov boli ojedinele zistené nad ID, resp. IT kritériá koncentrácie olova, chrómu, NEL-IR a C10-C40. Vo všetkých prípadoch išlo o bodové znečistenie, ktoré sa ďalej nešíri. V prípade ropných látok sa pomocou chromatografických metód zistilo, že v prevažnej miere ide o tuhé látky charakteru asfaltu, parafínu, kompostu, ktoré sa nevyluhovávajú do podzemnej vody. Analýzou výluhov pevných vzoriek z vrtných jadier bol preukázaný potenciál vylúhovateľnosti u ukazovateľov bór a NH4+. Podzemná a povrchová voda v skúmanom území je znečistená. Z hodnotených ukazovateľov ID kritériá boli plošne vo väčšine odobratých vzoriek podzemnej ale aj povrchovej vody v otvorenom kanáli na západnom okraji skládky prekračované v ukazovateli bór, limity IT prekračoval ukazovateľ NH4+. V ojedinelom prípade a len v jednom monitorovacom cykle bolo prekročené ID v ukazovateľoch NEL-IR a S2-, v jednom prípade bolo prekročené IT pre ukazovateľ S2- v povrchovej vode. Príčinná súvislosť zvýšeného obsahu bóru a amónnych iónov v podzemnej vode so skládkou bola jednoznačne preukázaná\nobsahom týchto znečisťujúcich látok vo výluhoch vrtných jadier zo skládkovaného odpadu. Znečisťujúce látky sú naviazané na pevnú matricu materiálu v telese\nskládky (bodové znečistenie) a nedochádza k jej migrácii do podzemnej vody, s výnimkou bóru a amónnych iónov. Vzhľadom na nepriepustnosť horninového prostredia v okolí skládky a pod jej úrovňou však nedochádza k šíreniu znečisťujúcich látok do okolia a podzemných vôd.\nAnalýzou rizika nebola potvrdená prítomnosť environmentálneho ani zdravotného rizika a preto nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3816\/2022 je stanovené monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom troch monitorovacích vrtov (MVT-1, MVT-5 a MVT-6) 2x ročne po dobu 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 13, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Činnosť hnojiska, ktoré je vybudované na krasovom podloží a z ktorého hnojovica kontaminovala vody krasového systému (s vyústením v Oraveckej vyvieračke) je utlmená, predpokladá sa vyznievanie negatívnych vplyvov. Hnojisko je však potrebné zlikvidovať. Podľa výročnej správy SSJ monitorovaním kvality podz. vody na vyústení krasového systému Ponická jaskyňa - Oravecká vyvieračka poukázali na občasné organické a bakteriologické znečistenie krasových vôd (SSJ, 2004)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1037, "k_123" : 44, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1996 bola skládka prekrytá zeminou. V časti skládky je navozený nepovolene nový komunálny odpad, ktorý by mal byť opätovne len prekrytý inertným materiálom. V r. 1995 bola na skládke vykonaná kontrola SIŽP Košice a uložená obci pokuta 35 000 Sk. Rekultivačné práce pre nevysporiadané vlastníctvo k pozemku neboli realizované aj keď bol v r. 1995 vypracovaný firmou EMMEL a spol. Prešov projekt na rekonštrukciu a výstavbu skládky v rozpočtovej hodnote 13,9 mil. Sk." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2839, "k_123" : 38, "k_1" : 0, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita v ktorej sa areál nachádza bola pravdepodobne viac ako 100 rokov využívaná k spracovaniu farebných kovov. Oblasť zasiahnutá EZ má rozlohu podstatne väčšiu ako je rozloha hodnoteného areálu. V areáli sa nachádzala huta. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., a kol., 2022) bola potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok v horninovom prostredí, pôdnom vzduchu a podzemnej vode v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorkách zemín biologickej kontaktnej zóny, pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia boli identifikované najmä kovy (As, Cd, Cu, Hg, Ni, Pb, Sb, Zn) a ropné látky (NEL-IČ, C10-C40). Vo viacerých vzorkách pôdneho vzduchu boli prekročené limitné hodnoty kategórie C Pokynu MŽP SR č.1617\/97-min. pre ukazovateľ NEL. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené vysoké koncentrácie Cd, Zn a Pb prekračujúce IT kritériá uvedenej smernice. Kvalita povrchovej vody toku Štiavnica nebola ovplyvnená znečistením v skúmanom území. Znečistenie dnových sedimentov toku Štiavnica a potôčika pretekajúceho cez objekt huty je odrazom stáročia realizovanej banskej a hutníckej činnosti v okolí. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že v skúmanom území existuje aktuálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne v dôsledku plošného rozsahu nadlimitných koncentrácií Pb. Zároveň existuje nekarcinogénne zdravotné riziko pre pracovníkov vykonávajúcich v skúmanom území potenciálne výkopové a súvisiace montážne alebo stavebné práce pre dermálny kontakt so znečistenou zeminou. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4059\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd, a to 4x ročne po dobu 3 rokov, prostredníctvom 8-mich monitorovacích objektov. Zároveň sa stanovujú podmienky monitorovania kvality povrchových vôd 4x ročne po dobu 3 rokov v dvoch profiloch toku Štiavnica. Vzhľadom na veľkosť hodnoteného územia a skutočnosť, že veľká časť znečisteného územia sa nachádza pod spevnenými plochami, účelovými komunikáciami a budovami, bola navrhnutá sanácia environmentálnej záťaže v nulovom variante za súčasného monitorovania zmien v kvalite podzemných a povrchových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 86, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO je zaradená do REZ-časti A z dôvodu, že nemá vybudované tesniace prvky a hrozí tak možná kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody. Odpady sú ukladané priamo na eluviálno-deluviálne hlinité a hlinito-kamenité sedimenty kvartéru, v podloží ktorých sa nachádzajú neogénne amfibolicko-biotitické andezity studenskej formácie. V roku 2010 bola zrekultivovaná a v súčasnosti je pravidelne monitorovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2374, "k_123" : 49, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie unikajúcimi ropnými látkami na základe podnetu riešila SIŽP Žilina, ktorá senzoricky (vizuálne pozorovateľný tenký film RL a zápach po RL) identifikovala prítomnosť ropných látok v miestnom potoku - Jarku. Následnou analýzou bola potvrdená prítomnosť znečistenia podzemnej vody ropnými látkami (šachta Č-1, NEL UV = 5,91 mg\/l, NEL - IR = 0,25 mg\/l, šachta Č-2, NEL UV = 10,34 mg\/l, NEL - IR = 5,28 mg\/l)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2070, "k_123" : 89, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie zemín a podzemných vôd ropnými látkami bolo potvrdené geologickým prieskumom. Analýza rizika preukázala riziko šírenia sa kontaminácie do podzemnej vody, nie však do povrchovej vody a nezistila riziko ohrozenia zdravia obyvateľov inhaláciou toxických látok. Počas sanácie boli však zistené nové skutočnosti - nárast pritekajúceho množstva ropných látok (na úrovni voľnej fázy), čo indikovalo druhý zdroj znečistenia, ktorý sa doplnkovým geologickým prieskumom potvrdil - bývalé stáčisko a preto je nutné realizovať rozsiahlejšiu a časovo a finančne náročnejšiu sanáciu ako sa predpokladalo. Po vykonaní sanačných prác bude nutné aktualizovať analýzu rizika. Lokalita je v blízkosti hranice OP TANAP-u. Poprad je vodohospodársky významný vodný tok. V r. 2012 sa realizuje iba monitoring (v r. 2011 sa aj sanovalo). Sanácia bola prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko je resp. bol rozsah znečistenia väčší ako sa predpokladalo. V období 1\/2011 až 3\/2011 bolo z hladiny podzemnej vody odčerpaných 463 l ropných látok. Od začiatku sanačného čerpania od 10.11.2009 do 31.3.2011 bolo odčerpaných 8613,5 l ropných látok. Po r. 2011 boli sanačné práce pozastavené. Čerpanie a čistenie sa realizovalo 2 sanač. vrtmi HPS-1 (1,1 l\/s) a HPS-2 (1,5 l\/s). Infiltrácia sa realizovala 2 drénmi (HPSD-1 a 2) a 3 vrtmi (HPI-1 až 3) a do kanalizácie. Odporúča sa vybudovať ešte 1 sanačný vrt a 1 drén a 5 nových infiltračných vrtov (staré sú už zanesené). Počas monitoringu v r. 2011 najmä v sanačných vrtoch (HPS-1 a 2), menej často v monitorovacích vrtoch HP-4, 8, 1 a 3 bola voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Voľná fáza bola zvyčajne vo forme tenkého filmu, iba ojedinele sa dala odmerať jej hrúbka v cm. Na začiatku roka bola hrúbka voľnej fázy v sanačnom vrte HPS-2 61 cm a v HPS-1 14 cm. Na konci roka bola v HPS-2 iba 1 cm hrubá voľná fáza a v HPS-1 bol iba film, pričom v ostatných vrtoch nebola voľná fáza na konci roka zaznamenaná. Cieľové limity sanácie zemín sú koncentrácie NEL-IR, UV menej ako 500 mg\/kg sušiny, sanácie podzemnej vody sú koncentrácie NEL-IR, UV menej ako 6 mg\/l NEL-IR, UV." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2598, "k_123" : 63, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V časti mesta Gelnica, s miestnym názvom Turzovka sa nachádza niekoľko starých banských štôlní a háld, ktoré sú pozostatkom po ťažbe Cu rudy. Juhovýchodne od banskej oblasti, v závere doliny je situované Thurzovské jazero a budovy starých kúpeľov. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 119, "k_123" : 43, "k_1" : 39, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V správe z monitorovania skládok v roku 1996 bol navrhovaný prevoz odpadu na riadenú skládku. Lokalita sa nachádza CHKO Dunajské luhy, v CHVÚ Dunajské luhy, v širšom okolí lokality (500 - 1000 m) sa nachádzajú 3 MCHÚ (prírodná rezervácia Topoľové hony, chránené areály Poľovnícky les a Bajdel), ale aj v kontakte s ramsarskou lokalitou Dunajské luhy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 943, "k_123" : 43, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah. V minulosti bol na ňu ukladaný najmä komunálny a stavebný odpad z obce. V súčasnosti je odpad vyvážaný už len občasne a plocha skládky postupne zarastá. Využívaná bola do roku 2000, neskôr bolo vydané povolenie na terénne úpravy. Povrch skládky bol následne splanírovaný a prekrytý stavebným materiálom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2380, "k_123" : 80, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bolo zistené, že znečistenie presakujúce z odpadového kanála sa šíri v smere prúdenia podzemných vôd do sedimentov, v ktorých sú situované individuálne zdroje vody a do územia, kde je umelá infiltrácia, ako významný vodný zdroj pre mesto Michalovce (pôvodná anotačná poznámka).\nKontaminácia prostredia PCB bola preukázaná viacerými prácami. Správa „Prehľad monitoringu PCB a jeho výsledky v regióne Zemplína pre účely projektu“ (Pilváňová, A., 2007) sumarizuje výsledky viacerých monitoringov, ktoré preukázali, že najmä sedimenty Strážskeho kanála sú výrazne kontaminované a predstavujú významný zdroj znečistenia pre svoje okolie. V rámci monitoringu v r. 1997-98 bolo odobratých 23 vzoriek sedimentov z okolia Chemka Strážske, pričom priemerná koncentrácia bola 265 mg\/kg PCB (suma všetkých kongenerov) a maximálna hodnota bola 4100 mg\/kg (vzorka priamo z odpadového kanála Chemka Strážskeho). V r. 1999, 2004, 2005 a 2006 sa realizoval monitoring PCB v sedimentoch odpadového kanála pri obci Voľa, pričom koncentrácie PCB (suma kongenerov (8, 28, 52, 101, 118, 138, 153, 180, 203) boli v jednotlivých rokoch nasledovné: 65,619 mg\/kg, 34,765 mg\/kg, 24,984 mg\/kg, 55,762 mg\/kg, pričom najvyššie obsahy boli charakteristické najmä pre kongenery 28, 118 a 52. Z uvedeného vyplýva, že sa zvyčajne jedná o výrazné prekročenie IT limitu (IT pre obytné zóny je 5 mg\/kg a pre priemyselné zóny 30 mg\/kg) a viac ako 10 násobné prekročenie ID limitu (ID = 2,5 mg\/kg). O tom, že sa kontaminácia PCB šíri z odpadového kanála prípadne zo samotného podniku svedčia aj výsledky monitoringu sedimentov Zemplínskej šíravy a na niektorých ďalších miestach (tok Laborec, napúšťacie kanály do Zemplínskej šíravy...). Napr. v Laborci pri obci Voľa bola v r. 1997 zistená koncentrácia PCB v sedimente 9,7 mg\/kg, v napúšťacom kanáli do Zemplínskej šíravy pri obci Zbudza bola zistená koncentrácia PCB v sedimente 9,4 mg\/kg. Priamo v Zemplínskej šírave v r. 1999 bola zistená koncentrácia PCB v sedimente 0,524 mg\/kg, v r. 2003 to bolo 1,744 mg\/kg a v r. 2005 to bolo 0,489 mg\/kg. V r. 1997-98 sa monitorovalo na 3 miestach (celkove 6 vzoriek) v rámci Zemplínskej šíravy, pričom koncentrácie PCB v sedimentoch boli z intervalu 1,2 až3,9 mg\/kg. Koncentrácie PCB v podzemnej a povrchovej vode, ako aj v pitnej vode boli tiež na niektorých miestach zvýšené, pričom niekedy prekračovali limity (0,00001 a 0,00005 mg\/l) príslušných v tom čase platných právnych predpisov a noriem (nariadenie vlády č. 491\/2002 Z. z., STN 75 7111). Podobné resp. rovnaké limity sú platné aj v súčasnosti v rámci nariadenia vlády č. 269\/2010 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že odpadový kanál predstavuje riziko ohrozenia z hľadiska šírenia kontaminácie do podzemných vôd aj povrchových vôd a tým aj do potravového reťazca. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Strážske - Chemko - odpadový kanál“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách C10-C40 a extrahovateľným organickým chlórom (EOCl). V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre C10 – C40, NO2-, TOC a cis 1,2-dichlóreténom a extrahovateľným organickým chlórom (EOCl). Na základe vykonaného hodnotenia environmentálnych a zdravotných rizík je možné konštatovať, že znečistenie zdokumentované v odpadovom kanáli Chemka Strážske predstavuje zdravotné i environmentálne riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2542, "k_123" : 54, "k_1" : 29, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa realizoval orientačný geologický prieskum životného prostredia (Šarík, M., 2017: Trenčín - Logistické centrum, Záblatie). Orientačným prieskumom bolo zistené znečistenie nepolárnymi extrahovateľnými látkami (NEL-IR). V zemine boli v rámci troch sond zistené prekročenia ID limitu (466, 501 a 561 mg\/kg sušiny) a v jednej sonde prekročenie IT limitu (1 vzorka 1790 mg\/kg sušiny)v zmysle smernice MŽP SR 1\/2015 - 7. Orientačným prieskumom v r. 2017 bolo zistené, že na lokalite sa nachádza odpad prekrytý zeminou. Charakter odpadu: komunálny s obsahom priemyselného - sklolaminátové textílie, PE fólie, guma. Odpad silne zapáchal po nafte. Podľa neoverených výpovedí miestnych obyvateľov na skládku sa odpad ukladal okolo rokov 1972-73. Odpad bol údajne prelievaný naftou a v noci spaľovaný, z tohto procesu pravdepodobne pochádzajú zistené ropné látky (NEL-IR). Odpad je prekrytý 40-60 cm hrubou vrstvou výkopovej zeminy. Okrem komunálneho odpadu sa tam nachádza aj stavebný odpad - betóny, úlomky tehál a výkopová zemina. Rozšírenie je nepravidelné, hrúbka 1,5 - 2,0 max. 2,5 m, po hladinu podzemnej vody, resp. tesne pod hladinu podzemnej vody. Zrejme sa na lokalite nachádzali ťažobné jamy na štrk, ktoré boli zavezené odpadom a prekryté výkopovou zeminou. Pred orientačným geologickým prieskumom životného prostredia sa na lokalite realizoval podrobný inžiniersko-geologický prieskum (Šarík, M., Vaník, J., Gregor, T., 2017: Trenčín - Logistická hala ASKO) v rámci ktorého sa realizovalo 8 vrtov do hĺbky 8 m a tiež dynamické penetračné sondy o hĺbke 6,0 - 8,0 m. Nasledoval doplnkový IG prieskum v rámci ktorého sa geofyzikálnymi prácami upresnil rozsah návažiek a ich rozlíšenie na komunálny odpad a stavebnú navážku. V mieste komunálneho odpadu sa realizoval prieskum skládkoveho plynu. V roku 2017 bola časť lokality sanovaná, z toho dôvodu je zaradená aj do registra C. Od marca 2018 do decembra 2019 bol na lokalite realizovaný posanačný monitoring. Koncentrácie NEL-IR, C10-C40, TOC, Síranov, B, Chloridov, CHSK-Mn v podzemnej vode neprekročili počas posanačného monitoringu indikačné ani intervenčné kritéria v zmysle Smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-7. Koncentrácie NH4+ prekročili počas posanačného monitoringu indikačné kritérium v zmysle Smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-7. Parameter NH4+ nebol predmetom sanácie environmentálnej záťaže a analyzovaný bol na základe podnetu oponenta. Podzemná voda v tejto oblasti je slabo kyslá až zásaditá (pH = 6,54 – 7,67), s hodnotami vodivosti od 63,9 mS.m-1 (S-2) do 87,8 mS.m-1 (S-1). Hodnoty oxidačno-redukčného potenciálu boli počas sledovaného obdobia väčšinou plusové, čo poukazuje na oxidačné prostredie. Koncentrácie rozpusteného kyslíka sa pohybovali od 3,69 mg.l-1 do 7,99 mg.l-1. Z výsledkov monitorovania vyplýva, že lokalita je úspešne sanovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 77, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepovolená skládka s plochou cca 240 x 60 m vznikla navážaním najmä komunálneho a stavebného odpadu z obce Valaská a tiež navážaním škvary a popola, ktorý vznikal ako odpad pri výrobnom procese v zlievarni v Hronci. Nachádza sa v blízkosti železničnej trate a rieky Hron. Rekultivácia skládky sa neplánuje a jej povrch postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2594, "k_123" : 65, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti sa nachádzajú staré banské štôlne a haldy. Rudná žila sledovaná tromi štôlňami má zhruba severojužný smer. Žilová výplň je tvorená hlavne kremeňom a rudnými nerastami, z ktorých sú dominantné antimonit, sfalerit a galenit. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 851, "k_123" : 43, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nevhodne skladované látky boli z lokality odstránené ešte v roku 1996. Areál je v súčasnosti zrekonštruovaný a patrí spoločnosti EISSMANN Automotive Slovensko s.r.o. V rokoch 2019 - 2022 bol realizovaný projekt geologickej úlohy \"Geologický prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže SI (006) \/ Holíč - areál bývalých Ľanárskych a konopárskych závodov\". Prieskumnými prácami bolo zistené, že v areáli bývalých ĽaKZ a ich blízkom okolí boli v zeminách plošne identifikované nadlimitné obsahy ropných látok (NEL-IR, NEL-UV a C10-C40). Znečistenie bolo navyše identifikované iba v biologickej kontaktnej zóne (0 - 2 m p. t.). Z organických látok bolo zistené mierne prekročenie ID kritéria (v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7) pre benzo(a)pyrén a to len v jednej vzorke v priemyselnom areáli. Znečistenie kovmi sa prejavilo mimo areálu závodov v jednej vzorke zeminy pre Pb, Cu a Sn. V pôdnom vzduchu boli okrem NEL zistené BTEX a ClU, ktoré však boli bodového charakteru. Podzemná voda v skúmanom území nebola znečistená, výnimkou bolo len bodové znečistenie TOC nad ID kritérium. Plošné znečistenie sa predpokladá v prípade zemín, no najmä dnových sedimentov koryta bezmenného toku za ĽaKZ v prípade ropných látok, potenciálne toxických prvkov a pravdepodobne aj PAU. Primárne zdroje znečistenia sa už v súčasnosti v areáli závodov nenachádzajú. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že v skúmanom území nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Na základe vysokých koncentrácií ropných látok, niektorých kovov a PAU v zeminách a dnových sedimentoch bezmenného koryta v extraviláne za priemyselným areálom je navrhované túto časť lokality monitorovať. V prípade, že monitorovanie nepreukáže plošne väčšie znečistenie ako to zo zisteného geologickým prieskumom, je navrhované lokalitu vyradiť z REZ-časti A. V prípade, ak by sa monitorovaním potvrdil väčší rozsah znečistenia, je navrhované lokalitu preklasifikovať a následne preradiť do REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 280, "k_123" : 72, "k_1" : 37, "k_2" : 18, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza zinkovňa (povrchová úprava kovov) a tiež stredisko mechanizácie. Od roku 2005 sa zmenila technológia zinkovania a chlórované rozpúšťadlá sa už nepoužívajú. Je možnosť kontaminácie z predchádzajúcej výrobnej činnosti. V tesnej blízkosti západne od areálu družstva preteká Podhradský potok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 508, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka v bezprostrednej blízkosti vodného toku, čiastočne prekrytá zeminou ale neuzatvorená, bez hodnoverných údajov o kontaminácii podzemných a povrchových vôd. V súčasnosti je uložený nový BO a stavebný odpad. Lokalita sa nachádza v CHKO Východné Karpaty a v bezprostrednej blízkosti CHVÚ Laborecká vrchovina." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 200, "k_123" : 59, "k_1" : 35, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uvedenú skládku odporúčame odstrániť lebo je veľká pravdepodobnosť šírenia nákazlivých chorôb, možnosť znečistenia podzemných vôd. Skládka je nelegálna vytvorená za rómskou osadou a je viditeľná zo železničnej trati. Podľa aktuálnych ortofoto snímkov sa skládka nachádza v celom priestore rómskej osady." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 275, "k_123" : 81, "k_1" : 37, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza ČS PHM s podzemnými nádržami, opravárenské dielne. Je možnosť kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody vplyvom dlhodobej manipulácie s pohonnými hmotami a vplyvom údržby a prevádzky motorových vozidiel, nie sú však dostupné žiadne monitorovacie ani prieskumné práce z lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2349, "k_123" : 60, "k_1" : 28, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2001 bol v areáli závodu a jeho okolí realizovaný audit, ktorého súčasťou bol aj prieskum zameraný na zhodnotenie kvality podzemnej vody. Medzi potenciálne zdroje kontaminácie boli označené studená a teplá valcovňa, ich dielne, regeneračná stanica HCL, centrálny sklad vykurovacieho oleja, mostáreň, skládky rúd a uhlia, koksovňa, suchá skládka oceliarenského popolčeka, oceliareň, kyslíkareň a tepláreň. Monitorovacie vrty boli navrhnuté tak, aby čo najlepšie zachytávali šírenie kontaminantov (v smere prúdenia podzemnej vody). Prieskumnými prácami bolo zistené, že narastá transport uhľovodíkov a ďalších kontaminantov z výrobní chemikálií (benzén, fenol, koks) v smere prúdenia podzemnej vody a presahuje hranicu areálu závodu. Údaje z vrtov v okolí koksovne tiež potvrdili silnú kontamináciu územia. Rozbormi vody z ďalších dvoch vrtov preukázali migráciu Cu a Hg v severnej časti závodu. Orientačným geologickým prieskumom realizovaným v r.2003 (Masiar, et al., 2003) bolo zistené výrazné znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia a tiež aj zistenie, že zriadením podzemných tesniacich stien v okolí mokrej a suchej hlady a hydraulickej clony došlo k zmene režimu podzemných vôd vo vnútri a v okolí závodu, vzdutiu hladiny podzemnej vody na návodnej strane PTS, čiastočne eliminovanému prevádzkou hyddraulickej clony, zloženej z 10 čerpacích studní. Naopak, na vzdušnej strane PTS došlo k poklesu hladiny podzemnej vody až o 2 m. Zo záverov prieskumných prác a výsledkov monitoringu vyplýva, že zriadením PTS okolo odkalísk mokrej haldy a v okolí suchej hlady a prevádzkou hydraulickej clony sa významným spôsobom podarilo zamedziť šíreniu znečistenia z prevádzok odpadového hospodárstva U.S.Steel Košice. Interný aj externý monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný v bývalých VSŽ Košice bol po prevzatí spoločnosťou U.S.Steel Košice v roku 2001 rozšírený a zahŕňa viac než 110 objektov. Hlavným cieľom je sledovať kvalitu podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1095, "k_123" : 32, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V čase obhliadky lokality boli z priestoru hnojiska jasne identifikovateľné výtoky hnojovice, ktoré sa sústreďovali do odvodňovacej ryhy pozdĺž miestnej komunikácie. Únik hnojovice by mohol spôsobiť kontamináciu horninového prostredia a následne podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 407, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti skladovali zaolejované železné špony (emulzie na báze oleja) na čiastočne spevnenej ploche z betón. panelov v otvorených nádobách, z ktorých špony pretŕčali a vypadávali. Plocha je nezastrešená, miestami vidieť malé olejové škvrny na paneloch." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 409, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum susedných KZ (Ušiaková, Schwarz, 2003) zistil kontaminácia zemín a podzem. vôd chrómom. Podobná kontaminácia môžeme predpokladať aj na tejto lokalite (aj kvôli smeru prúdeniu podzem. vôd). Skládka je na brehu vodohosp. význ. toku. Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2072, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 19, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "DEPO s nádržami na naftu a stáčisko sú v OP III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych a stolových vôd Baldovce, v povodí vodohosp. významného potoka Margecianka. V okolí 800 - 1200 m sú 4 maloplošné chránené územia. Znečistenie podzemných vôd je nízke a nie je veľmi rozsiahle." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 99, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pôvodná skládka v Hlbokom je už uzatvorená, ale ďalej sa stále vyváža hlavne KO neriadene priamo ku potoku, ktorého neustále pribúda. Bez izolácie, drenážneho systému, povrchového tesnenia a indikačného systému. Odporúčame prieskum geol. činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 362, "k_123" : 55, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 22, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2001 bol v areáli závodu a jeho okolí realizovaný audit, ktorého súčasťou bol aj prieskum zameraný na zhodnotenie kvality podzemnej vody. Medzi potenciálne zdroje kontaminácie boli označené studená a teplá valcovňa, ich dielne, regeneračná stanica HCL, centrálny sklad vykurovacieho oleja, mostáreň, skládky rúd a uhlia, koksovňa, suchá skládka oceliarenského popolčeka, oceliareň, kyslíkareň a tepláreň. Monitorovacie vrty boli navrhnuté tak, aby čo najlepšie zachytávali šírenie kontaminantov (v smere prúdenia podzemnej vody). Prieskumnými prácami bolo zistené, že narastá transport uhľovodíkov a ďalších kontaminantov z výrobní chemikálií (benzén, fenol, koks) v smere prúdenia podzemnej vody a presahuje hranicu areálu závodu. Údaje z vrtov v okolí koksovne tiež potvrdili silnú kontamináciu územia. Rozbormi vody z ďalších dvoch vrtov preukázali migráciu Cu a Hg v severnej časti závodu. Orientačným geologickým prieskumom realizovaným v r.2003 (Masiar, et al., 2003) bolo zistené výrazné znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia a tiež aj zistenie, že zriadením podzemných tesniacich stien v okolí mokrej a suchej hlady a hydraulickej clony došlo k zmene režimu podzemných vôd vo vnútri a v okolí závodu, vzdutiu hladiny podzemnej vody na návodnej strane PTS, čiastočne eliminovanému prevádzkou hyddraulickej clony, zloženej z 10 čerpacích studní. Naopak, na vzdušnej strane PTS došlo k poklesu hladiny podzemnej vody až o 2 m. Zo záverov prieskumných prác a výsledkov monitoringu vyplýva, že zriadením PTS okolo odkalísk mokrej haldy a v okolí suchej hlady a prevádzkou hydraulickej clony sa významným spôsobom podarilo zamedziť šíreniu znečistenia z prevádzok odpadového hospodárstva U.S.Steel Košice. Interný aj externý monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný v bývalých VSŽ Košice bol po prevzatí spoločnosťou U.S.Steel Košice v roku 2001 rozšírený a zahŕňa viac než 110 objektov. Hlavným cieľom je sledovať kvalitu podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 558, "k_123" : 64, "k_1" : 39, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumné práce uskutočnené v roku 1992 potvrdili kontamináciu ClU v zeminách, podzemnej vode ako i obsah TCE v pôdnom vzduchu. Tieto skutočnosti indikujú rozsiahlejšie znečistenie CLU v zložkách ŽP v danej lokalite." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 413, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (7500 m3) na ľavom brehu potoka je zrekultivovaná zahrnutím. Sú tam nové nelegálne vývozy KO, SO. Bola zaradená k rizikovým skládkam v \"Hodnotení existujúcich skládok okresu L. Mikuláš\" (Vrábľová et al., 1994). V okolí sú zosuvy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 714, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (2000 m3), patrila k rizikovým skládkam v okrese. Je zahrnutá, zarastená. Miestami vytŕča KO. Je na hranici s OP TANAP-u a s TANAP-om. Skládka je na ľavom brehu Lúčneho p., ktorý je ľavostr. prítokom vodohosp. význam. toku Biely Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 379, "k_123" : 55, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO, SO, má objem väčší ako 500 m3. Je tam KO, SO a pod. (fľaše od oleja, azbestovocementový odpad...). Skládka sa nachádza v OP III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych a stolových vôd Baldovce, bezprostredne pri Vavrincovom potoku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1982, "k_123" : 65, "k_1" : 27, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zdrojom znečistenia je hlavne rampa na umývanie\/opravu áut, v okolí ktorej bolo počas obhliadky vizuálne zistené znečistenie ropnými látkami. V minulosti bola podnikateľovi udelená pokuta od ObÚŽP za nesprávnu manipuláciu s ropnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 521, "k_123" : 86, "k_1" : 33, "k_2" : 38, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku o ploche 138x50 m klasifikujeme ako EZ, vzhľadom na to, že priesakové vody sú zo skládky odvádzané prostredníctvom horizontálnych vrtov voľne do okolitého prostredia a galvanické kaly boli na základe rozborov klasifikované ako nebezpečné odpady. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskum bol sústredený na plochu kazety, kde sú uložené galvanické kaly a na predpolie skládok (v tesnej blízkosti je situovaná rekultivovaná skládka komunálneho odpadu), kde bolo v minulosti indikované potenciálne znečistenie a kde sa vzhľadom na miestne geomorfologické, geologické a hydrogeologické pomery predpokladala jeho potenciálna migrácia. Prieskumom bolo zistené znečistenie horninového prostredia v pásme prevzdušnenia do hĺbky cca 1 m p.t. ťažkými kovmi nad IT limit v ukazovateľoch Cr, Cu, Ni, Pb, Zn. Bolo zistené aj bodové znečistenie zóny aerácie horninového prostredia NEL-IR, NEL-UV a C10-C40, ktoré presahovalo IT limity. Znečistenie horninového prostredia presahujúce ID alebo IT limity je plošne viazané na priestor kazety skládky s uloženými galvanickými kalmi. V priestore kazety bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT limitov v ukazovateľoch Ni, B a TOC. Zo záverov analýzy rizika vyplynula potreba realizovať sanáciu environmentálnej záťaže a boli stanovené ciele a cieľové hodnoty sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.515\/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 653, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Poznámka z r 2008: Odporúčame prieskumom overiť indíciu, podľa ktorej do vyťažených priestorov boli ukladané aj autobatérie. Doplnenie v r. 2017: Z komunikácie s METAL-ECO SERVIS, spol. s r.o. vyplýva, že neboli nikdy autobatérie cielene ukladané do vydobytých priestorov. Jednalo sa iba o jeden prípad, kedy zlyhal ľudský faktor a ihneď po zistení boli odstránené. Najväčší rozsah novodobej banskej a geologicko-prieskumnej činnosti začal v oblasti na prelome 50-tych rokov 20. storočia. Ťažilo sa prakticky len ložisko Sb-rúd – Kolársky vrch - veľmi rozsiahla geologicko-prieskumná činnosť sa prejavila na úpravách terénu a zrejme aj na kontaminácií pôd a povrchových vôd. Realizovali sa stovky povrchových a podzemných vrtov, tisíce metrov banských diel, komínov, banských komôr, výkopových prác a s nimi súvisiacich prístupových ciest, plošných úprav terénu, plošín pre vrtné práce a ústia štôlní či háld. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (P. Tupý, J. Schwarz, R. Hovorič, A. Lichý in Tupý et al., 2015) bola overená kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody najmä antimonom, arzénom prekračujúca intervenčné limity. Znečistenie kovmi bolo zistené aj v povrchovej vode. Predmetné znečistenie súvisí s predchádzajúcou banskou činnosťou na lokalite a v jej širšom okolí. Povrchový lom bol v čase spracovania záverečnej správy citovanej úlohy likvidovaný (zavážaný) spoločnosťou METAL-ECO SERVIS, spol. s r.o., ukladaním inertného materiálu (výkopové zeminy, stavebný odpad). Uvedená spoločnosť mala okrem rekultivácie lomu v DP Pezinok likvidovať a zabezpečiť staré banské diela a monitorovať výtoky banských vôd v rozsahu, v akom mu to nariadil Okresný úrad v Pezinku, odbor životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 729, "k_123" : 75, "k_1" : 35, "k_2" : 25, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ekologickým auditom bolo zistené znečistenie podzemných vôd aj zemín. NEL-IR v podzemnej vode vo vrte M-1 (63.5 mg\/l) prekračovalo IT limit, vo vrte M-3 bola voľná fáza RL (cca 1 mm). IT limit zemín pre NEL-IR bol tiež prekročený vo vrte M-1 6960 mg\/kg a M-3 3030 mg\/kg. V roku 2008 bol realizovaný odber odpadovej vody z lapolu, ale vo vzorke nebolo zistené prekročenie ani ID limitov pre podzemnú vodu pre NEL. Nie je známe, či boli odoberané aj vzorky podzemnej vody z monitorovacích vrtov. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný prieskum znečistenia, ktorým bolo zistené znečistenie zmeín prekračujúce ID kritériá pre NEL-IR a znečistenie podzemných vôd prekračujúce ID a IT kritériá pre NEL-IR a C10-C40. Hlavným zdrojom znečistenia sa javí sekundárne znečistenie ropnými látkami v okolí stáčacej šachty a úložiska nádrží. Z aktualizovanej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné žiadne environmentálne ani zdravotné riziko. Naďalej prebieha monitoring kvality podzemných vôd, kvartálne na 6 vrtoch po dobu 3 rokov pre ukazovateľ NEL-IR a vybrané fyzikálno-chemické ukazovatele. Z výsledkov monitorovania lokality, ktoré sú zhrnuté v ročnej hodnotiacej správe (Oroszlány, J., et al., 2021) vyplýva, že na danej lokalite pretrváva kontaminácia podzemnej vody ropnými látkami. Z daného dôvodu je preto lokalita aj naďalej odporúčaná na monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 6 vrtov určených rozhodnutím MŽP SR a doplňujúcich vrtov S-3 a S-4 na základe interného rozhodnutia Slovnaftu v intervale 4x ročne.\nPočas takmer 5 ročného monitorovania v poslednom období (2017 - 2021) v 6 objektoch bol iba 2 x krát prekročený IT limit a 6 x ID limit pre NEL-IR. Počas posledných 5 kôl ani raz neboli prekročené limity podľa smernice MŽP SR č. 1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 768, "k_123" : 60, "k_1" : 32, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2006 bol v areáli cukrovarov realizovaný prieskum geologických faktorov ŽP, ktorým bolo zistené prekročenie NEL nad IT hodnotu v podzemnej vode a zemine. Najväčšie znečistenie bolo zaznamenané v okolí nadrží na H2SO4 a kesónov na melasu. Po roku 2008, kedy bol areál predaný sa začala na lokalite výstavba nákupného centra. Nie je však známe, či stavebné a búracie práce spojené s výstavbou centra zahŕňali aj odstránenie zdrojov znečistenia a sanáciu horninového prostredia a podzemnej vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR! boli okrem iných prác vybudované 4 monitorovacie HG vrty. Všetky vrty sú situované v indikačnej oblasti (vo vzťahu k danej EZ), mimo areál bývalých cukrovarov. V priebehu monitorovacieho obdobia (2015-2020) bolo vo vzorkách podzemnej vody z novovybudovaných vrtov zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/201-7) v ukazovateľoch CHSK-Mn, NH4+ a TOC. Kontaminácia podzemnej vody NEL nebola zistená. Vo vzorke pôdy odoberanej na SZ okraji skúmanej lokality bolo zistené prekročenie IT kritéria pre As, ktoré však pravdepodobne nesúvisí s činnosťou cukrovarov, ale jeho pôvod je pravdepodobne v čiernych skládkach, ktoré vznikli po ukončení činnosti cukrovarov. Vo vzorkách povrchovej vody odoberanej z rieky Rimava \"nad\" a \"pod\" areálom cukrovarov nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. z čoho vyplýva, že lokalita s najväčšou pravdepodobnosťou neovplyvňuje kvalitu vody v povrchovom toku Rimava." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 272, "k_123" : 83, "k_1" : 42, "k_2" : 20, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli ZVS bola prieskumnými prácami v roku 1994 zistená kontaminácia podzemnej vody TCE nad IT kritériá. V januári 1994 bolo zahájené sanačné čerpanie podzemnej vody, ktoré bolo ukončené v júni 1994. Aj napriek sanačným prácam bola kontaminácia naďalej prítomná a bolo odporúčané pokračovať v sanačnom čerpaní až do augusta 1995. Medzitým došlo k zmenám vo výrobe a k prenájmu častí závodu, takže údaje o ďalších prácach v areáli ZVS nie sú k dispozícii. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž IL (005) Dubnica nad Váhom – ZVS“, ktorým bolo potvrdené znečistenie zemín nad hodnoty IT priemyselné zóny ropnými látkami reprezentovanými koncentráciami NEL-IR v biologickej kontaktnej zóne a v pásme prevzdušnenia pod kontaktnou zónou. ID hodnoty koncentrácií v zeminách boli prekročené v biologickej kontaktnej zóne pre látky C10-C40, Hg, Pb a Zn. V pásme nasýtenia Cd – lokálne v okolí vrtu DBH-5. V podzemnej vode boli zistené koncentrácie NEL-IR nad hodnoty IT vo viacerých ohniskách znečistenia. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. V závere ZS sa odporúča domapovať rozsah a mieru znečistenia v dôsledku plošného rozsahu areálu ZVS. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 676, "k_123" : 95, "k_1" : 39, "k_2" : 36, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozsiahla kontaminácia podzemnej vody v juhovýchodnej časti mesta chlórovanými uhľovodíkmi je známa od 90tych rokov 20. storočia. V rámci dotknutej lokality a v jej okolí bolo realizovaných viacero prieskumných prác zameraných na zistenie rozsahu kontaminácie zemín a podzemnej vody (Tupý et al., 2002; Schwarz et al., 2004; Masiar et al., 2009; Kminiaková et al., 2014). Z výsledkov uvedených prác vyplýva, že dominantným kontaminantom v podzemnej vode sú alifatické chlórované uhľovodíky. Menej významnými kontaminantmi sú BTEX (benzén, etylbenzén), PAU (benzo(a)pyrén, chryzén) a NEL. Novšie údaje o znečistení v oblasti kontaminačného mraku, ktorého predpokladaný pôvod je areál bývalej Chirany, poskytla práca Kminiaková et al., 2014, v rámci ktorej bol realizovaný prieskum v okolí VD Tvorba, situovaný cca 300 m južne od areálu Chirany. Na základe získaných výsledkov bolo v roku 2014 konštatované (Kminiaková, et al., 2014), že prúdením podzemných vôd došlo k transportu znečistenia a jeho čiastočnej zmene vplyvom procesov miešania, disperzie a sorpcie ako aj v dôsledku rozpadu a degradácie znečisťujúcich látok došlo k zníženiu primárneho člena (PCE) a naopak k zvýšeniu ďalších rozpadových členov (TCE a DCE). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej repulibky\" boli okrem iných prác vybudované aj ďalšie nové monitorovacie vrty s následným odberom vzoriek podzemnej vody. Z výsledkov vyplýva, že neustále pretrváva kontaminácia podzemnej vody najmä ClU-1,2cis-dichlóreténom, trichlóreténom a chlóreténom, ktorých koncentrácie prekračujú IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Plošný rozsah kontaminácie podzemných vôd je veľký a transportom sa znečisťujúce látky dostali cca 2 km južne od bývalého zdroja znečistenia a v súčasnosti sa najvyššie zistené koncentrácie DCE vyskytujú v okolí záhradkárskej oblasti Sĺňava a zimného štadióna (Slaninka, et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 292, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepoznáme zloženie kontaminantu, z RSO je ale známe, že sú tam aj minerálne kaly. Obsah NH4 (1,11 mg\/l) bol relatívne vysoký v toku (N-NH4 = 0,86 mg\/l, 3. trieda podľa STN). Analýza zo správy Súbor máp geofaktorov...(Pramuka et al., 2004)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 421, "k_123" : 49, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Relatívne veľká skládka KO (12000 m3) je bezprostredne nad Jaloveckým potokom. Odpad za zosúva (resp. ho sypú) do potoka. Skládka by mala byť monitorovaná. Nie sú údaje z analýz, ale skládka možným znečistením ohrozuje podzemné aj povrchové vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 889, "k_123" : 48, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli BUS KARPATY je nefunkčná ČSPHM, ale nádrže ostali v zemi. Ohrozuje sa tým kvalita podz. a povrch. vôd. ČSPHM je v povodí vodohosp. význ. toku Jakubianka, v OP II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych a stolových vôd Nová Ľubovňa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2490, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli bola v minulosti obaľovačka bitumenových zmesí, ktorá bola v prevádzke od 70tich rokov 20. storočia a jej činnosť bola ukončená po odkúpení areálu Inžinierskymi stavbami a.s. v roku 2008. V priestore obaľovačky bola v minulosti realizovaná aj sanácia. Obaľovačka je zaradená ako samostatná lokalita v REZ - časti C, nakoľko sa predpokladá, že v súčasnosti už neprispieva k znečisteniu danej oblasti, alebo sa na ňom podieľa len minimálne (zvyškové znečistenie). V r. 2014 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia v areáli Inžinierskych stavieb a.s. v Košiciach. V okolí vrtu ISM-1 bolo zistené veľmi intenzívne znečistenie a obsah kontaminantov v zeminách vysoko prekračoval hodnotu IT (niektoré až tisícnásobne). V navážke v okolí vrtu VS-2 bol zistený obsah celkovo 13tich uhľovodíkov zo skupiny PAU, ktorých obsah prekračoval IT kritérium (znečistenie PAU pochádza z bývalej činnosti impregnácie železničných pražcov). Znečistenie sa v zóne nasýtenia šíri od vrtu ISM-1 v smere prúdenia podzemných vôd JV smerom. V podzemných vodách bolo najintenzívnejšie znečistenie zaznamenané vo vrte ISM-1 a to v 16tich ukazovateľoch. Znečistenie sa od miesta dechtových nádrží šíri v smere prúdenia podzemnej vody. Rozsah kontaminácie vôd je spôsobený činnosťou, ktorá v areáli prebiehala v minulosti. V podzemnej vode sa však vyskytuje aj znečistenie ukazovateľom TOC, ktoré je väčšieho plošného rozsahu. Vyskytuje sa aj vo vrte, ktorý je situovaný proti smeru prúdenia podzemnej vody. Na základe výsledkov prieskumu bola vypracovaná aj analýza rizika znečisteného územia. Zdroje znečistenia boli v rámci prác odstránené, avšak v budúcnosti bude potrebné vykonať ďalšiu etapu sanačných prác, ktoré by mali byť zamerané na odstránenie kontaminácie z horninového prostredia a podzemnej vody. Predpokladaná doba navrhovanej sanácie je 36 mesiacov. Na monitorovanie kvality podzemnej vody majú slúžiť vrty ISM-1 až ISM-5." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 392, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je iba zahrnutá, veľká (25000 m3), nedostatočná evidencia odpadu. Skládkovala sa napr. aj škvara, troska a popol zo spaľovania uhlia, koksu, odpad z PVC, železný šrot vrátane dopr. prostriedkov a zariad. určených na využ. ako druh. suroviny." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1990, "k_123" : 33, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli PD sa nachádza ČS PHM s jednoplášť. nádržami.. Vodárenský zdroj údajne nebol negatívne ovplyvnený, lebo hladina podzem. vody je relatívne hlboko (viac ako 20 m) a pravdepodobne smer prúdenia podzemných vôd nie je od ČS PHM smerom k zdroju." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 652, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj štôlňa Ján III. bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu. Odporúčali úpravu odtoku banskej vody.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 615, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ - časti A na základe blízkosti k vodným tokom, ako aj jej situovanie v CHVO Beskydy a Javorníky. Na lokalite je uložených cca 1100 m3 odpadu, ktorý je však prekrytý vrstvou zeminy a plocha je zarastená náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 389, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s OP (do 31.7. 1996) - 12000 m3, je iba zahrnutá, miestami trčí odpad, ale je tu aj nový, možno nebezpečný odpad (chladnička, 100 l plechový sud...). Skládka je na brehu vodohosp. význ. toku Dúbravka, v OP NP Nízke Tatry. V okolí sú mokriny." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2079, "k_123" : 75, "k_1" : 31, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ - časti A, do REZ - časti B. V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch olejárne, skladov olejov, umyvárky a naftového hospodárstva. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný prieskum životného prostredia, ktorým bolo zistené intenzívne znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia aj pásma nasýtenia a tiež podzemnej vody presahujúce IT kritériá. Prioritným kontaminantom bol NEL a C10-C40. Na základe výsledkov geologických prác bola preukázaná aktuálnosť environmentálneho rizika pre receptory v kontaktnej zóne lokality, v skúmanom území bola zároveň prítomná voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Nasledovala sanácia lokality, pričom práce boli realizované najmä spôsobom in situ, v kombinácii niekoľkých sanačných metód. K 31.10.2015 skončili všetky terénne sanačné práce. Sanačnými prácami boli dosiahnuté cieľové hodnoty sanácie podzemnej vody a zemín. Navrhované je realizovať posanačný monitoring po dobu 5tich rokov. Po predložení priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B a ostane zaradená v REZ-časti C. Stav zaradenia lokality v B časti registra (klasifikácia) je na základe výsledku prieskumných prác (t.j. stav pred sanáciou)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2075, "k_123" : 83, "k_1" : 35, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2007-2008 bol na lokalite realizovaný \"Projekt na vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s.\" (Vrana, K., et al., 2008). Od roku 2009 do roku 2014 bol na lokalite realizovaný monitoring kvality podzemnej vody (Auxt, A., et al., 2014). V októbri 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže PO(008)\/Prešov-rušňové depo (SK\/EZ\/PO\/692)\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov predchádzajúcich prieskumných a monitorovacích prác ako aj geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe (Tupý, P., et al., 2019) vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie horninového prostredia v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Znečisťujúcimi látkami sú NEL a C10-C40. Najvýznamnejšie znečistenie v horninovom prostredí je situované priamo pod betónovou plochou úložiska nafty, kde bola identifikovaná fáza ropných látok. Prítomnosť ropných látok bola v podzemnej vode potvrdená len lokálne v oblasti čerpacej stanice a úložiska nafty. Výnimkou je prítomnosť voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody v staršom monitorovacom vrte PrV-2, situovaného pri kotolni." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 299, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Relatívne veľká skládka, najmä KO v koryte potoka a v jeho okolí na veľkej dĺžke. Objem viac ako 1000 m3. Skládka je prakticky pozdĺž celej rómskej osady v koryte a na brehu Vojnianskeho p., ktorý o cca 1 km ústí do vodohosp. význam. toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2610, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!\nMedzitým sa dodatočne zistilo, že lokalita je v areáli firiem Akutrade a Fourtrade a preto sa pravdepodobne jedná o duplicitu. T. j. jedná sa o hutu. Lokalita bude zrejme vyradená z IS EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 693, "k_123" : 56, "k_1" : 20, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola registrovaná v NEAP III., SIŽP - znečistenie ropnými látkami. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže PO (009) \/ Prešov – SOLIVARY SK\/EZ\/PO\/693“, z ktorého vyplýva, že na lokalite bolo identifikované znečistenie parametrami NEL-IČ, C10-C40, celkový dusík a chloridy. Ropné látky (frakcie) sú najväčším znečisťovateľom horninového prostredia, nakoľko prekročili IT kritériá. V podzemnej vode sa ropné látky vyskytovali iba bodovo, taktiež znečistenie amónnymi iónmi a sírou bolo identifikované bodovo. Primárnym kontaminantom podzemnej vody sú chloridy. Vzorky vody z povrchové toku obsahovali minimálne množstvá kontaminantov, v dnových sedimentoch nebola preukázaná žiadna kontaminácia. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita nepredstavuje environmentálne ani zdravotné riziko pri súčasnom využití územia. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Zhotoviteľ prieskumných prác vybral ako najvhodnejší sanačný koncepčný variant nulový variant – monitorovanú prirodzenú atenuáciu. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 541, "k_123" : 72, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zdrojom kontaminácie je kalové pole, ktoré bolo v prevádzke od roku 1986 až do roku 1991. Nádrž o objeme 22000 m3 bola vybudovaná z prírodných materiálov (ílov). Na skládke bol ukladaný odpadový trichlóretylén, odpad z nanášania náterových hmôt a ropné kaly z čistiarne odpadových vôd. V súčasnosti je to vodná plocha s rozmermi cca 165x35 m. V blízkosti kalového poľa sa nachádza skládka TKO. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iného vybudovaný monitorovací systém pre sledovanie kvality podzemnej vody pozostávajúci zo 4 nových HG vrtov. V rámci prác bola odoberaná vzorka dnových sedimentov z dna nádrže, pričom vo vzorke bol zistený zvýšený obsah Ni a Zn, ktorý prekračoval ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V tejto vzorke jemného kalu bol zistený aj vysoký obsah NEL prekračujúci IT kritérium až 96 násobne. Vo vzorke podzemnej vody z novovybudovaného indikačného vrtu VN15-4 situovaného priamo pod kalovým poľom bol zistený zvýšený obsah TOC a CHSK-Mn prekračujúci IT kritériá. Toto znečistenie však môže súvisieť aj s poľnohospodárskou činnosťou. Na lokalite je odporúčané realizovať monitoring podzemnej vody prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov. Uznesením vlády SR č.397\/2017 zo 6.9.2017 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2036, "k_123" : 52, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené značné znečistenie hlavne zemín ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Z prieskumu v blízkosti zdrojov znečistenia vyplýva striedavé prekračovanie IT limitov NEL a ClU v podzemných vodách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 807, "k_123" : 50, "k_1" : 34, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je rozsiahla a situovaná v území s veľmi vysokým ohrozením podzemných vôd, obklopená rodinnými domami so záhradami. Počas zrážok je v priamom kontakte s mŕtvym ramenom. Územie bolo zavozené aj odpadom z podniku Duslo Šaľa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 251, "k_123" : 78, "k_1" : 29, "k_2" : 28, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo voľne prístupných priestoroch s poškodenou strechou, je uložených na priepustnej podlahe cca 2,5 tony rôznych agrochemikálií. Časť obalov je poškodených a prípravky sú voľne na podlahe. Je možnosť ich rozpúšťania a vyplavovania zrážkovou vodou. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. z výsledkov prieskumu vyplýva, že na území v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách, podzemných, povrchových vodách a dnových sedimentoch identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a vybraných kovov nad ID a IT kritériá v zmysle smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Znečistenie bolo zistené iba vo vodnom výluhu z betónovej podlahy. Išlo o dva triazínové pesticídy: atrazín a prometon. Na lokalite bolo zistené typické znečistenie, ktoré pôvod je pravdepodobne v poľnohospodárstve. Amónnymi iónmi boli nad ID kritérium znečistené vzorky podzemnej vody z vrtov HG-3, HG-4, nad IT kritérium z vrtu HG-2. Analýzou rizika bolo preukázané, že na lokalite nie je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia z pesticídneho skladu podzemnou vodou, rovnako nie je pre biologickú kontaktnú zónu a ani nebolo potvrdené zdravotné riziko v zmysle smernice. Z daného dôvodu nebol navrhovaný ani sanačný zásah a bola odporúčaná likvidácia starých pesticídov, ktoré sú ešte umiestnené v sklade. Navrhovaný je tiež pravidelný monitoring po dobu 5tich rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2805, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa údajne (podľa pamätníkov - starších obyvateľov obce) ukladal nebezpečný odpad z bývalých CHZJD do jamy bývalého štrkoviska. Odpad sa tam ukladal cca v období 1964 - 1966. Následne bol odpad prekrytý zeminou a ornicou. V súčasnosti je tam pole, kde sa pestujú plodiny. V minulosti (pred uložením odpadu) bola štrková jama vytvorená tak, že pridružená výroba v priľahlom areáli bývalého družstva využívala štrk na výrobu betónových prefabrikátov (skruží). Ťažbou štrku sa vytvorila jama o rozmeroch cca 120 m x 60 m x 6 m (dĺžka x šírka x hĺbka). Na dne jamy bola hladina podzemnej vody, čo korešponduje s informáciou, že v tejto oblasti je hĺbka hladiny podzemnej vody cca 3 - 5 metrov pod terénom. Následne po ukončení ťažby štrku bola jama vyplnená odpadom z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Odpad bol do jamy údajne ukladaný v rôznych nádobách (fľaše, sudy a pod.) a vreciach. Následne bol odpad prekrytý zeminou. V súčasnosti vizuálne nie je vidieť žiadne prejavy znečistenia, niekedy je údajne pozorované poklesávanie pôdy v mieste bývalej štrkovej jamy podľa čoho sa dá identifikovať priestor bývalej štrkovej jamy. Počas terénnej obhliadky to nebolo pozorovateľné. Treba brať do úvahy aj to, že lokalita sa nachádza v CHVO Žitný ostrov a v bezprostrednej blízkosti OP II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Šamorín - Čilistov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 420, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka mala objem 3000 m3, je iba zahrnutá, je na lokalite s vysokou hladinou podzem. vody (mokriny), v alúviu Prosiečanky. Bola zaradená k rizikovým skládkam v rámci \"Hodnotenia existujúcich skládok okresu L. Mikuláš\" (Vrábľová, Lenártová, 1994)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 885, "k_123" : 63, "k_1" : 32, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka má objem cca do 2000 m3. Je na veľkej ploche (cca 7000 m2), je rozťahaná, nesúvislá, medzi obcou a riekou Poprad, je tam KO, SO, je čiastočne zahrnutá, zarastená, zapácha. Je iba pár metrov až desiatok metrov od vodohosp. význ. rieky Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 174, "k_123" : 76, "k_1" : 36, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza deemulgačná stanica, po rekonštrukcii, ale možná kontaminácia z minulosti, vo výrobnej hale je vymenená podlaha ale tiež je možná kontaminácia z minulosti. Odporúčame geologický prieskum ŽP. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Urban, O., et al., 2020). V rámci prieskumných práv boli lokalizované bodové miesta znečistenia podzemnej vody a to najmä kovmi (Al, B, Be, Ni, As a BA) a tiež TOC a CHSK-Mn, ktorých koncentrácie v niektorých prípadoch prekračovali ID, resp. IT kritériá pre podzemnú vodu v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané vo vrtoch HGR-2, HGR-5, HGR-6, HGR-7 a HGR-9. Určenie zdroja znečistenia nie je jednoznačné vzhľadom na charakter znečisťujúcich látok a fluktuáciu ich koncentrácií. Ohnisko znečistenia PV sa aktuálne nachádza v okolí vrtu HGR-5. Znečistenie podzemnej vody rizikovejšou látkou (As) predstavuje plochu 48 256 m2. Znečistenie horninového prostredia nebolo zistené. Na lokalite nebola potvrdená prítomnosť potenciálnych znečisťujúcich látok - ropných uhľovodíkov. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je preto potrebná sanácia územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3632\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 5tich monitorovacích vrtov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2744, "k_123" : 67, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ spôsobená ako historickou (aj nedávnou) banskou činnosťou, výrazný vplyv mala úprava ortuťových rúd. Je predpoklad postupného znižovania obsahu kontaminantov, avšak to je potrebné overiť kontrolným odberom niekoľkých vzoriek. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia do 1,5 m p.t., ktoré sa prejavuje najmä veľkým rozšírením znečistenia Hg, Ba a Sb, v oveľa menšej miere Cu a minimálne (lokálne) NEL-IR, resp. C10-C40. Znečistenie horninového prostredia pásma nasýtenia sa prejavuje najmä pomerne veľkým rozšírením znečistenia Ba, Hg, v menšej miere Sb a Cu a lokálne benzo(a)pyrénom. Znečisteni podzemnej vody sa prejavilo najmä vo východnej časti obce Rudňany - v obytnej zóne, v okolí vrtov HGR-4 a RP-3 (Sb, TOC, NEL-IR) a v blízkosti pramennej oblasti Rudnianskeho potoka - prameň R-14 (Ba), pričom zvýšené hodnoty TOC (nad ID kritériá) boli zistené aj v podzemnej vode vrtov HGR-2 a HGR-5. Znečistenie povrchovej vody sa prejavilo najmä v Rudnianskom potoku (Ba, Sb). Súčasťou prác bolo aj vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia a tiež štúdie uskutočniteľnosti sanácie. Plošne rozsiahla lokalita sa prekrýva s CHVÚ Volovské vrchy. Do rozsiahleho plošne vymedzeného územia tiež čiastočne zasahujú dve ÚEV Galmus a Hornádske vápence." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 212, "k_123" : 95, "k_1" : 40, "k_2" : 34, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie podzemných vôd i horninového prostredia vznikalo dlhodobo. V areáli sú lokalizované tri ohniská znečistenia, ďalšie ohnisko je pod železničnou stanicou - prekladiskom. V súčasnosti je znečistenie odstraňované, prebieha sanácia územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 92, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, na povrchu sa nachádza prevažne stavebný odpad, ktorý sa tam stále vyváža. Bez izolácie, drenáže a indikačného systému priamo na alúviu Váhu, cca 20 m od vodného toku. Potrebný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 927, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená bez relevantných údajov o kvalite podzemnej a povrchovej vody a monitoringu vplyvov na životné prostredie. Napriek občasným úpravám skládky a jej prekrývaniu inertným materiálom je skládka potenciálna EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 443, "k_123" : 37, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stále existujú indície, že dlhodobou prevádzkou obaľovačky, manipuláciou a skladovaním PCB mohlo dôjsť ku znečisteniu hor. prostredia a podzem. vody. Lokalita je cca 500 m od Hrona." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 141, "k_123" : 59, "k_1" : 37, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestore rušňového depa boli realizované nápravné opatrenie, ktoré pozostávali s odstránenia kontaminovaných materiálov ako aj vybudovania novej ČS." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2112, "k_123" : 66, "k_1" : 24, "k_2" : 27, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzorka zeminy odobratá v blízkosti ČS bola znečistená kontaminantom NEL nad ID Limit. V priestore bývalej ČS sú monitoringom podzemnej vody zaznamenané nepravidelné prekračovania IT kritérií kontaminantom NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 683, "k_123" : 34, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z priestoru hnojiska dochádza k úniku hnojovice, čo môže byť spôsobené nedostatočným technickým zabezpečením hnojiska, jeho nevhodnou polohou a zrejme aj nesprávnym riadením prác." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 899, "k_123" : 67, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ spôsobená ako historickou (aj nedávnou) banskou činnosťou, výrazný vplyv mala úprava ortuťových rúd. Je predpoklad postupného znižovania obsahu kontaminantov, avšak to je potrebné overiť kontrolným odberom niekoľkých vzoriek. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia do 1,5 m p.t., ktoré sa prejavuje najmä veľkým rozšírením znečistenia Hg, Ba a Sb, v oveľa menšej miere Cu a minimálne (lokálne) NEL-IR, resp. C10-C40. Znečistenie horninového prostredia pásma nasýtenia sa prejavuje najmä pomerne veľkým rozšírením znečistenia Ba, Hg, v menšej miere Sb a Cu a lokálne benzo(a)pyrénom. Znečisteni podzemnej vody sa prejavilo najmä vo východnej časti obce Rudňany - v obytnej zóne, v okolí vrtov HGR-4 a RP-3 (Sb, TOC, NEL-IR) a v blízkosti pramennej oblasti Rudnianskeho potoka - prameň R-14 (Ba), pričom zvýšené hodnoty TOC (nad ID kritériá) boli zistené aj v podzemnej vode vrtov HGR-2 a HGR-5. Znečistenie povrchovej vody sa prejavilo najmä v Rudnianskom potoku (Ba, Sb). Súčasťou prác bolo aj vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia a tiež štúdie uskutočniteľnosti sanácie. Plošne rozsiahla lokalita sa prekrýva s CHVÚ Volovské vrchy. Do rozsiahleho plošne vymedzeného územia tiež čiastočne zasahujú dve ÚEV Galmus a Hornádske vápence." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2760, "k_123" : 67, "k_1" : 28, "k_2" : 22, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2021). Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie horninového prostredia v povrchových horizontoch ropnými látkami, ktorých koncentrácie prekračovali miestami IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Bodové znečistenie horninového prostredia bolo overené aj pre benzo(a)pyrén, As a Hg, ale len ojedinele nad ID kritériá. Závažnejšie znečistenie bolo overené v podzemnej vode, pričom dominantným kontaminantom boli ClU a to najmä v južnej časti skúmaného územia a tiež boli zistené nadlimitné koncentrácie ClU vo vzorkách podzemných vôd domových studní v obytnej zóne mimo areálu ZŤS. Ohniskom znečistenia bol vrt HVZ-1 v JV časti závodu odkiaľ sa znečistenie tiahne k vrtu HVZ-9 a ďalej až mimo areál závodu. Vybrané ClU mnohonásobne prekračovali IT kritériá uvedenej smernice v podzemnej vode. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou, existuje tiež riziko vo vzťahu k povrchovým vodám a tiež existuje zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu je odporúčané pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3716\/2021 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu a podmienky monitorovania kvality podzemných vôd prostredníctvom 8 monitorovacích objektov po dobu 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2311, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o lokalitu, na ktorej je situované hnojisko nad zrekultivovanou skládkou komunálneho odpadu. Monitorovací systém skládky vykazuje znečistenie podzemných vôd NH4+ najmä nad telesom skládky. Pravdepodobným zdrojom kontaminácie je hnojisko, avšak nemôžeme vylúčiť ani príspevok skládky k znečisteniu podzemnej vody. Lokalita bola preradená z REZ-časti B do REZ-časti A na základe výsledkov z monitoringu z r. 2003, kedy bola vo vrte situovanom nad skládkou zistená zvýšená koncentrácia NH4+, ktorá však neprekračovala ani ID kritériá pre podzemnú vodu. Okrem zvýšených obsahov NH4+ bol zistený aj zvýšený obsah fenolov (nad ID limit)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2300, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami sa potvrdila kontaminácia ropnými látkami v priestore Rozvodní A, B, C resp. presnejšie najmä v priestore rozvodní A, C. V rámci prieskumných prác tohto objektu v areáli ENO sa vyhĺbilo 24 diagnostických sond (15 sond radu T, 9 sond radu R) a na hodnotenie sa využil aj 1 hydrogeologický monitorovací vrt (NX-26). Koncentrácia NEL v podzemnej vode nebola nad ID limit, v zeminách bola nad IT limit (sonda R-1 až 5065 mg\/kg suš., T-13 až 5050 mg\/kg suš.). Koncentrácie ostatných skúmaných látok (ClU, PAU, As...) neprekračovali ID limit. Priemerná koncentrácia NEL v hĺbkových úrovniach do 4 m rozdelených po 1 m (0 - 1 m, 2 – 3 m, 3 – 4 m) bola 3300 - 5065 mg\/kg na celkovej ploche 1147 m2. Kont. NEL-IR bola zistená v blízkosti časti transformátorov a budovy, kde sa nachádza v hlbších úrovniach zóny aerácie, až po úroveň zvodnených štrkov a lokálne v podpovrchovej zóne na severnom okraji rozvodní. Z výpočtov realizovaných v rámci analýzy rizika vyplýva, že v hĺbkovom intervale 0 – 4 m je objem znečistenej zeminy v priestore tohto objektu a jeho blízkom okolí až 2220 t, hmotnosť kontaminantu je 8943 kg, priemerná koncentrácia NEL-IR je 4203 mg\/kg sušiny na celkovej ploche 1147 m2. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Neboli zistené ani zdravotné riziká pre človeka pracujúceho na tejto kontaminovanej lokalite." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 485, "k_123" : 47, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Je vypracovaný projekt na rekultiváciu skládky avšak do dnešného dňa nebol zrealizovaný. Na skládku je do súčasnosti občasne nelegálne vyvážaný odpad prevažne z domácností. Povrch skládky je zarastený náletovou vegetáciou. V roku 2002 boli nad a pod telesom skládky vybudované dva monitorovacie vrty, ktoré sa však nevyužívali a následne boli pravdepodobne zlikvidované. V roku 2014 boli v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" vybudované 4 nové monitorovacie vrty, z ktorých boli odoberané vzorky podzemnej vody a tiež z povrchového toku nad a pod skládkou. Vo vzorkách podzemnej vody bolo zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn, F- v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V povrchovej vode odoberanej z povrchového toku v indikačnej a referenčnej oblasti nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. Monitorovacie práce pokračovali až do apríla 2020. V priebehu tohto obdobia nebol zistený výraznejší vplyv skládky na životné prostredie, prekročenie IT kritérií v podzemnej vode bolo zaznamenané len v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn a Al. Na základe priaznivých výsledkov bolo preto odporúčané len účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1089, "k_123" : 27, "k_1" : 0, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zbytkový kyanid sa biodegradačnými procesmi postupne odbúrava, nie je však známa jeho súčasná koncetrácia na povrchu a v telese odkaliska. Odkalisko sa postupne regeneruje prirodzenou sukcesiou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 111, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je už mimo prevádzky, plocha cca 120 m2, odpad sa však stále nachádza hneď pri toku, pri toku plný kontajner. Skládka je bez izolácie, drenáže a indikačného systému. Odporúčame prieskum geol.činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2092, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V okolí výhrevne lokomotív bola prieskumnými prácami zistená kontaminácia zeminy ropnými látkami, pričom koncentrácia NEL v zemine presahovala IT kritériá. V odoberaných vzorkách podzemnej vody koncentrácia NEL neprekračovala ani ID kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2114, "k_123" : 49, "k_1" : 24, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzorka zeminy odobratá počas prieskumu z vrtu v blízkosti úložiska nadzemnej naftovej nádrži bola znečistená kontaminantom NEL nad ID limit. Monitoringom podzemnej vody v priestore úložiska,zaznamenané sporadické prekračovania IT kritérií kontaminantom NEL. V rokoch 2014 až 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálnej záťaže - LM (1884) \/ Liptovský Mikuláš – Rušňové depo, Cargo a.s. (SK\/EZ\/LM\/1884)“. Na základe získaných údajov bolo identifikované bodové znečistenie horninového prostredia pre ukazovateľ NEL-IR prekračujúce ID. Výsledkom zisťovania kvality podzemnej vody je zistenie plošne rozsiahleho znečistenia ropnými látkami, analyzovanými ako NEL-IR. Z analýzy rizika vyplýva, že skúmaná lokalita nepredstavuje environmentálne ani zdravotné riziko, no lokalitu sa na základe prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode odporúča monitorovať.Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1003, "k_123" : 67, "k_1" : 31, "k_2" : 36, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad sa nachádza v severnej časti extravilánu obce Veľká Čalomija, v lokalite „Pod vinicami“. V murovanej oblúkovej pivnici o výmere cca 60 m2 s voľným vstupom sú uskladnené staré agrochemikálie (väčšinou herbicídy) v poškodených papierových a plastových obaloch. Vzhľadom na poškodené etikety obalov nebolo možné zistiť o aké chemické látky sa jedná. Väčšina z nich bola rozsypaná po podlahe, ktorú tvorila iba zemina. Celkové množstvo uložených agrochemikálií je približne 10 ton. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže VK (004)\/ Veľká Čalomija – pesticídny sklad - SK\/EZVK\/1003“, z ktorého vyplýva, že v čase prieskumu sa v sklade nachádzalo pomerne veľké množstvo chemikálií – cca 10 ton. V zeminách a ani v podzemných vodách neboli zistené pesticídy a ťažké kovy. Tiež bolo identifikované znečistenie územia spôsobené poľnohospodárskou činnosťou (amoniaky), ktoré však nesúvisí s existenciou pesticídneho skladu. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť agrochemikálie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 207, "k_123" : 72, "k_1" : 28, "k_2" : 27, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami realizovanými najmä v 90. rokoch 20. storočia bola zistená kontaminácia zemín a podzemnej vody NEL a ClU, ktorá bola riešená následným odstránením podzemných nádrží a sanáciou zeminy a podzemnej vody. V areáli PPS a jeho okolí pretrváva a doznieva znečistenie vzniknuté intenzívnou strojárskou výrobou. V súčasnosti možno hovoriť o troch ohniskách znečistenia: lokalita v južnej časti areálu, v priestore J-Z od haly 5 (a od haly olejového hospodárstva) a v S-Z časti areálu v priestore medzi halou OTS a skladom jedov a chemikálií. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" (Mikušová, J., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty. Prieskumnými a monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemnej vody v zdrojovej oblasti areálu závodu a to najmä TOC, CHSK-Mn, ClU, NEl-UI, pričom koncentrácia týchto ukazovateľov v podzemnej vode prekračovala IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Kontaminácia vody v Dúbravskom potoku nebola potvrdená, zistená bola však zvýšená koncentrácia prekračujúca ID kritériá v ukazovateľoch NEL-UI a PAU vo vzorke riečneho sedimentu Dúbravského potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 217, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Chátrajúce PD sa nacádza v CHVO Žitný ostrov a vo vnútornom ochrannom pásme vodného zdroja Jelka. \nV rámci geologického prieskumu (Urban, O. a kol., 2021) bolo zistené iba jednorazové prekročenie ID kritéria a jednorazové prekročenie IT kritéria v zmysle smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1\/2015-7 pre podzemnú vodu v ukazovateli dusitany. K prekročeniu došlo v dvoch mapovacích vrtoch a charakter znečistenia interpretujeme ako bodový. Porovnaním koncentrácií látok v hydrogeologických vrtoch s vyhláškou č. 247\/2017 Z.z., limit pitných vôd presahujú dusičnany, ktoré sa vo vodách vyskytujú ako dôsledok významného využívania okolitého územia na poľnohospodársku činnosť. V jednej vzorke (vrt JH-6) bola mierne zvýšená hodnota CHSKMn. Závažné znečistenie nebolo zistené. Nakoľko sa skúmaná lokalita nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja Jelka odporúčame, aby vrty JH-1 až JH-8 na monitorovanie využila Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Do monitorovania navrhujeme zahrnúť najmä terénne merania (hĺbka hladiny podzemnej vody, pH, Eh, teplota, vodivosť, obsah kyslíka), anorganické ukazovatele v súvislosti s prejavom poľnohospodárskeho znečistenia (NH4, NO3, NO2, CHSKMn, As, Cd, Cr, rozpustené látky sušené pri 105°C) a metabolity chloridazonu – chloridazon-desfenyl a chloridazon-metyl desfenyl." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 181, "k_123" : 57, "k_1" : 17, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Činnosť obaľovačky bola ukončená v 90tich rokoch 20 storočia a od roku 2001 sa na lokalite nachádza prevádzka píly a skladisko dreva. V roku 2021 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Urban, O., et al., 2021). Z výsledkov prieskumných prác je možné konštatovať, že na lokalite nedochádza k významnejšiemu šíreniu znečisťujúcich látok, resp. ohrozenie jednotlivých zložiek životného prostredia možno považovať za zanedbateľné. Lokálne, jednorazové prejavy znečistenia podzemnej vody nemajú spojitosť s bývalou činnosťou obaľovačky. Ide skôr o dôsledky spojené so súčasnou činnosťou na lokalite alebo prítomnosťou antropogénnych materiálov v navážkach. Znečistenie ropnými látkami v horninovom prostredí je viazané najmä na biologickú kontaktnú zónu. Plošne najrozsiahlejšie znečistenie v horninovom prostredí v SV časti lokality sa javí ako stabilizované, resp. zvyškové, bez väčšieho potenciálu na migráciu k hladine podzemnej vody. Znečistenie vo východnej časti areálu píly sa javí ako čerstvejšie a pravdepodobne súvisí s činnosťou píly. Analýzou rizika nebola potvrdená existencia environmentálneho ani zdravotného rizika. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3806\/2021 je stanovené lokalitu pravidelne monitorovať prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov (PAH-2, PAH-3, PAH-5, PAH-6) 4x ročne po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 223, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa záveru monitoringu podz. vôd (Polák, 2006 - v pripojených dokumentoch), sa dá predpokladať výskyt ropných látok v podzemnej vode ešte niekoľko rokov. Ich množstvo kolíše, preto sanáciu odporúča až pri dlhodobejšom prekročení normatívu C (1mg\/l). V priebehu rokov 2017 - 2020 nebolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritéria pre NEL-IR v monitorovacích objektoch (vrt-1, vrt-3). Výnimkou je len vrt-2, v ktorom bola zistená koncentrácia 0,45 mg\/l v XII\/2019 a 1,46 mg\/l v VII\/2020. Odporúčané je naďalej pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody v nezmenenom režime." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 517, "k_123" : 31, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V smere sklonu svahu je možné pozorovať sústredený výtok hnojovice na okolitý terén, ktorá následne môže spôsobovať znečistenie podzemnej vody a okolitého horninového prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 169, "k_123" : 76, "k_1" : 36, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli boli vizuálne zistené miesta kontaminácie zemín hneď na povrchu, možná kontaminácia zemín a podzemných vôd z minulosti, odporúčame geologický prieskum ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 548, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozsiahla skládka bola situovaná na mieste s nevhodným podložím - štrkovisko. V minulosti sa odpad sypal priamo do vytvoreného jazierka. Je rozsiahla, v súčasnosti zahrnutá zeminou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2495, "k_123" : 43, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia výrobného areálu sa predpoklada predovšetkým v dôsledku priemyselnej výroby a manipulácie s PCB látkami. Zistená bola kontaminácia NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 941, "k_123" : 47, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená pre jej plošný rozsah a stále ukladanie odpadu. Nachádza sa v CHKO Biele Karpaty." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 816, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a sanáciu lokality nad CHVO Žitný ostrov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 359, "k_123" : 55, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti je bývalý areál SMZ v dezolátnom stave. Jednotlivé budovy a prevádzky sú rozoberané" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 950, "k_123" : 69, "k_1" : 25, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podzemné rozvody na naftu jednoplášťové, nevyhovujú, možná kontaminácia zemín a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 429, "k_123" : 58, "k_1" : 27, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka odpadu je uzavretá, no zatiaľ nie je rekultivovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 477, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín a sanáciu zdevastovaného areálu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 56, "k_123" : 63, "k_1" : 20, "k_2" : 26, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepodarilo sa nám získať žiadny hodnoverný materiál a do areálu závodu nám bol odopretý vstup." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 255, "k_123" : 35, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V okolí nadzemných nádrží je pôda kontaminovaná ropnými látkami v neznámom rozsahu. O kontaminácii podzemných vôd sa predpoladá na základe hydrogeologických pomerov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 118, "k_123" : 51, "k_1" : 33, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prevádzkovať hnojisko v súlade s predpismi, aby sa zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu podzemných vôd a zemín. Navrhujeme prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 994, "k_123" : 35, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpoklad kontaminácie podzemných vôd a zemín ropnými látkami pochádzajúcimi zo skladu pohonných hmôt a montážnych jám nachádzajúcich sa v jednotlivých garážach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 446, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka komunálneho odpadu sa nachádza v inundačnom území rieky Ipeľ. Je predpoklad, že sa na skládku vozil nelegálne aj priemyselný odpad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 46, "k_123" : 41, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uložený maštaľný hnoj a hnojovica je po dažďových zrážkach rozplavovaný do širokého okolia a povrchovým ronom sa môže dostať až do oblasti využívaných zdrojov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 184, "k_123" : 55, "k_1" : 35, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Táto EZ môže znečisťovať podzemné vody, preto treba vykonať prieskum a monitoring podzemných vôd. Je potrebné prieskumom zistiť či neovplyvňuje vodný zdroj Rohovce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 847, "k_123" : 44, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z lokality sú vizuálne identifikovateľné úniky hnojovice do okolitého prostredia. Aj keď na lokalite existujú vrty monitorovacieho systému, nie sú údaje o monitoringu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1023, "k_123" : 58, "k_1" : 20, "k_2" : 19, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je v blízkosti obce, je pomerne rozsiahla a hrúbka uložených odpadov dosahuje až 5-7 m. Priesaková kvapalina odteká po zrážkach v eróznej ryhe do povrchového toku" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 831, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená do REZ - časti B na základe realizovaných prieskumných prác, ktorými bola zistená kontaminácia zeminy a podzemnej vody prekračujúca IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 95, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, na povrchu stále stavebný odpad, ktorý sa vyváža. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému, priamo na alúviu Váhu. Potrebný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 985, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka bitumenových zmesí je zlikvidovaná, na lokalite sa tvorí divoká skládka. Pôvodným zámerom bolo vybudovať na lokalite priemyselný park. V súčasnosti sú pozemky ponúkané na predaj." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 844, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá vybudovaný ochranný systém podložia ani zberný systém priesakových vôd. Je rekultivovaná prekrytím. Podzemné vody sú ohrozované priesakmi do podložia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1975, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami, ktoré však neprevyšovalo ani ID kritériá stanovené pre NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 464, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame ralizovať v lokalite prieskum znečistenia a jej sanáciu (odstránenie zdrojov kontaminácie - starých žúmp, skládok odpadov, prípadne znečistených zemín)" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1066, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená, nakoľko sa na ňu aj v súčasnosti nelegálne ukladá komunálny odpad. Okrem toho sa skládka nachádza v PHO 2. stupňa kúpeľov Rajecké Teplice." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 252, "k_123" : 46, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V miestach, kde sú odpady ukladané priamo do štrkových jám, je možný priamy kontakt odpadov s podzemnou vodou. V uloženom TKO a SO je prímes nebezpečných odpadov" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 737, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v aluviálnej nive vodného toku. V čase zvýšených prietokov vo vodnom toku môže byť skládkovaný materiál v kontakte s podzemnými vodami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 339, "k_123" : 40, "k_1" : 24, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza vo vyťaženej materiálovej jame a nie sú k dispozícii žiadne záznamy z monitorovania. Posledné záznamy boli v roku 1993 - 1995." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 257, "k_123" : 45, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem vplyvu hnojovice ne kvalitu podzemných a povrchových vôd môžu spolupôsobiť na EZ aj výluhy z komunálnych a stavebných odpadov uložených v okolí hnojiska" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 662, "k_123" : 30, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prevádzkovaná skládka je bez tesnenia, obťažuje občanov zápachom, monitorovacie vrty sú do hĺbky 20 m, jama zaplnená aj priemyselným odpadom má hĺbku až 40 m." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 323, "k_123" : 66, "k_1" : 35, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je priamo pri rieke Kysuca, stále sa vyváža, možnosť ohrozenia podz. aj povrch.vôd, bez izolácie, drenáže a monitoringu. Odporúčame prieskumné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 564, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je pomerne rozsiahla (cca 8500 m2 50000 m3). Je situovaná v svahovitom teréne a v tesnej blízkosti povrchového toku a obydlí. Nachádza sa v PHO 2 stupňa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 672, "k_123" : 58, "k_1" : 27, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Napriek skutočnosti, že podľa údajov ObÚŽP nemala byť skládka využívaná od roku 2001 i v súčasnosti je na ňu ukladaný odpad, aj keď len v menšej miere." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 357, "k_123" : 37, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predmetná skládka predstavuje potenciálne riziko ohrozenia povrchového toku, ale aj podzemných vôd,keďže skládka sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hornád." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 197, "k_123" : 63, "k_1" : 34, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka TKO sa nachádza v blízkosti rybníka, preto odporúčame vykonať podrobný prieskum obsahu skládky, vybudovať monitorovací systém a vykonať monitoring." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 186, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 19, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti obydlia, nie je oplotená a nemá vybudované monitorovacie vrty. Odporúčame vykonať prieskum a vybudovanie monitorovacích vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 21, "k_123" : 44, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady boli uložené do vyhĺbenej jamy a prekryté vrstvou ílovitej zeminy a skládka bude rekultivovaná. Na lokalite nebol vykonávaný monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 620, "k_123" : 48, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hospodársky dvor sa nevyužíva, objekty sú však v dezolátnom stave. Okrem toho sa lokalita nachádza v CHVO Strážovské vrchy a v PHO 2. stupňa vodného zdroja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 14, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Konanie prevádzkovateľa lomu môže spôsobiť kontamináciu podzemnej vody v citlivom krasovom systéme. Je potrebné vykonať aspoň monitoring lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 27, "k_123" : 39, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladané znečistenie zemín a podzemných vôd ropnými látkami v okolí umývacieho mostíka vojenskej techniky a okolo nádrže zaolejovaných vôd s lapolom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 458, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V ZS z orientačného prieskumu (Polák, 1992) je navrhovaný prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín. Odporúčame ho realizovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 777, "k_123" : 43, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu hodnotíme ako pravdepod. záťaž, časť A na základe obhliadky (staré odkalisko), máp geofaktorov život. prostredia a literatúry o banskej činnosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 850, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "K lokalite nie sú dostupné žiadne archívne ani aktuálne informácie. Územie sa nachádza v lesnom poraste a jeho poloha je pomerne ťažko identifikovateľná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 855, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá vybudovaný ochranný systém podložia, ani zberný systém priesakových vôd. Nie je známe zloženie uloženého odpadu. Lokalita sa nemonitoruje." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 475, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných aj povrchových vôd a uzavrieť a rekultivovať skládku v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 739, "k_123" : 39, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v nive vodného toku Váh. V čase zvýšených prietokov vo vodnom toku môže byť skládkovaný materiál v kontakte s podzemnými vodami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1069, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená nakoľko koncntrácia amónnych iónov v podzemných vodách dlhodobo prekračuje IT (pozri priložené tabuľky)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 358, "k_123" : 48, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol odovzdaný do správy Mesta Košice pod č. DZ-KE 2\/2005). V čase identifikácie neboli dostupné žiadne výsledky z geologického prieskumu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 28, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepovolená a neriadená skládka prevažne TKO, SO a BO na ploche cca 20x15 m, hrúbka odpadov do 2m v eróznej jame pri vodnom toku, čiastočne prehrnutá zeminou" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 493, "k_123" : 45, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia výrobného areálu sa predpokladaná predovšetkým v dôsledku priemyselnej výroby a manipulácie s PCB látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 487, "k_123" : 65, "k_1" : 31, "k_2" : 34, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V jednotlivých odberoch podzemnej vody, kde koncentrácie NEL boli analyzované od 1,236 do 2 494,0 mg.l-1. V zeminách sa koncentrácie pohybovali od 1 37502 mg\/kg do 15 421,1 mg\/kg." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 138, "k_123" : 65, "k_1" : 33, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskumy znečistenia podzemných vôd a zemín v celom širšom priestore bývalého podniku. Podrobný GPŽP v areáli Istrochem a.s. bol realizovaný v roku 2009." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1048, "k_123" : 43, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nebezpečenstvo EZ je v nekontrolovanom vysýpaní rôznych odpadov na breh a priamo do vodného toku. Na okraji toku je viditeľné vytekanie priesakovej kvapaliny do potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 172, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je čiastočne prirodzene prekrytá, stále sa vyváža, odpad priamo pri toku, možnosť ohrozenia podz.aj povrch.vody. Bez izolácie, monitoringu. Odporúčame prieskumné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 247, "k_123" : 38, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená len na základade ústnej informácie a zmienky v archívnych geologických správach o existencii ropného znečistenia zisteného pri vrtných prácach v susednom areáli" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 684, "k_123" : 46, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na povrchu skládky sú nerozhrnuté navážky stavebného odpadu, skládka nie je rekultivovaná a jej nepriaznivý vplyv na životné prostredie pretrváva. Skládka nie je monitorovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 191, "k_123" : 48, "k_1" : 33, "k_2" : 15, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke je potrebné vykonať monitoring podzemných vôd v existujúcich dvoch vrtoch. Je pravdepodobné znečistenie podzemných vôd a studní na polievanie v okolitých záhradách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1059, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v dolomitovom lome, exituje riziko prestupu kontaminantov do podzemných vôd hlbšieho obehu. Okrem to sa skládka nachádza v PHO 2. stupňa kúpeľov Raj. Teplice." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 582, "k_123" : 57, "k_1" : 34, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v území nevhodnom na skládkovanie, je v priamej spojitosti s mŕtvym ramenom rieky Nitra. Počas zrážok dochádza k priamemu kontaktu povrchovej vody s odpadom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 616, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a kontakt s riekou Váh. Plocha skládky zarastá náletovou vegetáciou a aj napriek tomu je odpad na lokalitu občasne vyvážaný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 308, "k_123" : 43, "k_1" : 20, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO, SO a i. (zvyšky zvierat, azbestovocement. odpad) má podľa terénnej obhliadky cca 1000 m3. Skládka sa nachádza bezprostredne pri Vojnianskom potoku, na jeho ľavom brehu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 694, "k_123" : 60, "k_1" : 27, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo všetkých vzorkách podzemnej vody boli prekročené hodnoty ID pre NH4, zvýšené až prekročené boli pre Hg, jedna vzorka mala prekročené obsahy NEL a jedna TCE." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 642, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, bola pre nedostatok finančných prostriedkov iba zahrnutá zeminou. Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a uzavretie a rekultiváciu skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 962, "k_123" : 60, "k_1" : 23, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka, na ktorú sa nelegálne vyváža najmä komunálny odpad sa nachádza v tesnej blízkosti povrchového toku Nitra. Skládka postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 391, "k_123" : 42, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zreteľné priesaky hnojovice v okolí a najmä pod nádržou, stružka na veľkej vzdialenosti, asi aj spolu s vyvierajúcou podzemnou vodou tečú smerom k Bielemu Váhu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 325, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je opustená a zarastená. Zistené hodnoty vodivosti vo vrtoch IBK-1 a IBK-2 sú od 73-126 mS\/m a v jazierku na začiatku dediny asi 100 m od skládky je 51 mS\/m." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 576, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka sa nachádza v blízkostí vodného toku a tiež v zamokrenom území - je rozsiahla (40000 m2) v súčasnosti zarastená. Leží v blízkosti NPR Parížske Močiare." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 163, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza v bezprostrednej blízkosti CHKO Dunajské luhy, priamo v CHVÚ Dunajské luhy a v ÚEV Ostrovné lúčky, ale aj v kontakte s ramsarskou lokalitou Dunajské luhy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 967, "k_123" : 53, "k_1" : 17, "k_2" : 21, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti futbalového ihriska, prekrytá je náletovou vegetáciou. Nevyjasnený je vzťah povrchových splachov zo skládky a povrchových rigolov pri ceste." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 340, "k_123" : 33, "k_1" : 21, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je vyrovnaná s okolitým prostredím a nachádza sa vo vysušenom eróznom údolí s nepriepustným podložím. Pred návštevou bola skládka buldozérom narýchlo zarovnaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1841, "k_123" : 55, "k_1" : 30, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). V okolí skladov PHM v úrovni HPV zistené znečistenie zemín." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1022, "k_123" : 43, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady uložené v eróznej ryhe su zrážkovými vodami vymývané a priesaková kvapalina infiltrovaná do podložných štrkov. V blízkosti skládky je odkalisko BUKOCEL Hencovce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 156, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) sa nepredpokladá kontaminácia podzemných vôd, ale odporúča sa ich monitoring. Z dlhoročnej činnosti DPMB" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1051, "k_123" : 54, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza vo vápencovom lome - možný únik kontaminatov do podzemných vôd hlbšieho obehu . Okrem toho sa lokalita nachádza v PHO 2. stupňa kúpeľov Raj. Teplice." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 381, "k_123" : 36, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Čiastočne prekrytá skládka na ľavom brehu potoka Branisko. Sú tam aj nové vývozy KO, SO. Objem odpadu je cca 1000 m3. Podľa OÚŽP Levoča je tam aj odpad z tunela Branisko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 317, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládkový materiál je asi 500 m popri ceste, cca 20 m pri SEVAKU, obsahuje riedidlá, náter.hmoty a pod. Bez izolácie, drenáže a indikačného systému. Odporúčame prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 669, "k_123" : 50, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ v povodí vodárenského toku, blízko OP vodného zdroja. Na skládku je navážaná výkopová zemina určená na rekultiváciu, projekt rekultivácie ešete nie je vyhotovený." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 50, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Využívaná nová divoká skládka TKO, BO, SO na eróznej hrane v blízkosti povrchového toku nad vodárensky využívaným územím. Nie je evidovaná v Registri skládok odpadov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 352, "k_123" : 63, "k_1" : 28, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka má objem 14 625 m3 a je trvale navážaná novým odpadom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1049, "k_123" : 43, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na päte násypu skládky v eróznej rýhe je zjavný výtok priesakových vôd v množstve cca 0,1 l\/s, ktoré ďalej tečú v eroznej rýhe potôčka" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 316, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je hneď pri toku, už sa nevyváža, ale nachádzajú sa tu motor.oleje aj akumulátory. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Návrh na prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 235, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Polenka, M., 1989: Na Depónii I. je 600 - 800 ton rizikového materiálu. Prekročenie ID a IT:CN, Ba, NEL, As, NO2. Skládka bola rekultivovaná presypaním zeminou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2030, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "skládka je v blízkosti rodinných domov, na nelegálnu skládku sa stále vozí odpad rôzneho zloženia. Skládka je vedená v RSO pod nesprávnym názvom Štefanov - Bogodány." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 151, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) pravdepodobne kontaminuje podzemné vody. Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 547, "k_123" : 55, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Registračný list bol vypracovaný v koordinácii so SAŽP, ktorá komunikovala zo zástupcami spoločnosti. Nebolo možné nahliadnuť do výsledkov monitoringu, preto je lokalita zaradená do REZ - časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 216, "k_123" : 69, "k_1" : 38, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú uložené vo vysokopriepusnom prostredí v kontakte s podzemnou vodou v CHVO a vo vonkajšom PHO 2. stupňa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 328, "k_123" : 39, "k_1" : 23, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza ďaleko od obce, vo vinohradoch (ílovito piesčité podložie) 4-10 m nad terénom. Je zarastená a opustená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 667, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a uzavretie a rekultiváciu skládky a zabezpečiť skládku pred možným zosuvom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 218, "k_123" : 50, "k_1" : 38, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd, ukončenie divokého skládkovania a rekultiváciu, prípadne sanáciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 815, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia zemín a podzemných vôd, ako je pre lokality obaľovačiek v SR navrhovaný v ZS spol. Dekonta, apríl 2004." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 832, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá tesniaci prvok. Odhadovaný objem odpadu 50 000 m3. Hrúbka uloženého odpadu dosahuje 3 - 5 m. Moniítorovací systém nefunkčný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 958, "k_123" : 75, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o malú ČS PHM s nadzemnou nádržou na naftu, ale počas obhliadky bola evidentná kontaminácia pri výdajnom stojane a v okolí nádrže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 817, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd, odvezenie odpadov, ktorých ukladanie nebolo povolené a sanáciu a rekultiváciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 825, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s rozlohou cca 25 000m2 s odhadovaným množstvom komunálneho odpadu 85 000m3 je lokalizovaná priamo na súvrství viatych pieskov bez tesniaceho prvku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 344, "k_123" : 45, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka objemovo rozsiahla 175 200 m3, tvorená prevažne komunálnym odpadom. Objem skládky narastá, vzhľadom k tomu, že je trvale navážaná odpadom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1050, "k_123" : 35, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita zaradená z dôvodu indícií, že bol na nej ukladaný priemyselný odpad (oxid chromitý). Skládka je v súčasnosti zrovnaná a prekrytá zeminou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1038, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priestor skládky je v súčasnosti porastený náletovou vegetáciou bez prejavu negatívnych vplyvov EZ. Skládka bola ohradená a je bez prístupovej cesty." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 484, "k_123" : 43, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Keďže skládka veľkých rozmerov sa nachádza v tesnej blízkosti povrchového toku môže dochádzať ku kontaminácii povrchových ale aj podzemných vod." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 159, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia zemín a podzemných vôd, ako je pre lokality obaľovačiek v SR navrhovaný v technickej správe spol. Dekonta, apríl 2004." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 149, "k_123" : 16, "k_1" : 16, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia zemín a podzemných vôd, ako je pre lokality obaľovačiek v SR navrhovaný v technickej správe spol. Dekonta, apríl 2004." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 139, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia zemín a podzemných vôd, ako je pre lokality obaľovačiek v SR navrhovaný v technickej správe spol. Dekonta, apríl 2004." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 137, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia zemín a podzemných vôd, ako je pre lokality obaľovačiek v SR navrhovaný v technickej správe spol. Dekonta, apríl 2004." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 311, "k_123" : 65, "k_1" : 35, "k_2" : 12, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je pri záhradkách, stále sa vyváža, odpad tvoria oleje, hnoj, KO a SO. Bez izolácie, drenáže a indikačného systému. Potrebný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1065, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa stále využíva pre výrobu asfaltu. Nachádza sa v dolomitovom lome. Hrozí riziko prestupu kontamintov do podzemných vôd krasového systému." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1058, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prekrytá zeminou a v súčasnosti sa na ňu neukladá odpad. Zaradená je v dôsledku jej situovania v PHO 2. stupňa vodného zdroja Babkov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 337, "k_123" : 74, "k_1" : 35, "k_2" : 39, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite prebehli sanačné práce. Po doplnení posanačného monitoringu, ktorý preukáže, že kontaminácia bola úspešne odstránená, bude lokalita vyradená z REZ - časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 356, "k_123" : 36, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Objem skládky je 12 000 m3 a plošný rozsah 26 886 m2. V súčasnosti sa na skládku nenaváža nový odpad, jej povrch je pokrytý trávnatým porastom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 647, "k_123" : 52, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2271, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami sa potvrdila najmä kontaminácia ropnými látkami v priestore mazutového hospodárstva. V rámci prieskumných prác tohto objektu v areáli ENO sa vyhĺbilo 34 diagnostických sond (19 sond radu MN, 15 sond radu ČM) a na hodnotenie sa využilo aj 5 hydrogeologických monitorovacích vrtov (NX-9ab, NX-11ab, NX-25). Koncentrácia NEL-IR v podzemnej vode prekračovala IT limity (vrt ČM-3 až 2663, mg\/l, vrt ČM-9 – 13,9 mg\/l). Koncentrácia NEL-IR v zeminách bola výrazne nad IT limit (vrt MN-13 až 9840 mg\/kg suš.). Koncentrácie benzo(a)pyrénu, benzo(a)antracénu, As v podzemnej vode prekračovali ID limit. Koncentrácie ClU boli tesne pod ID limit. Priemerná koncentrácia NEL-IR v hĺbkových úrovniach do 5 m rozdelených po 1 m bola 1530 - 5818 mg\/kg na celkovej ploche 3491,2 m2. Kontaminácia NEL-IR bola zistená pri severnom okraji objektu, blízko sond MN-13 až 19, ale aj v blízkosti koľajovej vlečky a čerpania mazutu. Z výpočtov realizovaných v rámci analýzy rizika vyplýva, že v hĺbkovom intervale 0 – 5 m je objem znečistenej zeminy v priestore tohto objektu a jeho blízkom okolí až 6756,86 t, hmotnosť kontaminantu je 31242 kg, priemerná koncentrácia NEL-IR je 4336 mg\/kg sušiny na celkovej ploche 2800 m2. Z analýzy rizika vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. K znečisteniu podzemnej vody prispievajú kontaminované zeminy v celej zóne aerácie, preto je potrebné na tejto lokalite vykonať sanáciu nielen podzemnej vody ale aj zemín zóny aerácie. Neboli zistené zdravotné riziká pre človeka pracujúceho na tejto kontaminovanej lokalite. Lokalita ENO - blok A bola zaradená do reg C na základe sanácie, ktorá prebehla v rokoch 2011-2013. Použitá bola sanácia po navrhované sanačné limity kombináciou viacerých metód. Boli použité metódy sanácie in situ aj ex situ. Odstránený bol zdroj znečistenia – starý kanál na mazut. Aktivita, ktorá bola hlavným zdrojom znečistenia sa na lokalite vykonáva iným spôsobom. Cieľom sanácie bolo zabezpečiť likvidáciu zistenej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody zmesou ropných uhľovodíkov a dosiahnuť cieľové limity zostatkového znečistenia (podzemné vody - 3,3 mg.l-1 NEL, zeminy - 8 mg.l-1 NEL vo vodnom výluhu). Identifikované znečistenie horninového prostredia pásma nasýtenia a podzemných vôd bolo sanované metódami in-situ - vymývanie a sanačné čerpanie a čistenie podzemných vôd, podporovanými metódami tepelnej podpory a multifázovej extrakcie. Sanačnými prácami na lokalite bol dosiahnutý stav, pri ktorom kontrolnými prieskumnými prácami nebolo identifikované znečistenie zemín pásma nasýtenia a podzemných vôd zmesou ropných uhľovodíkov. Na konci sanačných prác boli dosiahnuté cieľové hodnoty sanácie. Navrhnutý bol posanačný monitoring po dobu dvoch rokov. Po preukázaní úspešnosti sanácie monitoringom bude lokalita vyradená z Reg B a bude zaradená iba v Reg C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2309, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku uhynutých zvierat (havarijné mrchovisko) sa údajne okrem samotných uhynutých zvierat ukladal rôzny odpad z bývalej kafilérie Kafiléria, a.s. Senec. Na dezinfekciu mrchoviska sa tiež používali rôzne chemické prípravky napr. chem. prípravok FORTE obsahujúci chlór. Lokalita sa nachádza v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty, v blízkosti územia Európskeho významu Lindava (cca 300 m od neho). Lokalita sa nachádza v tzv. zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti. Predpokladáme, že aj napriek vybudovanej podzemnej tesniacej stene okolo skládky uhynutých zvierat existuje riziko ohrozenia kvality podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 483, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2844, "k_123" : 64, "k_1" : 39, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli Vzduchotechniky sa v minulosti nevhodne manipulovalo so znečisteným kovovým odpadom, ropnými látkami a neboli bezpečne prevádzkované transformátory, z ktorých mohli unikať oleje. V rámci areálu sa nevhodne skladoval PCE. Plocha, na ktorej táto činnosť prebiehala už bola jeho súčasným vlastníkom preskúmaná a potvrdená za lokalitu NM(2168)\/Nové Mesto nad Váhom - časť areálu bývalej Vzduchotechniky a.s. páve v dôsledku nadlimitných koncentrácií tejto látky v podzemnej vode. Podrobným geologickým prieskumom (Urban, O., a kol., 2022) bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia v povrchových horizontoch ropnými látkami. Ukazovatele NEL-IR, C10-C40 prekračovali na viacerých miestach ID kritériá smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. IT kritérium bolo prekročené len v prípade NEL-IR. Ropné látky sa vyskytovali najmä vo vyšších frakciách C16-C35. Zistené bolo aj anorganické znečistenie povrchových vrstiev zemín v prípade As, Sb, Pb, Cu, Zn a Ni. Prekročené boli ID kritériá prevažne vo vrte na severe a juhozápade územia. IT kritérium bolo prekročené iba v prípade Pb, u ktorého došlo zároveň k najčastejšiemu nesplneniu kritérií. Vo vzorkách podzemnej vody bola celoplošne potvrdená prítomnosť PCE, ktorá vo východnej až juhovýchodnej časti a ďalej v smere k Biskupickému kanálu prekračovala ID a IT kritériá. Znečistenie PCE má pôvod v jeho úniku z bývalých nádrží na ploche lokality NM(2168)\/Nové Mesto nad Váhom - časť areálu bývalej Vzduchotechniky a.s. Analýzou rizika znečisteného územia bolo zistené environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre PCE. Potvrdená bola aj prítomnosť kumulatívneho karcinogénneho rizika pre populáciu oboch skupín pracovníkov v oblasti TECHKLIMA a zamestnancov spoločnosti EUROPUR, s.r.o. pracujúcich vo vnútornom prostredí budovy, vyplývajúceho najmä z inhalácie výparov uvoľnených zo znečistenej podzemnej vody PCE. Z uvedených dôvodov bola preto navrhnutá sanácia environmentálnej záťaže. Pred začatím sanácie sa navrhuje realizovať doplnkový geologický prieskum a to na ploche medzi Trenčianskou ulicou a vrtom HVV-3, v ktorom sa potvrdil najvyšší obsah PCE v podzemnej vode. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4060\/2022 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd, a to 4x ročne po dobu 3 rokov prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov a zároveň sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu v severovýchodnej aj juhozápadnej oblasti zdroja znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 721, "k_123" : 46, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe rozborov podzemnej vody, uskutočnenom v rámci zostavovania mapy kvality prírodných vôd (Szabová, Vasiľová, 1999) v rokoch 1991 a 1997 bolo zistené prekročenie IT kritérií u ukazovateľov pH a vodivosť. Vybrané ťažké kovy však nevykazovali prekročenie. Na predmetnej lokalite bolo identifikovaných viacero výronov vody, železitej farby, stekajúcej do povrchového toku, alebo postupne vsakujúcej. Je preto dôvodné predpokladať, že v oxidačných podmienkach dochádza k rozkladu sulfidov, čo spôsobuje nízke pH vody (čo bolo aj dokázané)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 691, "k_123" : 67, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami v roku 1990 bola zistená kontaminácia ropnými látkami, ktorá bola sústredená v blízkosti predpokladaného zdroja znečistenia, v južnej časti areálu, pri \"objekte drevotrieskových dosák\", kde sa používal termoolej. Odoberaná bola aj vzorka vody z kontrolnej šachty na drenážnom kanáli, v ktorej bola zistená koncentrácia NEL 62 mg\/l. V mieste kontrolnej šachty bola drenáž prerušená a voda vytekala mimo nej. Predpokladalo sa, že časť uniknutých ropných látok mohla takto kontaminovať aj vodný tok Sekčov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2526, "k_123" : 75, "k_1" : 32, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na splnenie daných cieľov úlohy „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, Časť 2, podčasť 2.7: Lokalita ZV(1805)\/ Zvolen – armádne objekty“ boli realizovali nasledovné práce: Na lokalite boli odvŕtané mapovacie a hydrogeologické vrty, z jadier ktorých boli odobraté vzorky horninového prostredia a podzemnej vody. Znečistenie spôsobené kontaminujúcimi ropnými produktami, bolo zistené v nenasýtenej zóne horninového prostredia. Znečistenie spôsobené kontaminujúcimi ropnými produktami bolo dokladované v podzemnej vode, v hlavnej miere na IT hodnoty smernice, v komponentoch C10-C40 a v v jednotlivých komponentoch PAU. Výsledky jednotlivých analýz poukazujú na ohrozenie, ktoré bolo hodnotené v AR, v hlavnej miere v nasýtenej zóne. Znečistenie navrhujeme odstrániť vybratou metodikou. \n\nZnečistenie: Boli zistené 2 povrchové (C10-C40) a 1 plytké podpovrchové ohnisko znečistenia As a Cu. Toto znečistenie sa nachádza v navážkach. Jeho plocha je 3216 m2. Znečistenie (C10-C40) dokladované v podzemnej vode fluviálnych náplavov nivy rieky Hron. Zdroj znečistenia podzemnej vody nie je spoľahlivo určený. Menší zdroj kontaminácie podzemnej vody je na S. okraji areálu (podzemná nádrž – lapol). Kontaminačný mrak rozšírený v JV časti areálu dosahuje pravdepodobne až k 50 m vzdialenému vodnému kanálu, a na Z dosahuje až k hranici rieky Hronu. Zdroj tohto znečistenia musíme hľadať v oblasti SV od areálu. Tu je možné predpokladať vplyv z priestorov prevádzky ČSAD (dnes SAD) a taktiež čerpacou stanicou Slovnaft. Kontaminačný mrak znečistenej podzemnej vody je v areáli na ploche cca 51 220 m2 (kontaminovaná podzemná voda s koncentráciami RL nad hodnotu IT kritéria), kontaminačný mrak zasahujúci do susedných areálov má celkovú plochu 82 320 m2 (nad IT). Zistené PAU sú v texte prepočítané na benzo(a)pyrén. Kontaminačný mrak PAU má vo vnútri areálu plochu 18 090 m2, spolu s presiahnutím areálu 18 460 m2. Predpokladáme, že ide o staré znečistenie, ktoré zostalo zdržané v horizonte s ílovitou frakciou. Obsahy PAU boli stanovené zo statických vzoriek podzemnej vody, pri dynamickom odbere nedosahovali ich koncentrácie v podzemnej vode hodnoty kritéria ID. Podľa použitej metódy hodnotenie environmentálneho rizika nepredstavuje v skúmanej oblasti lokálne podpovrchové znečistenie zemín\/navážok ropnými látkami C10-C40 a As a Cu environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne. Pre ropné látky C10-C40 a PAU existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Riziko ohrozenia povrchovej vody v rieke Hron so znečistením C10-C40, vysoko pravdepodobné, nakoľko uvedené látky boli stanovené v riečnom sedimente. Riziko nekarcinogénnych účinkov nebolo identifikované ani v scenári inhalácie kontaminovaného vzduchu v prípade trvalo žijúcich obyvateľov v areáli, ani u pracovníkov vykonávajúcich výkopové práce. V cieľovej skupine príjemcov, pracovníkov realizujúcich výkopové práce, počas sanačných prác podľa expozičných scenárov, dermálny kontakt s kontaminovanými zeminami a pri ich náhodnom požití a scenárov dermálnych kontaktov, ingescie kontaminovanej podzemnej vody a inhalácie kontaminovaného vzduchu obyvateľmi areálu neexistuje karcinogénne riziko vzniku rakoviny pre jednotlivca ani riziko pre populáciu. Dekontamináciu podzemnej vody navrhujeme na určené cieľové hodnoty sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2632, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 153, "k_123" : 49, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Správa Bratislava - ŽP - Abiotická zložka (Hricko, 1993) poukazuje na extrémne hodnoty výskytu ťažkých kovov v dnových sedimentoch a ich pôvod z výroby v Technickom skle.\nPodrobným geologickým prieskum životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) bolo overené znečistenie v horninovom prostredí v pásme prevzdušnenia (prednostne charakteru navážky), v menšej miere aj v pásme nasýtenia, v podzemnej vode, pôdnom vzduchu a v dnových sedimentoch Veľkolúckeho potoka. V navážke boli prejavy znečistenia zistené s lokálnym prejavom vybraných ťažkých kovov a ropných látok a to celkom v 6tich oblastiach, ktoré nie sú vo vzájomnej priestorovej, ani príčinnej súvislosti. V priebehu prieskumných prác bolo V podzemnej vode zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch B, PCE, Cr-celk., Zn, S-sulf. a NH4+. Vo vzorkách dnových sedimentov bol zistený nadlimitný obsah len vo vzorkách odoberaných v r. 2020 pod výpustným objektom kanalizácie (v blízkosti záhradkárskej osady aj areálu) a to konkrétne v ukazovateľoch Pb, Hg a C10-C40. Spojitosť s hodnoteným územím bola preukázaná aj v prípade zisteného znečistenia v pôdnom vzduchu. Atmogeochemickými meraniami bol zistený lokálny prejav znečistenia v ukazovateľoch benzén, PCE, TCE a celkové uhľovodíky. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre látky B, Zn, NO3-, NH4+, model poukazuje na riziko aj u látok PCE a S-sulf. Vzhľadom na zistené výsledky prieskumných prác je navrhované realizovať doplnkový geologický prieskum na overenie výskytu znečistenia v SZ, Z a S časti areálu (v smere predpokladaného šírenia znečistenia). Do začiatku realizácie doplnkového geologického prieskumu je navrhované vykonávať ďalšie monitorovanie kvality podzemnej vody. V zmysle dosiahnutých výsledkov navrhovaného monitorovania kvality podzemnej vody v trvaní 3 rokov (ktorými budú preukázané trendy vývoja znečistenia), ako aj ďalších výsledkov doplnkových prác bude definitívne rozhodnuté o nutnosti a rozsahu sanačných prác, vrátane výberu optimálnej sanačnej metódy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2489, "k_123" : 80, "k_1" : 35, "k_2" : 28, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V predmetnom území (bývalé prekladisko uhlia, rodinné domy) bolo overené rozsiahle znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi, a to hlavne PCE, menej TCE a VC, ktorých hodnoty presahovali IT, resp. ID kritériá v zmysle smernice č.1\/2015-7. Zdroj znečistenia sa nepodarilo prieskumnými prácami identifikovať. Pravdepodobne znečistenie ClU do záujmovej oblasti doteká, pričom sa ale nevylučuje aj zdroj znečistenia v záujmovej oblasti (oblasť výstavby technicko-hygienickej údržby železničných koľajových vozidiel ZSSK)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 728, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Relatívne veľká skládka - 40000 m3 bola prevádzkovaná s OP do 31.7.2000. Rekultivačné práce pozostávali zo zahrnutia plochy skládky inertným materiálom. V r. 2009 získala obec finančné prostriedky z OPŽP vo výške 328 172 € na dokončenie rekultivácie. Ešte v roku 2010 sa v rekultivačných prácach pokračovalo. Skládka je v OP II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v CHVO Beskydy a Javorníky, v blízkosti vodohospodársky významných vodných tokov Dešnianka a Biela voda." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 761, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál po bývalých tehelniach sa nachádza v miestnej časti Barta obce Jesenské, za železničnou traťou, v blízkosti domovej výstavby. Areál je zanedbaný a v letných mesiacoch je jeho okolie husto zarastené. Približne 150 m od lokality preteká povrchový tok Gortva. Dôvodom zaradenia bol únik mazutu, ktorý sa šíril do horninového prostredia zo starých popraskaných betónových jám (pozostatky po olejovom hospodárstve tehelne), ktoré neboli prekryté a riadne zabezpečené proti únikom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2581, "k_123" : 72, "k_1" : 43, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola zaradená do IS EZ na základe predpokladov znečistenia Cr (monitoring, 1993-2011) a TCE (prieskum, 1992). V roku 2015 prebehol na lokalite geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže - prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky, Časť 12: Pravdepodobné environmentálne záťaže - lokality 12.1.až 12.6., 12.5: Lokalita TN (019) \/ Trenčín - Letecké opravovne (SK\/EZ\/TN\/957). Na základe získaných údajov sa zistilo znečistenie horninového prostredia v pásme prevzdušnenia pod kontaktnou zónou v ukazovateli C10 – C40 a je prítomné znečistenie podzemných vôd v koncentráciách presahujúcich limit ITp pre NEL-IR a C10-C40. Na základe výsledkov rizikovej analýzy bola preukázaná prítomnosť environmentálneho rizika zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou (NEL-IR a C10-C40). Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Na základe oznámenia o existencii EZ z 25.9.2020 ohľadom starej neutralizačnej stanice (prestala sa používať v roku 2020) sa do registračného listu doplnili ďalšie skutočnosti, ale už sa nevyčleňovala žiadna ďalšia EZ v IS EZ v rámci areálu leteckých opravovní Trenčín, a.s. Možné ohrozenie kvality podzemných a povrchových vôd chemickými látkami - šesťmocný chróm a kyanid sodný, a to únikom nezneutralizovaných odpadových vod vypúšťaných v minulosti z Dielne povrchových úprav. Neutralizačné jamy sú mimo prevádzky od 08\/2020. Odvtedy sa používa nová neutralizačná stanica. Neutralizačné jamy sú v súčasnosti prázdne a vyčistené. Avšak po ich vyčistení sa v ich oporných stenách objavili viditeľné trhliny a miestami opadaný protichemický obklad. Deka nad neutralizačnými jamami vplyvom korozívneho prostredia je z vnútornej strany vážne poškodená – opadaný betón - vidno už roxory. Nakoľko sa neutralizačná stanica nachádza v priestore, kde v roku 2015 bolo identifikované znečistenie NEL-IR (zdroj znečistenia 2, okolie vrtu TLM-2), tak je práve táto neutralizačná stanica považovaná za súčasť uvedeného zdroja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2609, "k_123" : 52, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Oblasť Richtárová patrila medzi významné lokality ťažby Cu-rúd špaňodolinského rudného poľa. Ťažobná činnosť bola ukončená na konci 19. storočia. V rokoch 1964 - 1986 však bola ťažba Cu-rudy obnovená z materiálu banských odvalov. Odpad z flotačnej úpravne bol deponovaný na odkaliskách vybudovaných v doline Banského potoka. Materiál z banských háld je zdrojom kontaminácie povrchovej vody ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 670, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá systém zachytávania priesakových vôd. Odpady sú na ňu ukladané nelegálne. Vzhľadom na skutočnosť, že teleso skládky leží v OP-II kúpeľov Piešťany je potrebné zamedziť šíreniu sa znečisťovania (poznámka 1. anotátora).\nNa základe terénnej obhliadky zo dňa 24.8.2012 musíme konštatovať, že na skládke odpadu sa de facto nič nezmenilo, akurát je porast ešte mohutnejší. Nie je vidieť nové vývozy odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 146, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 482, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 192, "k_123" : 56, "k_1" : 35, "k_2" : 21, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku je potrebné rekultivovať" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 214, "k_123" : 61, "k_1" : 36, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Riešiteľ orientačného prieskumu v roku 1992 odporúčal realizovať aj 2. etapu prác - zistiť rozsah znečistenia zemín a prieskum znečistenia podzemných vôd (pôvodná onformácia z roku 2008). V rámci podorbného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O. a kol., 2022) bolo na lokalite zistené znečistenie horninového prostredia najmä v biologickej kontaktnej zóne, horizont 0-2,0 m. Zvýšené koncentrácie v biologickej kontaktnej zóne nemusia súvisieť s výrobou podniku TOS, môžu mať aj recentný charakter. Počas prieskumných prác boli nájdené dve miesta kde môže dôjsť k znečisteniu. Podzemná nádrž s vodou a cca 0,5 cm vrstvou oleja nájdená pri vrte H-5 a staré použité nádoby od syntetickej farby, ktoré sú uložené voľne bez zakrytia medzi mapovacími vrtmi MN-12 a MN-13 môžu byť zdrojom recentného znečistenia. Analýzou rizika sa preukázalo, že nie je prítomné environmentálne riziko zo znečistenia zemín v biologickej kontaktnej zóne. V hodnotenom území nie je prítomné riziko šírenia sa znečistenia organickými znečisťujúcimi látkami – výnimku tvorí iba sumárny nešpecifický parameter celkového organického uhlíka, ktorého zdroj nie je známy. Zvýšený obsah u anorganických parametrov (arzén, chloridy) nebol zaznamenaný v priestore PEZ, ale na jej okraji pri vstupe podzemnej vody do tohto priestoru, zdroj nie je rovnako ako u TOC známy. Na lokalite nebola potvrdená prítomnosť zdravotného rizika pre jednotlivca a populáciu. Keďže environmentálne riziko šírenia sa znečistenia a zdravotné riziko pre skúmanú pravdepodobnú environmentálnu záťaž neboli pri súčasnom využití územia potvrdené nie je potrebné vykonať sanáciu environmentálnej záťaže. Na základe výsledkov z vrtov okolo miest možných únikov neboli nájdené zvýšené koncentrácie kontaminantov, ale prípadné búracie a stavebné práce v areáli môžu porušiť tesnosť nádrže a môže prísť k úniku. Odporúča sa preto nádoby a obaly od syntetických farieb bezpečne zneškodniť v rámci platnej legislatívy. Z podzemnej betónovej nádrže sa odporúča odčerpať voľnú fázu ropných látok a znečistenú vodu a následne ich zneškodniť v rámci zákona č. 79\/2015 Z. z. a vyhlášok MŽP SR č. 365\/2015 a 382\/2018 Z. z. Lokalita je navrhnutá na dvojročné monitorovanie. V prípade, že sa situácia na lokalite nezhorší odporúča sa potom vyradiť z IS EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 788, "k_123" : 51, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stopy pesticídov boli preukázané monitoringom RÚVZ Rožňava (pozri príloha) v zdrojoch vody so zbernou obalsťou na Silickej planine. Jedným z predpokladaných zdrojov kontaminácie je aj Snežná diera. Lokalita sa nachádza v NP Slovenský kras, v CHVÚ Slovenský kras, v biosférickej rezervácií Slovenský kras a cca 800 m od ÚEV Fabiánka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1125, "k_123" : 42, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dôvodom zaradenia obaľovačky bitúmenových zmesí do REZ-časti A je existencia indície o možnej kontaminácii polychlórovanými bifenylmi, vzhľadom na charakter činnosti (databáza Dekonty, 2004), ale monitoring\nk dispozícii neexistuje. Lokalita bola zaradená medzi pravdepodobné environmentálne záťaže aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti povrchového toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 922, "k_123" : 62, "k_1" : 25, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka v súčasnosti má riadené nakladanie s priesakovou kvapalinou (na skrápanie uložených odpadov). Po ukončení prevádzky skládky ak nebude nepriepustne uzavretá je reálne nebezpečenstvo ovlyvňovania podzemných a povrchových vôd nad IT hodnoty. Na základe dlhodobo priaznivých výsledkov monitorovania bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B, a ponechaná bude v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2392, "k_123" : 90, "k_1" : 40, "k_2" : 25, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Územie bolo v minulosti dlhodobo využívané armádou SR ako kasárne. V areáli sa v minulosti nachádzali nádrže na ropné látky (mazut využívaný v kotolni), ktoré boli využívane na vykurovanie objektov kasárni. Pri dlhodobej manipulácii s ropnými látkami dochádzalo k ich únikom do okolitého prostredia, čo sa prejavilo znečistením zemín a podzemnej vody. Po odstránení nádrží pred prevodom majetku na mesto (rok 2008) ostali niektoré kontaminované rozvodné potrubia v zemi. Okrem vybratia nádrží sa v tom čase nerealizovali žiadne opatrenia na odstránenie znečistenia. Pravdepodobne v dôsledku únikov ropných látok zo skorodovaných starých rozvodov došlo k ich výraznej kumulácií v horninovom prostredí a aj v podzemnej vode. Následne ropné látky prenikli až do niekoľko metrov vzdialenej rieky Poprad. Zistené bolo výrazné znečistenie horninového prostredia NEL-IČ nad IT limit až viac ako 10 násobne (max. 16170 mg\/kg vo vrte HGK-3) a podzemnej vody viac ako 40 násobne (42,3 mg\/l vo vrte HGK-5). Zistená bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Plocha znečistenia v pásme prevzdušnenia (do 1,5 m) bola vypočítaná - 255 m2 o priem. koncentrácií 1339 mg\/kg NEL-IČ a 1012,5 m2 (1,5 – 3,3 m) o priem. koncentrácií 8752 mg\/kg NEL-IČ. Celkové množstvo znečisťujúcej látky v zeminách je cca 29,6 tony. Rozloha znečistenej podzemnej vody je 940 m2 o objeme znečistenej zvodnenej vrstvy 470 m3, priemerná koncentrácia kontaminantu je 10,96 mg\/l, hmotnosť kontaminantu je 1,54 kg. Na lokalite existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Na základe listu zo dňa 23.2.2016 mesta Kežmarok, bola daná lokalita prehodnotená a bola doplnená klasifikácia K2, vzhľadom na plánovanú dostavbu občianskej vybavenosti a bytovej výstavby (čo predpokladá zvýšený pohyb a pobyt obyvateľstva v danom území). Uznesením vlády SR č.397\/2017 zo 6.9.2017 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. V rámci projektu geologickej úlohy \"Sanácia env.záťaží na vybraných lokalitách SR (4) - časť 1.\" bol na lokalite realizovaný doplnkový geologický prieskum s predsanačnou analýzou rizika (Urban, O., et al., 2021). Z výsledkov predsanačnej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite existuje environmentálne riziko vo vzťahu k podzemnej vode. Projekt geologickej úlohy zahrňujúci sanáciu územia by mal byť ukončený v roku 2023." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 755, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO je umiestnená cca 100 m severne od poľnohospodárskeho družstva. Je možné, že zvýšená koncentrácia amoniaku v podzemnej vode, ktorá bola zistená monitoringom v roku 1996 a 1997 vo vrte VM-1 (situovaný bol tesne pod telesom skládky), je spôsobená poľnohospodárskou činnosťou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 104, "k_123" : 59, "k_1" : 35, "k_2" : 4, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla vyvážaním komunálneho, stavebného odpadu pozdĺž brehu Pšurnovického potoka. Je situovaná oproti cintorínu, z ktorého bol odpad pravdepodobne tiež občasne vyvážaný. V súčasnosti je na skládke asfaltová plocha slúžiaca ako parkovisko. Skládka zarastá a je skôr environmentálnym problémom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1093, "k_123" : 33, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V čase obhliadky lokality boli na neprestrešenom a nespevnenom teréne skladované pomerne veľké objemy maštaľného hnoja so zreteľným výtokom hnojovice. Jej odtok sa sústreďoval do drenážneho kanála miestnej komunikácie. Únik hnojovice do okolia by mohol spôsobiť kontamináciu zemín a následne podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2307, "k_123" : 42, "k_1" : 20, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza v tzv. zraniteľnej oblasti, znečistenej dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Tvrdošovský potok a iba cca 300 m od okraja ochranného pásma 2. stupňa vodárenského zdroja podzemnej vody (ale proti generálnemu smeru prúdenia podzemnej vody). Senzoricky preukázané znečistenie bolo iba vo vrte S-1. Autori podrobného prieskumu predpokladajú len bodové znečistenie, nakoľko vo vrtoch S-47 a S-48 vzdialených do 10 metrov od S-1 sa kontaminácia nepreukázala. Obsah NEL nad IT limit sa zistil vo vrtoch S-40 a S-42, pod ježkovacími komorami. Kontaminácia zemín kovmi a PCB sa nepreukázala. Výsledky analýz pre ukazovateľ NEL-IR a UV nepotvrdili ropný charakter znečistenia, bol však nameraný zvýšený obsah metánu a prchavých uhľovodíkov. Preto sa domnievajú, že znečistenie súvisí s činnosťou čistenia odpadových vôd a úniku organických kalov. Prevažne nízke hodnoty uhľovodíkového indexu v pôdnom vzduchu nepreukázali znečistenie prchavými látkami ani v jednom vrte, avšak mierne zvýšené hodnoty boli namerané vo vrtoch S-24, S-26, S-15 a S-32. Analýzy vykonané pre ukazovateľ NEL-UV navyše poukazujú na znečistenie zemín nad IT limit v oblasti vrtov S-27 a S- 46, ale zároveň hodnoty ukazovateľa NEL-IR túto skutočnosť vylučujú, preto tento údaj je potrebné brať s určitou rezervou. V podzemnej vode nebolo zistené znečistenie nad IT limit a dokonca ani nad ID limit. \nZ rizikovej analýzy vyplýva, že nehrozí reálne riziko ohrozenia zdravia ľudí, a neexistuje ani environmentálne. riziko šírenia sa kontaminácie NEL podzemnou vodou (absencia zvodneného kolektora v kvartérnych a neogénnych súvrstviach, podzemná voda je iba lokálne prítomná). \nAj napriek tejto skutočnosti odporúčajú odťažiť kontaminovanú zeminu s vysokým obsahom látok stanovených ako NEL IR v podpovrchovej časti horninového prostredia do hĺbky 2 m p.t. v oblasti lokalizácie prieskumných vrtov S-40 a S-42 (ježkovacie komory) a upraviť plochu pod komorami voči ďalšiemu nežiaducemu úniku kontaminantu. \nVzhľadom na súčasnú aktivitu prevádzky kompresorovej stanice a vysokú hustotu inžinierskych sietí, nebolo možné realizovať prieskum v najrizikovejších oblastiach z dôvodu znemožnenia prístupu. V budúcnosti odporúčajú vykonať doplnkový prieskum areálu kompresorovej stanice KS 04 – Ivanka pri Nitre v oblastiach s najväčším potenciálnym rizikom znečistenia (podložie kompresorových hál a ostatných rizikových prevádzok), ktorý nebolo možné vykonať v tejto etape prieskumných prác. Týmito prieskumnými prácami síce nebolo preukázane šírenie kontaminácie, ale napriek tomu je predpoklad vzniku nebezpečného odpadu pri výkopových a iných terénnych prácach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1071, "k_123" : 59, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol klasifikovaný ako pravdepodobná environmentálna záťaž na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V roku 1996 mali zariadenia, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami nevyhovujúci technický stav, pričom mohlo dôjsť ku kontaminácii životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 457, "k_123" : 31, "k_1" : 27, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá oficiálne ukončila prevádzku v roku 2000, avšak uzavretá a zrekultivovaná pre nedostatok finančných prostriedkov nebola, občania naďalej vyvážajú predovšetkým stavebný a objemný odpad. Odporúčame jej uzavretie a rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2601, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V mieste medzi Rudnom nad Hronom a Brehmi sa nachádzajú staré banské štôlne a haldy. Do roku 1871 bola ťažba zameraná na zlatú, striebornú a železnú rudu. Banské vody a materiál banských háld môže byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 568, "k_123" : 45, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti potôčika Širočina. Na základe laboratórnych výsledkov je možné konštatovať, že podzemné vody na lokalite sú zasiahnuté kontamináciou hlavne organického charakteru. Na lokalite bol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Výsledky geologického prieskumu preukázali prítomnosť NEL-IR v antropogénnom horninovom prostredí a to nad ID, resp. ITp kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Nadlimitné koncentrácie NEL-IR sú viazané na materiál telesa skládky. Hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vodných výluhoch vzoriek pevných matríc ukazujú, že na lokalite je minimálny potenciál uvoľňovania znečisťujúcich látok z horninového prostredia a skládkovaného materiálu do podzemnej vody. Rovnako ani dnové sedimenty v blízkom recipiente Širočina neobsahujú anomálne zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok. Vo vzorkách podzemnej vody neboli zistené zvýšené koncentrácie sledovaných ukazovateľov a len v jednom prípade bolo zistené prekročenie IT kritéria pre NH4+ vo vzorke vody odoberanej z monitorovacieho vrtu MV-5 (vrt je situovaný na okraji poľnohospodársky intenzívne využívaného pozemku). Výsledky analýzy rizika preukázali, že v skúmanom území nie je riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré by vyplývalo z pravdepodobnej environmentálnej záťaže. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné realizovať sanačné práce. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3717\/2021 sa stanovuje monitorovať lokalitu 2x ročne po dobu 2 rokov prostredníctvom monitorovacích vrtov MV-3 až MV-5. V prípade vyhovujúcich výsledkov monitorovania bude lokalita následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2705, "k_123" : 87, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená vzhľadom na to, že minulosti vykonané prieskumné práce preukázali výskyt ClU v pôdnom vzduchu a v podzemnej vode. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky ZA (018) \/ Žilina – areál ZVL (SK\/EZ\/ZA\/1067)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL-IR a C10-C40. V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL-IR, NEL-UV, C10-C40 a v jednom vrte (ZAH-5) boli prekročené koncentrácie TOC, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén a benzo(a)pyén nad hodnoty IT. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne a ďalej existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, a aj riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaným sanačným opatrením je variant sanácie znečistenia po navrhované sanačné limity. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 890, "k_123" : 64, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v tektonicky exponovanom úseku, v povodí vodohospodársky významného toku Poprad. Skládkovanie priamo na povrch terénu začalo v 80tych rokoch 20.storočia, pričom na ňu boli ukladané aj nebezpečné odpady. Postupne sa začali dobudovávať v okolí skládky nové kazety (kazeta I, II a III) pre ukladanie komunálneho odpadu. Kazeta I a II sa už nevyužívajú a sú zrekultivované. Na skládke je realizovaný pravidelný monitoring od roku 1993, pričom je pravidelne prekračovaná koncentrácia NH4+ v podzemnej vode a to najmä vo vrte VO143-2 (resp.SL-1) a v priesakovej vode, nad IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V podzemnej vode sú prekračované aj koncentrácie v iných ukazovateľoch ako napr. chloridy, CHSK-Mn, RL, NO2-, V. V rokoch 2012-2015 bol v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" realizovaný okrem iných prác aj monitoring kvality podzemnej a povrchovej vody. Analýzy vzoriek podzemných vôd v indikačných vrtoch VO143-2 a VO143-3, situovaných v tesnej blízkosti skládky, resp. v obklopení kaziet 1, 2, 3, poukázali na výrazné prekročenia IT kritérií v koncentrácii NH4+ (8,92 – 40,8 mg\/l) a TOC (9,2 – 31,5 mg\/l). ID kritériá boli prekročené v ukazovateľoch a vrtoch: EC (VO143-2 a VO143-3), Cl (VO143-2 a VO143-3), TOC (VO143-4), Ba (VN143-3), B (VN143-3, VO143-2, VO143-3), pričom do pozornosti, vzhľadom na blízkosť zistených hodnôt k IT limitu, je potrebné dať najmä ukazovatele – EC, Cl, TOC, Ba. Je odporúčané naďalej realizovať pravidelné monitorovanie kvality podzemnej vody. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2275, "k_123" : 71, "k_1" : 41, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý strojársky podnik AVC Čadca bol postupne rozpredaný a v súčasnosti je v juhovýchodnej časti areálu postavený supermarket Tesco. V severozápadnej časti areálu, kde sa chystá výstavba obchodného centra (pravdepodobne Kauflandu) boli realizované prieskumné práce, ktorými bola preukázaná výrazná kontaminácia ako horninového prostredia, tak aj podzemnej vody najmä NEL a 1,2-dichlóretylénom. Nie je vylúčené, že sa kontaminácia mohla rozšíriť aj do miest, kde je v súčasnosti postavené Tesco a preto je daná časť areálu zaradená do REZ - časti A. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Čadca - AVC - supermarket. Skupina dodávateľov \"GHM Group\".“. Na základe získaných údajov sa potvrdila prítomnosť znečistenia v životnom prostredí. Za hlavný kontaminant v hodnotenom území pokladáme chlórované uhľovodíky, preukázané iba v horizonte podzemnej vody (v JV časti územia) a skupinový ukazovateľ nepolárne extrahovateľné látky (NEL), overené v nadlimitných koncentráciách (>IT) v horizonte zemín a v podzemnej vode (výraznejšie v severnej okrajovej časti). Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre ClU, zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2819, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumné práce uskutočnené v roku 1992 potvrdili kontamináciu ClU v zeminách, podzemnej vode ako i obsah TCE v pôdnom vzduchu. Tieto skutočnosti indikujú rozsiahlejšie znečistenie CLU v zložkách ŽP v danej lokalite. V rámci projektu geologickej úlohy realizovaného v rokoch 2019 - 2022 bolo geologickým prieskumom životného prostredia zistené znečistenie zemín v pásme prevzdušnenia, v biologickej kontaktnej zóne v hĺbkovom intervale 0,5 - 1,0 m p.t. v oblasti prieskumných vrtov PNP-8 a PNP-12. Išlo o znečistenie ropného pôvodu, pričom bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre NEL-IR a NEL-GC, v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Ide však o nespojité - bodové znečistenie, ktoré je viazané na oblasť predmetných prieskumných vrtov. Prieskumnými prácami bola zistená aj prítomnosť PCE vo vzorkách pôdneho vzduchu, a to južne od objektu destilácie kalov a západne od objektu chemickej čistiarne. V podzemnej vode v južnej a juhovýchodnej časti skúmaného areálu boli v podzemnej vode zistené koncentrácie ClU prekračujúce IT kritériá. V nadväznosti na dosiahnuté výsledky bolo v skúmanom území preukázané závažné znečistenie podzemnej vody, t.j. analýzou rizika bolo preukázané, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre 1,1,2,2-tetrachlóretén. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať sanáciu znečistenej časti územia a zamedziť tak ďalšiemu šíreniu znečisťujúcich látok podzemnou vodou a tiež realizovať monitorovanie danej lokality v rozsahu ako je stanovené rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4039\/2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 69, "k_123" : 59, "k_1" : 33, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe rizikovej analýzy z roku 2000, kontaminácia podzemných vôd nepredstavuje riziko pre šírenie znečistenia. Monitoring z roku 2004 dokazuje postupné znižovanie koncentrácie znečisťujúcich látok v areáli podniku. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Gonda, S., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované aj 4 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov prieskumných a monitorovacích prác vyplýva, že v podzemnej vode indikačných objektov nebola preukázaná prítomnosť PCE a TCE nad ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V referenčnom monitorovacom vrte však bola v jednom odbere zistená koncentrácia PCE prekračujúca IT kritérium. V indikačnom vrte VN41-3 bolo počas celého monitorovacieho obdobia zaznamenaná prítomnosť TOC a CHSK-Mn nad IT kritériá. Porovnaním výsledkov analýz povrchovej vody referenčného miesta PV41-1 (Hron nad závodom) a povrchovej vody indikačného miesta PV41-2 (Hron pod závodom) nebol pozorovaný nárast obsahu sledovaných ukazovateľov vplyvom areálu závodu v sledovanom období. V pôdnej vzorke odoberanej v indikačnej oblasti, v blízkosti rieky Hron bola zistená koncentrácia As prekračujúca IT kritérium a koncentrácia Hg a NEL-UI prekračujúca ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Po realizácii monitorovacích prác v indikačnej oblasti danej environmentálnej záťaže je možné konštatovať, že sa predmetné znečistenie pravdepodobne nešíri do podzemnej vody a povrchovej vody mimo areálu závodu. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a trvalo do roku 2020 bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch TCE, PCE, vinylchlorid, Al a CHSK-Mn. Lokalitu je preto odporúčané aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2344, "k_123" : 89, "k_1" : 36, "k_2" : 30, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladá sa, že kontaminácia podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (dichlóretén, trichlóretén, tetrachlóretan, vinylchlorid) pochádza z environmentálnych záťaží bývalých podnikov CHIRANA a TESLA a premigrovala pod obytnú zónu. Intervenčné limity pre jednotlivé ClU boli prekročené niekoľkonásobne až niekoľkodesiatok násobne. Územie sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Piešťany. Najbližšie toky - Dubová a Váh sú vodohospodársky významné toky, územie je zároveň tzv. zraniteľnou oblasťou, poľnohospodársky využívanou, znečistenou dusičnanmi. Uzemie je významnou vodohospodárskou oblasťou, s významnými vodárenskými zdrojmi podzemných vôd. Výdatnosť vyhĺbených vrtov je zvyčajne veľká – rádovo desiatky až stovky litrov za sekundu. Podrobnejšie informácie o znečistení môžme nájsť v registračných listoch environmentálnych záťaží: Piešťany - bývalá Tesla, Piešťany – Chirana, a registračnom liste sanovanej lokality: Piešťany - areál bývalej Tesly a jej J a JV okolie. Aj relatívne novším prieskumom v bývalom areále VD Tvorba v r. 2013 (zaradený ako samostatná EZ: Piešťany - areál výrobného družstva TVORBA, ul. Bratislavská) bolo potvrdené znečistenie ClU v širšom okolí podnikov Chirana a Tesla (južne od nich). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli orkem incýh prác vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty a 4 existujúce boli zrekonštruované. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali od roku 2015 do roku 2020 bola zistená koncentrácia ClU (najmä cis 1,2-dichlóretén) v podzemnej vode prekračujúca ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7, pričom maximálna hodnota (180 ug\/l) bola zistená v zrekonštruovanom indikačnom vrte VR26-7 (vrt spol. Envigeo pri štátnej ceste (Bratislavská) Piešťany - Drahovce) v júni 2015. Získané výsledky svedčia o pretrvávaní staršej zvyškovej kontaminácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2149, "k_123" : 66, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je situovaná v mieste relatívne priepustných glacifluviálnych sedimentoch s mierne napätou hladinou podzemnej vody iba cca 1,5 - 2 m pod terénom (na \"mokradi\"). V areáli sa nachádza niekoľko zdrojov znečistenia (2x ČS PHM, autopark - garážové dvory, autoumyváreň, sklady PHM a olejov, zlikvidované mazutové hospodárstvo). Najvážnejším je asi stará ČS PHM situovaná v sz. časti areálu v povodí potoku Jamníček. ČS PHM je nefunkčná, v betonových šachtách, v mieste prečerpávania pohonných hmôt do podzemných nádrží je súvislá hladina vody (podzemnej, alebo natečenej zo zrážok). Je tam zreteľný zápach a miestami bolo vidieť tenkú vrstvu olejového filmu na hladine. Druhá ČS PHM je v strede areálu, jej zariadenie (nádrže, rozvody) bolo kompletne prečistené, ale tiež sa v šachtách nachádza voda. Táto ČS PHM ako aj bývalé mazutové hospodárstvo a garážové dvory sa nachádzajú v povodí pravostranného bezmenného prítoku Váhu. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené a overené závažné znečistenie územia. Najzávažnejšie znečistenie zemín a podzemných vôd (nad IT limity) bolo zistené v oblasti A (stará ČSPHM s podzemnými nádržami a stáčacia plocha). Zaznamnená bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody o hrúbke 3 cm. Zistené bolo aj znečistenie zemín (nad IT limity) menšieho rozsahu v oblasti B (ČSPHM). Súčasťou prieskumných prác bolo aj vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti sanácie, pričom výsledkom hodnotenia sanačných scenárov bol výber vhodného sanačného variantu spolu s finančným odhadom sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2755, "k_123" : 52, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Zrealizované geologické práce preukázali, že ide o stále aktívny plošný zdroj znečisťovania. Znečistenie horninového prsotredia širokou škálou organických aj anorganických látok je viazané najmä na antropogénne uloženiny skládok odpadov a na pásmo prevzdušnenia. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 boli prekročené v ukazovateľoch NEL-IR, NEL-UV a C10-C40, EOX. V pásme prevzdušnenia boli stanovené kovy, pričom As a Zn prekračovali IT kritériá, Cu a Pb prekračovali ID kritériá. KOntaminácia organickými látkami NEL-IR\/UV, C10-C40 a EOX ej viazaná na pomerne veľkú plochu (13000-22000 m2). Rozlohy znečistenia detegovaných kovov sú podstatne nižšie. V podzemných vodách prekračuje ID a IT kritériá až 11 znečisťujúcich látok: EOX, fenoly a NH4+, As, Cr a Cu, B, Ni, Zn, Ssulf a NEL IR. Ukazovatele s celoplošným výskytom v podzemných vodách prekračujúce IT kritériá v zmysle smernice 1\/2015-7 sú EOX, fenoly a NH4+. Znečistenie uvedenými ukazovateľmi bolo zistené na ploche približne 20 000 – 30 000 m2. Znečistenie v podzemných vodách je zo severnej, východnej a južnej strany je obmedzené prevažne na priestor skládok odpadov. Znečistenie bolo potvrdené aj v priesakovej vode akumulovanej v terénnych depresiách v okolí novej skládky. Analýzou rizika bolo preukázané environmentálne riziko šírenia znečistenia v rozpustenej forme podzemnou vodou pre EOX, fenoly, NH4+, B, As a Cu. Riziko pre povrchové vody bolo preukázané pre fenoly a NH4+. Zdravotné riziká sa nepredpokladajú. Z uvedeného dôvodu je potrebné pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3764\/2021 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu pre vybrané ukazovatele a tiež sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody prostredníctvom 8 monitorovacích objektov po dobru 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 583, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je rozsiahla, nachádzajúca sa v tesnej blízkosti rodinných domov a záhrad. Je situovaná v území nevhodnom na skládkovanie s významnými zásobami podzemných vôd. Dochádzalo aj k vyvážaniu priem.odpadu (telúr,zliatiny,prostriedky na ochranu rastlín)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 861, "k_123" : 79, "k_1" : 30, "k_2" : 34, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dostupné údaje o možnej kontaminácii podz. vôd a hornin. prost. kyanidovým znečist. sú staré (1984 ? 1990) a nie jednoznačné. Závery realizovaných prieskumov nevylučujú možnosť kontam. okolia skládky, napriek vtedy vyhovujúcim analýzam odobratých vzoriek." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1013, "k_123" : 56, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady boli ukladané priamo do vody v štrkovisku, ktorá má bezprostredný kontakt (cca 10 m) s povrchovou vodou v Krivom kanáli. Vo vode štrkoviska je zreteľné znečistenie dusičnanmi a ropnými látkami. Vo vzdialenosti cca 50 m sú domové studne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 707, "k_123" : 56, "k_1" : 24, "k_2" : 16, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Poľné hnojisko resp. siláž na nespevnenej ploche, hnojovica sa voľne rozteká po okolí. Ohrozuje podzemné aj povrchové vody. Cca do 20 m od hnojiska je potok Kadluby, ktorý ústi do potoku Potôčky a následne do vodohospod. významného toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2201, "k_123" : 52, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka vznikla postupným ukladaním rôzneho druhu odpadu (najmä komunálneho a stavebného). Povrch skládky bol niekoľkokrát zavezený zeminou a splanírovaný. Počas dažďov je skládka v kontakte s povrchovou vodou a odpad je rozplavovaný do okolia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 690, "k_123" : 65, "k_1" : 27, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Frohmanová, E., 1990: NEL: zeminy - max. 28,3 g\/kg, vody - max. 100 mg\/l. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo potvrdené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami, ktoré prekračovali ID limity a novo zistené znečistenie As, amónnymi iónmi, fenolmi, sulfátom a vysoký obsah TOC prekračujúci IT limity vo vrte PHV-1, ktorý je situovaný v predpokladanom ohnisku znečistenia ropnými látkami. Zdroj kontaminácie As, NH4+, fenolov a sulfátu nie je v súčasnosti známy. Zistená bola tiež kontaminácia stavebných konštrukcií v priestore objektu bývalého olejového hospodárstva, ale nebola potvrdená jej mobilita. Hodnoty výluhov boli pod medzou analytickej stanoviteľnosti. Výsledky mikrobiologických rozborov v zeminách ukazujú na prebiehajúci biodegradačný proces. Naopak výsledky mikrobiálnych rozborov v podzemnej vode indikujú vplyvom znečistenia minimálne mikrobiálne osídlenie. Vykonanou analýzou rizika nebola zistená existencia akútnych rizík vyplývajúcich zo znečistenia zemín v areáli. Vzhľadom k tomu, že znečistenie územia nepredstavuje akútne riziko, nebola navrhnutá realizácia sanačného zásahu. V rokoch 2017 - 2020 prebiehali na lokalite monitorovacie práce. V priebehu tohto monitorovacieho obdobia bolo zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch TOC a NH4+ (v rokoch 2017 a 2018 vo vrte VN297-5), pričom bola zaznamenaná klesajúca tendencia v nasledujúcich dvoch rokoch. Jednorázovo bolo v roku 2017 zaznamenané v podzemnej vode vrtu VN297-5 prekročenie IT kritéria pre NEL-UV. Na základe výsledkov prieskumných a monitorovacích prác bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2244, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá odizolované dno, má záchytnú stenu na zachytávanie priesakovej kvapaliny a zbernú nádrž. Priesaková kvapalina však vyteká aj do Rysného potoka. Priesaková kvapalina počas terénnej obhliadky mala slabý zápach a bola číra (pôvodná poznámka anotátora z r. 2008 pri registrácií do Registra časti A). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 28.3.2012 môžme potvrdiť fakt, že na lokalite sa nič nezmenilo. Špecifická (kovová) záchytná nádrž priesakových vôd je skorodovaná a preplnená. Priesaková kvapalina z nej uniká, resp. presakuje aj popri nej a tečie v malom jarku popri ceste, paralelne s Rysným potokom. Po niekoľkých metroch až desiatkach metroch preteká resp. presakuje do Rysného potoka. Merná elektrická vodivosť priesakovej kvapaliny odmeraná v teréne bola cca 3,6 mS\/cm. T. j. bol prekročený IT limit, ktorý je 3,0 mS\/cm (ID limit je 2,0 mS\/cm). Na základe uvedeného prekročenia IT limitu bola lokalita preradená z REZ - časti A do REZ - časti B. Z dokumentácie poskytnutej obcou Nedožery a Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Nedožery vyplýva, že skládka odpadu sa začala pravdepodobne budovať už v r. 1977, ukladanie odpadu sa ukončilo v r. 1990 (pred platnosťou zákona o odpadoch). Dokumentácia o ukladaní odpadu nie je dostupná, podobne ani väčšina dokumentácie súvisiacej s uzavretím skládky (projekt a pod...). Skládka nie je riadne zrekultivovaná, nie je monitorovaná (aj keď v teréne bol zistený 1 vrt pod skládkou), nie je realizované čistenie priesakových vôd na ČOV, ako sa zrejme počas jej prevádzky vykonávalo. Priesakové odpadové vody preukázateľne kontaminujú okolie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 87, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ predstavuje líniový prvok (násyp) z úpravárenských kalov. Predpokladaný vek odkaliska je viac ako 100 rokov. Niektoré časti telesa násypu sú bez vegetácie. Lokalita je zaradená do REZ - časti A z dôvodu možnej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody výluhmi kovov (Pb, Zn,...). Realizáciou sanácie environmentálnej záťaže BS (007) \/ Banská Štiavnica - odkalisko Lintich a príčinne súvisiacej pravdepodobnej environmentálnej záťaže BS (009) \/ Svätý Anton - líniové odkalisko bol splnený cieľ geologickej úlohy, a to zníženie a eliminácia environmentálneho a zdravotného rizika na úroveň akceptovateľného rizika. Sanačné práce v rámci dotknutého územia boli podľa vypracovaného realizačného projektu \"Lintich - sanácia odkaliska\" rozdelené do samostatných funkčných celkov - objektov, pričom v rámci prvého objektu SO-01 bola riešená práve sanácia líniového odkaliska. Pri líniovom odkalisku boli odstránené expozičné cesty pre možný dermálny kontakt a ingesciu zemín, a to redeponovaním antropogénnych sedimentov na pôvodný objekt sedimentačnej pláne. V rámci sedimentačnej pláne odkaliska Lintich boli prekryté použitím sendvičovej tesniacej vrstvy pozostávajúcej z geotextílie a tesniacej fólie, na ktorú bola navezená inertná zemina. V oblasti líniového odkaliska je zreteľné zlepšenie kvalitatívnych charakteristík povrchových (drenážnych) vôd konštrukciou prvku retenčnej umelej mokrade. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4141\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných, povrchových a drenážnych vôd (4x ročne po dobu 2 rokov) a zároveň podmienky monitorovania vývoja a stavu vegetácie (2x ročne po dobu 2 rokov). Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita evidovaná už iba v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 535, "k_123" : 79, "k_1" : 31, "k_2" : 31, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola vybudovaná bez bariér proti úniku výluhov do podložia, no vzhľadom na umiestnenie skládky (na vrchole kopca) je možné predpokladať, že šírenie kontaminácie je možné len priesakovými zrážkovými vodami (vylúhovaním odpadu). Plocha skládky je v súčasnosti zarastená náletovou vegetáciou. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že primárnym zdrojom znečistenia sú kaly uložené v bývalej skládke. Kovy v odpadovom materiály sú pomerne dobre stabilizované a iba sporadicky lokálne spôsobujú sekundárnu kontamináciu horninového prostredia priameho podložia odpadov. Výsledky prieskumných prác tiež naznačujú, že kvalita podzemnej vody priameho podložia skládky môže byť do istej miery ovplyvnená priesakmi výluhov z odpadov. Spojitosť znečistenia v povrchovej vode nie je možné jednoznačne preukázať, nakoľko sa v monitorovacích vrtoch v smere predpokladaného prúdenia podzemnej vody dané kontaminanty nepreukázali. Prieskum znečistenia nezistil jednoznačne prítomnosť znečisťujúcich látok v okolí skládky. Koncentrácie presahujúce limitné hodnoty ID alebo IT pre ťažké kovy, kyanidy, ropné uhľovodíky boli takmer výlučne viazané na materiál uložený v priestore skládky. Na priestor skládky sú viazané aj zvýšené koncentrácie VOC v pôdnom vzduchu pásma prevzdušnenia horninového prostredia, konkrétne ClU a NEL. Na odstránenie environmentálneho rizika je vhodné realizovať sanáciu metódou zakrytie environmentálnej záťaže s následnou rekultiváciou i odťaženie kalov ex-situ a následná rekultivácia. Lokalitu je potrebné systematicky monitorovať, pričom je navrhované použiť novovybudované HG vrty STM-1 až STM-3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 410, "k_123" : 75, "k_1" : 35, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plochy stáčiska mazutu a nafty z vagónov sú značne znečistené. Tieto manipulačné plochy sú síce zväčša spevnené, ale aj podľa SIŽP Žilina nie sú stabilné a ani vode odolné a nie sú nepriepustné. Analýzy nie sú dostupné, všetko sú iba predpoklady. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže - prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže 13.3 LM (022)\/Liptovský Mikuláš – Velvetex, SK\/EZ\/LM\/410“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40. V podzemných vodách neboli identifikované žiadne znečisťujúce látky v koncentráciách vyšších ako detekčný limit resp. prírodné obsahy. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ani riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a ani riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Sanácia však pri súčasnom využití územia nie je účelná. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 526, "k_123" : 54, "k_1" : 23, "k_2" : 16, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá riadená skládka je zaradená medzi environmentálne záťaže na odporúčanie pracovníkov OÚŽP Nové Mesto nad Váhom. Jedná sa o objemovo rozsiahlu, uzavretú, doposiaľ nerekultivovanú skládku, z ktorej vyviera nekontrolovateľne priesaková kvapalina. Skládka odpadu postupne zarastá náletovou vegetáciou. na skládke bol v minulosti vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z monitorovacích vrtov ST-1 až ST-3. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj 4 nové monitorovacie HG vrty s označením VN148-1 až VN148-4. Z výsledkov monitoringu kvality podzemnej vody vyplýva, že podzemná voda je znečisťovaná a ovplyvňovaná činnosťou skládky. Vo vzorkách podzemnej vody odoberanej z indikačného vrtu VN148-2 bola zistená zvýšená koncentrácia prekračujúca ID kritériá v ukazovateľoch Cl-, EC a B, intervenčné kritériá v ukazovateľoch Cu, Ni, Zn, v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V staršom vrte ST-1 (resp.VO148-1) boli vo vzorkách podzemnej vody zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce IT kritériá pre ukazovatele NH4+, CHSK-Mn, As, Sb, Cu, Ni a Zn. Vo vzorke drenážnej mokradi vytekajúcej pod západnou stenou skládky bola zistená koncentrácia prekračujúca IT kritériá v ukazovateľoch As, Cu, Ni, Zn. Vyhodnotením\npedochemických analýz nebola preukázaná kontaminácia pôd. Je pravdepodobné, že\nvzhľadom na povahu kontaminácie a jej vertikálnu stratifikáciu na základe hustoty je\nznečistenie viazané na spodné časti vodného stĺpca a neprechádza do pásma prevzdušnenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 836, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V objekte remízy (depa) boli od 20. rokov minulého storočia hojne používané oleje a mazivá. Masívna kontaminácia podláh a podložia týmito látkami je nesporná. Realizáciou podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2020) bolo overené znečistenie horninového prostredia najmä v biologickej kontaktnej zóne, pričom hlavnými kontaminantmi sú NEL, C10-C40 a PAU, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Znečistenie horninového prostredia pásma nasýtenia nebolo zistené. Znečistenie podzemných vôd nebolo preukázané, pretože kontaminanty boli zistené iba jednorazovo a neboli potvrdené v iných etapách monitorovania ani v iných HG vrtoch. Kontaminanty sa do podložia budovy depa môžu dostávať zrážkovým vymývaním zo stavebných konštrukcií potenciálnymi diskontinuitami v betónových základoch, nakoľko je strecha budovy depa je v havarijnom stave. Smer prúdenia podzemnej vody na lokalite je v smere ZSZ-VJV. V tomto smere sa budú šíriť kontaminanty, ktoré by sa potenciálne mohli dostať do podzemnej vody. Analýza rizika preukázala, že v záujmovej oblasti nie sú environmentálne riziká. Z uvedených dôvodov nie je potrebná sanácia územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3671\/2021 bolo stanovené monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 767, "k_123" : 35, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Najvyššie koncentrácie NEL-IR boli zaznamenané okolo skladu s vykurovacím olejom. Znečistenie podzemnej vody nebolo zaznamenané." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 342, "k_123" : 37, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na predmetnú skládku dalo obec vypracovať projekt, ktorý sa aj zrealizoval. Pozostával zo zahrnutia skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 987, "k_123" : 46, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V tesnej blízkosti sa nachádza skládka prevádzkovaná za osobitných podmienok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2355, "k_123" : 58, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Environmentálnou záťažou je najmä bývalé odkalisko v telese, ktorého je v súčasnosti rybník, ale aj jeho okolie, kde sa nachádzajú staré haldy obsahujúce vysoké koncentrácie Sb a As a štôlne s výtokom banských vôd s vysokou koncentráciou týchto prvkov. Zistené boli vysoké koncentrácie As a Sb v podzemnej vode vytekajúcej zo štôlne Murgaš a jej blízkeho okolia, ale aj v priesakovej vode z haldy a odkaliska (výrazne nad IT limity). Najvyššie koncentrácie (Sb = 1,290 mg\/l, As = 0,255 mg\/l) boli zistené v okrovo sfarbenej vode pod štôlňou Murgaš, ktorá je situovaná cca 100 m nad odkaliskom. Priesaková voda z odkaliska mala síce nižšie obsahy uvedených prvkov (Sb = 0,110 mg\/l, As = 0,100 mg\/l), ale stále nad (Sb) resp. na úrovni (As) IT limitu. V povrchovej vode Borovského potoka pod odkaliskom boli koncentrácie Sb = 0,128 mg\/l a As = 0,090 mg\/l (Ženišová a kol., 2009). V materiáli odkaliska (zemine) boli tiež zistené vysoké koncentrácie As = 5295,3 mg\/kg sušiny, a Sb = 3013, 3 mg\/kg sušiny (Jurkovič, Ľ. a kol., 2012), ktoré výrazne prekračovali IT limity. Veľkým problémom sa javí rybník (jazierko) vytvorené rybármi priamo v telese odkaliska. Odkalisko má plochu cca 800 m2. Borovský potok preteká odkaliskom (rybníkom), pričom koncentrácie As a Sb vo výtoku z rybníka sú vyššie ako na jeho vtoku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2098, "k_123" : 70, "k_1" : 27, "k_2" : 24, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Parametre skládky predpokladáme na základe porovnania so susednou lokalitou Bošany-Babica. Skládka je zakrytá, poľnohospodársky využívaná, rozmery viditeľné z DPZ. Na povrchu sú zbytky odpadu. Plynometriou boli zistené zvýšené obsahy metánu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 805, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V tejto časti sa nachádzajú veľkokapacitné nadzemné nádrže PHM ( 2 x 1300m3) dlhodobo používané. ObÚŽP nariadil rekonštrukciu manipulačných plôch. Lokalita je v území s vodohosp. významným povrchovým tokom a veľmi priepustným podložím." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1014, "k_123" : 35, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola prevádzkovaná v období r.1992-2000, v súčasnosti je uzatvorená a čiastočne rekultivovaná, je daleko od ludských sídiel (cca 3 km) a prítok do skládky bol jedine zo zrážok, po ukončení sanácie bude prítok do skádky vylúčený" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 533, "k_123" : 65, "k_1" : 38, "k_2" : 12, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Napriek tomu, že skládka je situovaná vo vhodnom litologickom prostredí, z výsledkov prieskumu usudzujeme, že dochádza k prieniku vôd z telesa skládky cez ílovité sedimenty do zvodneného horizontu v mezozoických vápencoch. V roku 2008 bol mestu schválený nenávratný finančný príspevok v rámci OPŽP na rekultiváciu skládky odpadu, ktorá bola ukončená v roku 2011. Následne sa začal realizovať monitoring kvality podzemnej vody po rekultivácii, ktorý by mal trvať 30 rokov. Monitoring realizuje spoločnosť H.E.E, s.r.o., Trenčín. Do monitoringu je zahrnutý vrt HGP-14 (VR21-1) situovaný v referenčnej oblasti, a vrty ČK-1 (VR21-3), NMV-1 (VO21-3), MV-201 (VR21-2), ktoré sú situované v indikačnej oblasti. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj 3 nové monitorovacie HG vrty a 3 existujúce boli v roku 2015 zrekonštruované. Z výsledkov prác vyplynulo, že danú environmentálnu záťaž je aj napriek rekultivácii možné označiť za zdroj kontaminácie, pričom môže dochádzať k plošnému znečisťovaniu podzemnej vody v indikačnej oblasti a to dokonca chlórovanými uhľovodíkmi (zistené zvýšené koncentrácie cis-1,2dichlóreténu a PCE nad IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7), ktoré boli zistené vo vzorke podzemnej vody v novovybudovanom vrte VN21-6." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 875, "k_123" : 81, "k_1" : 30, "k_2" : 33, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na množstvo uložených agrochemikálií, poškodenú budovu skladu a dobré podmienky pre šírenie sa kontaminácie do podzemných vôd je reálny predpoklad kontaminácie vody v blízkych domových studniach. Analýzy vody doposiaľ neboli vykonané. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž 5.5: SK (012) Soboš – Sklad agrochemikálií“, z ktorého vyplýva, že v zeminách a ani v podzemných vodách neboli zistené pesticídy a ťažké kovy. V podzemnej vode bola zistená vo vrte HG-2 prítomnosť niklu nad ID hodnotu. Znečistenie triazínovými pesticídmi sa našlo iba vo výluhu z podlahy skladu agrochemikálií, ktorý bude nutné zlikvidovať, agrochemikálie boli odstránené v rámci prieskumu. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť chátrajúci pesticídny sklad. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali v rokoch 2017 - 2020 bolo v podzemnej vode vrtu VN310-5 jednorázovo v roku 2020 zistené prekročenie IT kritéria v ukazovateli prometrín. Jednorázovo bolo vo vrte VN310-3 zistené prekročenie ID kritérií pre Al (v roku 2018) a B (v roku 2019). Na základe výsledkov prieskumných a monitorovacích prác bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 940, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a kontakt s vodným tokom Drietomica, ktorá je evidovaná ako maloplošné chránené územie - prírodná pamiatka. Niekoľko sto metrov od skládky sa nachádza aj ďalšia prírodná pamiatka, Drietomské bradlo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 527, "k_123" : 53, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu sa zasahuje do maloplošného chráneného územia. Z telesa skládky vyviera drenážna voda (potôčik) s nepriaznivými organoleptickými vlastnosťami (hrdzavá farba, zákal), avšak bez zápachu. Plocha skládky je zarastená náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 763, "k_123" : 50, "k_1" : 23, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Väčšina chemických prípravkov bola zo skladu odvezená. Vchod do skladu je ťažko prístupný, vzhľadom na zlý stav budovy a vegetáciou zarastené okolie kaštieľa. Dôvodom zaradenia tejto lokality je aj fakt, že daný sklad sa nachádza v intraviláne obce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 78, "k_123" : 71, "k_1" : 27, "k_2" : 23, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pesticídny sklad je v nevyhovujúcom stave, strecha je poškodená, prípravky sú skladované v regáloch a na betónovej podlahe, niektoré papierové obaly sú roztrhané, časť z nich je rozsypaná. 300 m juhozápadne od skladu preteká vodný tok Hronec. Areál po bývalom družstve sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Muránska Planina. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže BR (020)\/ Závadka nad Hronom – areál Poľnospol Plus“, z ktorej vyplýva, že na lokalite sa nachádza cca 775 kg starých agrochemikálií. Prieskumnými prácami na lokalite nebola potvrdená environmentálna záťaž súvisiaca s existenciou pesticídneho skladu a chemikáliami uloženými v ňom. Všetky skúmané kontaminanty neprekračovali limit pre ID kritérium smernice. Znečistenie bolo zistené iba vo vodnom výluhu z betónovej podlahy. Išlo o dva triazínové pesticídy: atrazín a terbutryn. V priebehu prieskumných prác bolo identifikované znečistenie územia spôsobené poľnohospodárskou činnosťou, ktoré však nesúvisí s existenciou pesticídneho skladu. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite environmentálne ani zdravotné riziko. Z týchto skutočností vyplýva, že sanácia nie je potrebná, navrhuje sa však odstrániť staré agrochemikálie. Lokalita sa odporúča ponechať v REG - A a monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2747, "k_123" : 63, "k_1" : 31, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného GPŽP (Tupý, P., et al., 2021). Prieskumnými prácami bola overená prítomnosť znečisťujúcich látok v horninovom prostredí a to nad IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch NEL-IR, NEL-GC (C10-C40). KOncentrácie organických látok v horninovom prostredí boli overené v celkovo 10tich jadrách mapovacích a monitorovacích vrtov, ktoré boli situované v zdrojovej a indikačnej oblasti znečistenia. V referenčnej oblasti bola zistená prítomnosť olova v jednom prieskumnom vrte. Je predpoklad, že pôvodné primárne zdroje znečistenia horninového prostredia boli pravdepodobne situované v centrálnej časti skúmaného územia, v miestach, kde sa aj v súčasnosti nachádzajú technologické zariadenia. Zdrojom Pb nie je prevádzka obaľovačky, ale je geogénneho pôvodu. Znečistením je zasiahnutá prioritne biologická kontaktná zóna. Koncentrácie PAU a PCB v zeminách dosiahli nižšie hodnoty ako bola stanovená medza citlivosti analytickej metódy. Kvalitatívne vlastnosti podzemnej vody boli overené prostredníctvom štyroch cyklov monitorovania, pričom prítomnosť znečisťujúcich látok (PCB a Pb) v podzemnej vode nad ID bola preukázaná len v jednom kole monitorovania. V zmysle Rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3660\/2021 je navrhované monitorovanie kvality podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 613, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s plochou cca 1200 m2 a objemom odpadu cca 5000 m3 je zaradená vzhľadom na jej blízkosť k povrchovému toku Maríkovský potok a jej situovanie v CHVO Beskydy a Javorníky. Skládka odpadu je zarastená, v jej blízkosti sa nachádza futbalové ihrisko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 293, "k_123" : 73, "k_1" : 32, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "ČSPHM je cca v strede mesta, medzi vodohosp. význam. tokmi Popradom a Ľubicou. Preukázané bolo znečistenie podz. vody ropnými látkami v studni (BLP = 0,29 mg\/l) nad limit vtedy platnej ČSN 830611 (Šubjak et al., 1990), čo je indíciou pre zaradenie do EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2366, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená na základe odporúčaní MŽP SR, ktoré po preštudovaní dokumentácia poskytnutej mestom Dobšiná došlo k záveru, že znečistenie pôvodne prisudzované únikom látok z predmetnej skládky v skutočnosti spôsobujú banské vody a zdrojom znečistenia arzénom nie je predmetná skládka odpadu. Podľa Registra skládok odpadu má skládka plochu 7500 m2 a objem cca 660 m3. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 monitorovacie HG vrty situované v indikačnej oblasti. Systematické monitorovacie práce začali v roku 2013 a budú pokračovať do roku 2022. Z výsledkov prác, ktoré boli realizované do roku 2015 a sú zhrnuté v záverečnej správe (Frajkor, V., et al., 2015) vyplýva, že vplyv skládky sa na kvalite povrchovej vody prejavil zvýšeným obsahom As a tiež Sb. Prítomnosť uvedených kontaminantov v povrchovej vode však indikuje skôr znečistenie pochádzajúce z banskej činnosti a nie z ukladania odpadu. Vo vzorkách podzemnej vody odoberaných z monitorovacích vrtov nebolo overené znečistenie typické pre skládku odpadu (ako napr. NH4+, Cl-, bór). Len v jednom odbere z vrtu VN93-2 bola zistená zvýšená koncentrácia NH4+ prekračujúca ID kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7, čo mohlo indikovať vyplavovanie látok z telesa skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 44, "k_123" : 49, "k_1" : 25, "k_2" : 9, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vodohospodársky významný tok Ondava a rekreačná nádrž Makovica sa nachádzajú pod lokalitou. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže BJ (025) \/ Nižná Polianka – sklad agrochemikálií“, z ktorej vyplýva, že na lokalite sa nachádza cca 600 kg starých agrochemikálií. Väčšina skúmaných kontaminantov neprekračovala limit pre ID kritérium smernice. Limitná hodnota ID bola prekročená v dvoch prípadoch. Bolo to vo vrte HG-2, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti (cca. 1,5 m) pod skladom agrochemikálií, v ktorom sa predpokladalo najväčšie možné znečistenie, v tomto prípade je znečistenie podzemných vôd (NH4+, NO2-). Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Z týchto skutočností vyplýva, že sanácia nie je potrebná, navrhuje sa však odstrániť staré agrochemikálie. Lokalitu bolo odporúčané ponechať v REG - A a monitorovať. Na základe výsledkov monitorovania bola lokalita vyradená z REZ-časti A. Dôvodom vyradenia bol aj fakt, že pesticídne prípravky boli zo skladu odvezené a samotný drevený sklad bol zlikvidovaný. Likvidáciu zabezpečil pravdepodobne bývalý vlastník, resp. prevádzkovateľ, ktorý na lokalite podnikal (Tkáč s.r.o.). Informácie o likvidácii skladu poskytol telefonicky starosta obce Nižná Polianka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 712, "k_123" : 37, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojovica sa voľne rozteká po okolí. Cca 160 m od hnojiska je v smere spádnice pramenisko Štrbského p., ktorý po cca 5 km ústí do vodohosp. význam. toku Mlynica. 150 m od hnojiska je CHVO Nízke Tatry - východ (ale už susedné povodie)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2725, "k_123" : 63, "k_1" : 31, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bol v roku 2021 realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorým bolo preukázané znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia v ukazovateľoch NEL-IR a NEL-GC (C10-C40), znečistenie podzemnej vody v ukazovateľoch NEL-IR a NEL-GC, prípadne TOC a CHSK-Mn. V povrchových vodách drevených stavidiel a povrchových vodách Adamovského potoka boli v rámci prieskumu zistené vysoké koncentrácie NEL-IR. Analýzou rizika bolo preukázané, že v skúmanom území existuje environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia horninového prostredia v kontaktnej (biologickej) zóne znečisťujúcimi látkami (NEL-IR, NEL-GC), existuje environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia s ohľadom na podzemnú vodu (NEL-IR, NEL-GC). Riziko zo šírenia sa znečistenia s ohľadom na povrchovú vodu zistené nebolo. Potenciálne nekarcinogénne riziká z pôsobenia ropných frakcií typu C10-C40 v zeminách, povrchových a podzemných vodách na lokalite neboli zistené. Predpokladá sa však riziko z nekarcinogénnych účinkov kontaminantu na zdravie prechodných užívateľov pohybujúcich sa na lokalite, a to v kumulatívnom vyjadrení. Na základe výsledkov prieskumných prác a vypracovanej analýzy rizika bola lokalita preradená z REZ-časti A do REZ - časti B. Lokalita je odporúčaná na sanáciu a monitorovanie kvality podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 566, "k_123" : 72, "k_1" : 39, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uskutočnené prieskumné práce neboli komplexné, teda nezahŕňali celý areál bývalej Tesly Vráble. Podzemná voda nie je sledovaná v tých istých oblastiach v minulosti identifikovaného znečistenia. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže NR (025) \/ Vráble – Areál TESLY ( TESGAL) – SK\/EZ\/NR\/566“, ktorým neboli potvrdené výsledky z predchádzajúceho prieskumu, a teda sa dosiahnuté koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov v horninovom prostredí nepotvrdili. Identifikované bolo bodové prekročenie ťažkých kovov, C10-C40 a NEL. Výsledky analýz podzemnej vody taktiež nepotvrdili záver z predchádzajúceho prieskumu, dosiahnuté koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov sa v podzemnej vode nepotvrdili. Bodovo boli prekročené amónne ióny, chloridy, ťažké kovy. Z analýzy rizika vyplýva, že skúmaná lokalita nepredstavuje environmentálne ani zdravotné riziko. Zhotoviteľ prieskumných prác vybral ako najvhodnejší koncepčný variant nulový variant – monitorovanú prirodzenú atenuáciu. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 248, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pomerne rozsiahla skládka v priamom kontakte s povrchovou vodou, ale od ukončenia prevádzky je viac ako 10 rokov a v povrchovom toku nie sú prejavy znečistenia. Údaje o kvalite podzemných vôd pod skládkou nie sú k dispozícii." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 888, "k_123" : 45, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka bola na ľavom brehu vodohospodársky význ. toku Poprad. Fungovala približne 20 rokov (asi 1978 - 1998). Predpokladané znečistenie ohrozuje kvalitu podzemných vôd fluviálnych sedimentov Popradu ako aj povrchovej vody rieky Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1036, "k_123" : 46, "k_1" : 26, "k_2" : 4, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priesaková kvapalina sa môže dostať do podzemných vôd, ktoré vytekajú v blízkom prameni a odtekajú do povrchového toku. Bola vypočítaná priemerná denná produkcia skládkovej priesakovej kvapaliny 1,7 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2083, "k_123" : 75, "k_1" : 32, "k_2" : 30, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ - časti A do REZ - časti B. V oblasti bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov olejov, naftového hospodárstva a na vstupe do areálu - neznámy zdroj. V rámci geologickej úlohy „Sanácia environmentálnej záťaže K4 (002) Košice – Juh – rušňové depo, (SK\/EZ\/K4\/1288)“ bolo na lokalite Košice – rušňové depo realizované predsanačné overenie rozsahu environmentálnej záťaže, ktorého primárnym cieľom bolo overiť aktuálny rozsah a mieru znečistenia horninového prostredia, dnových sedimentov, stavebnej konštrukcie, pôdneho vzduchu, podzemnej a povrchovej vody s následným posúdením environmentálnych a zdravotných rizík. Realizované predsanačné práce nadväzovali na staršie geologické práce (Auxt et al., 2009, Vrana et al., 2008, Matiová, 20015) vykonané v záujmovom území. Dosiahnuté výsledky potvrdili záver predošlých prác z roku 2008 (Vrana) a 2009 (Auxt) a identifikovali znečistenie toho istého charakteru (ropné látky - NEL). Doba riešenia geologickej úlohy je stanovená na obdobie II\/2018 - VI\/2023. Po ukončení sanačných prác a následnom posanačnom monitorovaní bude daná lokalita prehodnotená a v prípade priaznivých výsledkov evidovaná už len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 656, "k_123" : 70, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na odkalisku sa podľa odhadov nachádza viac ako 10 000 t As, niekoľko tisíc ton Sb. Odkalisko bolo založené bez tesniacej vrstvy v priepustných proluviálnych štrkoch. Lokalita sa nachádza v bezprostrednej blízkosti CHKO Malé Karpaty, CHVÚ Malé Karpaty, ÚEV Kuchynská hornatina. V roku\n2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum\nživotného prostredia. Na základe výsledkov prieskumu bola\npotvrdená prítomnosť kontaminantov v oblasti Kolárskeho vrchu.\nVýsledky prieskumu zhrnuté v záverečnej správe a jej prílohách\nspoľahlivo dokumentujú kontamináciu kovmi (As, Sb, Hg, Ni). V rámci\nvypracovanej analýzy rizika boli hodnotené environmentálne aj\nzdravotné riziká, pričom bolo preukázané environmentálne riziko\nšírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zdravotné riziká boli\npreukázané pre obyvateľov a pracovníkov zdržiavajúcich sa v oblasti\nenvironmentálnej záťaže. Na základe výsledkov analýzy rizika bola\nvypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie so sanačným návrhom\n- nakoncentrovanie zdrojov kontaminantov (presun skládok rudy na\nodkalisko), izolácia a drenáž telies odkalísk, zvedenie podzemných\nvôd do sedimentačnej nádrže v kombinácii s prevzdušnením a\ndosycovaním Fe do roztoku. V súlade s projektom geologickej úlohy\nbolo na lokalite vybudovaných aj 5 monitorovacích vrtov s označením\nMVP-1 až MVP-5." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 632, "k_123" : 43, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla asi v roku 1967 ako neriadená skládka bez evidencie odpadu, v starom kameňolome a veľmi pravdepodobne tu bol ukladaný aj odpad z priemyselných závodov v okolí. Nebol žiadny prieskum znečistenia. Preto ju hodnotíme ako pravdepodobnú záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 162, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zloženie odpadov ani vplyv smetného (alebo umelého - mŕtveho) kopca na podzemnú vodu nie sú dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvažovanú výstavbu v jeho blízkosti a aj zámer odstániť (rozobrať skládku) odporúčame prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 465, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá oficiálne ukončila prevádzku v roku 2000, avšak uzavretá a zrekultivovaná pre nedostatok finančných prostriedkov nebola, občania naďalej vyvážajú predovšetkým stavebný odpad. Odporúčame jej uzavretie a rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1, "k_123" : 55, "k_1" : 21, "k_2" : 34, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá galvanizovňa Leteckých opravovní a strojární bola v prevádzke niekoľko desaťročí. V rokoch 2004-2005 prebiehala demontáž technologických zariadení. Nasledujúcich 10 rokov nebol areál využívaný. V roku 2015 bola budova sanovaná, areál bol zarovnaný s terénom. Na lokalite bol realizovaný orientačný prieskum znečistenia (Masiar, 2004, 2007), ktorého predmetom bolo posúdenie kvalitatívnych vlastností zemín a podzemných vôd pod objektom galvanizovne, pričom ako jediný významný kontaminant horninového prostredia boli identifikované NEL, a to hĺbke 0,3-1,0 m p.t.. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží SR\" (Olšavský, M., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované v bývalom areáli LOBB 3 monitorovacie vrty situované tak, aby bola sledovaná kvalita podzemnej vody v indikačnej, referenčnej aj zdrojovej oblasti. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemných vôd a to vo všetkých troch vrtoch. Prekročenie IT kritérií pre podzemné vody (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) bolo zistené v ukazovateľoch Mo, 1,2cisDCE, TCE a PCE. Kontaminácia podzemnej vody NEL nebola zistená. Vo vzorkách pôdy odoberanej z povrchovej vrtstvy (0-10 cm) bolo zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch Cd, Hg, Pb, Sb a Zn. Vo vzorkách vrtných jadier neboli zistené zvýšené obsahy ťažkých kovov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2774, "k_123" : 53, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2020 bol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskum bol zameraný na overenie znečistenia podzemnej vody a horninového prostredia na území areálu bývalých TAZ a tiež jeho okolia. Prieskumnými prácami nebolo overené výrazné znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia priamo v areáli, avšak bolo overené znečistenie podzemnej vody vo vrte H-10, ktorý bol vybudovaný cca 3 km južne od areálu TAZ. V podzemnej vode tohto vrtu bola v priebehu 5tich odberových kôl zistená koncentrácia PCE viac ako 4-násobne prekračujúca IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vzhľadom k malej vzorkovacej sieti v okolí tohto odberného miesta, nebolo možné určiť presný rozsah znečistenia. Predpokladá sa však, že bolo detegované migrované znečistenie pôvodne lokalizované v areáli TAZ. Územie v okolí priemyselného areálu je aktívne využívané na poľnohospodárske účely, čo môže podporovať rýchlosť migrácie kontaminantu podzemnou vodou. Zvýšené koncentrácie ClU boli zaznamenané aj v blízkych obciach. Tieto fakty poukazujú na to, že znečistenie už nie je prítomné v mieste priemyselného areálu, ale je rozšírené na území mimo neho. Na základe výsledkov prieskumných prác je odporúčané vykonať podrobný geologický prieskum zameraný na vymapovanie kontaminačného mraku v okolí vrtu H-10." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 75, "k_123" : 16, "k_1" : 16, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko sa nachádza západne od poľnohospodárskeho družstva, v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry. Z miesta vyteká hnojovnica, ktorá sa dostáva do okolitého prostredia, čím by mohla spôsobiť znečistenie zeminy a podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 147, "k_123" : 71, "k_1" : 31, "k_2" : 40, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa záverov správy z roku 2005 je potrebné zabrániť vsakovaniu zrážok do skládky. Avšak každá pokryvná vrstva s hustotou väčšou ako hustota gudrónu (1,3 g\/cm3), sa po určitom čase môže ponárať do gudrónov. MČ BA DNV požaduje 750 mil. Sk na odvezenie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 936, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke bolo uložené neznáme množstvo neidentifikovaných odpadov z výroby gombíkov (plastov). Hodnotená bola preto ako kontaminácia univerzálnym zástupným kontaminantom. Skládka bola v r. 1998 uzavretá a čiastočne rekultivovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2849, "k_123" : 52, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli práčovní a čistiarní bol v minulosti v procese čistenia využívaný perchlór. V roku 1992 bol realizovaný prieskum na zistenie kontaminácie chlórovanými uhľovodíkmi, ktorý preukázal zvýšenú koncentráciu PCE v zemine (v blízkosti budovy čistiarní), ktorá prekračovala IT kritériá pre zeminy. V areáli sa nachádzali aj nádrže na technický benzín, ktoré nevyhovovali legislatíve. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2022) bolo zistené dominantné znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (PCE, TCE, DCE) a taktiež bodové znečistenie ropnými látkami NEL-IR a C10-C40 v zeminách pásma nasýtenia. Koncentrácie uvedených ukazovateľov prekračovali IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7, pričom koncentrácie ClU v podzemnej vode v niektorých vzorkách prekračovali IT kritérium viac ako 100-násobne (okolie vrtu HV-2). Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je prítomné environmentálne aj zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu je odporúčaná sanácia územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných vôd a to 2x ročne po dobu 3 rokov, prostredníctvom 3 monitorovacích objektov. Zároveň sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie v zdroji znečistenia pre PCE menej ako 20 ug\/l, TCE menej ako 150 ug\/l a DCE menej ako 150 ug\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 934, "k_123" : 67, "k_1" : 25, "k_2" : 22, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na lokalizáciu a geologické pomery je potenciálnym nebezpečím hlavne viditeľná kontaminácia povrchovej vody v potôčku pod skládkou a stabilita telesa skládky značnej hrúbky (až 10 m) na svahu eróznej rýhy. Povrch skládky bol čiastočne prekrytý. Charakter a rozsah znečistenia pôd, horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd bol podrobne preskúmaný v priebehu októbra 2014 až apríla 2015. Vyhodnotenie prieskumu a aktualizovaná analýza rizika preukázali intenzívne znečistenie zemín ropnými látkami stanovenými ako NEL-IC a kovmi (Pb, Zn, As, Hg, Cu). Nevyhovujúca kvalita podzemných vôd bola zistená v ukazovateľoch NH4 a TTCE. Analýzou rizika bolo preukázané šírenie NH4 podzemnou vodou. Sanačné práce sa realizovali v období apríl až september 2015. Počas prác bolo odťažených 275 m3 znečistených zemín, čím sa zabezpečilo odstránenie cca 7,38 t ropných látok. Okrem samotného telesa skládky boli rekultivačné práce (úprava terénu, osiatie trávou) vykonané na všetkých plochách dotknutých sanačnými prácami, t.j. na ploche 15322 m2. Odporúča sa realizovať posanačný monitoring v rozsahu navrhovanom v záverečnej správe po sanácii (Auxt a kol. 2015) po dobu 5 rokov. Po predložení priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ - časti B a ponechaná REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 687, "k_123" : 68, "k_1" : 28, "k_2" : 23, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1991 došlo v areáli VAP k úniku ropných látok, v dôsledku ktorej spoločnosť Kovoprojekt vybudovala 42 monitorovacích sond typu PV a ST. Súčasťou záverečnej správy z budovania monitorocieho systému bolo aj vyznačenie kontaminovaných plôch ropnými látkami a návrh 10 sanačných vrtov. V roku 1992 boli v areáli VAP na podnet SIŽP realizované prieskumné práce, ktoré mali za cieľ zistiť kontamináciu ClU v horninovom prostredí\/zemine. Kontaminácia ClU bola potvrdená vo vzorkách zeminy v okolí manipulačných a skladovacích objektov, ale najmä v smere prúdenia podzemnej vody od objektu nového odmasťovacieho zariadenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 655, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 145, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je vyradená z REZ - časti A na základe realizovaných prieskumných a monitorovacích prác, ktorými bola zistená pretrvávajúca nízka koncentrácia NEL v podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 203, "k_123" : 49, "k_1" : 33, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku je potrebné sanovať, nakoľko tam už prebieha výstavba rodinných domov a chatiek. Územie je už rozparcelované a pripravené na výstavbu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 470, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných aj povrchových vôd a uzavretie a rekultiváciu skládky v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1054, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na výskyt nebezpečných odpadov, blízkosť vodného toku a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodného zdroja Gbeľany." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 354, "k_123" : 39, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s objemom 8 400 m3, ktorá je trvale navážaná rôznorodým, prevažne komunálnym odpadom. V blízkosti sa nachádzajú rodinné domy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1055, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a blízkosť vodného toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 692, "k_123" : 56, "k_1" : 20, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola registrovaná v NEAP III., SIŽP - znečistenie ropnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 461, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd aj vody z jazera." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 220, "k_123" : 45, "k_1" : 29, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov je nevhodne umiestnená v tesnej blízkosti obydlí a záhrad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 225, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 956, "k_123" : 78, "k_1" : 34, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "ČS PHM je zrekonštruovaná, ale nachádza sa tu stále zvyšková kontaminácia zemín a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 229, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a rekultiváciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2631, "k_123" : 63, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje o lokalite nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 219, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a rekultiváciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 258, "k_123" : 59, "k_1" : 32, "k_2" : 12, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zrážkové a povrchové vody môžu cez teleso skládky presakovať do krasového podložia a podieľať sa na hlbokom obehu podzemných vôd" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 38, "k_123" : 58, "k_1" : 30, "k_2" : 12, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na šrotovisku boli ukladané vyradené stroje a odpady z kovoobrábania s obsahom NEL a pravdepodobne aj s obsahom chlorovaných uhľovodíkov" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 286, "k_123" : 42, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skladovanie hnoja nevyhovuje legislatíve, žumpa bez skúšok tesnosti, možnosť ohrozenia podzemných vôd, návrh monitorovacieho systému." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 904, "k_123" : 50, "k_1" : 16, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola pôvodne zaradená do REZ-časti A na základe výsledkov prieskumných prác z roku 1991 a indícií SIŽP (pokuta za nakladanie s nebezpečnými látkami)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 196, "k_123" : 45, "k_1" : 33, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "O skládke máme málo informácii, nakoľko starosta obce, p. Ľudovít Kiss nebol ochotný o uvedenej skládke dať akékoľvek informácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 233, "k_123" : 54, "k_1" : 16, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa registra obaľovačiek (Dekonta, 2004) predpokladaný rozsah kontaminácie je 1000 m2 a objem kontaminovaného materiálu je 300 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 8, "k_123" : 44, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je v eróznej ryhe, v súčasnosti zarastená, skládka je ošetrená rampou z hlavnej cesty, aj napriek tomu je občasne využívaná" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 740, "k_123" : 28, "k_1" : 15, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Intenzívne využívané hnojisko, z ktorého sa do voľného terénu rozteká hnojovica. V jeho blízkosti sa nachádza povrchový tok Zúbra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 176, "k_123" : 63, "k_1" : 33, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Farma je spustošená, sú tam uhynuté zvieratá nakope, ale inak žiadne indície. Je tam vrt, navrhujeme odobrať vzorku podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 810, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Polák, P., 1992: Prekročenie ID a IT pre HN4 vo vzorkách z monitorovacieho vrtu a potoka pretekajúceho telesom skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 510, "k_123" : 37, "k_1" : 16, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená len na základe písomných podkladov. Ohliadka skladu a dokumentácia miesta nebola umožnená (areál je neprístupný)" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 497, "k_123" : 42, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti dalo mesto Veľké Kapušany vypracovať projekt na rekultiváciu skládky. V súčasnosti sa zabezpečuje jeho aktualizáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 790, "k_123" : 55, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je situovaná v nevhodnom území s vysokou hladinou podzemnej vody, v tesnej blízkosti rieky Váh a rodinných domov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 599, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o rozsiahlu skládku s objemom odpadu cca 300 000 m3. Z monitoringu je zrejmé znečistenie podzemných vôd hlavne bórom (r. 2007- 1300 ug\/l , r. 2008 - 880 ug\/l)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 34, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Divoká neriadená skládka je založená bezprostredne na brehu potoka. Prípadné priesaky zo skládky odtekajú do povrchového toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1063, "k_123" : 54, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na výskyt nebezpečného odpadu a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodného zdroja Teplička n. Váhom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 495, "k_123" : 39, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plocha skládky bola podľa evidencie RSO odhadovaná na 3 000 m2 a územne zasahuje do maloplošného chráneného územia Vihorlat." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 991, "k_123" : 48, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti je skládka rozkopaná rómskym obyvateľstvom hľadajúc železo a iny odpad. V minulosti na skládke vznikol požiar." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 47, "k_123" : 38, "k_1" : 0, "k_2" : 20, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka hnoja na ploche cca 100x150 m a hrúbke do 2 m na nezabezpečenom podloží s odtokom hnojovice do eróznej ryhy" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 259, "k_123" : 42, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ bola hodnotená na základe informácie o úniku nafty z nádrže, bez overenia kontaminácie zemín a podzemnej vody" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 202, "k_123" : 48, "k_1" : 33, "k_2" : 15, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti Prívodného kanála, jazera a obytnej časti, je pravdepodobnosť znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 331, "k_123" : 47, "k_1" : 27, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zarastená, vyváža sa na ňu stavebný odpad na vyrovnanie tvaru skládky. Skládka ohrozovala bývalý zdroj pitnej vody pre Hurbanovský pivovar." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 895, "k_123" : 55, "k_1" : 20, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v zraniteľnej oblasti, rozprestiera sa na brehoch potoka Zlatník, navyše je predpoklad jej rozširovania ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 121, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená medzi sanované, ale vzhľadom na závery prieskumu (návrh odstrániť iba časť záťaže), ponechávame lokalitu aj medzi záťažami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 187, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 19, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je sčasti rekultivovaná. Pre nedostatok financií nie je rekultivácia ukončená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 355, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý areál Slovpedalu je v súčasnosti ospustený, chátrajúci a prístupný verejnosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 198, "k_123" : 70, "k_1" : 35, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je sčasti rekultivovaná. Pre nedostatok financií nie je rekultivácia ukončená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 128, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie zemín a podzemných vôd v areáli odporúčame overiť prieskumnými prácami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 993, "k_123" : 45, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti dalo mesto zátarasy pred predmetnou skládkou, aby sa odpad nevyvážal." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 231, "k_123" : 50, "k_1" : 32, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a sanáciu a rekultiváciu lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 996, "k_123" : 37, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predmetná skládka je v štádiu rekultivácie. Obec Sirník dalo vypracovať projekt." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 224, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd, uzavretie a rekultiváciu" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 666, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných a povrchových vôd a lokalitu rekultivovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 539, "k_123" : 54, "k_1" : 20, "k_2" : 18, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady, preto jej styk s podzemnými vodami je reálny." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2038, "k_123" : 34, "k_1" : 18, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojovica vyteká pozdĺž takmer celého západného oplotenia areálu poľnohospodárskeho družstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 841, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hoci skládka mala v roku 1993 vybudovaný monitorovací systém, výsledky monitoringu neboli dostupné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 455, "k_123" : 20, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame skládku odpadov uzatvoriť a rekultivovať v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 338, "k_123" : 37, "k_1" : 21, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je opustená a zarastená. Upozorniť poľnohospodárov nevyvážať močovku!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 668, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nie je dostatočne zabezpečená a jej negatívne vplyvy na životné prostredie pretrvávajú." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 343, "k_123" : 41, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v tesnej blízkosti Čanianských jazier a objemovo veľkú stále navážanú." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 215, "k_123" : 49, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a uzavretie a rekultiváciu skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1064, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a blízkosť prameňov vodného toku Trnovka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 908, "k_123" : 40, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v chránenom vtáčom území Vihorlat, jej objem, odhadovaný na 5 000 m3" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 142, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "GPŽP v roku 2011 potvrdil kontamináciu horninového prostredia pochádzajúcu z obdobia pred rekonštrukciou ČS (1942 - 1995)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 33, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú ukladané do umelo vyhlbených jám po ťažbe zeminy a po naplnení sú zahrnuté hlinou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1031, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ predstavujú hlavne TKO vysypané na brehu vodného toku a priamo do toku na dĺžke cca 100 m." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 227, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a rekultiváciu lokality v blízkosti obydlí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 330, "k_123" : 37, "k_1" : 21, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je oficiálne uzavretá, ale stále sa na ňu vyváža odpadový materiál." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 462, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a prípadnú sanáciu, uzavretie a rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 189, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke TKO je potrebné vykonať monitoring podzemných vôd a vydať zákaz vývozu odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 685, "k_123" : 43, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na rekultivovanej skládke boli dokumentované zvýšené obsahy Cu, Pb a fenolov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2136, "k_123" : 59, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame geologický prieskum životného prostredia a aj pyrotechnický prieskum lokality" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 185, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke je potrebné vybudovať monitorovacie vrty a vykonať monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 250, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je tesne na brehovej čiare toku. Skládka býva príležitostne prehrnutá zeminou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 822, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a sanáciu lokality nad CHVO Žitný ostrov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 204, "k_123" : 51, "k_1" : 33, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je sčasti rekultivovaná. Pre nedostatok financií nie je rekultivácia ukončená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 341, "k_123" : 42, "k_1" : 24, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola uzavretá a v poslednom období sa znovu na skládku vyváža komunálny odpad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1052, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na tesný kontakt s potokom. Druhové zloženie odpadu je neznáme, nakoľko je prekrytá zeminou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1035, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita si vyžaduje komplexné posúdenie vplyvu na kvalitu a režim podzemných vôd v okolí opusteného a zatopeného lomu" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 901, "k_123" : 56, "k_1" : 18, "k_2" : 25, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená ako pravdepodobná záťaž na základe indícií SIŽP (pokuta za nakladanie s nebezpečnými látkami)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 234, "k_123" : 57, "k_1" : 21, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "(Pramuk, 2005) Množstvo kontaminovanej zeminy 260 m3, obsahy v podzemnej vode NEL IR 4,91 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2051, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami, ktoré však neprevyšovalo ani ID kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 575, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite dochádzalo dlhodobo k manipulácii s ĽVO o čom svedčia aj stopy po ropných látkach v okolí úložiska nádrží." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 910, "k_123" : 42, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podzemné nádrže nemajú overenú tesnosť a v okolí sú badateľné úniky do okolia porasteného nitrofilnou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 133, "k_123" : 83, "k_1" : 38, "k_2" : 29, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Klasifikácia vychádza z terénnej obhliadky a ústnych informácií zamestnancov o bližšie nešpecifikovaných haváriách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1019, "k_123" : 32, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka v eróznej ryhe čiastočne prekrytá zeminou, na okolí sú neriadene ukladané nové odpady z romskej štvrte obce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 96, "k_123" : 74, "k_1" : 36, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "strojárenská výroba stále pokračuje, areál je bez prieskumných a monitorovacích prác. Odporúčame prieskumné práce" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 998, "k_123" : 48, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza vo vyhlásenom CHVÚ Medzibodrožie. Celú problematiku rieši projekt, ktorý dala vypracovať obec." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 600, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobým monitoringom odkaliska popolčeka bola zistená pretrvávajúca kontaminácia podzemných vôd As, ako aj bórom prevyšujúca IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 819, "k_123" : 50, "k_1" : 38, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd aj zemín v priestore skládky s poľnohospodársky obrábanou pôdou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 199, "k_123" : 53, "k_1" : 37, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na uvedenej skládke je potrebné vykonať prieskum vybudovať monitorovacie vrty a vykonať monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 158, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín v priestore bývalých nádrží, žúmp a dielní." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 809, "k_123" : 54, "k_1" : 19, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pretože ZS nie je kompletná, chýbajú výsledky prieskumných prác, uvádzame len predpoklad na základe analógie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 193, "k_123" : 51, "k_1" : 33, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke sú vybudované 2 monitorovacie vrty, odporúčame vykonať prieskum skládky a monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1017, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie je indikované len makroskopicky. Nie sú údaje o rozsahu a intenzite kontaminácie zemín a podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1060, "k_123" : 32, "k_1" : 17, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená, nakoľko sa stále využíva na ukladanie odpadu, technicky sa prevrstvuje, ale nie je povolená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 923, "k_123" : 61, "k_1" : 23, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem znečistenia hnojovicou z viacerých močovkových nádrží je časť územia znečistená aj ropnými látkami" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 350, "k_123" : 46, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku s objemom 14 400 m3 tvorí sklo a keramika, ktorá bola v minulosti znečistená ortuťou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 490, "k_123" : 45, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plocha skládky predstavuje 15 000 m2 a objem 2 800 m3. Obec dala vypracovať projekt na rekultiváciu skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 157, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame podľa záverov rizikovej analýzy prijať opatrenia na zamedzenie šírenia znečistenia do podzemných vôd a realizovať sanáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 824, "k_123" : 36, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd a sanáciu a rekultiváciu skládky v tesnej blízkosti obydlí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1057, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Povrch skládky je síce zrovnaný a zakrytý zeminou, ale nie je zrekultivovaný. Zloženie odpadu nie je známe." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 190, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza mimo obce je predpoklad znečistenia podzemných vôd a preto treba vykonať rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 463, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Orientačný prieskum v roku 1992 preukázal kontamináciu ClU, odporúčaný bol podrobný prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1047, "k_123" : 36, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V počiatočnom období existencie skládky boli na skládku ukladané aj neidentifikované priemyselné odpady" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 907, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Daná lokalita predstavuje ohrozenie podzemnej ale aj povrchovej vody, kedže odpad sa nachádza priamo vo vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1075, "k_123" : 94, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 22, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Od roku 2007 na lokalite prebieha dokončenie sanačných prác - sanácia horninového prostredia a podzemnej vody bez demolačných prác." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 279, "k_123" : 59, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 201, "k_123" : 49, "k_1" : 33, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame vykonať monitoring podzemných vôd a na základe výsledkov pripraviť projekt na rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 300, "k_123" : 63, "k_1" : 26, "k_2" : 16, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sú prekračované ID, IT hodnoty TOC v podzemnej, priesakovej vode aj OH hodnoty TOC v povrchovej vode. Ojedinele bol prekročený ID, IT limit pre anionakt. tenzidy v podzemnej, priesakovej vode. Skládka patrila k rizikovým, vyžadujúcim sanáciu (Grenčíková et al., 1994). Časť riadenej skládky bola provizórne zrekultivovaná - prekrytá. Prekrytie sa zrejme realizovalo v rámci bežnej prevádzky skládky. V máji 2012 bola začatá rekultivácia skládky, ktorá prebiehala do októbra 2012. Po získaní monitorovacej správy po rekultivácii a na základe priaznivých výsledkov bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác realizované monitorovanie kvality podzemnej a povrchovej vody danej oblasti. Vo vzorkách podzemnej vody zdrojového vrtu VR144-1 bolo zistené opakované prekročenie IT kritéria (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) pre chloridy. Vzorky podzemnej vody odoberanej z indikačných objektov vykazovali prekročenie IT kritérií pre NH4+, NO2-, TOC a Al. Z porovnania výsledkov analýz povrchovej vody s ukazovateľmi kvality vody v zmysle \"Požiadavky na kvalitu povrchovej vody\" pre všeobecné ukazovatele - prílohy č. 1 NV SR č.269\/2010 Z.z. vyplýva, že zistené hodnoty nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody na indikačných miestach potoka PV144-3, PV144-4 a PV144-5 v ukazovateľoch ako EC, N-NH4, N-NO2, N-NO3, TOC, Ca, Mn, CHSK-Cr, Hg a AOX. Zistené boli aj zvýšené hodnoty obsahov As, Cr-celk., Cu, Ni, Zn v indikačných vzorkách povrchovej vody, pričom v miestach PV144-4 a PV144-5 bolo pre obsah HG zaznamenané prekročenie limitu. Vzorky vody odoberané z rieky Poprad nad a pod ústím potoka nepreukázali prekročenie limitných hodnôt sledovaných ukazovateľov. Koncentrácia As prekračujúca ID kritérium pre zeminy bola zistená aj vo vzorke riečnych sedimentov odoberanej z výveru spod skládky (častiA) a tiež vo vzorke zeminy odoberanej zo zdrojového vrtu VN144-1 z hĺbky 3,2-3,3 m p.t.. Na základe výsledkov monitorovania je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať prostredníctvom novovybudovaných a zrekonštruovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 170, "k_123" : 43, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, ale vyváža sa ďalej, odpad priamo v toku, bez izolácie a monitoringu, možnosť ohrozenia podzemných aj povrchových vôd. Počas terénnej obhliadky v máji 2015 bol na lokalite navezený najmä odpad zo zelene a drobný stavebný odpad. Celková plocha skládky je cca 200 m2. Odpad je sypaný zo svahu priamo do bezmenného potoka, ktorý sa vlieva do rieky Kysuca. Vzhľadom na nie veľkú plochu skládky a druh odpadu bola prehodnotená a upravená klasifikácia skládky, pričom bola znížená celková hodnota klasifikácie na 43 bodov, čo predstavuje pravdepodobnú environmentálnu záťaž so strednou prioritou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 36, "k_123" : 52, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vytvorená v r. 1972-1996 predstavuje environmentálnu záťaž na ploche cca 16 000m2, z ktorej časť na ploche cca 3 800 m2 je čiastočne prehrnutá zeminou. Kazeta skládky prevádzkovaná v r. 2000-2006 je riadne uzatvorená a rekultivovaná. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitoringom v rokoch 2014-2015 bolo zistené prekročenie ID kritéria pre Al a IT kritéria pre CHSK-Mn, prípadne TOC. V nasledujúcom monitorovacom období, ktoré trvalo až do júla 2020 boli v podzemnej vode prekročené IT kritériá rovnako pre Al, CHSK-Mn a TOC." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 345, "k_123" : 81, "k_1" : 34, "k_2" : 25, "k_3" : 22, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti celý areál patrí sukromnej spoločnosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2390, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bol v minulosti, pravdepodobne ešte pred r. 1989 nelegálne uložený odpad, zrejme z bývalých Ľanárskych a konopárskych závodov Holíč, prípadne z iných priemyselných prevádzok. Súčasný majiteľ pozemku na základe ústnych informácií od miestnych občanov zistil, že pod povrchom sa pravdepodobne nachádza väčšie množstvo odpadu. Výkopovými prácami overil túto informáciu. Zväčša sa jedná o čalunenie do áut, koberce a rôzne textílie. Vzhľadom k veľkému množstvu plytko uloženého odpadu (údajne tam bolo vyvezených niekoľko stoviek nákladných áut odpadu), ktorý je v kontakte s podzemnou vodou a možno aj s povrchovou vodou je možné predpokladať riziko ohrozenie kvality podzemnej a povrchovej vody. Skládka odpadu je v mieste bývalého rybníka, ktorý bol čiastočne zasypaný. Vykopaný odpad zapácha a na hladine podzemnej vody je miestami vidieť farebný povlak (film) ako po ropných látkach. Lokalita sa nachádza v CHVÚ Záhorské Pomoravie. Unínsky potok aj Morava sú vodohospodársky významné vodné toky. Unínsky potok preteká cca 100 m južne resp. juhovýchodne od lokality a následne sa vlieva do rieky Morava. Územie zároveň patrí medzi tzv. zraniteľné oblasti, poľnohospodársky využívané, znečistené dusičnanmi. Majiteľ pozemku v súčasnosti lokalitu nevyužíva na žiadne účely. Podrobným geologickým prieskumom (Urban, O., et al., 2020) nebolo zistené znečistenie horninového prostredia, ale bolo zistené znečistenie podzemnej vody v ukazovateľoch NEL, C10-C40 a Cr-Celk. a to nad IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Skládka odpadu na lokalite predstavuje nebezpečenstvo najmä kvôli tomu, že vplyvom zrážok dochádza k vylúhovaniu znečisťujúcich látok do podzemnej vody. Znečisťujúce látky (NEL) sa však šíria iba v malom množstve a iba do malej vzdialenosti od skládky. Analýzou rizika bolo preukázané, že v záujmovej oblasti nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia a lokalita by sa mala v zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3672\/2021 monitorovať a to 2x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 4 monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2707, "k_123" : 50, "k_1" : 18, "k_2" : 20, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie po sovietskej armáde bolo zistené už v rokoch 1990 - 1991. V uvedenom období boli odstránené staré nádrže PHM. Vzhľadom na to, že viaceré ďalšie areály vo VVP Lešť a inde boli po odchode sovietskych vojsk oveľa viac znečistené, tak tejto lokalite sa nevenovala pozornosť, napriek zistenému znečisteniu. Lokalita je však pravdepodobne stále znečistená a preto by bolo vhodné realizovať geologický prieskum životného prostredia a na základe výsledkov prieskumu rozhodnúť, či je nevyhnutné lokalitu sanovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 697, "k_123" : 67, "k_1" : 26, "k_2" : 22, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V dôsledku zosúvania skládky do Gerlachovského potoka hrozí kontaminácia povrchových vôd. Skládka je v kritickom stave. Skládka bola zaradená k rizikovým v rámci hodnotenia skládok okresu. Gerlach. p. je ľ. prítokom vodohospod. významného Velického p. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 20.3.2012 môžme konštatovať, že skládka je v podobnom stave ako bola predtým, akurát, že časť skládky sa zosunula hlbšie do potoka a vidieť ďalšie trhliny. Odpad je na skládke odpadu premiešaný so zeminou a spolu s ňou sa zosúva do potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2638, "k_123" : 65, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2641, "k_123" : 67, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje. Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 335, "k_123" : 71, "k_1" : 36, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka o rozmere 250x70 m je zanedbaná, opustená a priamo ovplyvňuje podzemné vody v blízkej záhradkárskej osade. Počas terénnej obhliadky v r. 2007 bola zaznamenávaná merná el. vodivosť, ktorá prekračovala IT kritériá. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum environmentálnej záťaže KN (012) \/ Komárno - Harčáš - Skládka TKO (SK\/EZ\/KN\/335)“. Na základe získaných údajov bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia koncentráciami TOC vo vodnom výluhu nad ID kritérium vo vrtoch HČP-1, HČN-1 a HČN-3 a nad IT kritérium vo vrtoch HČP-2, HČP-3, HČN-2, HČN-4, v podzemnej vode bolo zistené plošné znečistenie amónnymi iónmi a chloridmi, ktoré okrem vrtu HČP-2, vysoko prekračujú IT hodnotu. Znečistenie sa prejavuje aj vysokými koncentráciami TOC (nad IT kritérium) a vodivosti, ktorej hodnoty prekračovali IT kritérium v podzemných vodách zo studní v susednej záhradkárskej oblasti. Analýzou rizika bolo zistené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a tiež bolo zistené zdravotné riziko pre NH4+ a Cl- pre užívateľov podzemnej vody zo studní a cestou expozície – ingescia znečistenej vody. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Uznesením vlády SR č.515\/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. V rámci geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže KN (012) \/ Komárno - Harčáš\", prebiehajúcej od roku 2019, bola vypracovaná čiastková záverečná správa, ktorá hodnotí výsledky podrobného geologického prieskumu ŽP, pričom jeho cieľom bolo získať doplňujúce informácie pre predsanačnú analýzu rizika. Prieskumnými prácami bolo potvrdené znečistenie zeminy zmiešanej s odpadovým materiálom na skládke a podzemnej vody a to najmä v ukazovateľoch TOC, C10-C40, Cl-, NH4+, ktorých koncentrácie v niektorých prípadoch prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Predsanačnou analýzou rizika bolo preukázané environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre NH4+ a Cl-Zistené bolo aj zdravotné riziko vzhľadom na obsah NH4+ a Cl- pre užívateľov podzemnej vody zo studní formou ingescie znečistenej vody. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné realizovať v lokalite sanáciu podzemnej vody. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4065\/2023 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu na hranici telesa skládky pre Cl- menej ako 250 mg\/l a NH4+ menej ako 2,4 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1091, "k_123" : 48, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "ČS PHM je situovaná cca 15 m od koridoru vodného toku (Kremnický potok). V rámci protoku SIŽP zo dňa 17.02.1999 sa uvádzajú nedostatky, ktoré sa týkajú najmä \"naftového hospodárstva\", t.j. priestoru čerpacej stanice. Indície o možnej kontaminácii podzemných vôd z nesprávnej manipulácie a skladovania pohonných látok ako aj o možnej kontaminácii z opravárenských a údržbársky činností prevádzkovaných v minulosti v areáli sú dôvodom pre zaradenie lokality do REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1070, "k_123" : 101, "k_1" : 44, "k_2" : 36, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Jedná sa o priemyselnú oblasť, nachádzajúcu sa v intraviláne mesta Žilina a tiahnúcu sa pozdĺž rieky Váh po jej ľavej strane. V tejto oblasti bolo v r. 1989 - 1992 prieskumnými prácami (v súvislosti s výstavbou VD Žilina) zistené masívne znečistenie podzemných vôd a horninového prostredia BTEX, CLU a NEL, ktoré pretrváva až dodnes. Z výsledkov monitoringu realizovanom v rámci úlohy „Komplexný monitoring zložiek životného prostredia vo vzťahu k výstavbe a prevádzke VD Žilina“ (Bukvová, J. et al., 2009) vyplýva, že pravidelne bývajú prekračované IT limity pre NH4 vo vrtoch PSR-11, 12, 14, 15, pričom navyššie koncentrácie boli zistené vo vode z vrtu PSR-12 (v stovkách mg\/l). Prekračované bývajú aj IT limity pre ClU a to konkrétne pre trichlóretén. Opäť boli najvyššie koncentrácie trichlóreténu (prekračujúce IT limit = 0,05 mg\/l) zistené vo vrte PSR-12 v r. 2003, 2004, 2005 (max. koncentrácia bola 0,135 mg\/l v r. 2004). Zvýšené koncentrácie NEL boli zistené v podzemnej vode z vrtov PSR-11, 13, 14, 15, prekračovali však iba ID limit (ID pre NEL = 0,5 mg\/l, IT pre NEL = 1,0 mg\/l), pričom maximálna koncentrácia bola zistená v roku 2000 vo vrte PSR-13 (0,88 mg\/l), v roku 2001 vo vrte PSR-14 (0,68 mg\/l) a v r. 2007 vo vrte PSR-11 (0,68 mg\/l). Relatívne vysoké koncentrácie SO4 (nad 1000 mg\/l vo vrtoch PSR-12 a PSR-15), Fe, Mn zistené počas monitoringu nemajú určené ID a IT limity. V rokoch 2014 - 2015 bola na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Výsledky prieskumných prác zdokumentovali rozsiahle znečistenie ekosystému horninové prostredie - podzemná voda. V biologickej kontaktnej zóne bolo dokumentované znečistenie As, Pb, alifatickými uhľovodíkmi, alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi a PAU. V hlbšíchzónach pásma prevzdušnenia boli zistené výrazné koncentrácie NEL-GC v areáloch PCHZ a Belanec. V pásme nasýtenia boli dokumentované najmä vysoké koncentrácie As a NEL-GC. V areáli PCHZ a Metsa Tissue bolo prekročené IT kritérium pre As. V oblasti areáloch PCHZ, Tesco, Belanec boli zistené koncentrácie NEL-GC presahujúce IT kritériá. Výrazné bolo aj znečistenie podzemnej vody, pričom zdrojom znečistenia bol prevažne areál PCHZ. V rámci štúdie uskutočniteľnosti sanácie bol vybraný nulový variant - ako dočasný pre biologickú kontaktnú zónu. Pre zeminy pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia a podzemnú vodu bol vybraný variant sanácie na cieľové limity. Variant je postavený na kombinácii viacerých sanačných matód, ktoré boli vybrané na základe vhodnosti pre prítomné kontaminanty v akosystéme horninové prostredie - podzemná voda. Monitoring kvality podzemnej vody bol navrhnutý v maximálnom - optimálnom variante a minimálnom variante. Minimálny - odporúčaný variant počíta s monitorovaním 59 vrtov počas obdobia 2 rokov s frekvenciou odberu 2x ročne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 942, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah, blízkosť vodného toku a situovanie v ochrannom pásme vodárenského zdroja. Skládka je z časti prekrytá inertným materiálom, ale aj napriek tomu sú na ňu nelegálne ukladané rôzne druhy odpadu. Pre skládku bol v minulosti vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z 3 monitorovacích vrtov. V súčasnosti sa však na sledovanie kvality podzemnej vody dané vrty nevyužívajú." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 955, "k_123" : 57, "k_1" : 22, "k_2" : 18, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli práčovní a čistiarní bol v minulosti v procese čistenia využívaný perchlór. V roku 1992 bol realizovaný prieskum na zistenie kontaminácie chlórovanými uhľovodíkmi, ktorý preukázal zvýšenú koncentráciu TTCE v zemine (v blízkosti budovy čistiarní), ktorá prekračovala IT kritériá pre zeminy. V areáli sa nachádzajú aj nádrže na technický benzín, ktoré nevyhovujú legislatíve, ale nepoužívajú sa." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1134, "k_123" : 49, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Spoločnosť Liaz Zvolen vznikla v roku 1992, zaoberala sa výrobou autobusov a ich častí, ako aj ich opravou. Dôvodom na zaradenie areálu Liaz Zvolen a.s. medzi pravdepodobné environmentálne záťaže je existencia indície o možnej kontaminácii ropnými látkami vzhľadom na charakter činnosti (výrobná strojárska činnosť), ale monitoring k dispozícii nie je. Lokalita bola zaradená medzi pravdepodobné environmentálne záťaže aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti povrchového toku. Na lokalite bol realizovaný v rokoch 2019 - 2022 podrobný geologický prieskum životného prostredia, v rámci projektu geologickej úlohy s názvom \"Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZV (013) \/ Zvolen - Liaz Zvolen\". Prieskumom nebolo možné kvôli aktívnej výrobnej činnosti a vlastníckych vzťahoch overiť prítomnosť znečistenia priamo pod predpokladanými zdrojmi znečistenia (bývalé výrobné haly) ale iba nepriamo v ich okolí. Vzhľadom k industriálne aktívnej širšej oblasti okolo skúmanej lokality s viacerými potenciálnymi zdrojmi znečistenia, bolo potrebné overiť aj možný vstup znečisťujúcich látok z týchto externých zdrojov. Najväčšie znečistenie bolo overené v biologickej kontaktnej zóne tvorenej najmä navážkami (NEL, C10-C40, PAU, kovy). Znečistenie v menšej miere bolo overené aj v pásme prevzdušnenia (NEL, C10-C40, PAU). V pásme nasýtenia nebolo znečistenie zistené. Overené bolo aj znečistenie podzemnej (PAU, Pb, NH4+, TOC) a povrchovej vody (NEL, PAU, kyanidy, CHSK-Cr, TOC). Znečistenie v povrchovej vode sa pravdepodobne spája so znečistením mimo skúmaného územia proti prúdu toku Slatina. Na základe vyhodnotenia získaných výsledkov nie je sanácia lokality v súčasnosti potrebná. Znečisťujúce látky sú v nadlimitných koncentráciách prítomné iba v plošne obmedzených častiach územia a viažu sa primárne na vrchnú vrstvu pôdneho profilu (navážky). Charakter a rozsah znečistenia v podzemnej vode sa neprejavili ako významné. Pri súčasnom využití územia nepredstavuje znečistenie v zistených koncentráciách environmentálne ani zdravotné riziko. Výsledky by bolo možné prehodnotiť pri zvýšení citlivosti územia. Potenciálne nebezpečenstvo vzhľadom ku kvalitatívnemu zhoršeniu podzemnej vody na lokalite môže predstavovať predpokladané znečistenie z oblasti rušňového depa susediaceho s lokalitou zo severu. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4032\/2022 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody 2x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom 3 monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 276, "k_123" : 58, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ - časti A vzhľadom na jej plošný rozsah a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Počas terénnej obhliadky bola skládka terénne upravená navezenou zeminou a stavebným odpadom. Na lokalite sa však nachádzal aj novonavezený komunálny odpad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 466, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite boliv r. 2001 navrhované sanačné práce: odviesť alebo upraviť banskú vodu a odstrániť rudnú časť odvalu. Odporúčame tieto sanačné práce realizovať.Lokalita je súčasťou EZ Pernek - oblasť starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 833, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka má čiastočne vybudovaný tesniacu prvok (fóliu). Zvyšná časť podložia je v správach deklarovaná ako postačujúca prirodzená ochrana. Vzhľadom na výskyt polôh pieskov, nepovažujeme podložie skládky za tesné voči prieniku priesakových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 73, "k_123" : 69, "k_1" : 40, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka gudrónov bola dobudovaná v roku 1963 a odpad bol na ňu z podniku Petrochema Dubová ukladaný až do roku 1976. V rokoch 1975-1976 bol gudrónový odpad zo skládky Predajná I prečerpávaný na skládku Predajná II. V minulosti cez hrádzové teleso dochádzalo k infiltrácii vodných výluhov povrchových vrstiev gudrónov, čo malo za následok kontamináciu okolitej podzemnej vody. Skládka bola v 70tych rokoch 20. storočia prekrytá krycou vrstvou, ktorá mala zabrániť prenikaniu zrážkovej vody do telesa skládky. Krycia vrstva však bola postupom času zničená a z väčšej časti ponorená pod hladinu. Následne spoločnosť Petrochema pristúpila k odčerpávaniu kontaminovanej povrchovej vody zo skládky, ktorá bola odvážaná do čistiarne odpadových vôd. V rokoch 2013-2020, v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác realizované monitorovanie oboch skládok gudrónov. Vo vzorke fluviálnych štrkov odoberanej z vrtu VN58-2 (situovanom pri Jasenianskom potoku) boli zistené zvýšené koncentrácie As a Sb, ktoré prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorkách podzemnej vody bolo zistené prekročenie ID kritérií v ukazovateľoch NH4+, TOC, CHSK-Mn, Ba, Sb, S-sulf. a IT kritérií v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn, As a tenzidy. Vrty, v ktorých došlo k prekročeniu ukazovateľov sú situované v oblasti priamo pod skládkou Predajná I, prípadne v smere šírenia znečistenia k rieke Hron. Vo vzorkách povrchovej vody nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Vo vzorke pôdy PS59-1, ktorá bola odoberaná priamo z telesa hrádze skládky Predajná I, v mieste priesaku gudrónmi, bola zistená koncentrácia NEL vysoko prekračujúca IT kritérium (27304 mg\/kg). Vo vzorke pôdy PS59-2 odoberanej z oblasti pod skládkou bola zistená koncentrácia Sb prekračujúca IT kritérium. Vo vzorkách zemín odoberaných z vrtných jadier bolo zistené prekročenie ID kritéria pre As (VN59-2) a NEL (VN59-4). Orientačným prieskumom (Auxt, et al., 2017) bola zistená vrstva pastovitého gudrónu na celej ploche jamy Predajná I, v priemernej hrúbke 3,5 m, t.j. cca 35 000 m3. Celkový objem jamy je 96 000 m3, pričom objem pevného gudrónu a v ňom primiešaných materiálov na dne jamy Predajná I je 50 250 m3. Uznesením vlády SR č.153\/2016 z 29.4.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 949, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s plochou cca 500 m2 je zaradená vzhľadom na fakt, že sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja, v povodí vodohospodársky významného vodného toku a tiež v blízkosti prírodnej pamiatky Haluzická tiesňava. Bol na ňu ukladaný najmä komunálny a stavebný odpad. Plocha skládky bola prekrytá zeminou a postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2071, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ - časti A, do REZ - časti B na základe realizovaných prieskumných prác, ktorými bola zistená kontaminácia zeminy a podzemnej vody NEL nad IT kritériá. Kontaminácia bola zistená v dvoch skúmaných oblastiach: 1. v centrálnej časti areálu depa, kde sa nachádzajú manipulačné plochy na stáčanie nafty; 2. v bezprostrednom okolí nadzemných nádrží na PHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 544, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti záhradkárskej oblasti. Je pomerne rozsiahla, predpokladaný objem 40 000 m3. V roku 2010 bola ukončená jej rekultivácia. Na základe priaznivých výsledkov z dlhodobého monitoringu podzemných vôd po rekultivácii bude skládka prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A a ponecahná iba v C časti registra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2459, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej EZ PO(1907)\/Prešov - letisko\" posudzovanej na 23.zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. Dané výsledky potvrdili lokálne znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia a podzemnej vody v mieste bývalej výdajne PHM (okolie vrtu HXL-3) (oblasť N1 – kasárne SNP).\nZo širokej plejády skúmaných potenciálnych anorganických a organických znečisťujúcich látok boli geologickými prácami v priebehu detailného overenia prítomnosti environmentálnej záťaže, realizovanými v rámci lokality, zistené v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia koncentrácie ukazovateľa NEL-GC prekračujúce ID a IT kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7, a to v oblasti N1– kasárne SNP (vrt HXL-3) a vo vrte PL-15 koncentrácie ukazovateľa NEL-GC prekračovali hodnoty ID kritéria. V horninovom prostredí pásma nasýtenia boli geologickými prácami zistené koncentrácie ukazovateľa NEL-GC vo vrte HXL-2 v kasárňach SNP prekračujúce IT kritérium smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Pri jedinej zistenej zvýšenej hodnote NEL-GC v horninovom prostredí pásma nasýtenia vo vrte HXL-2 bola táto koncentrácia zistená v zóne kolísania hladiny podzemnej vody a je posudzovaná v kontexte so znečistením podzemnej vody a pásma prevzdušnenia, zistenom v okolí vrtu HXL-3. \nV podzemnej vode boli zistené koncentrácie ukazovateľov NEL-GC, benzénu, etylbenzénu, xylénov a celkového organického uhlíka TOC, prekračujúcich hodnotu IT a ID kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7, a to vo vode odobratej z vrtu HXL-3. \nOkrem týchto organických znečisťujúcich látok sa v jednom z troch odberov podzemnej vody realizovaných z vrtu HXL-3 počas trvania prieskumných prác zistilo aj znečistenie ukazovateľmi trichlóreténom, NEL-IR, prekračujúce hodnoty IT kritéria a pri ukazovateľoch naftalén a EOCL taktiež len v jedinom prípade hodnoty, prekračujúce ID kritérium smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. V ostatných dvoch odberoch podzemnej vody sa koncentrácie vyššie uvedených ukazovateľov pohybovali pod úrovňou ID kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Z dôvodu ojedinelého výskytu týchto látok v čase a priestore nebola pre ne hodnotená aktuálnosť environmentálneho rizika šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, rovnako ako pre jedinú vzorku vody, kde prekračovali hodnoty ID kritéria koncentrácie EOCl (HXL-13) a tetrachlóreténu (vrt PL-15).\nNa základe dostupných výsledkov bola vypracovaná analýza rizika so zhodnotením environmentálnych a zdravotných rizík, ktorej závery v rámci skúmanej lokality poukazujú na to, že súčasný stav znečistenia prioritnými znečisťujúcimi látkami prítomnými v horninovom prostredí (NEL-GC) a podzemnej vode (NEL-GC, benzén, etylbenzén a xylény) nepredstavujú ani environmentálne ani zdravotné riziko.\nV rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako základný najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný „variant prirodzenej atenuácie pre znečistené zeminy pásma prevzdušnenia a znečistenú podzemnú vodu“. Pre zabezpečenie optimálneho variantu monitoringu podzemných vôd (predsanačná etapa) boli vybrané monitorovacie vrty HXL-3, HXL-2, PL-6, PL-7 a PL-8 s frekvenciou vzorkovania 4x za rok, a to na skupinu parametrov NEL, BTEX a terénne ukazovatele (pH, Eh, T, hl. p.v., O2). Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2376, "k_123" : 67, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Výrazné nánosy reliktov popola na dne a predovšetkým na brehoch Zemianskeho potoka v dĺžke cca 1 km.\nObsah arzénu v nánosoch vysoko prekračuje povolený limit 140 mg\/kg, obsahy As sa pohybujú medzi 274 – 430 mg\/kg (zatiaľ boli odobraté iba 3 orientačné vzorky).\nVzhľadom k vysokému obsahu arzénu v nánosoch, predpokladáme vysoký obsah arzénu aj v povrchovej vode Zemianskeho potoka, ktorý ústí priamo do rieky Nitra. Na odkalisku, ktoré sa nachádza západne od Zemianského potoku sa ukladal popolček vznikajúci pri spaľovaní uhlia v tepelnej elektrárni. V r. 1965 došlo k havárií na odkalisku (pretrhnutiu hrádze) a úniku veľkej masy polotekutého popolčeka do okolia. Popolček obsahuje arzén, ktorý je z markazitu a arzenopyritu vyskytujúceho sa v hnedom uhlí z baní v okolí. Odkalisko je evidované v IS EZ a rovnako aj v Registri skládok odpadu (č. 6595), je to však vodné dielo.\nV rámci sanačných prác (Pramuk. V. a kol, 2019) spôsobom ex situ bolo pre elimináciu a odstránenie rizík spojených s prítomnosťou environmentálnej záťaže odťažených 30436,10 t popolčekových valov a 8675,35 t dnových sedimentov, ktoré sa nachádzali na dne a na brehu Zemianskeho potoka. Odťažený popolček a dnový sediment bol prepravený a uložený na Definitívnom odkalisku. V rámci sanačných prác bola realizovaná aj sanácia povrchovej vrstvy zemín v časti areálu ENO, prebiehajúca in situ (aplikácia humínových látok do kontaktnej vrstvy horninového prostredia pásma prevzdušnenia, s cieľom eliminácie zdravotného rizika). Po odťažbe popolčekových valov bol terén a potok upravený a územie v dotknutých častiach odstraňovanej environmentálnej záťaže zrekultivované, vrátane náhradnej výsadby stromov.\nPozitívny efekt po odťažbe dnových sedimentov a brehových valov sa v roku 2018 prejavil v povrchovej vode Zemianskeho potoka, keď sa zistené obsahy As pohybovali pod limitnými hodnotami podľa prílohy č.1 nariadenia vlády č.269\/2010 Z.z. Po ukončení prác ex situ a in situ boli odobraté vzorky z povrchového toku aj v roku 2019 (po roku od realizovaného sanačného zásahu).\nV rámci posanačného monitorovania sa monitorovali povrchové vody Zemianského potoka v troch profiloch (HP-4, HP-5 a HP-6) počas 2 rokov, 4 x ročne (11.8.2020, 2.12.2020, 16.3.2021, 15.6.2021, 25.8.2021, 26.10.2021, 23.3.2022, 14.9.2022). Sledovali sa terénne parametre (vodivosť, Eh, pH, O2, teplota vody) a látky (As, Hg, celkové kyanidy). Kvalitatívne parametre väčšinou neprekračovali príslušné limity. Z výsledkov sledovania vývoja znečistenia povrchovej vody po ukončení sanačných prác v rámci monitorovania rokov 2020 - 2022 v lokalite Zemiansky potok vyplýva, že pre sledované látky v odobraných vzorkách vody boli zistené obsahy a ukazovatele prevažne v nízkych hodnotách, spĺňajúcich kvalitatívne požiadavky pre povrchový tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 348, "k_123" : 49, "k_1" : 28, "k_2" : 4, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola prevádzkovaná s osobitnými podmienkami, jej činnosť bola ukončená v roku 1998, avšak je trvale navážaná odpadmi. Objem skládky podľa údajov RSO je 45 000 m3 a rozloha 15 000 m2. Lokalita sa nachádza v OP NP Slovenský kras, v CHVÚ Volovské vrchy, v biosférickej rezervácie Slovenský kras." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 319, "k_123" : 76, "k_1" : 36, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa vykonáva zber a skladovanie druhotných surovín na nespevnených plochách, bez monitoringu, možnosť ohrozenia kvality podz.vôd. Odporúčame prieskumné práce. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 24.11.2011 mäžme konštatovať, že sa nič nezmenilo. Areál vyzerá rovnako ako 1.4.2008." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2031, "k_123" : 67, "k_1" : 30, "k_2" : 16, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa minimálne 10 rokov ukladal popolček zo Žilinskej teplárne, ktorý vznikol spaľovaním uhlia zo severných Čiech (obsahuje napr. aj arzén a pod.). Popolček je uložený na ploche cca 120 000 m2, pričom pri hrádzi je jeho predpokladaná hrúbka až do cca 10 m. V súčasnosti sa v mieste odkaliska nachádza pole, kde sa dlhodobo pestovali plodiny (napr. kukurica...). Po intenzívnych dažďoch v auguste 2010 sa blízkosti hrádze tvorili erózne ryhy a na ploche odkaliska (poľa) sa kumulovala voda. Pod hrádzou sú postavené domy. Hrádza bola preto v novembri 2010 spevnená. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené, že primárnym zdrojom znečistenia je odkalisko popolčeka. Sekundárna kontaminácia zemín z popolčeka nebola zistená ani v zóne prevzdušnenia ani v zóne nasýtenia horninového prostredia v podloží odkaliska a jeho bezprostredného okolia. Podľa výsledkov prieskumu popolček ovplyvňuje lokálne kvalitu podzemnej vody z hľadiska zvýšenej prítomnosti organického uhlíka aj z hľadiska prítomnosti bóru, kadmia a molybdénu. Dominantnou znečisťujúcou látkou v popolčeku je As, ktorý je viazaný na materiál odpadu, čo odpovedalo aj vysokej koncentrácii TOC. Podzemná voda je znečistená Mo, B, Cd, Cl-, dusitanmi, amoniakálnymi iónmi a tiež TOC. Negatívny vplyv skládky popolčeka sa odráža aj v kontaminácii povrchovej vody TOC a B v rámci sledovaného úseku toku. V skúmanom území je preukázané environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Preukázané je tiež potenciálne nekarcinogénne zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode pri jej využívaní v záhradkách. V rámci prieskumných prác bol navrhnutý pravidelný monitoring prostredníctvom 3 novovybudovaných monitorovacích vrtov TOM-1 až TOM-3 a tiež je navrhované monitorovať kvalitu vody v Breznickom potoku, ktorý sa vlieva do Bytčického potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 232, "k_123" : 56, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ spôsobená ako historickou (aj nedávnou) banskou činnosťou, sčasti aj v vplyvom horninového prostredia. Je predpoklad postupného znižovania obsahu kontaminantov, avšak to je potrebné overiť kontrolným odberom niekoľkých vzoriek" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 393, "k_123" : 51, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nefunkčná drenáž od hnojiska ku nádrži tekutej hnojovice, zreteľné priesaky hnojovice aj pod nádržou. Cca 190 m v smere prúdenia podzemnej vody je Čierny Váh. Niekoľko desiatok metrov od hnojiska je zamokrená niva Váhu a prameň podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 878, "k_123" : 64, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zaradenie lokality medzi pravdepodobné EZ je len na základe analógie s podobnými strojárenskými podnikmi, pretože nie sú k dispozícii údaje o súčasnej kvalite podzemných vôd a stupni kontaminácie zemín. Okrem kontaminácie NEL môžu byť prítomné aj ClU." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2078, "k_123" : 79, "k_1" : 35, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ - časti A do REZ - časti B. V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestore starého naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2085, "k_123" : 62, "k_1" : 31, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ-časti A do REZ-časti B. V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Kontaminácia zemín nad IT kritériá identifikovaná iba v okolí manipulačnej plochy skladu PHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 853, "k_123" : 47, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanačné práce na lokalite prebiehali od roku 1986 a spočívali najmä v sanačnom čerpaní kontaminovanej podzemnej vody. Napriek významnému poklesu koncentrácie NEL v podzemnej vode, kontaminácia v niektorých častiach areálu pretrvávala nad IT kritériá. Znečistenie zemín výrazne prekračovalo IT kritériá. Sanačné práce boli úspešne ukončené až v roku 2015. Identifikované znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia, nasýtenia a podzemnej vody bolo sanované kombináciou sanačných metód in situ a ex situ. Po realizácii sanačných prác je stav zemín pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia a tiež podzemnej vody vyhovujúci. Na území došlo k zmenšeniu, resp. úplnému zániku kontaminovaných plôch, ak za hodnotiace kritérium považujeme koncentráciu NEL IR 3000 mg\/kg, resp. 3,0 g\/l, čo sú limity stanovené analýzou rizika z roku 2008. Koncentrácie NEL a BTEX v podzemnej vode dosahovali hodnoty pod úrovňou sanačných limitov. Na základe posanačnej analýzy rizika znečistenie v horninovom prostredí a pôde nepredstavuje environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne, tiež nie je riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a nie je riziko znečisťovania povrchovej vody infiltráciou znečistenej podzemnej vody. Zostatkové znečistenie na lokalite nepredstavuje zdravotné riziko. Rozhodnutím MŽPSR č. R-AR 105\/2016 boli stanovené podmienky posanačného monitoringu s frekvenciou 4x ročne po dobu 2 rokov. Po predložení vyhovujúcich výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B a bude registrovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 428, "k_123" : 71, "k_1" : 28, "k_2" : 24, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite Bielovce – pesticídny sklad bol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, zameraný na územie pesticídneho skladu, v ktorom sa do roku 2004 skladovali pesticídy. Podlaha skladu nebola zabezpečená voči prieniku skladovaných pesticídov do horninového prostredia a podzemnej vody. V rámci prieskumu v roku 2005 (Masiar, Zajacová, 2005) bolo zistené znečistenie zemín a podzemnej vody pesticídmi (antrazín, celkový obsah chlorovaných pesticídov), ale len v hlinenej podlahe pesticídneho skladu a v jej bezprostrednom podloží. Prieskum realizovaný v období rokov 2014 – 2015 sa sústredil na v súčasnosti nevyužívanú plochu pesticídneho skladu a jeho okolia, kde bolo indikované znečistenie a kde sa vzhľadom na miestne geologické a hydrogeologické pomery predpokladal jeho potenciálny rozsah. Z výsledkov ZS s AR s názvom „Prieskum environmentálnej záťaže Bielovce - pesticídny sklad“ vyplýva, že znečistenie zemín, stavebných konštrukcií ani podzemnej vody pesticídmi nebolo potvrdené. Vzhľadom na výsledky geologického prieskumu nie je pre objekt pesticídneho skladu preukázané environmentálne a zdravotné riziko. Na lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, kde ide o znečistenie v podzemnej vode dusitanmi (NO2-) a ortuťou (Hg), ale jeho zdroj nie je známy a nesúvisí s pesticídnym skladom. Pretože nebolo preukázané znečistenie, súvisiace s objektom pesticídneho skladu, nenavrhuje sa sanácia. Ale navrhuje sa, aby ruiny pesticídneho skladu boli odstránené a uložené na skládke odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 17, "k_123" : 53, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami bolo identifikované znečistenie týchto objektov: hala strojno-montážneho strediska (hala SMS), sklad (pri objekte strážnice), skládka koncentrátov, úpravňa rúd, trafostanica, strojovňa, drviareň, sklady (CO a olejov). Na území závodu flotačnej úpravne bola zaznamenaná kontaminácia kovmi - As, Cu, Hg, Sb a Zn a kontaminácia zemín NEL-IR. Za účelom eliminácie znečistenia a zamedzenia ďalšej migrácie kontaminantov do okolitého horninového prostredia bola v roku 2008 vykonaná sanácia kontaminovaných zemín odťažením v priestore skládky koncentrátov a v priestore pred manipulačnou plochou skladu koncentrátov. Sanácia kontaminovaných stavebných materiálov bola vykonaná v objekte úpravne rúd a v objekte skladov olejov. V rokoch 2014-2015 prebiehali sanačné práce na odstránenie zvyšných častí objektov (administratívne budovy, dielne a hala SMV). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 6 monitorovacích HG vrtov. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemných vôd v indikačnej aj zdrojovej oblasti v ukazovateľoch Al a Sb, ktorých koncentrácie prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vysoké koncentrácie Al a Sb v zdrojovej oblasti boli zistené iba vo vrte VN77-6, ktorý zachytáva plytký obeh podzemnej vody a sú pravdepodobne primárnosekundárneho pôvodu (súvisia so zrudnením a zvetrávaním minerálov na haldách). Vo vzorke podzemnej vody odoberanej z prameňa pri cintoríne boli zistené koncentrácie TOC, CHSK-Mn, Al, Sb prekračujúce IT kritériá. Vo vzorkách povrchovej vody boli zistené nadlimitné obsahy v ukazovateľoch As, Cu, Zn (v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.). IT kritériá pre ukazovatele As, Sb boli prekročené aj vo vzorke riečnych sedimentov a vzorke pôdy. Kontaminácia NEL, PAU, ClU v podzemnej, povrchovej vode, pôde a riečnych sedimentoch nebola monitorovacími prácami potvrdená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 452, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá ukončila prevádzku v roku 2000, bola pre nedostatok finančných prostriedkov iba zahrnutá zeminou. Odporúčame realizovať jej uzavretie a rekultiváciu v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 3, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza pár metrov resp. desiatok metrov od potoka Laskomer, ktorý sa následne po cca 130 m vlieva do vodohospodársky významného vodného toku Bystrica. Je pravdepodobné, že existuje riziko ohrozenia kvality podzemných a povrchových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 874, "k_123" : 41, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je na svahu v suchej eróznej ryhe ale výluhy zo skládky sa môžu dostať do prevažne pieskovcového predkvartérneho podložia skládky a kontaminovať využívané vývery minerálnej vody v obci Šarišský Štiavnik vo vzdialenosti cca 1 km." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1992, "k_123" : 34, "k_1" : 18, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli PD sú podzem. nádrže po ČS PHM, je predpoklad šírenia sa znečistenia do okolia. Je tu množstvo SO (azbestovocementový), KO, ale aj zvyšky po nádobách od farieb...Je tu veľká betónová nádrž naplnená vodou, nevieme či kontaminovanou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 285, "k_123" : 44, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah, situovanie v intraviláne obce a stále pokračujúce ukladanie odpadu. Časť odpadu bola zo skládky odvezená na riadenú skládku TKO v Lednických Rovniach, postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2701, "k_123" : 64, "k_1" : 24, "k_2" : 19, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže SB (001) \/ Lipany – Areál ZVL SK\/EZ\/SB\/808“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40. V podzemných vodách boli identifikované chlórované uhľovodíky - tetrachlóretén. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne, bolo však potvrdené riziko pre podzemnú vodu, v studniach v Lipanoch sú vysoké množstvá ClU, ktoré sa sem dostali prúdením podzemnej vody zo ZVL a pravdepodobne aj zo sekundárneho zdroja znečistenia. Zdravotné riziká boli počítané pre PCE v podzemnej vode, ropné látky (frakcia C16-C35) pre zeminy a do výpočtov boli zahrnuté aj koncentrácie znečisťujúcich látok namerané v pôdnom vzduchu (benzén, tolueń, xylény, PCE a TCE). Lokalita predstavuje environmentálne a zdravotné riziko, v oboch prípadoch spôsobené PCE. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2131, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená do REZ - časti A z dôvodu možnej kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd, ku ktorej mohlo dôjsť počas dlhodobej nevhodnej manipulácie s ropnými látkami, ktoré sa využívajú v rámci prevádzky kasární. V areáli kasárni je niekoľko zdrojov znečistenia: 1 ČS PHM, 1 umývací mostík, 1 veľká TOV (opravárenská hala), sklad olejov. V areáli kasárni sú nevyhovujúce spevnené plochy s mačacími hlavami. Manipuláciou s ropnými látkami pravdepodobne dochádza k úniku do podzemných vôd a horninového prostredia. Najvýznamnejším zdrojom znečistenia je pravdepodobne veľká opravárenská hala. Lokalita sa nachádza na pravom brehu rieky Sekčov (cca 600 až 700 m od rieky), ktorá je vodohospodársky významný vodný tok. Lokalita sa nachádza na okraji mesta, ale ešte v obytnej zóne, v blízkosti amfiteátra, nemocnice, školy, ihrísk. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Na základe jeho výsledkov bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia NEL-GC, lokálne bolo zistené aj bodové znečistenie v pásme prevzdušnenia a to anorganickými látkami As a Pb a znečistenie organickými látkami TOC a CHSK-Mn v podzemnej vode. Navrhované je tiež monitorovať vývoj kvality podzemnej vody odobratím 24 vzoriek podzemnej vody na prioritné znečisťujúce látky NEL-GC, BTEX a TOC počas dvoch rokov a vykonávať merania základných parametrov vody. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bola ako najvhodnejší variant sanácie vybraná prirodzená atenuácia pre znečistené zeminy pásma prevzdušnenia identifikovanými alifatickými uhľovodíkmi. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1000, "k_123" : 56, "k_1" : 24, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V malej zastrešenej budove, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti domovej výstavby a športového ihriska sú uskladnené chemikálie po poľnohospodárskom družstve v Olovároch. Neznáme pesticídne prípravky v množstve približne 2000 kg kvapalného aj pevného skupenstva sú uskladnené v poškodených obaloch. Dôvodom zaradenia bola blízkosť obytnej zóny a fakt, že sa nachádza na území so stredným ohrozením podzemnej vody podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. V roku 2021 bol v predmetnom území realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Z výsledkov preiskumných prác vyplýva, že v skúmanom území nie je prítomné závažné znečistenie horninového prostredia pochádzajúce z pesticídneho skladu. Podzemné vody boli znečistené nad IT kritérium, avšak analýza rizika nepotvrdila riziko šírenia znečistenia z bývalého skladu podzemnou vodou. V skúmanom území sa už nenachádza predpokladaný zdroj znečistenia, okrem možného reziduálneho znečistenia územia, ktoré v dôsledku nízkej priepustnosti v prostredí pretrváva, môže dochádzať k znečisteniu podzemnej vody aj vplyvom poľnohospodárskej činnosti v širokom okolí. Šírenie sa znečistenia podzemnou vodou je vzhľadom na nízko priepustné horninové prostredie (íly, ílovce, prachovce) málo pravdepodobné. HOdnotenie zdravotného rizika pre dominantnú znečisťujúcu látku tiabenazolnebolo realizované z dôvodu absencie relevantných údajov potrebných k tomuto hodnoteniu. Keďže sa vykonanými geologickými prácami nepreukázalo environmentálne riziko, sanačné práce nie je potrebné realizovať. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č.R-AR 3689\/2021 je pre lokalitu navrhnuté monitroovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom monitorovacích vrtov HG-1 až HG-4 po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 532, "k_123" : 37, "k_1" : 17, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bolo v r. 2006 zistené viditeľné znečistenie plochy koľajiska na úrovni výdajného zariadenia ropnými látkami. Vzhľadom na charakter činnosti, je pravdepodobné, že k únikom ropných látok mohlo v minulosti dochádzať aj častejšie. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. V skúmanom území bolo v rámci prieskumu rozmiestnených celkovo 24 vrtov. Prácami bola potvrdená prítomnosť miernej kontaminácie, pričom bolo preukázané, že znečistenie územia je viazané na horninové prostredie v pásme prevzdušnenia a nasýtenia a na podzemnú vodu. Zdroj znečistenia predstavuje priestor rušňového depa s koľajovými cestami a manipulačnými plochami. Nebolo zistené vlastné ohnisko znečistenia, skôr ide o nevysoké plošné znečistenie. Identifikované boli najmä ropné látky (NEL, C10-C40), na hladine podzemnej vody nebola zistená fáza ropných látok. Ďalšími znečisťujúcimi látkami, ktoré boli prieskumom zistené boli Ni, bodovo benzo(a)pyrén, PCE a Pb. Pri hodnotení zdravotných rizík neboli v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 pre zistenú kontamináciu a stávajúce užívanie zistené neprijateľné priame zdravotné riziká. Pri hodnotení environmentálnych rizík nebolo zistené riziko pre biologickú kontaktnú zónu a tiež nebola zistená migrácia kontaminácie do hlbších horizontov podzemných vôd a migrácia do vôd povrchových. Z daného dôvodu nebola spracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2465, "k_123" : 72, "k_1" : 34, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý sklad ťažkého vykurovacieho oleja sa nachádza v centrálnej časti areálu Akadémie ozbrojených síl generála M.R.Štefánika. Povrchový tok Demänovka preteká cca 600 m západne od skladu. Sklad bol využívaný na zabezpečenie stáčania, skladovania, čerpania a dopravy ťažkých vykurovacích olejov do kotolne na zabezpečenie výroby tepla. Prevádzka skladu bola ukončená v roku 1987, kedy prebehla plynofikácia kotolne. Po ukončení prevádzky skladu neboli vyčistené nádrže, potrubné rozvody ani priestory strojovne. Súčasťou skladu sú tri oceľové skladovacie nádrže o objeme cca 500 m3, ktoré sú uložené v železobetónovej havarijnej vani o rozmere 44x14 m. Interiér skladu je neudržiavaný a sú v ňom uložené pozostatky vykurovacieho oleja. Vzhľadom na dlhodobú nefunkčnosť skladu a na jej zlý technický stav, začala do vnútra skladu prerážať podzemná voda, ktorá sklad zaplavovala. Počas terénnej obhliadky bolo zistené výrazné znečistenie ropnými látkami, ktoré prichádzalo do kontaktu s podzemnou vodou. Technologické zariadenie skladu ako aj nadzemné skladovacie nádrže zatiaľ neboli z lokality odstránené. Spoločnosť ENVIRONCENTRUM s.r.o. vypracovala cenovú ponuku na sanáciu, resp. odstránenie stavby (čistenie nádrží, likvidáciu mazutu, demontáž technol.zariadení, atď...) spolu s prieskumom znečistenia. Celkové náklady boli vyčíslené na 239 400,- Eur (k 23.3.2015). V okolí skladu sú situované 4 monitorovacie vrty. O dokumentácii ako aj o prípadnom monitoringu však nie sú dostupné žiadne informácie. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný GPŽP (Tupý, P., et al., 2020). Prieskumnými prácami nebolo v skúmanom území zistené závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Skúmaná pravdepodobná environmentálna záťaž preto nepredstavuje environmentálnu záťaž a nie je potrebné pristúpiť k sanácii ani monitorovaniu lokality. Z uvedeného dôvodu bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2703, "k_123" : 80, "k_1" : 44, "k_2" : 36, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladáme pokles obsahu kontaminácie EZ v dôsledku útlmu ťažby, a tým aj úpravy rúd (potrebné overiť kontrolnými odbermi), určité (aj časové) riziko predstavuje odkalisko úpravne. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia do 1,5 m p.t., ktoré sa prejavuje najmä veľkým rozšírením znečistenia Hg, Ba, Sb, v mnešej miere Cu a lokálne látkami ropného charakteru NEL-IR, resp. C10-C40. Znečistenie horninového prostredia v pásme nasýtenia bolo preukázané stanovením vysokých koncentrácií Hg, Sb, Ba, Cu, NEL-IR a C10-C40 a overené bolo v olbasti vrtov HGM-2, PM-5 a PM-8. Znečistenie sedimentov Rudnianskeho potoka sa prejavuje vysokými koncentráciami Ba, Hg a Sb presahujúce IT limity. Znečistenie podzemnej vody sa prejavilo zvýšenými koncentráciami TOC, NH4+ a C10-C40. Znečistenie povrchovej vody Rudnianskeho potoka a drénu z odkaliska sa prejavilo zvýšenými koncentráciami Sb. Najväčšie znečistenie bolo overené v profile RP-4, pred vyústením Rudnianskeho potoka do rieky Hornád. V rámci prieskumných prác bola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a následne štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2486, "k_123" : 75, "k_1" : 39, "k_2" : 21, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. Táto časť areálu slúžila najmä pre logistické účely (skladovacie priestory, parkoviská), ale znečistením je ovplyvnená zo susedných častí areálu. Prieskumom susedných areálov (sublokalít bývalého areálu CHZJD) bolo zistené znečistenie viacerými látkami (chlórbenzénom, toluénom, pesticídmi (hexachlorocyklohexán)...), pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity - znečistenie pesticídmi... Znečistenie sa zrejme šíri do tohto priestoru zo susedných areálov (CHZJD – výroba hnojív, CHZJD – výroba trhavín, CHZJD – výroba gumárenských chemikálií). Znečistenie v tejto časti areálu nebolo podrobne preskúmané na celej ploche a preto sa nedá jednoznačne určiť akej je intenzity a do akej miery súvisí tiež s výrobou realizovanej v tejto časti areálu. Lokálne sa realizoval IG prieskum a prieskum geofaktorov ŽP (Horváth, V., 1998) v súvislosti s výstavbou čerpacej stanice PHM OMV. Zistilo sa nadlimitné (kat. C podľa Pok. 1617\/97) znečistenie zemín organ. chlór. pesticídmi, EOX, znečistenie podzem. vody organ. chlór. pesticídmi, EOX, PCB a chlór. alifatickými uhľovodíkmi. Ďalej nadlimitné znečistenie zemín (kat. B podľa Pok. 1617\/97) PCB a podzem. vody BTEX a NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 852, "k_123" : 71, "k_1" : 24, "k_2" : 27, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zásobníkové nádrže sú umiestnené v ochrannej vani (objem 370 m3). V okolí sú spevnené aj nespevnené plochy, kde sme vizuálne neidentifikovali možné znečistenie. Napriek tomu je objekt a aktivity s ním súvisiace významným rizikom pre kontamináciu podzemných vôd a pôdy. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola potvrdená prítomnosť znečistenia a bolo preukázané, že znečistenia územia je viazané na horninové prostredie v pásme prevzdušnenia a nasýtenia a na podzemné vody. Zdrojom znečistenia je olejové hospodárstvo bývalej kotolne. Nebol však identifikovaný pôvod znečistenia vo vrte HV 1 (pravdepodobne je mimo skúmanú oblasť), ktorý je situovaný proti smeru prúdenia podzemnej vody. Zo znečisťujúcich látok boli v pásme prevzdušnenia, nasýtenia a podzemnej vode identifikované najmä NEL, C10-C40, zistená bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Bodovo boli zistené fenoly, PAU (chryzén), amónne ióny, 1,2-cis DCE a 1,1,2-TCE. Rozpustené ropné látky sa šíria v smere prúdenia podzemnej vody. Šírenie ďalších bodovo zistených znečisťujúcich látok v podzemnej vode nebolo prieskumom preukázané. Podľa analýzy rizika bola spracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, kde bola posudzovaná akceptovateľnosť navrhnutých variánt sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 891, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 24, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Súčasťou strojárskej výroby sú kalové polia, neutralizačnú stanica, sklad špon. V sklade špon a v jeho okolí je znečistená od olejov spevnená aj nespevnená plocha. Rieka Poprad pretekajúca cca do 200 m od znečistenia je vodohosp. významný vodný tok. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Záverečná správa z podrobného geologického prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže SL (010) \/ Stará Ľubovňa - SKRUTKÁREŇ-EXIM“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL-GC. V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL-GC, Zn, chloroform, NH4+, sulfidy, TOC, NEL-IR a fenoly nad hodnoty IT. Analýzou rizika nebola na lokalite potvrdená aktuálnosť environmentálneho rizika a ani zdravotného rizika. Na druhej strane sa odporúča v prípade akýchkoľvek stavebných činností spojených s odťažbou zemín, je nutné so zeminou nakladať ako s kontaminovanou v súlade s ustanoveniami zákona o odpadoch. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže, ktorá podľa výsledkov GPŽP nie je nutná. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2022, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku bol vyvážaný odpad od roku 1981 a svoju činnosť oficiálne ukončila v roku 2000. V priebehu rokov 1995 - 1998 boli pre skládku vybudované prieskumné a monitorovacie objekty (SP-1 až SP-3 a KS-1 až KS-9). Monitorovacie objekty však boli vplyvom pokračujúceho neriadeného skládkovania zahádzané odpadom a zlikvidované. V roku 1998 bol pre skládku vypracovaný projekt rekultivácie. Na lokalite však chýba prirodzená geologická bariéra. Lokálny výskyt piesčitých ílov vo vrchnej časti telesa skládky (pod vrstvou odpadu) nezabraňuje styku odpadu a jeho výluhov s podzemnou vodou. Ílovité vrstvy boli v prevažnej miere odťažené pre účely bývalej tehelne. Z daného dôvodu by v prípade rekultivačných prác nebolo možné vybudovať podzemnú tesniacu stenu zaviazanú do nepriepustného podložia. V rámci projektu geologickej úĺohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že najväčšie znečistenie bolo overené vo vode odoberanej z materiálovej jamy J od skládky a v podzemnej vode odoberanej z vrtu VN124-3 JV od telesa skládky. Bolo potvrdené prednostné šírenie znečistenia v JJV smere od skládky, teda v smere generálneho prúdenia podzemnej vody. V zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 bolo v podzemnej vode indikačnej oblasti zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v ukazovateľoch vodivosť, B, TOC. Zvýšený obsah TOC v referenčnej oblasti je spôsobený pravdepodobne poľnohospodárskou činnosťou (záhrada a jej prihnojovanie), čo indikuje aj zvýšený obsah NH4+ v referenčnom vrte VN124-1. Vo vzorke vody odoberanej z materiálovej jamy bolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. pre EC, CHSK-Cr, TOC, Cl-, SO42-, Na+, Ca2+. Vo všeobevcnosti povrchová voda vykazovala oproti podzemnej vode odoberanej z novovybudovaných vrtov výrazne vyššie hodnoty TOC, Cl- a B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 639, "k_123" : 81, "k_1" : 30, "k_2" : 32, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pravdepodobná environmentálna záťaž PE (003) \/ Partizánske – ZDA – sklad chemikálií predstavuje areál bývalého podniku (Závody 29. Augusta). Chemikálie neznámeho pôvodu boli uložené v čiastočne skorodovaných sudoch v nedostatočne zabezpečenom areáli. Pochádzali z čias fungovania závodu ZDA, ktorý bol zameraný na obuvnícku výrobu. V súčasnosti sa sudy na lokalite nenachádzajú, boli odvezené na likvidáciu. Po zrušení závodu v roku 2011 boli pozemky postupne rozpredávané súkromným spoločnostiam. V minulosti bola vlastníkom pozemku, na ktorom boli sudy s chemikáliami uložené , spoločnosť PASINVEST, a.s. Počas tejto doby pribudlo na lokalitu niekoľko ďalších sudov. Momentálne je vlastníkom pozemkov spoločnosť KVARTET, a.s.\nRiešená lokalita je registrovaná v ISEZ ako pravdepodobná environmentálna záťaž s potrebou dokončenia prieskumu a rozhodnutia o procese jej sanácie ak sa takáto potreba preukáže vo vzťahu k plánovanému využívaniu lokality v budúcnosti a možným rizikám, vyplývajúcim z charakteru a rozsahu znečistenia na lokalite.\nPrieskumom v roku 2015 bol zistený typ a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd na lokalite, vykonaná analýza rizika zo znečistenia zemín a podzemných vôd, variantným spôsobom bol navrhnutý spôsob sanácie lokality s vyhodnotením najefektívnejšieho sanačného postupu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1843, "k_123" : 41, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa dlhodobo manipulovalo s nebezpečnými látkami hlavne ťažkým vykurovacím olejom (mazutom), slúžiacim na vykurovanie. Prevádzka je zlikvidovaná – v okolí viditeľné zvyšky po ropných látkach (mazut). Na začiatku roku 2022 sa pripravovala realizácia podrobného GPŽP na lokalite v rámci projektu geologickej úlohy „Geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží (2)\". Počas komunikácie s majiteľmi pozemkov sa zistilo, že na lokalite boli v minulosti realizované geologické práce (zlúčený IG a GPŽP v roku 2002 a orientačný GPŽP v roku 2015) počas ktorých sa nezistilo žiadne znečistenie podzemnej vody, ale iba ojedinelé lokálne mierne znečistenie zemín (NEL nad ID limit) v jednej vzorke zeminy v roku 2002 a v jednej vzorke v roku 2015. Uvedené znečistenie bolo zistené iba v antropogénnej navážke. Z hľadiska jeho lokálnosti a polohe v navážke je pravdepodobné, že nemá súvis s mazutovou kotolňou, ale pravdepodobne súvisí so znečistením povrchu (napr. z dopravnej činnosti a pod.). V minulosti zistené znečistené betóny mazutovej kotolne boli odstránené už v roku 2009." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 6, "k_123" : 83, "k_1" : 42, "k_2" : 20, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie sa do prostredia dostalo pri manipulácii s chemikáliami keďže sa jednalo o sklad kde boli chemikálie prečerpávané do menších balení a ďalej distribuované. Tomu zodpovedajú aj plochy kontaminácie – nespevnený priestor manipulačnej plochy a stáčacie koľaje. Významným faktorom pre zaradenie bola aj blízkosť povrchového toku – v tesnej blízkosti hranice areálu (oplotenia). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Olšavský, M., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty a 3 existujúce vrty boli zrekonštruované. Z výsledkov prieskumných a monitorovacích prác vyplýva, že pretrváva kontaminácia podzemnej vody chlórovanými alifatickými uhľovodíkmi v zdrojovej aj indikačnej oblasti environmentálnej záťaže. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch NH4+, As, Sb a ClU. Vo vzorke vody odoberanej z povrchového toku Bystrica bola zistená koncentrácia cis1,2dichlóreténu prekračujúca ID kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 623, "k_123" : 41, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dočasné odkalisko vzniklo okolo roku 1965 a odstavené bolo v roku 1990. Jeho hrúbka je 30 - 35 m a obsahuje cca 23 000 000 ton popolčeka, ktorý je hlavným zdrojom kontaminácie na lokalite. Po ukončení naplavovania popolčeka bolo odkalisko zrekultivované a následne bol na ňom ukladaný už len stabilizátor. Monitorovacími prácami boli najmä v oblasti východného a juhovýchodného predpolia dočasného odkaliska zistené stopové kovy ako As, B, Mo. Monitorovanie odkaliska zabezpečujú SE a.s. a to 4x ročne prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov (hrádza). Spoločnosť GEO Slovakia s.r.o. realizuje 1x ročne monitoring na ďalších monitorovacích vrtoch situovaných v predpolí odkaliska. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vybudované 4 nové HG vrty. Vo vzorkách podzemnej vody z vrtu VN139-1 (situovaný v indikačnej oblasti) boli zistené vysoké obsahy As, benzénu a chlóreténu prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vzorka povrchovej vody odoberanej z rieky Nitra v dolnom úseku toku (pod EZ) vykazovala vysoký obsah As (300 ug\/l). V pôdnych vzorkách označených ako PS139-1, PS139-4 a PS139-5 bol zistený vysoký obsah As prekračujúci IT kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 239, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia podzemnej vody a horninového prostredia je dlhodobého charakteru a vznikala postupne, vplyvom výrobnej činnosti podniku. V r.2009 bol pre areál Zentiva realizovaný ekologický audit fázy I., pričom v hlavnom výrobnom areáli bolo identifikovaných niekoľko potenciálne rizikových oblastí. Väčšina predchádzajúcich prieskumov bola sústredená iba na severnú časť areálu. V tom istom roku a následne v r.2010 bol v areáli realizovaný prieskum fázy II, ktorým bola zistená kontaminácia zeminy (vo väčšej miere sa vzťahovala len k navážkam) a boli potvrdené 4 hlavné ohniská kontaminácie podzemnej vody. Ohnisko 1: kontaminácia PzV fenolmi; Ohnisko 2: kontaminácia PzV ClU (zahŕňa aj oblasť býv.budovy Famoseptu, kde bola zistená kontaminácia horninového prostredia Hg); Ohnisko 3: kontaminácia PzV 1,3-dichlórpropánom a zmesou ďalších org.polutantov; Ohnisko 4: kontaminácia PzV fenolmi a zmesou ostatných org.polutantov. Už v r.1990 sa začalo so sanačným čerpaním kontaminovanej podzemnej vody, ktoré pokračuje až do súčasnosti. Kvalita podzemnej vody sa oproti predošlým rokom zlepšila, no aj naďalej znečistenie pretrváva. V roku 2014 bola realizovaná sanácia horninového prostredia (vyťaženie zeminy do hĺbky 3,5 m p.t.) v mieste budovy bývalej výroby Famosept, z dôvodu kontaminácie Hg." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 307, "k_123" : 67, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka predstavovala v minulosti potenciálny zdroj znečistenia PCB, či však aj doško ku kontaminácií je otázne. V súčasnosti sa už technológia ohrevu olejom s obsahom PCB nevyužíva. Lokalita je na pravom brehu vodohosp. význ. toku, v OP TANAP-u." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 696, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (8000 m3), patrila k rizikovým skládkam. Je zahrnutá, zarastená. Sú tam nové vývozy SO, KO. Je v OP TANAP-u. Je na rozvodnici Háganského a Batizovského p. Oba potoky po niekoľkých km ústia do vodohosp. význ. toku Poprad resp. Velického p." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 702, "k_123" : 44, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Preukázané bolo znečistenie podzem. vody ropnými látkami v studni (BLP = 0,45 mg\/l) nad limit v tom čase platnej ČSN 830611 pre pitnú vodu. Nakoľko sa jednalo o starú ČSPHM, tak z analógie predpokladáme kontamináciu okolitého prírodného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 762, "k_123" : 74, "k_1" : 26, "k_2" : 27, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Starý dom s prepadnutou strechou, ktorý pravdepodobne patril poľnohospodárskemu družstvu v Jesticiach, bol využívaný na skladovanie starých agrochemikálií a pesticídnych prípravkov. Väčšina chemikálií bola z domu odvezená na likvidáciu, ale niekoľko vriec zostalo umiestnených na betónovej podlahe, ktorá je značne znečistená a je predpoklad možnej kontaminácie zemín, prípadne podzemnej vody. Ešte pred likvidáciou časti prípravkov sa v sklade nachádzalo cca 100 kg starých pesticídov. Obytná zóna je vzdialená približne 100 m od skladu. Za starou budovou sa nachádza súkromný hospodársky dvor bez oplotenia, pričom zvieratá majú voľný výbeh priamo k tejto budove. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže RS (008)\/ Jestice – pesticídny sklad - SK\/EZ\/RS\/762“, z ktorého vyplýva, že na území v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách, povrchových vodách a dnových sedimentoch identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a ťažkých kovov nad ID a IT hodnoty v zmysle smernice MŽP SR z 28. Januára 2015 č. 1\/2015-7. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2787, "k_123" : 72, "k_1" : 46, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2021 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Realizovanými prieskumnými prácami bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia a tiež podzemnej vody. V pásme prevzdušnenia a nasýtenia bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre NEL-IČ, C10-C40, PAU, As, Pb. Znečistenie podzemnej vody nad ID, resp. IT kritériá bolo zistené v ukazovateľoch As, NEL-IČ, C10-C40, fenoly, PAU a ClU. Na hladine podzemnej vody vrtu MVL-5 bola identifikovaná voľná fáza ropných látok. Z výsledkov prieskumných prác teda vyplýva, že v území je prítomné závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Znečisťujúce látky sú viazané na zeminy a dochádza k ich transportu do podzemnej vody. Výsledky analýzy rizika preukázali, že na lokalite existuje environmentálne a zdravotné riziko. Vzhľadom na uvedené výsledky bola zároveň vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, pričom ako optimálny variant bol zvolený variant C, t.j. sanácia po navrhované cieľové hodnoty. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3766\/2021 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu a tiež monitorovať kvalitu podzemnej vody 4x ročne po dobu 3 rokov prostredníctvom 8-mich monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 154, "k_123" : 55, "k_1" : 28, "k_2" : 12, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) kontaminuje podzemné vody, a pravdepodobne aj povrchové vody a ovzdušie. Od zámerov využiť lokalitu r. 1986 a r. 2002 sa upustilo. Odporúčame rekutiváciu skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 581, "k_123" : 43, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Poľnohospodárske družstvo bolo v r. 2006 sankcionované SIŽP z dôvodu nevyhovujúceho pest.skladu. Sklad bol zdevastovaný zo zničenou strechou, mohlo tak dochádzať pri zrážkach k vyplavovaniu nebezpečných látok do podzemných vôd a blízkeho okolia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1025, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Napriek tomu, že skládka bola vybudovaná v súlade s legislatívnymi a technickými požiadavkami odpadového hospodárstva, výsledky monitorovania podzemných vôd poukazujú na kontamináciu okolia skládky priesakovými vodami" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2063, "k_123" : 94, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli boli vizuálne zistené miesta kontaminácie zemín hneď na povrchu. Prieskumnými prácami bola potvrdená kontaminácia NEL zeminy a podzemnej vody a to nad IT kritériá. V júli 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže CA(004)\/Čadca-ŽSR-depo-SK\/EZ\/CA\/169\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie horninového prostredia, podzemnej vody najmä ropnými látkami (NEL-UV, NEL-IČ, C10-C40) v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7, na hladine podzemnej vody bola prítomná aj voľná fáza ropných látok. V podzemnej vode sú okrem ropných látok prítomné aj PAU prekračujúce ID, resp. IT kritériá. Hlavným zdrojom znečistenia je najmä stanovisko PHM a miesto bývalej strojovne. Rieka Kysuca vykazuje veľmi premenlivú kvalitu povrchovej vody a jej znečistenie ropnými látkami nie je zrejme ovplyvnené iba záujmovým znečisteným územím, ale aj inými potenciálnymi zdrojmi znečistenia. Súčasťou čiastkovej záverečnej správy je aj aktualizovaná analýza rizika znečisteného územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2285, "k_123" : 95, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 2012 bol realizovaný geologický prieskum životného prostredia v etape orientačného prieskumu (Matiová, 2012). Prieskumom sa zistilo znečistenie zemín a podzemnej vody ropnými látkami (NEL-IR) a podzemnej vody tetrachlóretylénom nad IT limity. Znečistenie zemín NEL-IR: 8464 mg\/kg (vrt HGK-2, interval 0,0 – 1,5 m) a 7707 mg\/kg (vrt HGK-5, interval 0,8 – 3,0 m). IT limit pre NEL v zemine pre priemyselnú zónu je 1000 mg\/kg, ID limit je 400 mg\/kg. Znečistenie podzemnej vody NEL-IR 11,46 mg\/l (vrt HGK-5). Znečistenie podzemnej vody tetrachlóretylénom 0,4309 mg\/l (vrt HGK-3), 0,0335 (HGK-4). IT limit pre NEL v podzemnej vode je 1 mg\/l, ID limit je 0,5 mg\/l. IT limit pre tetrachlóretylén v podzemnej vode je 0,020 mg\/l a ID limit je 0,010 mg\/l. Súčasťou záverečnej správy z prieskumu bola aj predbežná analýza rizika, ktorá potvrdila environmentálne riziko - riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre NEL aj PCE vo všetkých 4 referenčných bodoch, vrátane 300 m vzdialených rodinných domov, rekreačnej oblasti a 1300 m vzdialenej rieky Kysuca. Zdravotné riziká neboli stanovované. Následne v r. 2013 bol realizovaný podrobný prieskum s AR (Matiová, 2013). Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná už iba v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 920, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je čiastočne upravená a prehrnutá zeminou ale sú aj nové TKO a SO priamo na predkvartérnom podloží. Je vypracovaný projekt uzatvorenia a rekultivácie. Nemá vybudovaný moitorovací systém a nie sú informácie o súčasnej kvalite vôd pod skládkou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 298, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa hodnotenia skládok okresu (Grenčíková et al., 1994) mala objem 1000 m3 a patrila k rizikovým skládkam. V čase terénnej obhliadky tam boli aj nové vývozy KO. Obyvatelia sa sťažovali, že im tam chodia aj potkany. Biela je vodohosp. významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 80, "k_123" : 49, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 24, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita v ktorej sa areál nachádza bola pravdepodobne viac ako 100 rokov využívaná k spracovaniu farebných kovov. Oblasť zasiahnutá EZ má rozlohu podstatne väčšiu ako je rozloha hodnoteného areálu. V areáli sa nachádzala huta." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1132, "k_123" : 89, "k_1" : 41, "k_2" : 23, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminujúcou látkou je najmä kreosotový olej, ktorý je zmesou PAU a heterocyklických uhľovodíkov. V mieste čiernej impregnácie boli realizované sanačné opatrenia a územie je chránené podzemnou tesniacou stenou. Väčšina kontaminovaných zemín a podzemných vôd bola týmto izolovaná od okolia. Naďalej však dochádza (pri odstavení hydraulickej clony) ku kontaminácii povrchového toku. V súčasnosti ide o doznievajúce znečistenie po vykonaní sanácie. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Olšavský, M., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných aj 5 nových monitorovacích HG vrtov. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemnej vody najmä TOC, CHSK-Mn, NEL-UI a PAU, ktorých koncentrácie prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorke riečneho sedimentu odoberanej z toku Zolná boli zistené zvýšené koncentrácie v ukazovateľoch NEL-UI prekračujúce IT kritérium a fenantrén, fluorantén, pyrén, benzo(a)antracén a suma PAU, prekračujúce ID kritériá. Zdokumentovaná bola aj zhoršená kvalita povrchovej vody v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn pozdĺž monitorovaného úseku toku Zolná. Zvýšené koncentrácie boli zistené u NEL-UI a PAU, v zmysle Nariadenia vlády SR 269\/2010 Z.z.." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2146, "k_123" : 66, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V dôsledku dlhodobého pôsobenia prevádzky, pri ktorej dochádzalo k manipulácii s PHM pre lietadlá a vrtuľníky (jednoplášťové nádrže PHM) je vysoká pravdepodobnosť kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami. V areáli letiska sú výdajné kiosky PHM v blízkosti, ktorých pod zemou sú staré jednoplášťové nádrže PHM (boli súčasťou starého palivového hosp.) Nové palivové hosp. ktoré je zabezpečené voči únikom retenčnou nádržou s odvodom do ČOV je situované v jz. časti letiska mimo starého palivov. hosp. Navyše, k letisku patria aj kasárne SNP v ktorých sú na 2 miestach ČS PHM pre pozemnú techniku. Na 1 z nich (pri ihrisku) sú nové nádrže od r. 1992-93, ale na druhej pri vstupe do kasární sú jednoplášťové nádrže. Pri ČS PHM oproti ihrisku je aj umývacia rampa. Pri ČS PHM s jednoplášťovými nádržami je umývací mostík a hala TOV (technika a oprava vozidiel), v blízkosti je tiež stará kotolňa (mazutové hosp.). V blízkosti ČS PHM s jednoplášťovými nádržami je údajne aj monitorovací vrt, ktorý bol však monitorovaný iba zriedkavo alebo vôbec. Výsledky monitoringu nie sú dostupné. Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku, v zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 911, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola riadne uzatvorená a rekultivovaná, má vybudovaný monitorovací systém ale nie sú známe výsledky sledovania kvality podzemných a povrchových vôd. Je v povodí vodárenského toku a pretrváva možnosť kontaminácie podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 134, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestore skládky odpadov sa podľa údajov z registra ASP odporúča monitoring podzemných vôd. Vzhľadom na veľké a neobjasnené znečistenie v priestore II. vodného zdroja, odporúčame zistiť, či sa skládka nepodieľa na tomto znečistení." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 132, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V studni spol. Autocomodex, ktorá bola 35 m v smere prúdenia podz.vôd bol zistený obsah NEL 7,317 mg\/l, pôvod znečistenia nebol zisťovaný. ČS PHM bola rekonštruovaná bez geol. dozoru. Odporúčame realizovať prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 373, "k_123" : 72, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Budova skladu je v dezolátnom stave - budova nevyhovuje technickým a hygienickým požiadavkám, je v zlom stave, strecha budovy je poškodená a bez zamedzenia vstupu. 350 m výhodne od skladu preteká Čamovský potok, 400 m južne sa nachádzajú obydlia. Podľa záznamov SIŽP bolo v budove skladovaných cca 5000 kg starých pesticídnych prípravkov. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže LC (008)\/ Šurice – bývalé PD – pesticídny sklad - SK\/EZ\/LC\/373“, z ktorého vyplýva, že v čase prieskumu sa v sklade nachádzalo pomerne veľké množstvo chemikálií – cca 4 000 l. V zeminách neboli zistené pesticídy a ťažké kovy. V podzemnej vode boli zistené tri plochy znečistenia nad ID a IT a to niklom v okolí vrtov HG-4 a HG-6, kadmiom v HG-4 a HG-1, a lindanom v HG-6, ktoré však nepredstavujú riziko. Ďalej bolo identifikované znečistenie územia spôsobené poľnohospodárskou činnosťou (amoniak, chloridy, sírany, dusitany a dusičnany), ktoré nesúvisí so skladom. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť agrochemikálie, budovu skladu a blízke silážne jamy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 678, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum znečistenia (ENVIGEO, 2004) v rozsahu 3 vzorky podzemnej vody a 2 vzorky zemín overil znečistenie podzemnej vody NEL a ClU (tetrachlóretén) nad limity IT. Zdroj NEL sú pohonné hmoty, s ktorými sa tu manipuluje, zdroj ClÚ je neznámy. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Slaninka, Bahnová, et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že na lokalite nebolo overené znečistenie ropnými látkami v podzemnej vode ani v zemine. Znečistenie ClU sa prejavilo len v jednom vrte, situovanom v najväčšej vzdialenosti od hodnotenej záťaže a to nad ID kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Zvýšená koncentrácia tetrachlóreténu však môže mať len lokálny charakter vzhľadom k tomu, že v iných vrtoch (bližšie k hodnotenému zdroju znečistenia) nebolo identifikované zvýšenie obsahu tohto ukazovateľa. Vplyv iného zdroja znečistenia preto nie je vylúčený. Vo vrtoch v tesnej blízkosti hodnoteného areálu boli hodnoty ClU nízke. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a trvalo do roku 2020 bolo znova overené znečistenie podzemnej vody tetrachlóreténom iba v monitorovacom vrte VN107-7. Iné ukazovatele prekročené neboli." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 882, "k_123" : 39, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko na nespevnenej ploche, hnojovica sa rozteká po okolí. Poľné hnojisko spolu s nekontrolovanou a neúmernou aplikáciou umelého hnojiva firmy BGV, s.r.o. na danej lokalite ohrozuje znečistením podzemné aj povrchové vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 584, "k_123" : 50, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podniku prebiehala dlhodobá manipulácia s veľkým množstvom ropných látok (pohonné hmoty, oleje, kotolňa). Podložie areálu tvoria priepustné sedimenty a nachádza sa v blízkosti obydlí. V areáli sa nachádzajú nevyužívané HG vrty." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 744, "k_123" : 55, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bez akéhokoľvek zabezpečenia proti negatívnym vplyvom na ŽP sa nachádza v ochrannom pásme minerálnych a liečivých vôd. Množstvo uloženého odpadu preto predstavuje riziko kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2764, "k_123" : 96, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál sa nachádza cca 200 m od prírodnej rezervácie Lošonecký háj a v tesnej blízkosti povrchového toku Parná, ktorý sa vlieva do Orešianskej priehrady. V jarných mesiacoch bol areál zaplavený vodou z rieky. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola v areáli továrne zistená kontaminácia horninového prostredia a plytkých podzemných vôd. Hlavnými znečisťujúcimi látkami sú fenoly, ropné látky, BTEX a ťažké kovy. Hlavné ohnisko kontaminácie podzemnej vody a horninového prostredia sa nachádza v centrálnej časti areálu, veľmi závažná kontaminácia bola však zaznamenaná aj v priestore východne a SV od areálu továrne až k blízkosti riečky Parná a vodnej nádrže Horné Orešany. Prieskumom bola zistená migrácia kontaminácie do hlbších horizontov podzemných vôd a do vôd povrchových a migrácia kontaminovaných plytkých vôd mimo areálu v smere šírenia podzemnej vody, t.j. k severovýchodu, v blízkosti vodného toku potom východným smerom. Z dôvodu neprijateľných environmentálnych rizík spôsobených migráciou kontaminácie z areálu do podzemných a povrchových vôd je nevyhnutné vykonať sanáciu znečisteného územia. V rámci prieskumu bola spracovaná aj štúdia uskutočniteľnosti sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 977, "k_123" : 83, "k_1" : 42, "k_2" : 20, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál sa nachádza cca 200 m od prírodnej rezervácie Lošonecký háj a v tesnej blízkosti povrchového toku Parná, ktorý sa vlieva do Orešianskej priehrady. V jarných mesiacoch bol areál zaplavený vodou z rieky. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola v areáli továrne zistená kontaminácia horninového prostredia a plytkých podzemných vôd. Hlavnými znečisťujúcimi látkami sú fenoly, ropné látky, BTEX a ťažké kovy. Hlavné ohnisko kontaminácie podzemnej vody a horninového prostredia sa nachádza v centrálnej časti areálu, veľmi závažná kontaminácia bola však zaznamenaná aj v priestore východne a SV od areálu továrne až k blízkosti riečky Parná a vodnej nádrže Horné Orešany. Prieskumom bola zistená migrácia kontaminácie do hlbších horizontov podzemných vôd a do vôd povrchových a migrácia kontaminovaných plytkých vôd mimo areálu v smere šírenia podzemnej vody, t.j. k severovýchodu, v blízkosti vodného toku potom východným smerom. Z dôvodu neprijateľných environmentálnych rizík spôsobených migráciou kontaminácie z areálu do podzemných a povrchových vôd je nevyhnutné vykonať sanáciu znečisteného územia. V rámci prieskumu bola spracovaná aj štúdia uskutočniteľnosti sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1988, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará ČS PHM pred bývalým PD môže byť zdrojom znečistenia podzem. vody a zeminy. Podzemná nádrž nebola zlikvidovaná. Čebovský p. vzdialený cca 280 m je vodohosp. význam. vodný tok. CHA Cerinský p. nie je v smere prúdenia podz. vody od PD." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 460, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemnej aj odkrytej podzemnej vody (jazero), objasnenie pôvodu znečistenia ropnými látkami a sanáciu, uzavretie a rekultiváciu skládky v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 660, "k_123" : 41, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda, štôlňa a prepadlina do Rýhovej štôlne (10 x 5 m) boli navrhované spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 860, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla v 60tych rokoch 20.storočia, kedy na nej boli uložené skladovacie sudy s obsahom vysokotoxických kaliarenských solí skupiny AS-140, GS-540 a C3 zo závodu ZVL Skalica. Vyvážanie odpadu bolo ukončené do roku 1970. V rokoch 1994 - 1995 prebehla čiastočná sanácia skládky, ktorej súčasťou bola inštalácia hydroizolačnej clony a 60 cm vrstvy piesčitých a ílovitých hlín, ktorá mala zabrániť infiltrácii zrážkovej vody do telesa skládky a následnej tvorbe priesakov s prestupom do plytkej zvodne. V rámci rekultivácie boli nasadené náletové dreviny, kroviny a trávny porast. V rokoch 1983 - 1984 prebehla na lokalite prvá etapa GPŽP a v rokoch 1989 - 1990 druhá etapa GPŽP. Doplnkový prieskum bol realizovaný v rokoch 1994 - 1995. Uvedenými prieskumnými prácami ako aj prieskumnými prácami z r.2015 bola potvrdená kontaminácia podzemných vôd chloridmi, kyanidmi a dusičnanmi (nad ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7), pričom sa predpokladá akumulácia kontaminantov aj v puklinových pásmach zdrojovej a južnej až juhovýchodnej časti indikačnej oblasti s nízkou konektivitou. Na základe výsledkov prieskumných prác (Fričovský, B., et al., 2015) bolo navrhnuté pokračovať v monitoringu kvality podzemnej vody prostredníctvom 5tich monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2475, "k_123" : 82, "k_1" : 37, "k_2" : 29, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže B2 (004) \/ BRATISLAVA – Ružinov – Čierny les (SK\/EZ\/B2\/120) bolo zistené, že starý kanál chemických odpadových vôd CHZJD je pravdepodobne jedným zo zdrojov zistených znečisťujúcich látok organického pôvodu (syntetické organické mikropolutanty). Avšak hodnotenie miery znečistenia, ako aj časové dimenzie tohto zrejme latentného kontaminačného procesu, nie je možné zrealizovať na základe v súčasnosti známych poznatkov. Prejavy znečistenia signifikantne sa viažúce k tomuto zdroju znečistenia (prítomnosť benztiazolu) boli preukázané v horninovom prostredí aj v podzemných vodách do vzdialenosti viac ako 50 m. Analýzou vzoriek odoberaných z odtekajúcej odpadovej vody bolo zistené, že aj v súčasnosti voda obsahuje širokú škálu nebezpečných chemických látok ClU, BTEX, PAU, aj keď v relatívne nízkych koncentráciách. Zvlášť závažná vo vzťahu k ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia je skutočnosť, že pri druhom odbere bola v odpadovej vode stanovená extrémne vysoká hodnota koncentrácie benztiazolu 53,40 ug\/l. V súčasnosti vplyv kanálu nemožno exaktne vyhodnotiť, pretože chýbajú systematické údaje z jeho monitorovania v profiloch." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1005, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka o rozlohe cca 150 x 50 m sa nachádza v intraviláne obce, vedľa cintorína, po pravej strane hlavnej cesty v smere do obce Pôtor. Na skládku bol v minulosti vyvážaný odpad z obce. V súčasnosti je uzavretá, zabezpečená proti vstupu a plocha skládky postupne zarastá. Lokalita bola zaradená pre nevhodnosť územia, keďže sa nachádza na území so žiadnou prirodzenou ochranou (vysoké ohrozenie podzemnej vody) podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. Pre skládku bola v r. 2001 vypracovaná projektová dokumentácia rekultivácie a v r. 2009 získala obec nenávratný finančný príspevok v rámci OPŽP na jej rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 538, "k_123" : 57, "k_1" : 20, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 540, "k_123" : 58, "k_1" : 23, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 974, "k_123" : 49, "k_1" : 15, "k_2" : 18, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 26, "k_123" : 81, "k_1" : 37, "k_2" : 29, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami v roku 2006 bola zistená rozsiahla kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami na území elektrorozvodnej stanice. Znečistenie bolo identifikované v dvoch oblastiach - v severozápadnej časti areálu, v blízkosti funkčných technologických zariadení a juhozápadnej časti areálu, v okolí lapolu olejov. V septembri 2006 bol spoločnosťou .A.S.A., spol. s.r.o. vypracovaný realizačný projekt na odstránenie environmentálnej záťaže ES 110\/22 kV na lokalite Bardejov. Od decembra 2006 až do júna 2009 spoločnosť .A.S.A., spol. s r.o., realizovala sanačné a dekontaminačné práce, ktoré začali odťažením kontaminovanej zeminy v množstve 2540 t a pokračovali sanáciou in situ v troch po sebe nasledujúcich etapách. Výsledkom intenzívnej sanácie zasiahnutého prostredia bolo zlepšenie kvality ako horninového prostredia, tak aj podzemnej vody, kedy sa hodnoty sledovaných ukazovateľov NEL-GC v závere sanácie pohybovali v rozmedzí hodnôt 58-215 mg\/kg pre zeminy a 0,28 mg\/l pre podzemnú vodu, čím bolo splnené dosiahnutie sanačných limitov pre NEL (1000 mg\/kg pre zeminy a 1 mg\/l pre podzemnú vodu). Posanačným monitoringom, ktorý prebiehal v rokoch 2010-2011 na dvoch monitorovacích objektoch bola potvrdená účinnosť sanácie a nebol preukázaný nežiaduci vplyv možných reziduálnych kontaminantov prítomných v geologickom prostredí na kvalitatívne parametre podzemnej vody. Zistené koncentrácie NEL-GC nepredstavovali riziko pre monitorovanú lokalitu. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Mašlárová, I., et al., 2015) bolo na lokalite okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov. Prieskumnými a monitorovacími prácami nebola zistená prítomnosť NEL v podzemnej vode. Vo vzorke zeminy odoberanej zo zdrojového vrtu VN52-2 z hĺbky 0,8-1,0 p.t. bola zistená koncentrácia NEL 229 mg\/kg, čo prekračuje ID kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 nebolo v podzemnej vode zistené prekročenie obsahov (nad IT kritérium) v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 698, "k_123" : 62, "k_1" : 30, "k_2" : 20, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je na nespevnenej ploche. Hnojovica sa rozteká po okolí, značne znečistená je príjazdová poľná cesta (na dĺžke cca 200 m), zrejme aj z vyliatia hnojovice počas prepravy. Dochádza k priamemu kontaktu s karbonátmi tvoriacimi eleváciu (poznámka z r. 2007). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 20.3.2012 môžme konštatovať, že hnojisko stále existuje (ale má menší objem), hnojovica sa stále rozteká po okolí. Hnojisko je oproti predchádzajúcej obhliadke asi o cca 60 % menšie. Vzhľadom k tomu, že je po zime, je aj to zarážajúci fakt, ktorý svedčí o tom, že sa nejedná iba o dočasné úložisko hnoja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2298, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalé poľnohospodárske družstvo resp. ŠM je už viac ako 10 rokov mimo prevádzky. Areál je zdevastovaný, budovy sú zväčša zbúrané, resp. zrútené. V areáli bol sklad agrochemikálií, fekálne jamy, živočíšna výroba... Stavebný odpad je zmiešaný s komunálnym odpadom, so zvyškami (obalmi) z agrochemikálií, miestami sa nachádzajú jamy, zrejme s fekáliami. Areál sa nachádza v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, v ochrannom pásme 2. stupňa vodárenského zdroja podzemnej vody, v tzv. zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti. Existuje riziko ohrozenia podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 179, "k_123" : 43, "k_1" : 12, "k_2" : 18, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 972, "k_123" : 60, "k_1" : 21, "k_2" : 24, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2395, "k_123" : 71, "k_1" : 33, "k_2" : 21, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia prostredia PCB bola preukázaná viacerými staršími prácami. Správa „Prehľad monitoringu PCB a jeho výsledky v regióne Zemplína pre účely projektu“ (Pilváňová, A., 2007) sumarizuje výsledky viacerých monitoringov, ktoré preukázali, že sedimenty odpadového Strážskeho kanála, ktorý ústí do Laborca v katastrálnom území obce Voľa, ale aj sedimenty samotného Laborca a Šíravského kanála (odvádza časť vody z Laborca do Zemplínskej Šíravy) sú výrazne kontaminované a predstavujú významný zdroj znečistenia pre svoje okolie. O tom, že sa kontaminácia PCB šíri z odpadového Strážskeho kanála ďalej svedčia aj výsledky monitoringu sedimentov Zemplínskej šíravy a na niektorých ďalších miestach (tok Laborec, napúšťacie kanály do Zemplínskej šíravy...). Napr. v Laborci pri obci Voľa bola v r. 1997 zistená koncentrácia PCB v sedimente 9,7 mg\/kg, v napúšťacom kanáli do Zemplínskej šíravy pri obci Zbudza bola zistená koncentrácia PCB v sedimente 9,4 mg\/kg. Koncentrácie sumy PCB v roku 2002 v sedimentoch Laborca v Petrovci nad Laborcom (rozdeľovací objekt hate Petrovce) boli 98,445 mg\/kg. Rovnako v rámci série odberov v r. 2001 – 2003 boli zistené vysoké koncentrácie PCB (suma kongenerov (28, 52, 101, 138, 153, 180) – v intervale 11,7 – 23,6 mg\/kg. Z uvedeného vyplýva, že sa často jedná prekročenie IT limitu (IT pre obytné zóny je 5 mg\/kg a pre priemyselné zóny 30 mg\/kg) a niekoľkonásobné prekročenie ID limitu (ID = 2,5 mg\/kg). Priamo v Zemplínskej šírave v r. 1999 bola zistená koncentrácia PCB v sedimente 0,524 mg\/kg, v r. 2003 to bolo 1,744 mg\/kg a v r. 2005 to bolo 0,489 mg\/kg. V r. 1997-98 sa monitorovalo na 3 miestach (celkove 6 vzoriek) v rámci Zemplínskej šíravy, pričom koncentrácie PCB v sedimentoch boli z intervalu 1,2 až 3,9 mg\/kg. Koncentrácie PCB v podzemnej a povrchovej vode, ako aj v pitnej vode boli tiež na niektorých miestach zvýšené, pričom niekedy prekračovali limity (0,00001 a 0,00005 mg\/l) príslušných v tom čase platných právnych predpisov a noriem (nariadenie vlády č. 491\/2002 Z. z., STN 75 7111). Podobné resp. rovnaké limity sú platné aj v súčasnosti v príslušných predpisoch. Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako odpadový kanál aj samotný Laborec jeho sedimenty predstavujú sekundárny zdroj znečistenia a teda riziko ohrozenia z hľadiska šírenia kontaminácie do podzemných vôd aj povrchových vôd a tým aj do potravového reťazca." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 701, "k_123" : 69, "k_1" : 30, "k_2" : 23, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nakoľko nie je dostupná dokumentácia z likvidácie starej ČSPHM, vychádzali sme iba z analógie a z predpokladu, že znečistenie nebolo odstránené. Nádrže na palivá sa niekedy zvykli nechávať v zemi aby sa ich vytiahnutím nenarušila stabilita cestných komunikácií. A to sa pravdepodobne stalo aj v tomto prípade (pôvodná anotačná poznámka). V roku 2011 investor chcel postaviť budovu na pozemku, kde sa nachádzali tieto nádrže a preto ObÚŽP podmienil novú výstavbu odstránením nádrží a sanáciou v prípade potvrdenia znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1080, "k_123" : 21, "k_1" : 17, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná medzi zástavbou rodinných domov v JZ okraji Novej Bane, bola vytvorená v roku 1970 a skládkovanie na nej bolo ukončené v roku 2001. Na skládku bol ukladaný komunálny odpad, stavebný odpad. Odpad bol sypaný priamo na terén bez akéhokoľvek zabezpečenia proti negatívnym vplyvom na životné prostredie, t.j. najmä bez vybudovania ochranného systému podložia, zberného systému priesakových vôd. Skládka nemá monitorovací systém kvality podzemnej vody. V súčasnosti je jej povrch porastený ruderálnou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2633, "k_123" : 66, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 784, "k_123" : 95, "k_1" : 36, "k_2" : 39, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cieľom realizovaného geologického prieskumu životného prostredia bolo overiť existenciu pravdepodobnej environmentálnej záťaže Nižná Slaná – odkalisko a haldy. Cieľ geologickej úlohy bol pomocou projektovaných prác splnený a v predkladanej záverečnej správe sú vyhodnotené všetky získané výsledky. Realizovanými prácami bola potvrdená environmentálna záťaž, ktorú tvorí odkalisko Nižná Slaná a haldy. Celkovo bolo vymedzených šesť znečistených území. Jedným z nich je odkalisko, ďalšími sú haldy pri ťažobnom závode a v doline Gampeľ a okrem nich boli vymedzené ešte dve menšie územia s vysokou kontamináciou v blízkosti ciest. Hlavnými a v podstate jedinými kontaminantami sú arzén a antimón. Pochádzajú zo sulfidického zrudnenia, ktoré je ale v tejto ložiskovej oblasti len sprievodným zrudnením metasomatického ložiska sideritu. Toto zrudnenie sa väčšinou ocitlo ako škodlivina na haldách a jeho výskyt je nepravidelný a náhodný. V jednotlivých oblastiach, v ktorých sme sústredili geologický prieskum nebola zistená kontaminácia podzemných vôd. Bola overená kontaminácia priesakovej vody z odkaliska a drenáže hrádze, táto je však vedená potrubím do bývalého spracovateľského závodu a vypúšťaná do recipientu. Výpust, ktorý sme identifikovali ako výpust priesakovej vody (bez potvrdenia od súčasného majiteľa areálu spracovateľského závodu) bol ovzorkovaný trikrát, pričom kontaminácia vody nebola zistená. Potrubie privádzajúce vodu z odkaliska je dlhé asi 1,0 km. Predpokladáme, že môže dochádzať k vyzrážaniu kovov na stenách potrubia alebo v kaloch v potrubí. Tento predpoklad nebol v rámci geologickej úlohy overený. Potvrdená bola aktuálnosť environmentálneho rizika a síce pre receptory v biologickej kontaktnej zóne a to pre zdroj znečistenia – halda v doline Gampeľ. Hlavným dôvodom, tohto výsledku je blízkosť obytnej zóny, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti haldy. Ostatné expozičné cesty, šírenie sa znečistenia podzemnou a povrchovou vodou sa nepotvrdili. Napriek tomu, že priesaková voda z odkaliska je kontaminovaná, podzemnou vodou sa znečistenie ďalej nešíri. V oblasti haldy v doline Gampeľ boli zhodnotené aj zdravotné riziká a to pre dva expozičné scenáre – dermálny kontakt obyvateľov dospelých a detí a pre ingesciu obyvateľmi dospelými aj deťmi. Na základe zhodnotenia karcinogénneho rizika z ingescie zemín vyplýva existencia potenciálneho rizika pre populáciu dospelých aj detí. Pre dermálny kontakt so zeminou nebolo preukázané karcinogénne riziko ani pre jednotlivca ani pre populáciu. Pre detskú populáciu bolo preukázané aj nekarcinogénne riziko cestou náhodnej ingescie zemín. V ďalších hodnotených oblastiach – odkalisku a halde pri ťažobnom závode (haldy Manó a Manó-Gabriela) nepredpokladáme častý pohyb osôb, k styku so znečistenými zeminami môže dôjsť len výnimočne, bez významných zdravotných rizík. Za účelom návrhu eliminácie environmentálnych a zdravotných rizík spojených s environmentálnou záťažou bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Štúdia rieši kontamináciu ťažobného odpadu uloženého na odkalisku, kontamináciu priesakovej vody v mieste kde opúšťa hrádzu a kontamináciu ťažobného odpadu uloženého na halde v doline Gampeľ. V štúdii sú okrem nulového variantu rozpracované 4 alternatívy sanácie, resp. uzatvorenia odkaliska. Sanácia, resp. rekultivácia haldy v doline Gampeľ je okrem nulového variantu navrhovaná v dvoch alternatívach. Sanácia vôd je navrhnutá v prípade priesakovej vody z odkaliska a banskej vody zo štôlne Gampeľ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2525, "k_123" : 66, "k_1" : 15, "k_2" : 39, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Výsledkom realizovaného prieskumu životného prostredia je: Horninové prostredie – Zóna prevzdušnenia a nasýtenia. V záujmovom území nebola potvrdená kontaminácia horninového prostredia, či už v nasýtenej, alebo nenasýtenej zóne hlavnými potenciálnymi kontaminantmi. Podzemná voda: Prieskumné práce preukázali kontamináciu podzemnej vody chlórovanými pesticídmi chlorthal-dimethylom a metolachlorom, ktorých stanovené koncentrácie prekračovali intervenčné kritérium (IT) Metodického pokynu 1\/2012-7. V zmysle hodnotenia EPA, pre skupinu triazinových pesticídov, (hodnotenie metodický pokyn neuvádza) bola limitná hodnota v podzemnej vode prekročená pesticídom atrazín. Zvýšená hodnota prekračujúca indikačné kritérium uvedeného pokynu bola zaznamenaná v pesticíde methiocarb. Týmto bola v záujmovom území potvrdená prítomnosť znečistenia v podzemnej vode, hlavným skúmaním kontaminantom. Zdrojom identifikovanej environmentálnej záťaže predstavujúcej kontamináciu podzemnej vody stanovenými typmi pesticídov, však nie je skúmaný sklad pesticídov. V horninovom prostredí, či už v nasýtenej, alebo nenasýtenej zóne, v širšom a bezprostrednom okolí skladu pesticídov, kontaminácia pesticídmi nebola preukázaná. Chemické typy kontaminantov, identifikovaných v podzemnej vode, neboli analyticky vo vzorkách horninového prostredia ani len detegované. Zdroj kontaminácie podzemnej vody pesticídmi tak nie je známy. Znečistenie podzemnej vody pesticídmi je pravdepodobne zapríčinené dlhodobým používaním týchto látok poľnohospodárskou činnosťou. Záujmové územie spadá pod rozsiahlu poľnohospodársku oblasť. V podzemnej vode, okrem pesticídov, boli taktiež stanovené koncentrácie TOC prekračujúce IT kritérium. Pôvod vysokých koncentrácií celkového organického uhlíka nie je známy, môže však byť rôznorodý. Do skupiny TOC sa radí obrovská škála látok. Zvýšené hodnoty v podzemnej vode boli preukázané aj v dusitanoch, stanovené koncentrácie ale neprekračovali IT kritérium. Výsledky analýzy rizika. Environmentálne riziká: Na lokalite neexistuje environmentálne riziko pre receptory v kontaktnej zóne zo znečistených pôd. Kontaminácia horninového prostredia nebola potvrdená. Na základe vyhodnotenia šírenia sa znečistenia pomocou jednoduchého testu, riziko šírenia sa pesticídov prítomných v podzemnej vode nepredpokladáme. V hodnotenej oblasti je však predpoklad environmentálneho rizika zo šírenia sa znečistenia látkami TOC a NO2-. Uvedené znečistenie má pôvod mimo záujmového územia, jeho plošné rozšírenie presahuje rámec skúmaného územia a nemá súvis s pesticídnym skladom. Zdravotné riziká: Sklad pesticídov, s existenciou vysoko nebezpečných látok v ich čistej forme a s výrazne nebezpečnými účinkami na ľudské zdravie, predstavuje za súčasných podmienok závažné riziko pre ľudské zdravie. V prípade dlhodobého využívania znečistenej podzemnej vody dusitanmi a pesticídmi domácim obyvateľstvom, by za súčasných podmienok (na základe ktorých bol robený výpočet) žiadne významné riziko nekarcinogénnych a karcinogénnych účinkov, vyplývajúcich z dermálnej a ingesčnej expozície, nemalo existovať. V prípade, že by došlo k dvojnásobnému zvýšeniu obsahu atrazínu v podzemnej vode domových studní ST-1 a ST-2 (nad hodnotu 0,35 µg\/l ), je pri jej trvalom užívaní predpoklad karcinogénneho rizika z ingescie. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2368, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci prieskumov (Pramuk et al., 2003, 2004), ktoré boli podkladom pre rizikovú analýzu (Auxt et al., 2005) bolo na tejto lokalite vyhĺbených 7 sond - SH-1 až SH-7, bolo odobratých 28 vzoriek zemín na stanovenie nepolárnych extrahovateľných látok, stanovených v IR oblasti spektra. Najvyššie hodnoty NEL-IR boli zistené v sondách SH-1, SH-2 a SH-6 v hĺbke 0,7 m p. t., prekračujúce medznú hodnotu kategórie C (t.j. aj IT limit). Hodnoty NEL-IR sa pohybovali v týchto vzorkách zeminy v rozsahu 5 946,0 až 9 211,0 mg.kg-1. \nKategóriu A (ale nie ID limit) prekračuje aj obsah polycyklických aromatických uhľovodíkov vo vzorkách zo sond SH-1 a SH-2 (1,20 a 1,27 mg.kg-1) odobratých z hĺbky 0,7 m p. t. a obsah chlórovaných alifatických uhľovodíkov vo vzorke zeminy zo sondy SH-3 (1,587 mg.kg-1) odobratej z hĺbky 0,7 m p. t.\nZo stopových kovov bola zistená iba v jednom prípade zvýšená hodnota Zn v sonde SH-1 (160,0 mg.kg-1) v hĺbke 0,7 m p.t., prekračujúca medznú hodnotu kategórie A. Z rizikovej analýzy vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zdravotné riziko nebolo zistené pri aktuálnom využívaní územia.\nZ následnej štúdii realizovateľnosti (Jakubíková, Pramuk, 2005) vyplýva, že priemerná koncentrácia NEL v zemine na danej lokalite je 7900 mg\/kg, na ploche 1805 m2, objem znečistenej zeminy je 1265 m3, jej hmotnosť je 2120 t, pričom hmotnosť samotného kontaminantu je 17 t, z toho 14,6 t je v priestore, kde sa nachádza v koncentrácií nad 1000 mg\/kg. Autori navrhujú 100 % znečistených zemín (navážok pod spevnenými plochami) sanovať in situ, metódou bioventingu, ktorý bude realizovaný prostredníctvom siete vrtov 3 x 3 m (spolu cca 200 vrtov, hlbokých 1 m. Predpokladaná doba sanácie 1 rok.\nNajnovšie prieskumné práce (Pramuk, V. a kol., 2017) na lokalite Sklad horľavín boli realizované v rámci geologického prieskumu životného prostredia na 11 vybraných lokalitách závodu Elektrárne EVO I a EVO II Vojany. Realizovaný bol podrobný GPŽP, analýza rizika, ako aj štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Najnovšie údaje z geologického prieskumu, ako aj závery analýzy rizika nepreukázali environmentálne a ani zdravotné riziko na danej lokalite. Na lokalite boli zistené koncentrácie prekračujúce intervenčné kritérium (IT) smernice MŽP SR c. 1\/2015-7 iba pre ukazovateľ NEL-GC v horninovom prostredí a to iba v 2 vzorkách (16 120 mg\/kg suš., 751 mg\/kg suš.) z celkových 20 vzoriek. Ostatné boli pod ID limit. V rámci 4 vzoriek podzemnej vody boli iba v 1 ukazovateli prekročené 1 x IT (1,2-dichlóretén cis, trans, max. 67 µg\/l) a 1 x ID (1,2-dichlóretén cis, trans, max. 67 µg\/l) kritérium. Znečistenie uvedenými látkami je charakterizované ako reziduálne a bodové. Lokalita bude zrejme vyradená z Registra – časti B, nakoľko sa nepovažuje za EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 686, "k_123" : 67, "k_1" : 30, "k_2" : 25, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Koncom roka 1983 bol zaznamenaný havarijný únik nafty (13727 l nafty), ku ktorému došlo počas jej stáčania do jednej z podzemných nádrží. Následnými prácami bola zistená kontaminácia ropnými látkami v horninovom prostredí a tiež podzemnej vode. Plošné znečistenie bolo väčšie ako sa pôvodne predpokladalo a pravdepodobne pochádzalo aj z iných neregistrovaných únikov ropných látok v minulosti, keďže podzemné nádrže boli využívané údajne už od roku 1949." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2827, "k_123" : 80, "k_1" : 42, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vývoj technologických procesov a následná modernizácia výrobných zariadení v priebehu stáročnej histórie spôsobili, že areál Medeného Hámra sa kontinuálne menil a vyvíjal. V súčasnosti sa areál rozkladá na ploche cca 11000 m2. Plánovaná je revitalizácia celého areálu so zameraním na verejné účely.\nPodrobným geologických prieskumom životného prostredia (Urban, O., a kol., 2022) neboli identifikované individuálne výraznejšie ohniská znečistenia. Celý bývalý areál Medeného Hámra je možné považovať za zdroj znečistenia stopovými prvkami s potenciálnym toxickým účinkom ako celok.\nZnečistenie v horninovom prostredí je viazané najmä na navážky a banský odpad, ktoré možno označiť za primárny zdroj znečistenia. Pozostávajú z hlušiny, strusky a flotačných kalov z úpravy rudy a rôznorodých zvyškov stavebných materiálov. Sekundárne znečistenie môžu na lokalite predstavovať sekundárne vyzrážané alebo nasorbované potenciálne toxické prvky na horninový materiál po ich transporte z miest s vyššími koncentráciami (vylúhovaním z navážok smerom k hladine podzemnej vody). Sekundárne znečistenie predstavuje znečistenie najmä v pásme nasýtenia. Smerom do hĺbky je znečistenie menej výraznejšie. Najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok (NEL-IR,UV, C10-C40, As, Pb, Cu, Zn, Sb) boli v horninovom prostredí overené najmä v centrálnej a západnej časti časti areálu. Okrem uvedených potenciálnych zdrojov znečistenia môžu znečisťujúce látky pochádzať aj z neidentifikovaných priestorov skladovania chemických látok používaných pri výrobných procesoch (napr. elektrolýza). Znečistenie podzemnej vody je podmienené interakciou vody so znečisteným horninovým prostredím. Distribúcia znečisťujúcich látok v podzemnej vode závisí od celého radu faktorov závislých od vlastností jednotlivých prvkov, horninového prostredia a hydrogeochemických pomerov na lokalite. Znečistenie ropnými látkami v podzemnej vode sa takmer vôbec neprejavilo. Znečistenie v povrchovej vode, organické aj anorganické pochádza pravdepodobne z externých zdrojov nad skúmanou lokalitou. na základe zhodnotenia výsledkov analýzy rizika bolo potvrdené riziko v biologickej kontaktnej zóne, riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zistená bola aj prítomnosť potenciálneho zdravotného rizika pre exponované skupiny pri expozícii inhaláciou a náhodnou ingesciou znečistenej zeminy. Pre eliminovanie rizika na lokalite je potrebné vykonať sanáciu. Rozhodnutím MŽP SR č.R-AR 4056\/2022 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemných vôd 2x ročne po dobu 2 rokov prostredníctvom troch monitorovacích objektov. Rozhodnutím sa tiež stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemné vody v centre znečistenia pre Ni menej ako 0,2 mg\/l, Sb menej ako 0,05 mg\/l a Zn menej ako 3 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 481, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Komunálny aj nebezpečný odpad je na celej ploche skládky v kontakte s podzemnou vodou. Odporúčame realizovať prieskum znečistenia, skládky a následne jej sanáciu, uzavretie a rekultiváciu v súlade s predpismi odpadového hospodárstva. Lokalita sa nachádza v CHVÚ Záhorské Pomoravie, v blízkosti NPR Abrod (do 1000 m), v blízkosti CHA Jazerinky (do 1000 m) a v blízkosti CHKO Záhorie (do 1000 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2115, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO sa rozprestiera na relatívne veľkej ploche v miernej dolinke, v úzkom páse cca 20 m a na dĺžke cca 300 m. Plocha nelegálnej skládky KO je podľa databázy RSO (č. 327) cca 7500 m2, objem cca 7500 m3. Skládka existuje už viac ako 40 rokov. Obec ju na svoje náklady zhrnula do úzkeho pásu spolu so zeminou, aby nebol odpad roznášaný vetrom po okolitých poliach. Môže dochádzať k ohrozeniu kvality podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 57, "k_123" : 74, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Posanačným monitoringom podzemných vôd bolo dokázané, že ich sanáciou bola vylepšená kvalita v parametroch NEL-IR, avšak do oblasti bývalej sanácie pritekajú vody kontaminované NEL-UV, ktorých zdroj je neznámy. V roku 2014 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, zameraný na územie, v ktorom bolo v minulosti identifikované znečistenie podzemnej vody alifatickými chlórovanými uhľovodíkmi. Prieskum bol sústredený na v súčasnosti nevyužívané aj využívané plochy v okolí koľajiska pri ŽS, kde bolo identifikované znečistenie. Znečisťujúce látky (ClU) primárne a ich rozpadové produkty sa nachádzajú v napätej zvodni viazanej na fluviálne štrkové sedimenty. Dominantnými znečisťujúcimi látkami v podzemnej vode sú perchlóretén a vinylchlorid. Znečistenie zemín v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá bolo zistené pre ukazovateľ NEL-IR,UV a C10-C40. Vzájomne plošne nesúvisiace znečistenie je viazané na redeponované antropogénne zeminy a ich styk s podložím. V roku 2015 bola spracovaná predsanačná verifikovaná analýza rizika znečisteného územia v rámci úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže Bánovce nad Bebravou - ŽS\". Cieľom prác bolo overiť a doplniť informácie o hydraulických vlastnostiach zvoleného prostredia, miery znečistenia horninového prostredia a podzemných vôd tak, aby nedochádzalo k opakovanému financovaniu tých istých geologických prác z rovnakého zdroja financovania. Sanačné práce boli ukončené v októbri 2015. Vykonané sanačné práce viedli k významnému poklesu kontaminácie lokality na úroveň, ktorá už nepredstavuje neakceptovateľné riziko s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia a sanačné limity stanovené v rámci verifikovanej analýzy rizika boli splnené pre všetky parametre. Na lokalite prebieha od roku 2017 posanačný monitoring v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1094, "k_123" : 29, "k_1" : 13, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Menšia (1 výdajný stojan) ČS PHM slúžiaca pre potreby zaniknutého poľnohospodárskeho družstva je situovaná v blízkosti vodného toku (1m). Technické riešenie a nádrže na pohľad nevyhovujú požiadavkám zabezpečenia ochrany podzemných vôd a pôdy pred únikmi ropných látok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 952, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plocha skládky cca 200 m2 je prekrytá zeminou a zarastená náletovou vegetáciou. Pravdepodobne od roku 1972 až do roku 1996 bol na ňu nepovolene ukladaný komunálny odpad z obce. Odpad bol sypaný v tesnej blízkosti Sedličianskeho potoka a nahromadený odpad bol postupne rozplavovaný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 368, "k_123" : 28, "k_1" : 0, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Budova pesticídneho skladu je v nevyhovujúcom stave, pesticídne prípravky už boli z neho odvezené na likvidáciu. Budova má však aj naďalej znečistenú a nasiaknutú podlahu chemikáliami, ktoré tam boli nevhodne skladované. 380 m južne od budovy preteká potok Slatinka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 633, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda je zaradená ako EZ preto lebo pri prieskume pre skládku TKO Ploštiny II v blízkosti haldy sa vo vrte J-3 zistili veľmi vysoké obsahy síranov, ktoré podľa autora záverečnej správy veľmi pravdepodobne pochádzajú z rozkladu sírnikov v halde (v úlomkoch uhlia)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2458, "k_123" : 75, "k_1" : 40, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej EZ B2(004)\/Bratislava - Ružinov - Čierny les\" posudzovanej na 22.zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. Vykonaným prieskumom v rokoch 2014-2015 bolo potvrdené, že sa jedná o environmentálnu záťaž, ktorá je kombinovaná ďalšími aktívnymi zdrojmi znečistenia. Záťaž je tvorená masou veľmi rôznorodého a nebezpečného odpadu zmiešaného s horninovým materiálom o objeme cca 425 tis. m3. Teleso skládky tak pôsobí ako \"zásobník\" znečistenej podzemnej vody, ktorá sa do okolia môže dostávať v závislosti na výške jej hladiny. Z analýzy rizika vypracovanej v rámci podrobného prieskumu vyplývajú najmä environmentálne riziká. V lokalite je riziko prieniku znečistenia zo skládky do podzemných vôd a riziko jeho šírenia sa podzemnými vodami. V lokalite ani zo znečistenia v biologickej kontaktnej vrstve a ani zo znečistenia v hĺbke 4-4,5 m p.t. nevyplývajú žiadne zdravotné riziká. Čo sa týka kvality povrchového toku Malý Dunaj, ktorý preteká južne od skládky, výsledkami chemických analýz vody nebolo potvrdené negatívne ovplyvnenie povrchového toku skúmanou skládkou. Zistené boli iba zvýšené hodnoty TOC, ktoré sú pre povrchové vody Malého Dunaja v tejto časti charakteristické. Súčasťou riešenia bolo aj stanovenie cieľov sanácie a postupov, ako znečistenie eliminovať. V súčasnosti sa na časti riešeného územia nachádza areál patriaci Magistrátu mesta Bratislava s vybudovanými administratívnymi, pracovnými a skladovými budovami. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti B. Uznesením vlády SR č.515\/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2606, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na území mesta Nová Baňa pretrvávala v 16. až 19. storočí hlbinná ťažba Au,Ag,Pb,Zn rúd. Staré banské šachty, štôlne a haldy sú situované najmä v JV časti mesta, ale aj v centre. Aktívna ťažba bola ukončená v roku 1887. Vytekajúce banské vody ako aj staré haldy hlušiny môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1087, "k_123" : 42, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dôvodom na zaradenie obaľovačky medzi pravdepodobné environmentálne záťaže je existencia indície o možnej kontaminácii polychlórovanými bifenylmi vzhľadom na charakter činnosti, ale monitoring k dispozícii neexistuje. Lokalita bola zaradená medzi pravdepodobné environmentálne záťaže aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti povrchového toku (Hron)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2608, "k_123" : 56, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite Piesky sa v minulosti nachádzalo bohaté ložisko Cu rudy. V roku 1953 osada zanikla a pozostatky starých banských zariadení boli zlikvidované. V súčasnosti sa na lokalite nachádza niekoľko štôlní a háld. Banské vody a vyťažený materiál z háld môže predstavovať zdroj kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 274, "k_123" : 52, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a situovanie v aluviálnej nive Váhu. Pri výstavbe diaľnice bol odpad z lokality čiastočne odvezený a zvyšná časť odpadu bola zavezená zeminou a splanírovaná. V súčasnosti sa na časti lokality nachádza zberný dvor stavebných sutí. Bývalá skládka TKO bola preto vyradená z REZ - časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 23, "k_123" : 72, "k_1" : 36, "k_2" : 36, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem znečistenia vôd z činnosti v areáli JAS sem pritekajú od severu podzemné vody znečistené ClU z areálu Bardejovských strojární a bolo tu indikované aj znečistenie ropnými látkami, a sú tu zakopané odpady neznámeho zloženia z obuvníckej výroby (poznámka anotátora z r. 2008). V rámci terénnej obhliadky (14.7.2011) bol rekognoskovaný areál bývalých JAS Bardejov so zameraním na zdroje znečistenia a existujúce vrty, studne. Obhliadnuté vrty sú v dobrom stave a pravdepodobne funkčné z hľadiska odberu vzoriek podzemnej vody. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme 2. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Kamenec (preteká bezprostredne popri východnom okraji areálu závodu) a Topľa, pričom aj Topľa do ktorej sa Kamenec vlieva je vodohospodársky významný vodný tok. Topľa preteká južne od podniku. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prácami bolo zistené rozsiahle znečistenie ekosystému horninové prostredie - podzemná voda. Hlavnými kontaminantami v zemine a podzemnej vode boli NEL-GC a tiež chlórované uhľovodíky (TCE, PCE, cis1,2DCE). V zemine bola v jednom z vrtov zistená veľmi vysoká hodnota chrómu (Cr-celk.), ktorá viac ako 170-násobne presahovala IT kritériá pre horninové prostredie (priemyselnú zónu). V rámci prieskumných prác bola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a tiež Štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Vypracovaný bol tiež maximálny a minimálny rozsah monitoringu lokality. Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo hospodárstva SR. V súčasnosti prebiehajú na lokalite sanačné práce, ktoré by mali byť ukončené do roku 2023." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 318, "k_123" : 84, "k_1" : 43, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu sa nachádza priamo v meste, v obytnej zóne, v blízkosti školy (SPŠ). Na skládke je uložený SO, KO. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 24.11.2011 konštatujeme, že skládka odpadu je zarastená, prejavuje sa v morfológií terénu (zvlnený terén, elevácie). V blízkosti skládky odpadu resp. na jej časti vznikla nová STK. Časť unimobuniek, ktoré obývali sociálne slabšie skupiny bola demontovaná, pričom odpad z nich resp. jeho časť sa nachádza na skládke. Na skládke vidieť stopy po horení, zrejme pneumatík. Zo skládky sa šíri zápach do obytnej zóny. Skládka síce nie je veľmi rozsiahla, je však na nevhodnom mieste v blízkosti vodohospodársky významného vodného toku Kysuca, v CHVO Beskydy a Javorníky. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že z horninového prostredia je najviac postihnutou oblasťou pásmo prevzdušnenia. Znečistenie horninového prostredia spôsobujú látky charakterizované vysokými koncentráciami ukazovateľov NEL-UV, menej NEL-IR a C10-C40. Znečistenie podzemnej vody spôsobujú ropné látky vyskytujúce sa ako film na hladine podzemnej vody a látky charakterizované vysokými koncentráciami ukazovateľov TOC a NEL-UV. Na základe výsledkov bol navrhnutý monitoring lokality a tiež sanácia. Vzhľadom na rozsah znečistenia sa ako optimálny variant javí odťaženie znečistenej zeminy a odčerpanie znečistenej podzemnej vody z výkopu. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2512, "k_123" : 74, "k_1" : 31, "k_2" : 29, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je situovaná v mieste relatívne priepustných glacifluviálnych sedimentoch s mierne napätou hladinou podzemnej vody iba cca 1,5 - 2 m pod terénom (na \"mokradi\"). V bývalom (pôvodnom) areáli kasární sa nachádza niekoľko zdrojov znečistenia (2x ČS PHM, autopark - garážové dvory, autoumyváreň, sklady PHM a olejov, zlikvidované mazutové hospodárstvo). Najvážnejším je asi stará ČS PHM situovaná v sz. časti areálu v povodí potoku Jamníček. ČS PHM je nefunkčná, v betonových šachtách, v mieste prečerpávania pohonných hmôt do podzemných nádrží je súvislá hladina vody (podzemnej, alebo natečenej zo zrážok). Je tam zreteľný zápach a miestami bolo vidieť tenkú vrstvu olejového filmu na hladine. Druhá ČS PHM je v strede areálu, jej zariadenie (nádrže, rozvody) bolo kompletne prečistené, ale tiež sa v šachtách nachádza voda. Táto ČS PHM ako aj bývalé mazutové hospodárstvo a garážové dvory sa nachádzajú v povodí pravostranného bezmenného prítoku Váhu. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené a overené závažné znečistenie územia. Najzávažnejšie znečistenie zemín a podzemných vôd (nad IT limity) bolo zistené v oblasti A (stará ČS PHM s podzemnými nádržami a stáčacia plocha). Zaznamenaná bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody o hrúbke 3 cm. Zistené bolo aj znečistenie zemín (nad IT limity) menšieho rozsahu v oblasti B (ČS PHM). Súčasťou prieskumných prác bolo aj vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti sanácie, pričom výsledkom hodnotenia sanačných scenárov bol výber vhodného sanačného variantu spolu s finančným odhadom sanácie. Nakoľko z výsledkov AR vyplýva, že znečistením, ktoré predstavuje riziko je iba oblasť A, tak ďalej sa bude považovať za environmentálnu záťaž iba priestor vyčlenenej parcely 656\/91, na ktorej sa nachádza predmetné znečistenie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1995, "k_123" : 41, "k_1" : 21, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri prevádzke Rušňového depa dochádzalo k dlhodobému používaniu nebezpečných látok (pohonné hmoty,oleje,mazadlá). Najnovšie výsledky vzoriek vody z existujúcich monitorovacích vrtov poukazujú na mierne znečistenie ropného charakteru. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené, že hlavným zdrojom znečistenia je oblasť strednej a južnej časti areálu depa, od severného okraja manipulačnej plochy naftového hospodárstva po južný okraj podzemných nádrží na motorovú naftu. V týchto miestach bolo zistené znečistenie zemín v pásme prevzdušnenia aj nasýtenia uhľovodíkmi a tiež výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Ďalším identifikovaným zdrojom znečistenia je oblasť západne od skladu horľavín (manipulačnej plochy naftového hospodárstva) v centrálnej časti územia, kde bolo v kontaktnej zóne v pásme prevzdušnenia do hĺbky 1,5 m p.t. preukázané znečistenie zemín tvorené zmesou olejov. Rovnako ako v zeminách boli ako znečisťujúce látky v podzemnej vode identifikované ropné látky, ktorých koncentrácia presahovala IT kritériá pre parameter NEL-IR. Z ďlaších ukazovateľov znečistenia boli zistené vysoké koncentrácie TOC presahujúce ID a IT kritériá. V rámci štúdie uskutočniteľnosti sanácie bol ako základný najvhodnejší variant nápravných opatrení vybraný variant aktívnej sanácie ex-situ po sanačné limity navrhované v rámci spracovanej analýzy rizika. Do doby zahájenia aktívneho sanačného zásahu je navrhované realizovať monitorovanie podzemnej vody s využitím vybudovanej monitorovacej siete." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1081, "k_123" : 69, "k_1" : 32, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci areálu Preglejky v dôsledku nevhodného skladovania a manipulácie najmä s PHM, mazutom (používaný pre výrobu tepla, pary) a formaldehydovými lepidlami mohlo dôjsť ku kontaminácii zemín, podzemných vôd. V roku 1984 boli analyzované vzorky podzemnej vody zo studní v okolí závodu (Méry et al., 1984). V záverečnej správe sa okrem iného uvádza, že rozbormi odobratých vzoriek vôd boli zistené zvýšené obsahy ropných látok a fenolov, ktorých množstvá sa pohybujú blízko povolených hraníc stanovených normou ČSN 83 0611 – Pitná voda. Zistené fakty poukazujú na možnosť kontaminácie podzemných vôd ropnými látkami a fenolmi, ktorej rozsah a intenzitu nie je možné v danej etape prieskumu určiť. Od tej doby sa na lokalite nevykonával pravdepodobne žiadny iný prieskum, ktorý by kontamináciu potvrdil, prípadne vyvrátil. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Žarnovica – areál bývalej Preglejky (SK\/EZ\/ZC\/1081), záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia“, z ktorého vyplýva, že na lokalite sa nachádza bodové znečistenie horninového prostredia ropnými látkami (NEL) a bodové až lokálne znečistenie v podzemnej vode (arzén, chróm, olovo, nikel, TOC). Južná časť lokality nebola komplexne preskúmaná z dôvodu nepovolenia vstupu. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2507, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý areál rafinérie petrolejov ukončil svoju činnosť v roku 1927. Neskôr bol využívaný ako obchodný terminál Benzinolu. Po ukončení obchodnej činnosti Benzinolu areál zmenil vlastníka, pričom technologické zariadenia ako podzemné nádrže, rozvody neboli zlikvidované. V súčasnosti je areál využívaný pre potreby špedičnej firmy a časť pre skladovanie. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo preukázané znečistenie zemín nad hodnoty IT pre priemyselné zóny v pásme prevzdušnenia aj v pásme nasýtenia ropnými látkami reprezentovanými koncentráciami NEL-IR a C10-C40. V prípade znečistenia podzemných vôd boli v záujmovom území zistené anomálie nad hodnoty IT pre NEL-IR, C10-C40, benzén, chryzén a nezo(a)pyrén. Zistená anomália je čo do miery a rozsahu znečistenia väčšieho rozsahu a v zmysle záverov analýzy rizika predstavuje environmentálne ako aj zdravotné riziko. V rámci štúdie uskutočniteľnosti sanácie bola riešená sanácia územia s cieľom uvedenia tohto priestoru do environmentálne prijateľného stavu (v zmysle navrhovaných sanačných limitov pre zeminy a podzemné vody). Na lokalite je navrhované realizovať pravidelný monitoring kvality podzemných vôd po dobu 5 rokov v polročnom intervale na 4 vrtoch (TSH-1, TSH-2, TSH-5, TSH-6). Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo hospodárstva SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 24, "k_123" : 76, "k_1" : 36, "k_2" : 19, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podzemnej vode boli prekročené hodnoty obsahu arzénu, olova, mangánu, tetrachloretenu, ropných látok. Časť týchto kontaminantov môže mať pôvod v území mimo hodnotený areál. Nedá sa vylúčiť ovplyvnenie kvality podzemnej vody znečistením z lokality JAS a ZŤS Bardejov. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme 2. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Topľa. Topľa preteká južne od areálu v. d. SNAHA, bezprostredne pri jeho okraji. V rámci terénnej obhliadky (14.7.2011) bol rekognoskovaný areál bývalého v.d. SNAHA so zameraním na zdroje znečistenia a existujúce vrty, studne. Vrty MV-1 až MV-7 sme nenašli. Pravdepodobne boli z väčšej časti zlikvidované, prípadne sú zahádzané rôznym materiálom alebo zarastené hustým porastom. Prvotní anotátori v r. 2008 našli vrty MV-4 a MV-5 sčasti prekryté stavebným odpadom. V čase minulej obhliadky v r. 2008 boli údajne funkčné až 4 monitorovacie vrty. V areáli sa nachádzajú aj 2 studne. Na ploche bývalej neutralizačnej stanice bola kedysi údajne porozlievaná aj kyselina sírová a iné chemikálie. V skladoch v blízkosti neutralizačnej stanice boli v minulosti (ešte aj v r. 2008) nevhodne skladované rôzne chemikálie a farby. V súčasnosti sú sklady prázdne, nakoľko pred niekoľkými rokmi na príkaz ObÚŽP Bardejov boli tieto materiály odstránené. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Výsledky prieskumných prác v zmysle hodnotenia z hľadiska cieľov projektu dokumentovali rozsiahle znečistenie podzemnej vody a bodové znečistenie horninového prostredia (zemín)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 397, "k_123" : 73, "k_1" : 47, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlhodobo výrazne prekračované ID, IT, OH limity prvkov Sb, As v stream sedimentoch, podzemnej a povrchovej vode. Lokalita je v OP II. stupňa vodárenského zdroja a v OP NAPANT-u. V minulosti bola preukázaná kontaminácia vodných zdrojov Dúbravského skupinového vodovodu. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že predmetná environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu podzemnej vody, čo sa odráža na zvýšených koncentráciách Sb ako hlavného kontaminantu v podzemnej vode. Najvyššie koncentrácie Sb boli zistené v indikačných monitorovacích vrtoch VN13-2 a VN13-4. Vo výtoku odkaliska boli počas jedného monitorovacieho cyklu (v septembri 2015) zistené obsahy Sb na úrovni 490,7 ug\/l. V referenčnej oblasti dosahovali koncentrácie Sb v podzemnej vode okolo 2-7 ug\/l. Vysoké koncentrácie Sb boli zistené aj vo vzorkách povrchovej vody odoberanej z tokov Paludžanka a Dúbravka. Podiel vplyvu predmetnej lokality Dúbrava odkalisko a vyššie situovanej záťaže Dúbrava haldy a štôlne však nie je možné kvalifikovať. Vysoké koncentrácie As a Sb, prípadne Ba boli zistené v dnových sedimentoch oboch uvedených potokov. V prípade pôdnych vzoriek bola zistená koncentrácia As a Sb prekračujúca IT kritériá pre obytnú zónu (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7). Vzhľadom na výsledky monitorovania prebiehajúceho od roku 2013 do roku 2020 je lokalitu odporúčané aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2772, "k_123" : 41, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci orientačného geologického prieskumu (Polák, R., 1992) boli zistené vo vzorkách zeminy zvýšené koncentrácie TCE a PCE. Najvyššie koncentrácie PCE boli zistené v okolí olejového hospodárstva. V roku 1996 bolo v rámci geologických prác, zameraných na sanáciu nového mazutového hospodárstva (Šujan, M., 1996) zistené znečistenie podzemnej vody ropnými látkami (NEL), pričom vo vzorke vody zo sondy V-2 (situovanej pri strojovni mazutu) dosahovala koncentrácia NEL až 45,3 mg\/l. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže B3 (004) \/ Bratislava – Nové Mesto – Tepláreň II – Turbínová – Magnetová ul. SK\/EZ\/B3\/140“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia chlórbenzénom, ukazovateľmi C10-C40 , NEL, ťažkými kovmi a PAU. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie najmä monocyklickými aromatickými uhľovodíkmi a bodovo boli zistené koncentrácie chrómu, niklu a olova. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne riziko, no nepredstavuje zdravotné riziko pre dané expozičné cesty. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1077, "k_123" : 75, "k_1" : 31, "k_2" : 24, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli závodu prebehlo niekoľko rekonštrukčných prác, pri ktorých mohli byť odstránené potenciálne zdroje znečistenia. V súčasnosti však nie sú k dispozícii výsledky, ktoré by vyvrátili závery hydrogeologickej štúdie z roku 1984, kde sa okrem iného uvádza, že v odoberaných vzorkách podzemnej vody z dvoch vrtov boli zistené zvýšené koncentrácie ropných látok a fenolov (nad IT kritériá pre podzemné vody). V rokoch 2014 - 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZC (007)\/Nová Baňa – areál bývalých Závodov technického skla (SK\/PEZ\/ZC\/1077)“, ktorým bolo potvrdené znečistenie podzemnej vody fenolmi a horninového\nprostredia nepolárnymi extrahovateľnými látkami. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je preukázané environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zdravotné riziká neboli preukázané pre dočasných pracovníkov zdržiavajúcich sa v oblasti EZ. Zo záverov analýzy rizika nevyplynula akútna potreba realizovať sanačné opatrenia, avšak lokálna prítomnosť znečisťujúcich látok v bodovom rozsahu môže limitovať budúce využitie územia hlavne vo vzťahu k využívaniu podzemnej vody, prípadne nakladanie s výkopovými materiálmi. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 81, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Záťaž sa nachádza v tesnej blízkosti šachty ktorá svojim drenážnym účinkom neumožňuje vytvorenie súvislej hladiny podzemnej vody a šírenie kontaminácie k povrchovým tokom. Aj napriek tomu objekt klasifikujeme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž z dôvodu kontaminácie ropnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 626, "k_123" : 86, "k_1" : 40, "k_2" : 25, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli závodu je resp. bolo aktívnych v blízkej a nedávnej minulosti množstvo zdrojov znečistenia (výrobne PCE, TCE, jamy ťažkých olejov, železničné vlečky, neutralizačné stanice, elektrolýza, transformátory...). V areáli závodu bolo zistené znečistenie zemín a podzemnej vody najmä ClU, NEL, miestami aj Hg, fenolmi, As, amoniakom, chloridmi... Z prieskumných prác, ktoré neriešili problematiku kontaminácie areálu komplexne, ale účelovo vyplýva, že jednotlivé kontaminanty migrujúce v smere relatívne rýchleho prúdenia podzemnej vody v relatívne priepustných hydrogeologických kolektoroch kvartérnych a neogénnych štrko-piesčitých sedimentoch sa premigrovali do veľkých vzdialeností a zrejme aj do povrchovej vody rieky Nitry. Jednotlivé kontaminačné mraky sa prekrývajú, pričom vzhľadom k lokalizácií zdrojov znečistenia, výsledkov prieskumov a smeru prúdenia podzemnej vody od SV na JZ, môžme predpokladať, že kontaminačné mraky rôzneho druhu znečistenia budú koncentrované najmä v JZ časti areálu NCHZ (neuvažujeme s odkaliskom na pravom brehu rieky Nitry, ktoré je samostatným zdrojom znečistenia a nedá sa vylúčiť, že vytvára vlastný kontaminačný mrak, oddelený drenážnou bázou (riekou Nitrou) od areálu NCHZ. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Jelínek, R., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 6 monitorovacích HG vrtov, z ktorých boli počas 13tich cyklov odoberané vzorky podzemnej vody. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemnej vody. Ukazovatele ako As, Cl-, CHSK-Mn, TOC, vodivosť, pH, benzén, etylbenzén, dichlórmetán, tetrachlórmetán, 1,2-dichlórmetán, chlórbenzén, 1,2-dichlórbenzén, 1,3-dichlórbenzén, 1,4-dichlórbenzén, 1,1-dichlóretén, cis1,2-dichlóretén, TCE, PCE, chlóretén prekračovali v sledovanom období (počas 7mich rokov) IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2130, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kasárne vznikli v r. 1938 a sú zaradené do REZ - časti A na základe nevhodnej manipulácie s ropnými látkami pri údržbe vojenských zariadení a prečerpávaní z jednoplášťových nádrží na PHM. Počas tejto činnosti mohlo dochádzať k únikom ropných látok a následnej kontaminácii podzemných vôd a horninového prostredia. V areáli kasárni je niekoľko zdrojov znečistenia: 2 ČS PHM, 2 umývacie mostíky, 1 umývacia rampa, bez odlučovača, 1 hala TOV (opravárenská hala), sklad olejov (s hlinenou podlahou). Manipuláciou s ropnými látkami pravdepodobne dochádza k úniku do podzemných vôd a horninového prostredia. Lokalita sa nachádza na ľavom brehu rieky Torysy (cca 100 až 160 m od rieky), ktorá je vodohospodársky významný vodný tok. Lokalita sa nachádza na okraji mesta, ale ešte v obytnej zóne, v blízkosti štadióna, školy, ihrísk. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumom bolo zistené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia ako aj podzemnej vody NEL-GC, bodové znečistenie v podzemnej vode pri anorganickej látke Cd vo vrte HXS-23 a znečistenie organickými látkami (TOC) v podzemnej vode. V záverečnej správe je tiež nevrhované monitorovať vývoj stavu podzemnej vody a to odobratím 28 vzoriek podzemnej vody na prioritné znečisťujúce látky v podzemnej vode počas dvoch rokov a tiež vykonávať merania základných parametrov vody. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší variant sanácie vybraná metóda prirodzenej atenuácie pre znečistené zeminy pásma prevzdušnenia a znečistenú podzemnú vodu. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2488, "k_123" : 90, "k_1" : 33, "k_2" : 31, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka PO - pod novou skládkou, je vlastne časťou pôvodnej starej skládky PO. Z výsledkov monitoringu vyplýva aj viac ako 100 násobné prekračovanie IT limitov pre As (podzem. voda), a viac ako 100 násobné prekračovanie OH limitov pre As (povrch. voda toku Homôlka). Homôlka je pravostranným prítokom vodohosp. význam. toku Orava. Tiež dochádzalo k niekoľkonásobnému prekračovaniu IT limitu pre mernú elektrickú vodivosť, k miernemu prekračovaniu limitu pre V v podzemnej vode. SIŽP podmienila povolenie budovanie novej skládky (OFZ) na starej (Orav. fer. záv.) rekultiváciou starej skládky (do 31.10. 2006) a niektorými ďalšími opatreniami. Rekultivačné práce sa iba začali realizovať (navozenie zeminy) a hneď sa pozastavili. Realizované rekultivačné práce v r. 2005 - 2006 pozostávali iba z navozenia zeminy (1500 m3) a materiálu pre podkladné a filtračné vrstvy. V rámci budovania novej skládky na starej začali práce na zakrytí 2 lavíc skládky (na JV strane) (stanovisko EIA). Podľa informácií OFZ, a.s. je nová skládka trosky odizolovaná od starej (od podložia aj okolia), vybudovaný je drenážny systém, všetka priesaková voda z novej skládky PO je odvedená do nádrže priesakových vôd a do ČOV. Priesaky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu podzemnej vody pod skládkou PO (v telese skládky KO) zrejme pochádzajú z časti starej skládky PO (trosky), ktorá je pod novou skládkou, ale aj z časti starej skládky PO, ktorá nie je prekrytá novou skládkou a nachádza sa morfologicky vyššie a je samostatne zaradená v IS EZ ako Dolný Kubín - skládka PO - stará (SK\/EZ\/DK\/1811)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 209, "k_123" : 69, "k_1" : 33, "k_2" : 36, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V ZŤS Hriňová sa používali chlorované uhľovodíky na čistenie súčiastok v objektoch galvanizovňa, kaliareň a údržba. Pri manipulácii dochádzalo k únikom a následnej kontaminácii. Prieskum znečistenia (Auxt, 2005, HES-COMGEO), ktorý bol podmienený havarijným únikom látok z objektu galvanizovne a hromadným úhynom rýb v blízkom toku, potvrdil staré znečistenie v okolí galvanizovne v hĺbkovom intervale 0,5 až 3 m pod terénom. Laboratórnymi analýzami boli overené obsahy špecifických organických látok (NEL-UV) v zeminách v koncentrácii nad 1000 mg.kg-1. V rámci projektu geologickej úloh \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" (Mikušová, J.,et al.,2015) boli okrem iných prác vybudované aj 4 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov monitorovacích prác realizovaných od februára 2015 až do apríla 2020 celkovo v 12tich monitorovacích cykloch vyplýva, že v podzemnej vode nebola zistená prítomnosť ClU, prípadne ťažkých kovov. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 boli v podzemnej vode odoberanej zo zdrojových vrtov prekročené v ukazovateľoch TOC, NH4+ a kyanidy-celk. V jednom zo zdrojových vrtov bolo zistené prekročenie ID kritérií v ukazovateľoch CHSK-Mn, Cd a NEL-UI. Vo vzorke zeminy odoberanej z vrtného jadra zdrojového vrtu VN10-3 (2,8-2,9 m) bolo zistené prekročenie IT kritérií pre Cd a Cr a prekročenie ID kritéria pre Ba. Negatívny vplyv danej env.záťaže na kvalitu povrchových vôd (konkrétne roku Slatina) nebol realizovanými prácami potvrdený. Na základe výsledkov predchádzajúcich monitorovacích prác je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2464, "k_123" : 78, "k_1" : 32, "k_2" : 30, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalé kasárne sú situované v západnej časti mesta Poprad, v blízkosti rieky Poprad. V areáli sa nachádza niekoľko potenciálnych zdrojov znečistenia ako napr. umyvárka techniky, technická opravovňa, ošetrovňa vozidiel, ČSPHM s tromi podzemnými jednoplášťovými nádržami, nadzemný sklad PHM a akumulátorovňa. V r. 2004 bolo spoločnosťou EL spol. s r.o. realizované ekologické zhodnotenie areálu s cieľom stanovenia kontaminácie vybraných objektov ako napr. akumulátorovňa, kde boli zistené kontaminanty NEL a Pb, ďalej umyvárka techniky, lapol umývacej linky a lapol kuchyne. Odoberali sa však iba vzorky betónov, obkladov, muriva, prípadne vzorky z montážnych a zberných jám a lapolov. Prevažne stavebný odpad znečistený nebezpečnými látkami bol spolu s kalom odvezený na zneškodnenie. Zberné nádrže, lapoly ako aj podzemné nádrže PHM boli prečistené. Vzhľadom na dlhodobú činnosť kasární spojenú s údržbou vojenskej techniky, prečerpávaním a skladovaním pohonných hmôt je lokalita vedená ako pravdepodobná environmentálna záťaž. Rozsah znečistenia zemín, prípadne podzemných vôd vzhľadom na absenciu prieskumných prác nie je známy. Prieskumnými prácami realizovanými v roku 2020 (Tupý, P., et al., 2020) bolo overené znečistenie zemín pásma prevzdušnenia (PAU) a pásma nasýtenia (NEL-GC). Znečistenie podzemnej vody nebolo zistené. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Na lokalite preto nie je potrebné realizovať sanáciu ani monitorovanie kvality podzemnej vody. Z uvedeného dôvodu bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2233, "k_123" : 32, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 866, "k_123" : 46, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je nestabilná a opakovane v nej dochádza k zosuvom uložených odpadov do hlbokej eróznej ryhy, ktorou sú po zrážkach splavované do priestoru mesta Giraltovce. Monitoring do času deštrukcie preukazoval prekračovanie IT hodnôt. V zmysle projektu na uzavretie a sanáciu (z r.1998), resp. jeho zmeny (z r.2003) bol na starej skládke navrhnutý komplex technických opatrení. Na základe projektu však boli realizované len čiastočné práce, v rámci ktorých bol vybudovaný aj oporný múr v čele skládky (naprieč dolinou) na stabilizáciu a čiastočné zachytenie prívalových vôd v čase intenzítnych zrážok. Múr sa však vplyvom intenzívnych zrážok v roku 2004 zrútil a následne už nebolo možné odoberať ani vzorky podzemnej vody z vybudovaných vrtov, keďže sa nechazovali. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 nové monitorovacie HG vrty a to v indikačnej aj referenčnej oblasti. Monitorovacími prácami nebola potvrdená kontaminácia podzemnej vody, prekročenie bolo zistené len v ukazovateli TOC, a to nad ID kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v oboch vrtoch. Vo vzorkách povrchovej vody bolo zistené prekročenie limitu pre vodivosť, NO3- a Ca2+, v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 nebolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritéria v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR. V roku 2019 bol vypracovaný návrh rámcového projektu sanácie environmentálnej záťaže pre skládku odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2103, "k_123" : 74, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ - časti B do REZ - časti A. Na lokalite nebol do roku 2014 realizovaný žiadny podrobný prieskum znečistenia, ani monitoring, ktorý by potvrdil, resp. vyvrátil kontamináciu zemín a podzemnej vody. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Zdrojom znečistenia sú dve nadzemné skládky so zvyškami odpadov z garbiarskej výroby, pričom skládka I. obsahuje cca 6900 m3 odpadu, skládka II. cca 4240 m3 odpadu, bilančne s až státisícami kilogramami chórmu a desaťtisícami kilogramami amónnych iónov v týchto odpadoch. Z hľadiska daných ukazovateľov ID a IT hodnôt bola v podloží skládky I. identifikovaná kontaminácia zemín chrómom na ploche cca 2400 m2 a podzemných vôd na ploche 4000 m2. V podzemných vodách bola súčasne vymedzená kontaminácia tiež amónnymi iónmi na ploche až 21700 m2, pričom bolo preukázané šírenie znečistenia smerom do rieky Nitry. Hodnotením rizikovosti bolo zistené, že dané územie predstavuje zdravotné aj environmentálne riziko. Ako hlavný cieľ sanácie bola na základe spracovanej analýzy rizika znečisteného územia stanovená izolácia zdroja znečistenia - zabránenie ďalšieho vylúhovania znečisťujúcich látok vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 919, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka na neutesnenom podloží v blízkosti eróznej ryhy a povrchového toku v povodí vodárenského toku. Bola čiastočne prehrnutá zeminou ale pokračuje ukladanie TKO a SO. Nemá monitoring a je predpoklad kontaminácie podzemných a povrchových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 862, "k_123" : 42, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita zaradená na základe výsledkov z monitoringu zo dňa 14.08.2007, kde sú prekročené IT pre NH4+. Rozsah sledovaných ukazovateľov považujeme za nedostatočný (zápach, farba, zákal, pH, el. vodivosť, CHSKCr, RL, NH4+). V roku 2011 bola ukončená rekultivácia skládky. Monitoringom z roku 2012 boli v podzemnej vode odoberanej z vrtu V-2 zistené zvýšené koncentrácie TOC, NH4+ a CHSK(Mn), nad IT kritériá pre podzemnú vodu. Z daného dôvodu ostáva daná lokalita aj po rekultivácii v REZ-časti B. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. V priebehu monitorovacieho obdobia v rokoch 2015-2020 bol v podzemnej vode zaznamenaný zvýšený obsah TOC, NH4+ a B, ktoré prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorke povrchovej vody odoberanej z Unínskeho potoka v indikačnej oblasti bolo zistené prekročenie limitnej hodnoty v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. v ukazovateli NO3-. V pôdnych vzorkách nebolo zistené prekročenie v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Zaznamenané boli však mierne zvýšené koncentrácie ClU (nedosahovali ani ID kritériá), ktoré však pravdepodobne súviseli skôr s poľnohospodárskou činnosťou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 789, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa vyjadr. p. J. Breznena, 049 26 Rejdová, 190 sa na skládku aj nekontrolov. vyvážali aj nebezp. odpady (oleje, batérie a pod.). Kontamin. kovmi môže byť aj areál býv. závodu v blízkosti skládky. Preto ju hodnotíme ako pravdepod. environmentál. záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 106, "k_123" : 79, "k_1" : 37, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V predmetnom areáli sa nachádzajú dve podzemné nádrže na zaolejované vody, ktoré sú otvorené, nachádza sa v nich kvapalina neznámeho zloženia, nemáme informácie o tesnení nádrží, nebol realizovaný prieskum ani monitoring. Odporúčame prieskumné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 320, "k_123" : 79, "k_1" : 37, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza ČS PHM s nevyhovujúcimi rozvodmi a manipulačnými plochami, takisto na nespevnených plochách sa skladuje nebezpečný odpad. Bez monitoringu . Odporúčame prieskumné práce vzhľadom k možnosti ohrozenia kvality podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 503, "k_123" : 67, "k_1" : 32, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku boli stanovené osobitné podmienky prevádzky rozhodnutím č.OH-50\/1993 do 30.6.1995, predĺžené do 31.7.2000. Rozhodnutím č. 02\/00841 z 17.5.2002 bol daný súhlas na uzavretie časti skládky Monastýr (starý odpad). V priebehu decembra 2014 až apríla 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný prieskum životného prostredia a následne bola spracovaná aktualizovaná analýza rizika. V zeminách, resp. antropogénnych sedimentoch sa ako hlavný kontaminant preukázalo ropné znečistenie, ako aj znečistenie kovmi Pb, Zn a to najmä v okolí vrtov MKB-2 až MKB-5 a HKB-2. Kvalita podzemných vôd bola kritická pre ukazovateľ TOC a PCE - celoplošne v záujmovom území a ukazovateľ Al v priestore starej skládky. Analýzou rizika bolo preukázané šírenie PCE podzemnou vodou. Sanačné práce boli realizované v období máj až september 2015. Počas sanačných prác sa uskutočnil monitoring podzemných a povrchových vôd, na základe ktorého je možné konštatovať, že v lokalite došlo k významnému zlepšeniu kvality podzemnej vody a najmä zásadnému poklesu koncentrácií PCE v celom území hlboko pod stanovenú cieľovú hodnotu sanácie. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná už iba v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 130, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa spol. Geotest nie je potrebné realizovať sanačné opatrenia - pozitívny vplyv HOPV Slovnaftu. Skládka je zarastená náletovými drevinami, ale škvára vystupuje na povrch. Odporúčame posúdenie nebezpečných vlastností nevhodne uloženého odpadu. Realizovanými prieskumnými prácami (Urban, O., et al., 2020) bolo overené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia ťažkými kovmi (Cu, Pb, Zn) v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Primárnym zdrojom znečistenia je navážka vo forme škvary, ktorá bola na lokalitu ukladaná na prelome 70-80tykch rokov 20. storočia. Celkovo sa na lokalite na ploche cca 7 750 m2 nachádza cca 6 100 m3 znečistených zemín vo forme navážiek (škvary a stavebného odpadu). Znečistenie podzemnej vody nebolo zistené. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je aktuálne riziko pre znečisťujúce látky Pb, Zn v biologickej kontaktnej zóne. Z uvedeného dôvodu bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, pričom ako optimálne riešenie sanácie bola navrhnutá izolácia znečistenia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3664\/2021 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov 4x ročne po dobu 3 rokov, resp. do začiatku sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 408, "k_123" : 64, "k_1" : 29, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládkoval sa aj odpad z Kožiarskych závodov. Je blízko Váhu. V mieste skládky je aj kompostáreň TRIADA s. r. o., ktorej činnosť bola pozastavená OÚŽP Liptovský Mikuláš. Na ploche pri Váhu boli aj divoké skládky, ktoré boli iba zahrnuté." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 378, "k_123" : 61, "k_1" : 25, "k_2" : 16, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Močovková jama pod PD Dravce je na nevhodnom mieste na ľavom brehu Draveckého potoka. Najmä po zrážkach vyteká močovka prúdom do miestneho potoka a evidentne ho znečisťuje. Nie sú tam žiadne opatrenia, ktoré by tomu zabraňovali." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 52, "k_123" : 45, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka bola v prevádzke do r. 1993, potom sa do r. 2000 používala na ohrev asfaltu technológia horúceho vzduchu, od r. 2000 je tam len sklad asfaltových emulzií v nadzemnej nádrži. Areál obaľovačky je znečistený asfaltom a ropnými látkami" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 324, "k_123" : 64, "k_1" : 29, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je polozarastená a na druhú polovicu bol občasne vyvážaný komunálny odpad. Laboratórne výsledky (2000) zaznamenali zvýšené hodnoty bóru, síra sulfidocká a olovo. Zvýšené ukazovatele po výstupe z podložia: vodivosť, sírany a bór. Skládka bola v rokoch 2008-2009 čiastočne zrekultivovaná, pričom bola zahrnutá stavebným odpadom a prekrytá nepriepustným pokryvom (ílovitou zeminou) a vegetačnou vrstvou. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov. Monitorovacie práce prebiehali od roku 2013 do roku 2020. V podzemnej vode bolo počas tohto monitorovacieho obdobia zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre ukazovatele vodivosť, rozpustené látky, chloridy, TOC a CHSK-Mn. Na základe spracovania archívnych a tiež nových analýz povrchovej vody z potenciálnych recipientov (Stará Žitava, Príbetský kanál, Vlkanovský kanál, rybník) a ich vyhodnotení v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z., nebol zistený priamy negatívny vplyv danej skládky na kvalitu povrchových vôd v skúmanom území. Na zhoršenej kvalite povrchových vôd sa v širšom okolí skúmaného územia podieľa najmä poľnohospodárska činnosť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 663, "k_123" : 36, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Mimoriadne zhoršenie vôd sa prejavilo na hladine drobného vodného toku Mahulianka (tesne nad šachtou) voľnou fázou ropných látok hrúbky cca 2,5-3 cm na ploche cca 42 m2, ako aj charakteristickým zápachom vody po ropných látkach a jej čiernym zafarbením. Zistený bol značný horizontálny a vertikálny rozsah znečistenia zemín. Z miesta vzniku MZV boli odčerpané ropné látky spolu so znečistenou vodou v množstve 145,7 t a odťažená zemina kontaminovaná ropnými látkami v množstve 34,7 t. Pravdepodobnou príčinou MZV bol únik ropných látok (vyplavenie zo starej dažďovej kanalizácie, ktorá je zrejme zdrojom znečistenia). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol vybudovaný 1 monitorovací vrt v indikačnej oblasti dotknutej lokality. Monitorovacími prácami nebola zistená kontaminácia ropnými látkami. Zistené boli len zvýšené koncentrácie TOC a Cl- prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 bolo rovnako zistené len prekročenie IT kritéria pre TOC v podzemnej vode monitorovacieho vrtu. Z daného dôvodu bola lokalita vyradená z REZ-časti B a je evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2212, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza severne od Spišského Podhradia (oblasť Hlinisko), neďaleko bývalej hydinárne a PD. V jame sa nachádza tmavá hustá kvapalina ropného charakteru - pravdepodobne vykurovací olej (mazut). Pravdepodobne sa jedná o bývalé mazutové hospodárstvo z ktorého časť nádrže a prípadne aj časť rozvodov ostali v zemi. Kvapalina je na úrovni terénu, pričom je pravdepodobné, že v prípade zrážok sa môže zriediť s dažďovou vodou a vytekať na povrch. Podľa informácií pracovníkov ObÚŽP kvapalina v skutočnosti v nedávnej minulosti aj vytekala na povrch. Hĺbka jamy je cca 1,5 m. Najbližším povrchovým tokom v smere predpokladaného prúdenia podzemných vôd je Margecianka, ktorá je vodohospodársky významným vodným tokom. Vzhľadom k jej značnej vzdialenosti (cca 1 km) však nepredpokladáme ohrozenie jej kvality daným znečistením. Existuje však riziko ohrozenia kvality podzemnej vody v okolí. V blízkosti splanírovanej plochy, na ktorej sa nachádza predmetná jama s ropnými látkami boli v kroví nájdené nádoby od herbicídov. Lokalita bola v minulosti teheľňou. V súčasnosti je jama zasypaná (nedá sa nájsť) a priestor okolo nej je zarastený hustým porastom náletovej vegetácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1124, "k_123" : 66, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite pretrvávalo najmä znečistenie zemín NEL, ktoré bolo spôsobené činnosťou kotolne na ľahký vykurovací olej pre pekáreň (v pripovrchovej vrstve - IT pre zeminy a podzemné vody bola prekročená 1-3 násobne). V rokoch 1994 - 1995 bola realizovaná sanácia podzemných vôd, ktorá však bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov pozastavená. Sanáciou bolo znížené znečistenie NEL v podzemnej vode, znečistené zeminy boli sanované len v bezprostrednom okolí nádrží s vykurovacím olejom. V rokoch 2014 - 2015 bol realizovaný projekt s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže Lešť (vojenský obvod) - hlavný tábor\". Spresnenie rozsahu environmentálnej záťaže bolo zhodnotené v čiastkovej záverečnej správe s predsanačnou analýzou rizika znečisteného územia. Výsledkom hodnotenia bolo konštatovanie, že v lokalite bolo identifikované znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia a podzemnej vody. Pre následné odstránenie, resp. elimináciu znečistenia na lokalite bola vykonaná sanácia zemín a podzemných vôd vybranými metódani. Sanovaných tak bolo 100% znečistenej plochy a cieľové hodnoty sanácie podzemnej vody boli dosiahnuté vo všetkých sledovaných vrtoch a odberových miestach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 720, "k_123" : 65, "k_1" : 33, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo fenolovej jame v areáli závodu je uskladnený odpad pochádzajúci z výroby generátorového plynu. Na lokalite pretrvával zvýšený obsah bóru v niektorých vrtoch (nad hodnoty ID). Obsah NH4+ trvalejšie prekračoval v niektorých monitorovaných vrtoch hodnoty IT. Kontaminácia územia postihovala predovšetkým zeminy, ktoré sú dobrým sorpčným materiálom pre značné množstvá organických uhľovodíkov (riziková analýza z roku 2004 preukázala obsah fenolov v zeminách nad hodnoty IT), nakoľko majú vysoký obsah ílovitých minerálov. Dechtový odpad sa uvoľňoval z povrchu jazierka do ovzdušia. Negatívny vplyv sa prejavoval najmä v letných mesiacoch, kedy dochádzalo k výraznému zohriatiu uloženého materiálu, roztápaniu a emisiám do ovzdušia. V roku 2014 boli realizované sanačné práce, ktoré pozostávali z prekrytia uloženého odpadu podľa projektovej dokumentácie. Na základe vykonaných sanačných prác a aktualizovanej analýzy rizika bolo zistené, že úložisko nepredstavuje environmentálne riziko a ani zdravotné riziko pre človeka. Po sanácii by mal byť realizovaný pravidelný monitoring (1x ročne) kvality podzemnej a povrchovej vody na lokalite, s následným vypracovaním záverečnej správy po 5tich rokoch, t.j. k 31.12.2018." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 124, "k_123" : 67, "k_1" : 39, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "SIŽP určila túto lokalitu ako potenciálny zdroj znečistenia. Realizovaný prieskum znečistenia v roku 1992 potvrdil znečistenie podzemných vôd a zemín, navrhoval sanáciu. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže B2 (008) \/ Bratislava – Ružinov – Na Paši č. 4 – Chemická čistiareň SK\/EZ\/B2\/124“. Na základe získaných údajov bolo zistené a potvrdené z minulosti plošné znečistenie horninového prostredia tetrachlóreténom (PCE) a bodové znečistenie ukazovateľmi NEL, C10-C40, benzo(a)pyrén a benzo(b)flourantén. V podzemnej vode bolo zistené plošné znečistenie PCE. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne a potenciálne zdravotné riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2142, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka je využívaná obyvateľmi obce na ukladanie komunálneho, stavebného odpadu (azbestovocementový odpad) a odpadu zo zelene. Odpad padá do prameňa, ktorý vyviera nad skládkou. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami boli v podzemnej vode zdrojovej oblasti zistené koncentrácie Bóru prekračujúce ID kritérium. V okolí skládky sa prejavuje aj zvýšená koncentrácia NH4+, ktoré však neprekračujú ID, IT kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Tieto zvýšené koncentrácie NH4+ majú pravdepodobne súvis s procesmi postupného rozkladu skládkovaného materiálu. Koncentrácia amónnych tenzidov vo vrte zachytávajúcom pretekajúcu podzemnú vodu tesne pod bázou skládky (VN99-2A) prekračovala IT kritérium. Vo vzorke odoberanej z povrchového toku pod skládkou nebolo zistené prekročenie limitných hodnôt v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015, nebolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Na základe výsledkov je preto odporúčané len účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 748, "k_123" : 70, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri obhliadke lokality sme na viacerých miestach senzoricky zdokumentovali znečistenie zemín a stavebných konštrukcií látkami ropného pôvodu. Na brehu Váhu sa nachádzalo viacero nezabezpečených 1 m3 nádrží pravdepodobne s mazutom. V rokoch 2014 - 2015 prebehol na lokalite podrobný prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže RK (014) \/ Ružomberok - areál Texicomu – mazutové hospodárstvo (SK\/EZ\/RK\/748)“, ktorým bolo identifikované znečistenie zemín ropnými látkami (NEL-IR) a výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Voľná fáza ropných látok je sekundárnym zdrojom znečistenia, primárny zdroj sa aj z hľadiska výrazného obmedzenia prieskumných prác nepodarilo identifikovať. Z analýzy rizika je zrejmé, že existuje na lokalite environmentálne riziko. Zdravotné riziká potvrdené neboli. Lokalitu sa odporúča sanovať vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2383, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol odovzdaný do správy Mesta Košice pod č. DZ-KE 2\/2005), na lokalite sa v r. 2013 (Leššo, 2013) realizoval doplnkový geologický prieskum životného prostredia, ktorý nadväzoval na geologický prieskum ŽP z r. 2009 (Leššo, J., 2009), ktorými bola zistená kontaminácia zemín NEL nad IT limity na ploche viac ako 6000 m2 o objeme 5472 m3 a množstve 11 318 ton. Kontaminácia podzemných vôd v r. 2013 nebola zistená. T. j. nepotvrdili sa výsledky staršieho geologického prieskumu (Mosej, 2006), ktorým bola zistená kontaminácia podzemnej vody ropnými látkami.\nV súčasnosti nie je aktuálne environmentálne a ani zdravotné riziko na lokalite, nakoľko sa lokalita v podstate nevyužíva. V prípade odstránenia spevnených asfaltových a betónových plôch (napríklad v prípade novej výstavby)by vzniklo environmentálne riziko pre receptory v kontakt. zóne vyplývajúce z vysokého obsahu ropných látok (NEL). Sanácia prebehla v rokoch 2016\/2017. Ak posanačný monitoring potvrdí výsledky sanácie, lokalita bude po ukončení posanačného monitoringu vyradená z REZ - časti B a ostane zaradená iba v REZ - časti C. Stav zaradenia lokality v B časti registra (klasifikácia) je na základe výsledku prieskumných prác (t.j. stav pred sanáciou)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1027, "k_123" : 80, "k_1" : 35, "k_2" : 25, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Environmentálnu záťaž predstavuje skládka, ktorá bola vznikla v starom koryte rieky Ondavy. Pôvodne sa priestor skládky používal na ukladanie tekutých vápenných kalov, neskôr sa na tekutý odpad začal zvážať tuhý drevný odpad. Celková mocnosť materiálov skládky je 23-26 m a je silne znečistená olejmi. Charakter znečistenia korešponduje s charakterom výroby v závode. Kontaminanty sú na skládke generované infiltráciou vôd zo zrážok do samotného telesa skládky. Následne prenikajú smerom k podložiu, pričom na dne skládky tvoria zvodnenú vrstvu kontaminovaných priesakov. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Gazdačko, Ľ., et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované v indikačnej oblasti predmetnej záťaže 4 nové monitorovacie HG vrty. Z prieskumných a monitorovacích prác vyplýva, že skládka má negatívny vplyv na kvalitu podzemnej vody. Počas monitorovacieho obdobia od roku 2014 do roku 2020 boli IT kritériá v podzemnej vode v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 v prekročené v ukazovateľoch CHSK-Mn a NEL-UI a Cl-. Lokalita je preto aj naďalej odporúčaná na pravidelné monitorovanie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2704, "k_123" : 57, "k_1" : 25, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Technický stav ČS zistený v r. 1991 bol nevyhovujúci pre dalšiu prevádzku a ČS bola navrhnutá na zrušenie. Doposiaľ však nebol odstránený zdroj zisteného znečistenia podzemných vôd a ČS nebola odstránená a neprevádzkuje výdaj pohonných hmôt. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže VT (039) \/ Vranov nad Topľou – ČS PHM, Dlhá ul. (SK\/EZ\/VT\/1045)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie ropnými látkami v zeminách aj v podzemnej vode. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko ale bolo potvrdené riziko šírenia znečistenia pásmom prevzdušnenia do podzemnej vody. S ohľadom na výsledky analýzy rizika bol v rámci štúdie uskutočniteľnosti ako základný najvhodnejší návrh nápravných opatrení vybraný variant sanačných prác po navrhované sanačné limity. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2769, "k_123" : 73, "k_1" : 31, "k_2" : 22, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Posledné výsledky prieskumných prác sú z roku 1992, kedy bola odporúčaná i sanácia pre vysoké obsahy TTCE v zeminách (100 mg\/kg). V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Prešov - bývalý závod ZPA“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia ukazovateľmi NEL-IR a C10-C40. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie ClU a TOC. Tiež bolo zistené 50-násobné prekročenie MH limitu (v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.) pre 1,2-cis-dichlóretén vo vzorke z povrchového toku Torysa odoberanej pod záujmových územím (v smere prúdenia podzemných vôd). Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko. Zhotoviteľ prieskumných prác vybral ako najvhodnejší koncepčný variant – variant aktívnej sanácie po navrhované sanačné limity, ktorý je v štúdií uskutočniteľnosti bližšie špecifikovaný. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2754, "k_123" : 55, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prsotredia (Tupý, P., et al., 2021). Prieskumom bolo overené znečistenie horninového prostredia, dnových sedimentov, podzemnej a povrchovej vody znečisťujúcimi látkami a to najmä NEL-GC a PCB. V skúmanom území bola zistená voľná fáza zmesi ropných látok s podielom PCB. Stanovené ukazovatele (NEL-GC a PCB) či už v horninovom prostredí (pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia) alebo podzemnej vode prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Z výsledkov vypracovanej analýzy rizika vyplýva, že VFRL s podielom PCB predstavuje environmentálne riziko. V skúmanom území existuje riziko prestupu PCB z podzemnej do povrchovej vody. V skúmanom území existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre NEL-GC. Z uvedených dôvodov je preto potrebné pristúpiť k sanácii preskúmaného územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3742\/2021 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu pre PCB menej ako 0,25 ug\/l a pre NEL-GC menej ako 0,5 mg\/l. Tiež sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov po dobu 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 598, "k_123" : 70, "k_1" : 30, "k_2" : 40, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum v roku 1988 zdokumentoval kontamináciu celého overovaného územia ropnými látkami. V okolí 4 vrtov bola zdokumentovaná na hladine ropná fáza. Boli navrhnuté sanačné práce - podľa údajov neboli realizované. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Predpokladané znečistenie ropnými látkami nebolo potvrdené. Hlavným identifikovaným kontaminantom je indikátor TOC. Zdroj zvýšených hodnôt tohto parametra sa nedá priamo lokalizovať, hodnoty sú zvýšené na rozľahlej ploche. Analýzou rizika bolo preukázané, že lokalita nepredstavuje environmentálne riziko a šírenie znečistenia je minimálne. Nepredstavuje tiež zdravotné riziko a sanácia nie je potrebná. Pre potreby potvrdenia týchto výsledkov bol navrhnutý 5-ročný monitoring látok, ktoré prekročili ID a IT kritériá a pôvodne predpokladaných ropných látok. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2791, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prevádzka obaľovačky je od roku 2000 mimo prevádzky. Zdrojom znečistenia mohla byť najmä technologická časť obaľovačky, pričom aktívne zdroje znečistenia sa už v areáli nenachádzajú. V súčasnosti v areáli prebieha povrchová ťažba kameňa, ktorá nesúvisí s predchádzajúcou činnosťou obaľovačky. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) bolo zistené znečistenie horninového prostredia (biologická kontaktná zóna, pásmo prevzdušnenia a pásmo nasýtenia) prioritnými znečisťujúcimi látkami - PCB a NEL-GC. Zistená bola aj voľná fáza ropných látok a nadlimitné koncentrácie uvedených znečisťujúcich látok v podzemnej vode. Analýzou rizika bolo preukázané, že v území existuje environmentálne riziko, vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok v podzemnej vode. Z uvedeného dôvodu je v území odporúčané realizovať sanáciu po navrhované sanačné limity a iné environmentálne kritériá (odstránenie VFRL). Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3753\/2021 boli stanovené cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu (pre PCB a NEL-GC) a tiež podmienky monitorovania kvality podzemnej vody prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov, 2x ročne po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1042, "k_123" : 77, "k_1" : 33, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem stáčiska je možná kontaminácia aj z poškodených skladovacích nádrží, preplnených záchytných nádrží na úkapy a netesných rozvodov vykurovacích olejov. V celom výrobnom areáli tehelne sa nakladá aj s inými nebezpečnými látkami \/PHM, oleje\/. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Časť 2 : Pravdepodobné environmentálne záťaže – lokality 2.1.až 2.7. 2.3:Lokalita VT(036)\/Vranov nad Topľou – Čemerné – areál tehelne (SK\/EZ\/VT\/1042)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je lokálne znečistenie horninového prostredia (NEL) a podzemnej vody (TOC). Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko a preto stanovenie cieľov sanácie ako aj návrh a zhodnotenie variantov sanácie nie je v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 účelné. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 585, "k_123" : 58, "k_1" : 33, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Časť bývalých kasární je využívaná ako miestna tržnica. V podzemnej vode pretrváva zvýšená koncentrácia alifatických chlórovaných uhľovodíkov, napriek vykonaným sanačným prácam. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Fajčíková, K., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov a 3 existujúce vrty boli zrekonštruované. Monitorovacími prácami bola potvrdená pretrvávajúca kontaminácia podzemnej vody ClU a to v indikačnej aj referenčnej oblasti. Koncentrácie ClU prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Povrchová voda rieky Nitra v hornom a dolnom úseku toku vykazuje v podstate nemenné chemické zloženie a v zásade dobrú kvalitu. Zistená bola iba zvýšená koncentrácia v ukazovateli 1,2cisDCE (prekračujúca limitné hodnoty v zmysle Požiadaviek na kvalitu povrchovej vody podľa NV SR č.269\/2010 Z.z.) vo vzorkách povrchovej vody, pričom vyššia hodnota bola zistená práve \"nad\" areálom, teda v referenčnej oblasti. Preto je predpoklad, že daná environmentálna záťaž nepredstavuje riziko z pohľadu možného šírenia kontaminácie podzemnými vodami do povrchového toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1972, "k_123" : 41, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestoroch bola v prevádzke dlhodobo obaľovačka bitumenových zmesí cca 20 rokov. Pri tejto činnosti mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok (PCB) do podzemných vôd. V blízkosti sa nachádza Vodná nádrž Kráľová nad Váhom. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) nebolo na lokalite zistené závažné znečistenie zemín a podzemnej vody. Lokálne bolo zistené len znečistenie zemín pásma prevzdušnenia v ukazovateli C10-C40 a to nad IT kritérium smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia a nie je potrebné lokalitu monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 970, "k_123" : 61, "k_1" : 20, "k_2" : 20, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2235, "k_123" : 35, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 971, "k_123" : 52, "k_1" : 18, "k_2" : 18, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 909, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 4, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 2001 OÚŽP v nadväznosti na výsledky kontroly SIŽP nariadilo podniku vykonať podrobný hydrogeologický prieskum v priestore bývalej ČSPHM , stanoviť rozsah kontaminácie podzemných vôd a hornín a následne vypracovať projekt sanácie. Lokalita je v povodí vodohospodársky významného vodného toku Hron." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 947, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka s plochou cca 720 m2 sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja a ochrannom pásme II. stupňa prírodného liečivého zdroja. Najmä stavebný odpad bol v minulosti sypaný priamo do potoka, v súčasnosti je skládka čiastočne zahrnutá zeminou a jej povrch zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1024, "k_123" : 80, "k_1" : 26, "k_2" : 33, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cieľom realizovaného geologického prieskumu životného prostredia bolo overiť rozsah znečistenia. Prieskum nadväzoval na staršie prieskumné práce (Daniel a kol., 2003). Na základe výsledkov ZS s AR s názvom „Prieskum environmentálnej záťaže Merník - ortuťové bane“ vyplýva, že priestor úzkej doliny Potkania debra, ktorú drenuje rovnomenný potok a ktorá predstavuje priestor opusteného Hg ložiska Merník, obsahuje množstvo prejavov banskej a úpravárenskej činnosti (odvaly, haldy, štôlne, zvyšky po pražiarni Hg rudy), ktoré predstavujú aktívny zdroj kontaminácie, napriek tomu, že banská a úpravárenská činnosť je ukončená od roku 1939. V jednotlivých zložkách životného prostredia v doline Potkania debra bolo zaznamenané prítomné znečistenie banských a povrchových vôd, dnových sedimentov, zemín a pôd. Na zvýšených obsahoch vybraných kontaminantov (Ni, Sb) sa na predmetnej lokalite podieľa dominantným spôsobom geologické prostredie (Ni \/ zuberecké súvrstvie). Bola potvrdená existencia znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia, podzemné a povrchovej vody rizikovými prvkami – ortuť, antimón a nikel v koncentráciách nad ID a IT hodnoty v ojedinelých prípadoch. Na lokalite EZ nebolo preukázané prítomné environmentálne riziko znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne, ani šírenia sa znečistenia zemín pre územie znečistené ukladaním ťažobných odpadov a súčasne na lokalite nie je prítomné environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Znečistenie podzemnej vody ortuťou a antimónom na lokalite predstavujú iba občasné bodové prekročenia limitov a nevytvárajú preto riziko pre povrchové vody (podzemné vody prestupujúce do povrchového recipientu). Na lokalite nebolo stanovené prítomné zdravotné riziko. Hlavným environmentálnym problémom na lokalite Merník sú výtoky z opustených banských štôlní, ktoré kontaminujú povrchové vody potoka Potkania debra a súčasne okrové zrazeniny, ktoré sa z nich vyzrážajú a sú následne transportované vo forme suspenzie. Na elimináciu prítomných environmentálnych problémov sa odporúča eliminácia potenciálneho šírenia kontaminantov banskými a povrchovými vodami (výtoky zo štôlní, okrové sedimenty) prostredníctvom vhodných rekultivačných prípadne sanačných opatrení na zamedzenie vplyvu EZ na zhoršovanie kvality životného prostredia. EZ reprezentuje objekty z registra SBD č. 10830,32,34,36,38,40,42" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1096, "k_123" : 47, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priemyselný areál so zameraním sa na strojársku výrobu je situovaný tesne pod hranicou povodia vodohospodársky významného vodného toku - Vyhniansky potok. V rámci areálu nie sú informácie o monitoringu kvality podzemných vôd a v rámci dostupných informácií na lokalite nebol vykonaný žiadny prieskum znečistenia. Pri zaradení lokality sme sa opierali najmä o záznamy SIŽP. Dôvodom pre zaradenie lokality sú indície o možnej kontaminácii podzemných vôd a horninového prostredia z nesprávnej manipulácie, skladovania a zabezpečenia látok škodiacich vodám v procese výroby ako odpadových látok z výrobného procesu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 513, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1992 boli v areáli ZŤS realizované prieskumné práce zamerané na zistenie obsahu chlórovaných uhľovodíkov v zeminách a podzemnej vode. Prieskumnými prácami bola zistená zvýšená koncentrácia trichlóreténu a tetrachlóreténu v podzemnej vode, ktorá v prípade tetrachlóreténu presahovala IT kritériá pre podzemnú vodu a v prípade trichlóreténu presahovala ID kritériá pre podzemnú vodu. V pôdnom vzduchu nebola ani v jednej vzorke zistená zvýšená prítomnosť chlórovaných uhľovodíkov. Je možné aj znečistenie ropnými a inými látkami. Preto areál hodnotíme ako pravdepodobnú záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2635, "k_123" : 36, "k_1" : 16, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plechové sudy s neznámou látkou boli uložené v zemi zrejme desiatky rokov (podľa majiteľa pozemku, ktorý ich objavil ich vytŕčalo spod zeme cca 5 ks, ale je otázne koľko ich tam bolo v skutočnosti zakopaných). Nie je známe, kedy presne boli na danom mieste zakopané. Podľa podnetu boli dané sudy objavené po zosuve pôdy, resp. presnejšie povedané potom ako sa aktivizovali erózne procesy v súvislosti s aktivitou vody z topenia snehu a zrážok v eróznej ryhe, kde boli sudy uložené. Majiteľ pozemku ich objavil v marci 2018. Predpokladáme, že sudy boli uložené pod zemou v mieste eróznej ryhy, kde horná časť tejto eróznej ryhy vrátane sudov bola prekrytá zeminou. Počas terénnej obhliadky dňa 25.3.2019 bolo ťažko identifikovať sudy, nakoľko boli zanesené nánosom zeminy. Počas uvedenej terénnej obhliadky mala voda pretekajúca ryhou (občasný tok) hnedú, okrovú farbu a mierne zapáchala. jednalo sa iba o drobný prietok cca rádovo v desatinách litra za sekundu Podľa majiteľa pozemku počas väčšieho prietoku sa na vode tvorila hustá pena. Na základe analýzy vykonanej v laboratóriu Ústavu chemických vied UPJŠ v Košiciach (5.9.2018, na náklady majiteľa pozemku) sa jedná o izoméry terfenylu, látky vytvorené pri procese výroby PCB pyrolýzou benzénu. Pri tejto výrobe unikali minoritné terfenyly, ale aj iné látky - fenylované fenyly, bifenyly. Výsledky analýzy nie sú celkom jednoznačné, nakoľko sa jedná o zložité látky alebo zmes látok, ktoré počas dlhodobého uloženia v sudoch mohli rôzne reagovať. Na stanovenie látok boli použité iba určité metódy, na čo vo svojej správe upozornilo aj laboratórium (správa z laboratória je v prílohe). Chýbajúce vybavenie neumožnilo laboratóriu použiť viacero metód, ktoré by nezávisle potvrdili identitu zložiek v zmesi. Hoci sa pravdepodobne nejedná o samotné PCB látky, ale o látky súvisiace s výrobou PCB, tak sme v klasifikácií v IS EZ v súlade s princípom predbežnej opatrnosti použili na určenie výpočtu priority, ako keby sa jednalo o látky PCB, nakoľko samotné terfenyly nemajú v databáze klasifikácie definované vlastnosti potrebné pre výpočet hodnoty K (tzv. priority). Navyše nedá sa jednoznačne vylúčiť, že či sa v niektorých zo sudov nenachádzali aj látky s obsahom PCB. Na základe priamych indícií (vizuálne prejavy znečistenia, zápach, prítomnosť sudov...) predpokladáme, že sa jedná o environmentálnu záťaž. Nakoľko to však nebolo jednoznačne preukázané aktuálnymi prieskumnými prácami, tak lokalitu zaraďujeme do IS EZ ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž. Predpokladáme prítomnosť znečistenia v horninovom prostredí, podzemnej vode a povrchovej vode. Na základe terénnej obhliadky predpokladáme, že znečistenie z uvedenej lokality sa šíri smerom na juh (t.j. z katastra obce Hudcovce do katastra obce Strážske). Znečistená voda v ryhe tečie ryhou smerom k jazierkam - rybníkom, ktoré sa nachádzajú v lesnej obore, cca 1 km južnejšie. Ak by sa časť znečistenia šírila aj smerom na sever (rozvodnica povodí je v bezprostrednej blízkosti uložených sudov - niekoľko desiatok resp. stoviek metrov severnejšie), tak by dané znečistenie predstavovalo riziko pre oblasť, ktorá je chránená z hľadiska využitia podzemných aj povrchových vôd. Je tam vyčlenené povodie vodárenského toku, ako aj ochranné pásma II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, ako aj ochranné pásmo II. a III. stupňa vodárenského zdroja povrchových vôd. Na lokalite odporúčame realizovať podrobný geologický prieskum životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 326, "k_123" : 37, "k_1" : 21, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2232, "k_123" : 32, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2657, "k_123" : 32, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Orientačný GPŽP (Schwarz, 2020) zistil znečistenie podzemnej vody NH4 (nad IT a ID limit) a bórom (nad ID limit). Znečistenie horninového prostredia nebolo zistené. V rámci OP sa realizovali 4 vrty (KC-1 až KC-4) do hĺbky 12,0 m (KC-1, KC-2, KC-4) a 14,0 m (KC-3). Podľa ZS (Schwarz, J. a kol., 2020) zvýšené koncentráciie amónnych iónov (NH4+) boli zistené vo vrte KC-2 (2,2 mg\/l) nad indikačnú hodnotu a vo vrtoch KC-3 (9,6 mg\/l) a KC-4 (2,5 mg\/l) nad intervenčnú hodnotu (maximum bolo v KC-3, 4-násobné prekročenie IT hodnoty). Prekročený bol aj bór vo vrte KC-3 (0,5 mg\/l, t.j. nad indikačnú hodnotu). Autori konštatujú, že teleso podzemnej vody sa vytvorilo v samotnej antropogénnej navážke (odpade) a to v mieste jeho najväčšej hrúbky v okolí vrtu KC-3, kde odpad zrejme zaplnil pôvodnú terénnu depresiu (výmoľ). Podzemná voda, ktorá je v kontakte s uloženým odpadom na skládke Kriváň - pri cintoríne je znečistená a to nad úroveň intervenčnej hodnoty (IT) podľa prílohy č. 12 smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 v ukazovateli amónne ióny (NH4+). Povaha znečistenia (amónne ióny a čiastočne bór) naznačuje, že zdrojom znečisťujúcich látok sú komunálne odpady uložená na skládke a výluhy z nich. Realizovali sa tiež analýzy odpadu (z natívnych vzoriek aj z výluhu). Odpad z nelegálnej skládky Kriváň - pri cintoríne vyhovuje požiadavkám pre uloženie na skládku nie nebezpečného odpadu (SKNNO). Zistené znečistenie podzemnej vody autori prieskumu nepokladajú za závažné. Nie je preto potrebné vypracovanie analýzy rizika podľa smernice MŽP SR č. 1\/2015 – 7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. Vzhľadom na skutočnosť, že skládka Kriváň - pri cintoríne je v koridore rýchlostnej cesty R2 na úseku Kriváň - Mýtna, dôjde k zásahu do telesa skládky.\nPrezentované hodnotenie environmentálnej záťaže má zabezpečiť, že po stavebných zásahoch do telesa skládky, čo môžeme klasifikovať ako zmenu súčasného stavu na lokalite, nedôjde k ohrozeniu životného prostredia, či zdravia a to návrhom opatrení pre nakladanie s odpadom a pre nakladanie s podzemnou (priesakovou) vodou, obsiahnutou v telese skládky (sanácia environmentálnej záťaže).\nNa základe vykonaného hodnotenia rizikovosti environmentálnej záťaže riešitelia ZS (Schwarz, J. a kol., 2020) navrhujú: pokiaľ pri výstavbe rýchlostnej cesty dôjde ku kolízii stavebných prvkov rýchlostnej cesty s telesom skládky Kriváň - pri cintoríne, je potrebné odstrániť celé teleso skládky jeho premiestnením na skládku príslušnej triedy, čo je v prípade predmetnej skládky skládka na odpad, ktorý nie je nebezpečný (SKNNO), podzemná voda, ktorá zostane v depresii po odstránenom odpade musí byť bezprostredne po ukončení výkopových prác vyčerpaná a vyčistená na čistiarni odpadových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2717, "k_123" : 66, "k_1" : 36, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Možné znečistenie horninového prostredia prípadne podzemnej vody ĽVO (ľahkým vykurovacím olejom). Únik olejov zo záchytnej jímky v sklade ĽVO (budova č. 57), lapač olejov a z b. č. 28 - kotol BK 4, ktorý je napojený na budovu č. 57. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd Martin (Záturčie), v povodí vodohospodársky významného vodného toku Turiec, v tzv. zraniteľnej oblasti poľnohospodársky využívanej (znečistenej dusičnanmi)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2231, "k_123" : 35, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na predmetnú skládku sa odpad vyváža vo veľkej miere." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 327, "k_123" : 39, "k_1" : 21, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zarastená a opustená a oplotená čiastočne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1068, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita zaradená vzhľadom na blízkosť vodného toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2675, "k_123" : 70, "k_1" : 0, "k_2" : 44, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie predstavuje EZ spôsobenú ťažbou a úpravou rúd v Slovinkách. Geologické práce v hodnotenom území potvrdili znečistenie všetkých zložiek životného prostredia znečisťujúcimi látkami, typickými pre opustené banské lokality – anorganickými kontaminantmi. Dominantné znečisťujúce látky boli stanovené arzén, antimón, meď, olovo, ortuť a zinok. Prieskumné práce potvrdili lokálne kontaminácie horninového prostredia anorganickými kontaminantmi: As, Sb, Cu, Pb, Hg, Zn. Ide o odvaly Dorota, Tadea, Geburda, Trinkel, Kostolná dolina, Gelnická dolina, Bodnárec a odkaliská Bodnárec, odkalisko A, B, C, D a odkalisko Kalligrund. Odvaly a haldy ťažobných odpadov Dorota, Tadea, Geburda, Trinkel, Kostolná dolina, Gelnická dolina boli z hodnotenia v rámci AR PEZ Slovinky vylúčené. Prieskumné práce síce potvrdili prekročenia ID a IT hodnôt pre jednotlivé sledované parametre (dominantne pre As, Cu, Sb), ale vzhľadom na povahu deponovaných materiálov je zjavné, že potenciálne kontaminanty sa tu nachádzajú vo forme stabilných minerálnych fáz. V prípade podzemných vôd bolo znečistenie zaznamenané pod odvalmi Dorota, Bodnárec a odkaliskami A, B, C a D. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva environmentálne riziko znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne, znečistenie povrchovej a banskej vody pritekajúcej zo zdrojov kontaminácie na lokalite predstavuje riziko pre povrchové vody recipientu Slovinský potok, riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou nie je prítomné. Teoreticky existuje výrazné riziko ohrozenia zdravia hodnotenej populácie z expozície ortute inhaláciou (ortuť sa v zemine vyskytuje v stabilnej minerálnej forme). V prevažnej väčšine prípadov nie je predpoklad poškodenia zdravia hodnotenej populácie pri dermálnom kontakte so znečistenými zeminami a povrchovou vodou. Výnimkou je trvalo bývajúce obyvateľstvo v blízkosti znečisteného územia (dospelí aj deti), ktorí by denne prichádzali do styku so znečistenou zeminou; riziko vyplýva z prítomnosti arzénu (klasifikovaný ako potvrdený karcinogén). V tomto prípade existuje predpoklad prahových aj bezprahových účinkov. V rámci ZS s AR boli navrhnuté ciele sanácie, ktoré sú navrhnuté tak aby ich realizáciou došlo ku zníženiu environmentálnych a zdravotných rizík. A to zabránením ďalšieho vylúhovania kontaminantov vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia z odkaliska a háld flotačných kalov, zabránením šírenia znečisťujúcich látok z výtokov štôlní a znížením obsahu znečisťujúcich látok v povrchových vodách potoka Slovinského potoka. Sanačnými postupmi však nie je možné úplne odstrániť kontamináciu prostredia znečisťujúcimi látkami, pretože zdroje kontaminácie sú permanentné (výtoky zo štôlní a drenážne vody a výluhy banských háld) a budú dlhodobo dotovať povrchové vody Slovinského potoka rizikovými prvkami. Kontaminácia zemín v pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia odráža kombináciu prirodzeného geochemického pozadia a dlhodobého vplyvu banskej činnosti, pričom sanácia týchto zemín nie je možná v plnom rozsahu a v celej ploche. Sanácia zemín uvažuje len so stabilizáciou a prípadnou izoláciou najvýznamnejších ohnísk znečistenia (haldy flotačných kalov), tak aby sa zabránilo dlhodobému vylúhovaniu rizikových látok do povrchových a podzemných vôd. \nVýsledky monitorovania (ŠGÚDŠ, 2016 - 2020), ktoré nadviazali na výsledky prieskumu v podstate potvrdili doterajšie poznatky o znečistení lokality. Lokalita bola preto preradená z Registra - časti A do Registra časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2059, "k_123" : 65, "k_1" : 35, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2007-2008 bol na lokalite realizovaný \"Projekt na vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s.\" (Vrana, K., et al., 2008), ktorým bolo zistené znečistenie geologického prostredia ropnými látkami (NEL-IR, C10-C40)v pásme prevzdušnenia s prienikom do pásma nasýtenia, pričom v dvoch objektoch (vrt KNV-1 a KNV-4) bola zistená aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. V máji 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže KN(1661)\/Komárno-rušňové depo, Cargo a.s. SK\/EZ\/KN\/1661\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe vyplýva, že najvážnejším problémom na lokalite je prítomnosť znečistenia pochádzajúceho z bývalého PHM hospodárstva, jeho starých podzemných nádrží a produktovodu. Znečistenie zemín a podzemnej vody bolo v okolí daného objektu potvrdené prieskumnými prácami, pričom koncentrácie NEL-IR a C10-C40 prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice ZPSR č.1\/2015-7. Prítomnosť voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody si vyžaduje sanačný zásah. V rokoch 2019 až 2021 prebiehali na lokalite sanačné práce, pričom boli sústredené na odstránenie znečisťujúcich látok z geologického prostredia a zamedzenie ich šírenia sa podzemnou vodou a to kombináciou sanačných metód in situ. Komplexným sanačným zásahom boli bezpečne dosiahnuté cieľové hodnoty sanácie stanovené ako koncentrácia ropných látok v podzemnej vode v ukazovateľoch NEL-IR 4 mg\/l a C10-C40 3 mg\/l. Z výsledkov posanačnej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Na základe výsledkov realizovanej sanácie bola lokalita zaradená aj do REZ-časti C. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania, ktorý by mal byť ukončený v VI\/2023, bude lokalita vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 770, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka TKO Rimavská Sobota – Včelinec sa nachádza v blízkosti výstavby garáží a motokrosovej dráhy. Na neriadenú skládku odpadu, ktorej veľkosť je približne 110 x 150 m sa dlhodobo vyváža komunálny a stavebný odpad. Nie je vylúčené, že na skládku bol ukladaný aj nebezpečný odpad ako obaly z toxických materiálov alebo izolačné dosky obsahujúce azbest. Lokalita sa nachádza na území s vysokým ohrozením podzemnej vody a 150 m od lokality preteká Včelinský potok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1084, "k_123" : 60, "k_1" : 25, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol zaradený do REZ-časti A základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V roku 1997 boli zistené nedostatky pri skladovaní nebezpečných látok. Areál bol v minulosti využívaný prevažne na skladovanie poľnohospodárskych plodín a pôvodne v ňom sídlila spoločnosť POZANA a.s. V dôsledku nevyhovujúceho stavu technológie skladovania a manipulácie s ĽVO, opotrebovanými olejmi, mazivami mohlo preto dôjsť ku kontaminácii jednotlivých zložiek životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2644, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Čerpacia stanica pohonných hmôt bola zlikvidovaná už v 60-tych rokoch. Nakoľko je ČS PHM už dlho mimo prevádzky, pričom pravdepodobne jej prevádzka nebola veľmi dlhá (možno nie viac ako 10 rokov), tak nepredpokladáme významné znečistenie životného prostredia ale iba lokálne znečistenia bezprostredného okolia nádrží. Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku. Nedá sa vylúčiť ohrozenie podzemnej vody a prípadné jej znečistenie v minulosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2069, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ - časti A, do REZ - časti B na základe prieskumných prác prebiehajúcich v rokoch 2008-2010, pričom bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Koncentrácie znečisťujúcich látok (najmä NEL) prekračovali IT kritériá pre priemysel v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V rámci geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže PU 007 \/ Púchov - DEPO\", prebiehajúcej v období 2\/2018 - 6\/2023, bola vypracovaná čiastková záverečná správa, ktorá hodnotí výsledky podrobného geologického prieskumu ŽP realizovaného v rokoch 2018-2019, pričom jeho cieľom bolo získať doplňujúce informácie pre predsanačnú analýzu rizika. Prieskumnými prácami bola potvrdená kontaminácia NEL v pásme prevzdušnenia v okolí opravárenskej haly. Ide o znečistenie menšieho plošného rozsahu zistené v antropogénnych navážkach s plochami znečistenia cca 300-400 m2. Znečistenie v hĺbšej zóne horninového prostredia začína až pásmom nasýtenia a to v horizonte 8-8,5 m p.t., kde bolo zistené prekročenie IT kritéria pre NEL. Znečistenie v pásme nasýtenia je v porovnaní s pásmom prevzdušnenia rozšírené na väčšej ploche (cca 1500 m2). Voľná fáza ropných látok bola zachytená iba vo forme tenkého filmu na hladine podzemnej vody. Na ploche cca 1500 - 2000 m2, v priestore okolo podzemných nádrží, opravárenskej haly a stáčacej stanice, bolo zistené aj závažné znečistenie podzemnej vody NEL. Geologickým prieskumom ŽP bolo potvrdené, že hlavným zdrojom znečistenia horninového prostredia v pásme nasýtenia a podzemných vôd sú podzemné nádrže na naftu. Podľa výsledkov aktualizovanej analýzy rizika je na lokalite prítomné environmentálne riziko, ktoré existuje z dôvodu šírenia sa znečisťujúcich látok ropného pôvodu. Environmentálne riziko existujúce aj z dôvodu prítomnosti VFRL. Aktualizovaná analýza rizika potvrdila potrebu realizovať sanáciu environmentálnej záťaže. Sanácia environmentálnej záťaže bola realizovaná v rokoch 2019 - 2021, pričom boli odstránené všetky primárne zdroje znečistenia, eliminované bolo znečistenie z horninového prostredia a obmedzené bolo tiež plošné a priestorové šírenie znečisťujúcich látok v podzemnej vode. Eliminovaná bola aj tvorba VFRL. Z výsledkov aktualizovanej analýzy rizika po sanácii vyplýva, že na lokalite už nieje prítomné environmentálne riziko a znečisťujúce látky už nemajú potenciál šírenia sa na hranicu areálu bývalého rušňového depa a obytnej časti Horné Kočkovce. Od XI\/2021 prebieha na lokalite posanačné monitorovanie zamerané najmä na sledovanie kvality podzemnej vody, ako aj kvality pôdneho vzduchu. V prípade priaznivých výsledkov posanačného monitorovania, bude lokalita vyradená z REZ - časti B a evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 62, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ložisko antimónových rúd bolo zaradené z dôvodu možnej kontaminácie povrchových a podzemných vôd ťažkými kovmi (As, Sb) z výtokov banských vôd z pozostatkov bývalých štôlní (štôlňa 1 až 5 a štôlne Hrable) a z výluhov haldového materiálu. Lokalita bola zaradená aj z dôvodu, že sa nachádza v 5. stupni ochrany prírody Národného parku Nízke Tatry, v ťažko prístupnej doline Dve Vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 772, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na túto skládku sa nelegálne vyvážal odpad pravdepodobne z mesta Tisovec. Ide predovšetkým o komunálny a stavebný odpad, ktorý sa postupne navážal popri hlavnej ceste v smere Tisovec – Muráň. Hlavnými dôvodmi na zaradenie skládky je jej plošný rozsah (cca 150 x 100 m), lokalizácia v ochrannom pásme národného parku Muránska planina a blízkosť povrchového toku Skalička. Časť skládky je splanírovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 363, "k_123" : 49, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2001 bol v areáli závodu a jeho okolí realizovaný audit, ktorého súčasťou bol aj prieskum zameraný na zhodnotenie kvality podzemnej vody. Monitorovacie vrty boli navrhnuté tak, aby čo najlepšie zachytávali šírenie kontaminantov (v smere prúdenia podzemnej vody). Prieskumnými prácami bolo zistené, že narastá transport uhľovodíkov a ďalších kontaminantov z výrobní chemikálií (benzén, fenol, koks) v smere prúdenia podzemnej vody a presahuje hranicu areálu závodu. Rozbormi vody z ďalších dvoch vrtov preukázali migráciu Cu a Hg v severnej časti závodu. Orientačným geologickým prieskumom realizovaným v r.2003 (Masiar, et al., 2003) bolo zistené výrazné znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia a tiež aj zistenie, že zriadením podzemných tesniacich stien v okolí mokrej a suchej hlady a hydraulickej clony došlo k zmene režimu podzemných vôd vo vnútri a v okolí závodu, vzdutiu hladiny podzemnej vody na návodnej strane PTS, čiastočne eliminovanému prevádzkou hyddraulickej clony, zloženej z 10 čerpacích studní. Naopak, na vzdušnej strane PTS došlo k poklesu hladiny podzemnej vody až o 2 m. Zo záverov prieskumných prác a výsledkov monitoringu vyplýva, že zriadením PTS okolo odkalísk mokrej haldy a v okolí suchej hlady a prevádzkou hydraulickej clony sa významným spôsobom podarilo zamedziť šíreniu znečistenia z prevádzok odpadového hospodárstva U.S.Steel Košice. Interný aj externý monitorovací systém podzemných vôd vybudovaný v bývalých VSŽ Košice bol po prevzatí spoločnosťou U.S.Steel Košice v roku 2001 rozšírený a zahŕňa viac než 110 objektov. Hlavným cieľom je sledovať kvalitu podzemnej vody. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo vybudovaných 10 nových monitorovacích HG vrtov v širšom okolí závodu. Z výsledkov vyplýva, že na území vo vzorkách podzemnej vody nebol zistený výskyt organických látok, ktoré by prekračovali ID, reps. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Prekročenie ID, resp. IT kritérií vo vzorkách podzemnej vody bolo zaznamenané v ukazovateľoch NH4+, chloridy, CHSK-Mn, pH, TOC. Zistené boli vysoké obsahy Fe-celk., a Mn2+ (ktoré však majú geogénny pôvod). V dnových sedimentoch bolo prekročené IT kritérium pre As a NEL-UI, ID kritérium pre Sn, Pb, Hg. Bolo navrhnuté pokračovať v monitoringu kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných vrtov (Petro, Ľ., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1029, "k_123" : 42, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 1996 - 1998 bola skládka čiastočne prekrytá inertným materiálom o hrúbke 0,3 - 0,5 m a boli začaté rekultivačné práce povrchu skládky. Terén skládky bol postihnutý geodynamickými javmi a zosuvmi, rekultivačné práce boli prerušené." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1968, "k_123" : 60, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ropné látky sa držia v pôde a možu ohroziť podzem. vody. Lokalita je v blízkosti vodohosp. význ. toku Gortva. Poľahčujúce okolnosti sme zvolili preto, lebo v podloží fluviálnych sediementov je asi relatívne nepriepustný sečenský šlír - vápnité prachovce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1046, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Cca 2\/3 územia skládky je uzavreté a rekultivované, no do ostatnej časti aj na uzavretú časť je neriadene vyvážaný nový komunálny odpad aj s obsahom priemyselného nebezpečného odpadu \/oleje, akumulátory\/. Prístup do skládky nie je obmedzený." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 136, "k_123" : 78, "k_1" : 40, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2014 - 2015 bol realizovaný podrobný prieskum, ktorý mal za cieľ identifikovať mieru a rozsah znečistenia horninového prostredia a podzemných vôd v oblasti skládky CHZJD. Súčasťou prieskumu bola aj riziková analýza, ktorou bola preukázaná aktuálnosť rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne i rizika šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a to pre zástupcov všetkých skupín hlavných kontaminantov zistených na skládke (BTEX, ClU, pesticídy, herbicídy, kovy, PCB). V dnešných podmienkach hladín v Dunaji a v dnešných podmienkach prevádzkovania významných vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín, ako aj systému HOPV Slovnaft, znečistenie zo skládky tieto vodárenské zdroje neohrozí. Podobné konštatovanie platí s veľkou pravdepodobnosťou aj pre vodárenský zdroj Jelka. V rámci hodnotenia zdravotných rizík pre Oblasť A (cieľová skupina bezdomovci a administratíva) boli vypočítané potenciálne riziká z dermálneho kontaktu so zeminou, prípadne náhodnej ingescie pre arzén, PCB a HCHs.\nV rámci hodnotenia zdravotných rizík pre Oblasť B na základe výpočtu zdravotných rizík pre všetky relevantné expozičné cesty konštatujeme závažné nekarcinogénne, ale najmä karcinogénne riziká z pôsobenia viacerých kontaminantov hlavne však arzénu, BTEX, chlórbenzénu, 1,4 dichlórbenzénu, PCB, ako aj hodnotených pesticídov a herbicídov. Z vypracovanej Analýzy rizika jednoznačne vyplýva, že v prípade skúmaného územia skládky CHZJD je potrebné pristúpiť k nápravným opatreniam (sanácii znečisteného územia). Ako vhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení v rámci spracovanej štúdie uskutočniteľnosti sanácie, bol vybraný variant aktívnej sanácie za účelom dosiahnutia požadovaných sanačných limitov. Variant izolácie kontaminovaného územia, bol vybraný iba ako prípadné dočasné opatrenie do doby vykonania sanácie po sanačné limity. V podstate (aj na základe neskorších informácií) je vhodná kombinácia viacerých variantov a sanačných metód. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.515\/2016 z 16.11.2016 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 447, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka odpadu sa nachádza v inundačnom území Ipľa v blízkosti malého povrchového jazierka. Hladina podzemnej vody je vysoko a je v styku s ukladaným odpadom, v čase obhliadky bola zarastená. Registrujeme ju ako pravdepodobnú EZ. lokalita sa nachádza v ÚEV Alúvium Iplia, v CHVÚ Poiplie, ale aj v kontakte s ramsarskou lokalitou Poiplie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 375, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite „cintorínu jedov“ boli likvidované najmä obaly od pesticídov, ďalej staré nepoužiteľné prípravky, morené osivo z poľnohospodárskych podnikov a malé množstvo bolo prinesené i z laboratória Pedagogickej školy v Lučenci. Tieto boli zahrabané v 3 m hlbokej jame bez izolácie. Nie je známe presné množstvo zlikvidovaného materiálu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 59, "k_123" : 34, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál obaľovačky sa nachádza v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry, v blízkosti vodného toku Beňuška. Ide o starú obaľovačku bitumenových zmesí, ktorá je prevádzkovaná už niekoľko desiatok rokov. Vplyvom zastaralej technológie a dlhodobým skladovaním mohlo dochádzať k únikom ropných látok do okolitého prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 757, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je tvorená dvomi skládkami, t.j. staršou skládkou, ktorá bola do roku 2000 prevádzkovaná Slovenskými lučobnými závodmi a.s. a bol na ňu ukladaný odpad z technickej gumy, škvára a popol z hnedého uhlia. Neskôr sa v jej tesnej blízkosti vybudovala nová skládka, ktorá bola prevádzkovaná ako skládka 3.stavebnej triedy od roku 1996 SLZ CHÉMIOU a.s. až do roku 2009. Monitorovací systém pozostávajúci z troch vrtov je spoločný pre obe skládky. V priesakovej kvapaline bolo v roku 2004 zaznamenané prekročenie obsahu NH4+, TOC a Cl- nad hodnoty IT (Potyš, 2004). Posledným dostupným monitoringom z roku 2009 boli zistené vysoké koncentrácie ukazovateľov (nad IT kritériá pre podzemnú vodu) CHSKMn, TOC, Cl-, NH4+ v priesakovej kvapaline. V podzemnej vode z vrtu HN-1 boli zistené vysoké koncentrácie ukazovateľov TOC, CHSKMn, NH4+, SO4(2-). Do dnešného dňa nebol pre skládku vydaný súhlas na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie. Po zrušení spoločnosti SLZ CHÉMIA a.s., mali prejsť povinnosti voči skládke na spoločnosť SLZ NOVA a.s., ktorá je vlastníkom časti pozemkov, na ktorých sa skládky nachádzajú. V súčasnosti areál zarastá náletovou vegetáciou, skládky sú neudržiavané, rigoly na odvádzanie zrážkových vôd sú zanesené. Akumulačná nádrž a nádrž priesakových vôd sú plné a priesakové kvapaliny pretekajú z novej skládky do voľného priestranstva, kde sa hromadia. Následne vytekajú až k vrtu HN-1, ktorý je situovaný južne od nádrží. Vrty HN-2 a VHM-2 sa nepodarilo počas poslednej terénnej obhliadky nájsť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 735, "k_123" : 67, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2002 (PALÚCHOVÁ, K. A KOL.) sa v areáli zistilo pretrvávajúce znečistenie podzemných vôd NEL, ich koncentrácie v 2 zo 4 vrtov boli nad 1 000 ug\/l, preto bola lokalita registrovaná ako environmentálna záťaž. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný projekt \"Sanácia environmentálnych záťaží po Sovietskej armáde - Ivachnová - garážový dvor\". Výsledky geologických prác v etape AAR potvrdili nadlimitné znečistenie v oblasti \"bagrovisko\". Bolo preukázané šírenie znečistenia z biologickej kontaktnej zóny do pásma prevzdušnenia, resp. nasýtenia s výskytom voľnej fázy a preto musela byť biologická kontaktná zóna sanovaná. Na lokalite bola zistená prítomnosť voľnej fázy ropných uhľovodíkov celkom v 5 HG objektoch na ploche minimálne 385 m2. Na základe skutočností, že sa na hladine podzemných vôd vyskytovala voľná fáza RU a dochádzalo k šíreniu kontaminácie za hranicu areálu, existovalo na lokalite neprijateľné environmentálne riziko. Zdravotné riziko predsanačnými prácami AAR nebolo potvrdené. Pre sanáciu EZ bola navrhnutá a realizovaná kombinácia sanačných metód ex-situ a in-situ, ktoré prebiehali súbežne. Sanačnými prácami boli dosiahnuté zostatkové koncentrácie C10-C40 v horninovom prostredí a v podzemnej vode, ktoré sú pod hodnotami cieľových koncentračných limitov sanácie. Na hladine podzemnej vody sa už nevyskytovala voľná fáza ropných uhľovodíkov. Posanačnou analýzou rizík bola potvrdená neprítomnosť environmentálneho a zdravotného rizika po skončení terénnych sanačných prác." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 194, "k_123" : 57, "k_1" : 37, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku bol vyvážaný najmä komunálny odpad z obce Mad. V rámci terénnej obhliadky bola meraná vodivosť, ktorá presahovala IT kritériá pre podzemnú vodu. V marci 2008 bola pre skládku vypracovaná projektová dokumentácia. Rekultivačné práce boli začaté v roku 2009 a v súčasnosti je už ukončená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1001, "k_123" : 55, "k_1" : 33, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka bitumenových zmesí bola v prevádzke do roku 1994. V súčasnosti areál zarastá a nevyužíva sa. Na lokalite sa nachádza už iba betónová cesta, základy z pravdepodobne administratívnej budovy a plechová nádrž s rozmermi asi 5 x 5 m, ktorá je zdrojom kontaminácie najmä horninového prostredia. Dôvodom zaradenia lokality medzi pravdepodobné environmentálne záťaže je fakt, že sa nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja a na území s vysokým ohrozením podzemných vôd podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia nebolo zistené environmentálne ani zdravotné riziko. Sanačné práce na lokalite preto nie je potrebné realizovať. Realizovaný prieskum potvrdil znečistenie horninového prostredia malého rozsahu pod nádržou na ropné látky a v jej okolí. Z daného dôvodu bolo navrhnuté monitorovanie kvality podzemných vôd a to 1x ročne po dobu 2 rokov, prostredníctvom monitorovacích vrtov MP-1, MP-2 a MP-4. Sledované budú terénne ukazovatele (pH, teplota, vodivosť, hladina podzemnej vody) a tiež NEL-IR, C10-C40 a PAU. V prípade, ak sa znečistenie v podzemnej vode počas monitorovania nepotvrdí, lokalita bude vyradená z REZ.\n V roku 2016 bola EZ, na ktorej sa nachádza bývalá Obaľovačka bitunínových zmesí rekultivovaná. Rekultivácia pozostávala z odvozu odpadu o objeme 635 ton (270 t - betón, tehly, dlaždice, 260 t - drevo, sklo, plasty a 105 ton - bitumínové zmesi, uholný decht, dechtové výrobky a ostatné). V rámci rekultivácie boli odstránené drevnaté porasty, úprava terénu. Na realizáciu rekultivácie bola poskytnutá dotácia z Environmentálneho fondu vo výške 56 000 eur na základe žiadosti príjemcu o dotáciu č. 119538. Termín realizácie: 10\/2016 - 11\/2016." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2084, "k_123" : 70, "k_1" : 38, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2007-2008 bol na lokalite realizovaný \"Projekt na vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s.\" (Vrana, K., et al., 2008). Na základe výsledkov monitorovania a následnej vypracovanej analýzy rizika bol vypracovaný projekt sanácie (Auxt, A., et al., 2010). Od roku 2009 do roku 2014 bol na lokalite realizovaný monitoring kvality podzemnej vody (Auxt, A., et al., 2014). V období rokov 2015-2017 pokračoval monitoring kvality podzemnej vody (Kostolanský, et al., 2017). V októbri 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže HC(1844)\/Leopoldov-rušňové depo, Cargo a.s. SK\/EZ\/HC\/1844\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe (Tupý, P., et al., 2019) vyplýva, že v areáli rušňového depa sa nachádzajú dve oblasti znečistenia a to oblasť A, ktorá zahŕňa manipulačnú plochu výdaju, sklad olejov, budovu remízy a bývalé nádrže na naftu a oblasť B zahŕňajúca manipulačnú plochu stáčania a povrchových nádrží na MP. Znečistenie zemín ropnými látkami (NEL-IR a C10-C40) prekračujúce ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 bolo v menšom rozsahu identifikované v oblasti A, pričom vo vrte LeV-1 bola zistená voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. V oblasti B bolo prieskumným prácami potvrdené znečistenie zemín a podzemnej vody ropnými látkami (NEL-IR, NEL-UV a C10-C40), ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 557, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza na geologicky priepustnom podloží (jemné piesčité štrky). Zdroj kontaminácie predstavuje neoprávnené vypustenie nezisteného množstva ropných látok v blízkosti severného oplotenia areálu ČOV. Zdroj kontaminácie nebol ďalej dopĺňaný alebo inak rozširovaný. V roku 2004 bol na žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vypracovaný \"Znalecký posudok pre stanovenie rozsahu a miery kontaminácie zemín a podzemných vôd za oplotením objektu ČOV v Nitre\"(Matiová, et al., 2004), pričom prieskumnými prácami bolo zistené, že priamymi priesakmi došlo ku kontaminácii pôdneho vzduchu, zemín a podzemných vôd. Na základe výsledkov prieskumných prác a rizikovej analýzy bolo odporúčané vykonať sanáciu horninového prostredia (vyťaženie kontaminovaných zemín). Sanácia však nebola realizovaná. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Jankulár, et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 5 monitorovacích vrtov. Monitorovacími prácami prebiehajúcich od I\/2015 do VII\/2015 nebola zistená kontaminácia podzemných vôd a zemín ropnými látkami. Jednorázovo bola vo vzorke podzemnej vody odoberanej z indikačného vrtu VN75-4 zistená koncentrácia chlóreténu mierne prekračujúca ID kritérium. Jednorázovo bolo vo vzorke podzemnej vody odoberanej z indikačného vrtu VN75-5 zistená koncentrácia As a Sb prekračujúca IT kritériá. Vo vzorkách vody odoberanej z rieky Nitra v referenčnom a indikačnom mieste neboli zistené prekročenia sledovaných ukazovateľov nad limitné hodnoty v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. Voda v oboch miestach vykazovala takmer nemenné zloženie. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a trvalo do roku 2020 bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií pre NEL-UI, NH4+ a CHSK-Mn, avšak iba v jednom z odberov, pričom zistené znečistenie pravdepodobne nepochádzalo z danej lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 631, "k_123" : 68, "k_1" : 38, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti bola zistená kontaminácia podzemnej vody a zeminy NEL v oblasti prečerpávacej stanice. Sanácia tohto znečistenia bola ukončená v januári 2006, pričom monitoringom bol zistený prítok kontaminovaných vôd do sanovaného územia. Prieskumnými prácami realizovanými vo februári 2007 bola zistená vysoká kontaminácia podzemnej vody a zeminy ropnými látkami v priestore skladu - úložiska motorovej nafty, pričom na hladine podzemnej vody sa nachádzala fáza ropných látok. V rokoch 2007-2008 bol na lokalite realizovaný \"Projekt na vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s.\" (Vrana, K., et al., 2008). Koncom septembra 2009 došlo na lokalite k havárii spôsobenej únikom nafty v objeme cca 140000 l z podzemnej nádrže cez netesnosti potrubných rozvodov do horninového prostredia. Na lokalite bola následne odčerpávaná VFRL a do XII\/2009 bolo odčerpaných cca 22150 l ropných látok. Od roku 2013 prebiehal na lokalite monitoring kvality podzemnej vody, pričom bolo realizované aj odčerpávanie VFRL. V roku 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže PD(010)\/Prievidza-rušňové depo-nádrže (SK\/EZ\/PD\/631)\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe (Tupý, P., et al., 2019) vyplýva, že znečistenie horninového prostredia ropnými látkami (NEL-IR, NEL-UV, C10-C40) prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 je celoplošne viazané na priestor skladu a miesta havarijného úniku nafty. Zistené boli tiež zvýšené koncentrácie ropných látok (NEL-IR, NEL-UV, C10-C40) v podzemnej vode prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle uvedenej Smernice." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 451, "k_123" : 39, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti existovali indície, že dlhodobou prevádzkou obaľovačky, manipuláciou a skladovaním PCB mohlo dôjsť ku znečisteniu horninového prostredia a podzemnej vody. Lokalita je cca 100 m od Hrona a 500 m od záhradkárskej oblasti. Po ukončení prevádzky obaľovačky boli všetky nadzemné zariadenia obaľovacej linky a súvisiace nádrže na skladovanie nebezpečných látok demontované a odvezené. Zdevastované zvyšky stavebných objektov patriacich k bývalej obaľovačke sa nachádzajú iba pri východnom ohraničení areálu. Nezachovala sa žiadna situácia technologických objektov bývalej obaľovačky, v ktorých sa nakladalo so znečisťujúcimi látkami. V areáli sa v súčasnosti nachádza aktívna výrobná prevádzka na spracovanie štrku, sklady, haly, dielne a súvisiace pomocné objekty. Predpokladá sa, že pôvodné primárne zdroje znečistenia horninového prostredia boli pravdepodobne situované v centrálnej oblasti skúmaného územia, v miestach, kde sa už v súčasnosti nachádzajú iné technologické zariadenia. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2020) nebolo zistené závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Lokálne bolo overené znečistenie zeminy v hĺbkovom intervale 0,2-0,4 a 0,4-0,7 m p.t. v ukazovateli C10-C40 a to nad ID, resp. IT kritérium v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Jednorázovo bolo zistené aj prekročenie ID kritéria v podzemnej vode tiež v ukazovateli C10-C40. Vzhľadom na výsledky prieskumných prác nebola analýza rizika znečisteného územia spracovaná. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3661\/2021 sa stanovuje lokalitu monitorovať prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov a to po dobu 2 rokov. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 837, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke je uložené približne 50 000 m3 kontaminovaných materiálov (NEL). Účinnosť izolačných vrstiev skládky nie je preukázaná. V roku 1993 bola vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci zo 4 monitorovacích vrtov s označením H-1 až H-4. \nNa lokalite bolo na základe povolenia na výstavbu vodohospodárskeho diela v roku 1978 vybudované tzv. ústredné kalište Závod. Kalisko bolo situované v pôvodnej materiálovej jame, ktorá ostala po zemníku pre teleso diaľnice. Na skládku boli ukladané najmä vrtné odpady, ktoré pochádzali z prieskumnej a ťažobnej činnosti a.s. Nafta Gbely. Z odpadov bola separovaná kvapalná frakcia, ktorá bola zatlačené do hlbinného vrtu na lokalite. Zostávajúca pevná frakcia bola deponovaná na skládke. V minulosti sa znečistenie podzemnej vody prejavovalo vo vrtoch H-1 a H-4, pričom zvýšené koncentrácie boli zistené v ukazovateľoch NH4+, bór, chloridy a vodivosť. Porovnaním výsledkov monitorovania z roku 2007 a tiež z predchádzajúcich monitorovacích období (2002, 2005, 2006) je možné konštatovať, že situácia na lokalite je stabilizovaná, nakoľko analýzy podzemnej vody z roku 2007 nepreukázali prítomnosť niektorých ukazovateľov. Pri celkovom hodnotení je však možné konštatovať, že aj po ukončení prevádzky a uzavretí, skládka merateľným spôsobom ovplyvňuje chemizmus podzemnej vody v monitorovacích objektoch H-1 a H-4, pričom tento vplyv dokumentovateľne klesá, na existenciu predchádzajúceho antropogénneho zásahu do horninového prostredia poukazuje nepravidelná prítomnsoť chloridov a bóru vo vzorkách podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 123, "k_123" : 45, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite došlo v minulosti v dôsledku poškodenia potrubia produktovodu k viacerým haváriám, kedy sa do horninového prostredia a vyplavovaním do vodného toku Malý Dunaj dostali ropné látky. Od roku 1978 bola lokalita dlhodobo sledovaná spoločnosťou Geotest Brno z hľadiska úniku ropných látok. Práce boli realizované za účelom ochrany podzemnej vody Žitného ostrova pred kontamináciou ropnými látkami z podniku Slovnaft Bratislava. Realizátorom pretrvávajúcich sanačných prác, ktoré majú za úlohu eliminovať dôsledky havárie produktovodu pri vtokom objekte na pravej strane toku Malého Dunaja z roku 2001 je spoločnosť Geotest Bratislava spol. s r.o., pričom na geologicko-prieskumných a sanačných prácach sa podieľajú aj ďalšie podniky a tiež ÚVZ Bratislava. Sanačné práce sú vyhodnocované každoročne v záverečných správach spoločnosti Geotest. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bola okrem iného sledovaná aj kvalita podzemnej vody prostredníctvom starších aj novovybudovaných monitorovacích HG vrtov. Z výsledkov vyplýva, že na lokalite pretrváva kontaminácia podzemnej vody NEL a chlóreténom, ktorých koncentrácie prekračujú IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorkách podzmenej vody boli zistené aj zvýšené obsahy prekračujúce ID kritériá v ukazovateľoch ako NH4+, TOC, S-sulf., tenzidy. Vo vzorkách zemín z vrtov VN138-2,5 a 7 boli zistené vysoké obsahy NEL nad IT kritériá v zmysle uvedenej smernice (Benková, K., et al., 2015). V záverečnej správe sú tiež zhrnuté výsledky doposiaľ realizovaných sanačných prác." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 959, "k_123" : 75, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádza ČS PHM s podzemnými nádržami a opravovne. Na lokalite nebol robený žiadny prieskum ani monitoring a je predpoklad, že mohlo dochádzať k únikom ropných látok do okolitého prostredia počas prevádzky SAD. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Trenčín – SAD (SK\/EZ\/TN\/959), záverečná správa s analýzou rizika znečisteného územia“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40; v podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL, C10 – C40 a ďalej polycyklycké aromatické uhľovodíky PAU (benzo(k)fluorantén, benzo(b)fluorantén, chryzén, benzo(a)antracén, fluorantén). Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, riziko znečisťovania povrchovej vody nebolo potvrdené, ani zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 553, "k_123" : 67, "k_1" : 36, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia zemín a podzemnej vody najmä ropnými látkami bola zistená prieskumnými prácami v roku 1997, kedy boli odvŕtané 4 vrty v priestore čerpacej stanice Aral (v súčasnosti OMV). Za pravdepodobný zdroj bol označený susediaci areál, ktorý bol v minulosti využívaný spoločnosťou Benzinol, š.p. ako sklad pohonných hmôt. V záverečnej správe z podrobného geologického prieskumu (Auxt, A., 1997) boli navrhnuté aj sanačné metódy na elimináciu znečistenia zemín a podzemnej vody. K sanačným prácam však pravdepodobne nedošlo. Podzemné nádrže pohonných hmôt (ako jeden z hlavných zdrojov znečistenia) boli z areálu skladov pravdepodobne odstránené, čo zhodnotil pri posudzovaní pozemku pre maloobchodnú predajňu spoločnosti Plastiky Nitra, a.s. Horváth (1998). V súčasnosti sú v okolí zdroja znečistenia zachované vrty Ni-2, Ni-3, CS-1 a CS-2 v areáli OMV Slovensko s.r.o., ktoré sa od pôvodného zdroja znečistenia nachádzajú cca 10-20 m. Vrty CS-1 a CS-2 slúžia v súčasnosti pre sledovanie kvality podzemnej vody pre potreby ČS PHM. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol cca 100 m juhozápadne od zdroja znečistenia vybudovaný 1 monitorovací vrt s označením VN120-4. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali od roku 2015 do roku 2020 nebolo v podzemnej vode overené znečistenie ropnými látkami. Prekročenie IT kritéria v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 bolo zistené len v ukazovateli Cl-. Na základe uvedených výsledkov bola lokalita vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1100, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci monitorovania za rok 2005 bola zo 4 odberov z vrtu ZHM-3 v jednom prípade stanovená koncentrácia kyanidov nad hodnotu IT. Vysoké hodnoty počas celého roka vykazovala CHSK Mn. V priesakovej kvapaline dosahovali vysoké koncentrácie NH4+, ktoré neboli vo vrtoch stanovované. Skládka sa od roku 2008 neprevádzkuje, je uzatvorená. V roku 2011 začalo mesto Žiar nad Hronom s jej rekultiváciou, ktorá je už v súčasnosti ukončená. Počas rekultivačných prác bol zrekonštruovaný monitorovací systém skládky, ktorý pozostáva z objektov: akumulačná nádrž priesakových kvapalín a troch monitorovacích vrtov (MV-1 až MV-3). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli v roku 2015 okrem iných prác vybudované aj 3 nové monitorovacie HG vrty s označením VN170-3 až VN170-5, ktoré sú situované v indikačnej oblasti vo vzťahu k predmetnej lokalite. Z výsledkov vyplýva, že kvalita podzemnej vody je ovplyvňovaná skládkou. Avšak v nemalej miere môže na kvalitu vody vplývať aj celková záťaž širšieho okolia predmetnej environmentálnej záťaže vplyvom priemyselnej činnosti v minulosti. Sekundárne ovplyvnená je aj kvalita povrchového toku pod skládkou. Pôvod zvýšených obsahov niektorých ukazovateľov je možné hľadať v uvoľňovaní látok do podzemnej vody z blízkej rekultivovanej časti skládky, ale v nemalej miere môže byť príčinou aj celková záťaž prostredia vplyvom priemyselnej činnosti v minulosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 64, "k_123" : 27, "k_1" : 23, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v blízkosti obytnej zóny. V minulosti bol na ňu pravdepodobne vyvážaný aj priemyselný odpad zo zlievarne, ktorá je tiež v blízkosti skládky. Občasne je na lokalitu vyvážaný najmä komunálny odpad z obce. Väčšia časť odpadu bola zlikvidovaná - odvezená na legálnu skládku v Brezne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 808, "k_123" : 65, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum potvrdil prekročenie ID pre TTCE len u zemín 13 mg\/kg. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže SB (001) \/ Lipany – Areál ZVL SK\/EZ\/SB\/808“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40. V podzemných vodách boli identifikované chlórované uhľovodíky - tetrachlóretén. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne, bolo však potvrdené riziko pre podzemnú vodu, v studniach v Lipanoch sú vysoké množstvá ClU, ktoré sa sem dostali prúdením podzemnej vody zo ZVL a pravdepodobne aj zo sekundárneho zdroja znečistenia. Zdravotné riziká boli počítané pre PCE v podzemnej vode, ropné látky (frakcia C16-C35) pre zeminy a do výpočtov boli zahrnuté aj koncentrácie znečisťujúcich látok namerané v pôdnom vzduchu (benzén, tolueń, xylény, PCE a TCE). Lokalita predstavuje environmentálne a zdravotné riziko, v oboch prípadoch spôsobené PCE. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1135, "k_123" : 74, "k_1" : 32, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie ropnými látkami bolo potvrdené hydrogeologickým prieskumom (a prieskumom znečistenia) už v roku 1988. V roku 1996 a 1998 vykonala spoločnosť HES-COMGEO, s. r. o. environmentálny prieskum znečistenia a krátkodobý monitoring lokality. Znečistenie NEL-IR nad 1000 µg.l-1 a voľná fáza ropných látok (1-40 cm) bolo lokalizované v centrálnej časti areálu – v blízkosti budov chladiacich veží, skladu nafty a opravárenskej haly. (podrobne v priložených dokumentoch). Napriek realizovaným, ale nedokončeným (prerušeným) sanačným prácam (1998-1999) znečistenie lokality je naďalej pomerne vysoké, pričom v okolí vrtov ŽOS-2 a SAN-3 je prítomná voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody, čo dokumentujú aj výsledky monitoringov z r. 2008 a 2009. Okrem kvality podzemnej vody je ohrozená aj kvalita povrchového toku Zolná. Je nevyhnutné pokračovať v prerušenej sanácií územia. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 8 nových monitorovacích vrtov situovaných v referenčnej, zdrojovej aj indikačnej oblasti danej lokality. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda najmä zdrojovej a indikačnej oblasti je kontaminovaná. Zo sledovaných ukazovateľov bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) pre TOC, CHSK-Mn, NH4+, Zn a Cd. Znečistenie ropnými látakmi okrem jednej vzorky zo zdrojového vrtu VN60-1 nebolo zistené. Vo vzorke zeminy odoberanej tiež z vrtu VN60-1 (z hĺbky 3,5-3,6 m p.t.) bola zistená vysoká koncentrácia NEL prekračujúca IT kritérium." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 437, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd a zemín malého rozsahu ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže LV (011) \/ Levice - ŽSR - okolie nadzemných nádrží (SK\/EZ\/LV\/437)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite bola zistená kontaminácia pôdneho vzduchu prchavými uhľovodíkmi (ropné látky, BTEX), kontaminácia zemín v pásme prevzdušnenia a nasýtenia ropnými látkami (NEL, C10 - C40), fenolmi a benzo(a)pyrénom a znečistenie plytkých podzemných vôd ropnými látkami (NEL, C10 - C40), fenolmi a ťažkými kovmi (Pb, Ni, Cd, As). Zdrojom pripovrchového znečistenia zemín v severnom okolí nadzemných nádrží RU, NEL a benzo(a)pyrénom boli pravdepodobne úkvapy nafty pri stáčaní železničných cisterien a pri tankovaní lokomotív. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Keďže neboli nájdené neprijateľné riziká, nie sú stanovené ciele sanácie a nie je navrhovaná sanácia. S ohľadom na výsledky prieskumných prác a analýzy rizika nebola spracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Navrhuje sa vykonávať monitoring geologických faktorov ŽP v parametroch NEL, C10 - C40, fenoly, Ni, Pb, As v podzemnej vode. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 467, "k_123" : 44, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Haldy pri štôlňach Dolná Karol, Pavol, Zubau a Valentín boli pre obsah ťažkých kovov, ktorý dosahoval kritérium C a banská voda bola v kontakte s odvalovým materiálom, navrhované na sanáciu (Mašlár a kol, 2001). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 monitorovacie vrty situované v zdrojovej\/indikančnej oblasti (vo vzťahu k danej lokalite). V oblasti Pavol štôlne boli tiež vybudované 2 monitorovacie vrty (VN92-1 a VN92-2) rovnako situované v zdrojovej\/indikačnej oblasti. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že nebola potvrdená kontaminácia podzemných vôd ťažkými kovmi vplyvom banskej činnosti. ID kritériá boli prekročené len v ukazovateľoch TOC a CHSK-Mn vo vode odoberanej z výtoku bezmennej štôlne. V prípade Pavol štôlne a jej okolia bola v banskej vode zistená koncentrácia Ni prekračujúca ID, resp. IT kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorkách riečneho sedimentu odoberanom pod ústím štôlne Pavol boli zistené koncentrácie Ni a Hg nad ID kritérium, pre Sb a As nad IT kritérium. Z uvedeného vyplýva zaťaženie sedimentov viacerými ťažkými kovmi pochádzajúcimi z historickej ťažby nerastných surovín v oblasti Perneka a to najmä pod ústím štôlne Pavol aj v Kostolnom potoku. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 bolo v banskej vode vytekajúcej zo štôlne zistené prekročenie IT kritérií pre Al a Sb a v podzemnej vode bolo zvýšené CHSK-Mn (nad IT kritérium). Na základe výsledkov je odporúčané ďalej realizovať už len účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1016, "k_123" : 73, "k_1" : 28, "k_2" : 28, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pozor v súčasnosti záujmové územie lokality (prieskumu) ako aj plocha znečistenia patria iba do obce Kučín a nie Hencovce! V minulosti boli inak vyčlenené katastre. V rámci prieskumu znečistenia areálu Bukóza v r.1998-1991 bolo zistené znečistenie podzemných vôd NEL v rozsahu 0,1- 2,5 , lokálne max. až 13,6 mg\/l. V priestore stáčania predpokladáme aj výraznú kontamináciu zemín ťažkými vykurovacími olejmi. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálnej záťaže - Prieskum na vybraných lokalitách SR - Lokalita 2.2 VT (010) \/ Hencovce – areál Bukocel – stáčanie mazutu“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia zemín v pásme prevzdušnenia znečisťujúcimi látkami organickej povahy – NEL-IR, C10-C40 v koncentráciách nad ID a IT hodnoty. V prípade podzemných vôd sa prieskumnými prácami identifikovalo ojedinelé prekročenie ID a IT úrovni v ukazovateľoch TOC, CHSKMn a v jednom vrte pre parameter NEL a (1,1,2)trichlóretén (TCE). Z analýzy rizika vyplýva, že skúmaná lokalita nepredstavuje environmentálne ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 54, "k_123" : 41, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Výstavba skládky bola započatá v súlade s technickými podmienkami pre skládky III. stavebnej triedy, ale nebola dobudovaná a uložené odpady neboli premiestnené na izolovanú plochu. Z dostupných údajov je identifikované znečistenie podzemnej vody. V roku 1995 prebehol na lokalite podrobný IGP, v rámci ktorého boli vybudované dva monitorovacie vrty. V roku 2002 bol realizovaný jednorazový monitoring, ktorým bola zistená zvýšená koncentrácia chloridov v podzemnej vode prekračujúca IT kritériá. V rokoch 2014-2015 bol v rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" vybudovaný nový monitorovací systém pozostávajúci z dvoch HG vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené zvýšené hodnoty v ukazovateľoch vodivosť, S-sulf., NH4+, TOC, CHSK-Mn a bór, ktoré prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorkách povrchovej vody odoberanej z potoka v dvoch indikačných miestach bolo zistené prekročenie limitných hodnôt (v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.) pre TOC, CHSK-Cr a AOX. Zvýšené hodnoty prekračujúce IT kritériá v ukazovateľoch NH4+, TOC a CHSK-Mn boli zaznamenané aj v ďalšom monitorovacom období, ktoré pokračovalo do roku 2020." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 760, "k_123" : 49, "k_1" : 0, "k_2" : 28, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad sa nachádza v schátranej, neuzamknutej budove bývalého poľnohospodárskeho družstva v Hostišovciach. Pesticídne prípravky a chemikálie sú uskladňované na betónovej ploche v poškodených obaloch, bez akéhokoľvek zabezpečenia. Lokalita sa nachádza na území s nízkym ohrozením podzemnej vody podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. Dôvodom zaradenia bol aj silný zápach, ktorý sa šíril v dôsledku poškodenia obalov. Cca 50 m západne od budovy skladu preteká bezmenný povrchový tok, ktorý sa vlieva do toku Lúčica. V máji 2015 bol na lokalite realizovaný orientačný prieskum životného prostredia. Vo vzorkách pôdy, ktorá bola odoberaná z troch vrtov z najvrchnejšieho horizontu bola zistená koncentrácia chlórovaných pesticídov (DDT, beta-hexachlórcyklohexán), ktoré však neprekračovali ani ID kritériá pre zeminy. V kvapalnom odpade, ktorý sa nachádzal vo vnútri skladu (v prepadovej jame) bola zistená koncentrácia gama-hexachlórcyklohexánu s hodnotou 375 ug\/l. Po realizovaní uvedeného prieskumu je odporúčané následne vykonať opätovnú analýzu pôdy (priamo v mieste skladu) kontaminantov zistených v rámci prieskumu a overiť koncentráciu látok v podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 560, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na hodnotenej skládke bola v minulosti zistená kontaminácia podzemnej vody, hlavne Pb, Cr, Hg, EOX, PCB. Z monitoringu v r. 2007 bolo zrejmé pretrvávanie kontaminácie chloridmi. Z terénnej obhliadky v r. 2012 vyplýva, že skládka odpadu ešte nie je zrekultivovaná. Skládka odpadu je uzavretá, rekultivácia je vo svojej počiatočnej etape, ktorá spočíva vo vyrovnávaní depresie a prekrývaní odpadu inertným odpadom - stavebným odpadom a zeminou z výkopových prác. Z výsledkov monitoringu v r. 2009 – 2012 vyplýva, že zvyčajne nie sú prekračované ID a IT limity monitorovaných látok v podzemnej vode, ojedinele boli zistené zvýšené obsahy chloridov nad ID, IT limit. Znečistenie indikujú aj zvýšené obsahy elektrolytickej vodivosti, rozpustených látok, ktoré však neprekračujú príslušné limity. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác realizovaný monitoring podzemnej vody prostredníctvom 6tich novovybudovaných HG vrtov a dvoch starších vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené zvýšené obsahy prekračujúce ID, resp. IT kritériá v ukazovateľoch NH4+, chloridy a TOC." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2373, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z materiálovej bilancie znečistenia podzemnej vody na základe geologických prieskumných prác v areáli rozvodne vyplýva, že priemerná koncentrácia znečistenia podzemnej vody tetrachlóreténom je 0,05 mg\/l (ID limit je 0,01 mg\/l, IT limit je 0,02 mg\/l) na ploche 750 m2, pričom objem znečistenej zvodnenej vrstvy je 2250 m2, objem kontaminovanej podzemnej vody je 788 m3 a hmotnosť znečisťujúcej látky je 0,04 kg. Vzhľadom na to, že zdroj znečistenia sa nachádza mimo areálu rozvodne a nie je známy je predpoklad, že objem znečistenej podzemnej vody je viac ako 1000 m3. Koncentrácie tetrachlóretylénu v podzemnej vode počas niekoľkoročného monitoringu v r. 2006 až 2012 niekoľkonásobne prekračovali IT limit vo vrtoch HGPB-2 a HGPB-3. Maximálne koncentrácie (6 až 9 násobné prekročenie IT limitu) boli zistené v r. 2012 (HGPB-2 – 0,186 mg\/l, HGPB-3 = 0,122 mg\/l). V areáli rozvodne nebola zistená kontaminácia horninového prostredia, ale dá sa predpokladať, že v bezprostrednom okolí zdroja znečistenia (mimo areálu rozvodne) bude nadlimitne znečistená aj zemina." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1985, "k_123" : 59, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol zaradený do registra EZ na základe výsledkov prieskumu obsahu ClU v zeminách. V priebehu monitorovacích prác v rokoch 2009 až 2011 bol zistený zvýšený obsah trichlóreténu a 1,1,2,2-tetrachlóreténu. Najväčšie znečistenie bolo sústredné v blízkosti skladov horľavín a výrobných hál, kde sa vo výrobnom procese využívali chlórované uhľovodíky. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný aj nový monitorovací systém pozostávajúci zo 4 HG vrtov a 6 starších vrtov bolo zrekonštruovaných. Kontaminácia tetrachlóreténom bola potvrdená len v podzemnej vode odoberanej z novovybudovaného monitorovacieho vrtu VN141-3 situovanom v indikačnej (zdrojovej) oblasti. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a pokračovalo do roku 2020, už nebolo zistené prekročenie IT kritérií v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Rovnako nebolo overené znečistenie ani v pôdnych vzorkách odoberaných v rámci areálu, v priebehu celého monitorovacieho obdobia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 990, "k_123" : 91, "k_1" : 40, "k_2" : 37, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite bola prieskumnými prácami zistená rozsiahla kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami (NEL), ktorá prekračovala IT kritériá. Na viacerých miestach sa realizovala a realizuje sanácia vrátane aktívnej ochrany hydraulickou clonou. Naďalej je však časť areálu kontaminovaná a časť je stále nedostatočne preskúmaná. Oproti rozsahu pôvodných primárnych zdrojov, ktoré boli aktívne v minulosti, došlo k ich výraznej redukcii. Bol odstránený najväčší zdroj znečistenia - prečerpávací komplex 24\/24 a prebieha rekonštrukcia prečerpávacieho komplexu 6\/8 N. Došlo k výraznému zníženiu objemu prečerpávaných nebezpečných látok na prekladisku. Hlavným zdrojom znečistenia podzemných vôd v súčasnosti sú kontaminované zeminy v areáli železničnej prekládkovej stanice a kontaminované kaly uložené v biologickom rybníku.\nZ prieskumných prác z rokov 2014-2015 vyplýva, že na lokalite prečerpávacieho komplexu, pretrváva znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami reprezentovanými najmä ukazovateľom NEL-UV, menej NEL-IR. Zároveň na lokalite prebieha pravidelné sanačné čerpanie podzemnej vody, ktoré je priebežne vyhodnocované spoločnosťou Hydro G.E.P." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 12, "k_123" : 67, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o známy a v banských oblastiach rozšírený jav - infiltrácia a pretekanie dažďovej vody cez teleso haldy, kontaminácia kovmi, vytekanie drenážnej vody a vtekanie do povrchových a podzemných vôd. Prieskumnými a sanačnými prácami, ktoré boli realizované v rokoch 2014 - 2015 bolo zistené, že hlavným kontaminantom skúmaného územia je meď prítomná vo vysokých koncentráciách v zeminách, pôde a vodných výluhoch z nich, v podzemnej, povrchovej vode a v drenážnych vodách vytekajúcich spod háld. V menšej miere sú v haldovom materiáli, zeminách a vodných výluhoch zastúpené kontaminanty As a Hg. Analýzou rizika bolo preukázané riziko z pôsobenia environmentálnej záťaže na povrchové vody a v prípade ingescie znečistenej vody aj riziko pre zdravie, stanovená bola cieľová hodnota sanácie. Následne bola vykonaná sanácia danej lokality s následnou úpravou tvaru haldy a jej rekultiváciou. Posanačnou aktualizovanou analýzou rizika bolo preukázané, že riziká boli sanáciou odstránené. Odporúčané je realizovať posanačný monitoring po dobu 5tich rokov. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ - časti B a následne zaradená do REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2364, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, blízko bezmenného potoka. Odpad sa nevyváža a vzhľadom na jej malú plochu a nedostatočných podkladov (nebol realizovaný prieskum alebo monitoring) je táto lokalita zaradená do REZ - časti A. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vzbraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác vybudované 3 monitorovacie vrty situované v referenčnej a indikačnej oblasti. V zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 nebolo vo vzorkách podzemnej vody zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v sledovaných ukazovateľoch. Analyzované vzorky boli porovnávané aj s ukazovateľmi kvality pitnej vody, uvádzanými v NV SR č.496\/2010 Z.z., pričom bol prekročený len limit pre Mn vo vrte VN88-2 a VN88-3. Porovnaním chemického zloženia povrchových a podzemných vôd \"nad\" a \"pod\" skládkou je možné konštatovať, že vplyv skládky je zanedbateľný. Vo vzorke zeminy odoberanej z vrtu VN88-2 z hĺbky 2,8-3 m p.t. tiež nebolo zistené prekročenie sledovaných ukazovateľov nad ID, resp. IT kritériá. Na základe výsledkov monitorovania nie je potrebné naďalej pokračovať v monitorovaní skládky, ale je odporúčané len účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 58, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke TKO bol v minulosti zneškodňovaný aj zvláštny a ostatný odpad zo spoločností ako napr. VAB Sipox, Milsy, VEGUM, ZsVaK Bánovce a Poľnoslužby Rybany. V roku 1998 bol vo vrte HG-2 zistený vysoký obsah amónnych iónov (20,99 mg\/l) a vyššia hodnota vodivosti (140,3 mS\/m). V tom istom roku bol vo vrte DJ-6 zistený zvýšený obsah NEL (2,33 mg\/l). V tesnej blízkosti skládky TKO sa nachádza aj odkalisko neutralizačných kalov VAB Sipox a.s., ktoré by mohlo mať vplyv na kvalitu podzemnej vody. Posledné monitorovacie práce boli na lokalite realizované v roku 2006. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže BN (004) \/ Dežerice - skládka TKO Veronika ISEZ: SK\/EZ\/BN\/58“, z ktorého vyplýva, že znečistenie okolitého horninového prostredia je relatívne nízke. Hlavnú pozornosť treba venovať likvidácii priesakových vôd, zamedzeniu prítoku povrchovej vody z okolia i z telesa skládky. Analýza rizika preukázala, že v záujmovej oblasti nie sú environmentálne ani zdravotné riziká." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1993, "k_123" : 63, "k_1" : 26, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov viacročného monitoringu vyplýva, že materiál odkaliska pravdepodobne negatívne ovplyvňuje kvalitu podzemnej a povrchovej vody v okolí. Zistené boli koncentrácie NH4+ nad ID limit, ojedinele aj nad IT limit, zvýšená merná elektrická vodivosť priesakovej vody drenu nad ID limit, zvýšené koncentrácie RL (105 °C) priesakovej vody (tesne pod ID limit). Lokalita síce nepatrí k vysokorizikovým, je však nutné naďalej pokračovať v monitoringu. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) nebolo znečistenie v horninovom prostredí a ani v podzemnej vode vo väčšej miere potvrdené. Znečisťujúce látky sú viazané takmer výlučne na naplavovaný materiál a drenážnu vodu, ktoré sú súčasťou aktívneho technologického procesu na odkalisku. Z uskutočnených prác vyplýva, že dno odkaliska, ako aj bočné svahy údolia sú izolované v dostačujúcej miere a v skúmanom území nedochádza k neprimeranému pretekaniu technologických vôd do podložia a okolia odkaliska. Z uvedených dôvodov nebola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia, prítomnosť environmentálnej záťaže sa nepredpokladá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1009, "k_123" : 67, "k_1" : 25, "k_2" : 30, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na spevnenej neprekrytej ploche je bez zabezpečenia uložených cca 1 tona trichloracetátu nátria s rokom výroby 1989 v poškodených obaloch. Na vedľajších plochách ruiny hospodárskych budov a zaplnené podzemné nádrže s obsahom hnojovice. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže 5.8 Pravdepodobná environmentálna záťaž – VT(003)\/Čaklov – areál bývalého PD SK\/EZ\/VT\/1009 , z ktorého vyplýva, že sa nezistilo znečistenie zemín a ani podzemných vôd pesticídmi a sledovanými kovmi. To isté možno povedať o dnových sedimentoch a povrchových tokoch v okolí PD. Znečistenie sa našlo iba vo výluhu z podlahy. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, pretože zo zisteného znečistenia pesticídmi a kovmi nevznikajú žiadne riziká. Odporúčame odstrániť betónovú podlahu skladu, ktorá je prekrytá asfaltom a obsahuje vo výluhu pesticídy. Vybúraný materiál treba zneškodniť ako nebezpečný odpad na skládke nebezpečného odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 879, "k_123" : 55, "k_1" : 25, "k_2" : 16, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je hodnotená ako znečistenie zemín, podzemnej a povrchovej vody PCB látkami, ale môže tu dochádzať aj ku kontaminácii NEL. Existenciu EZ len predpokladáme na základe analógie,pretože nie sú dostupné údaje o kvalite podzemnej vody v areáli firmy. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Z výsledkov realizovaného prieskumu vyplýva, že na lokalite nebolo zistené závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody a preto nebola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a tiež štúdia uskutočniteľnosti sanácie. V rámci prieskumu bolo overené len bodové znečistenie horninového prostredia NEL-GC a Cd a bodové znečistenie podzemnej vody v ukazovateľoch PCB, Hg, S-sulf., NH4+, NO3- a TOC, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3743\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov po dobu 2 rokov. Po 2ročnom monitorovaní bude lokalita následne prehodnotená a v prípade priaznivých výsledkov bude vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 432, "k_123" : 45, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti bol v podniku Levitex v rámci výrobného procesu upravovania bavlnených tkanív používaný chlórnan sodný a hydroxid sodný. Vo výrobe boli používané aj tenzidy, pričom mohli byť jedným zo zdrojov kontaminácie. V areáli boli dlhodobo skladované aj iné látky ako napr. mazut a lakový benzín. Areál spoločnosti LEVITEX bol zaradený na základe údajov zo starších správ a posledného monitoringu, ktorým bolo preukázané šírenie sa znečistenia do podzemnej a povrchovej vody. V roku 2015 bol v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" okrem iného vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z troch nových monitorovacích HG vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody bol zistený zvýšený obsah TOC prekračujúci ID kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Obsah iných sledovaných ukazovateľov nebol prekročený. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015, nebolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 336, "k_123" : 66, "k_1" : 32, "k_2" : 19, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na riadenú skládku bol vyvážaný odpad aj po skončení jej prevádzkovania. Skládka je vybavená umelou tesniacou bariérou. Nádrž priesakových vôd nebola čistená a znečisťovala okolie. V priebehu obdobia IX\/2014 až XI\/2015 bol realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia s následnou sanáciou daného územia. V priebehu IX\/2014 až V\/2015 bolo prieskumnými prácami a predsanačnou analýzou rizika preukázané intenzívne znečistenie podzemných vôd v ukazovateľoch NH4, CHSK-Cr, TOC, Cl. Podobné znečistenie bolo zistené v povrchových vodách, výluhoch odpadu a priesakových kvapalinách. Sanačné práce boli realizované v období VII\/2015 až IX\/2015. Rekultivačné práce sa vykonali na 20 000 m2 plochy. Počas sanačných prác bol realizovaný monitoring podzemných vôd, priesakových kvapalín a odpadov. Po sanácii je odporúčané realizovať posanačný monitoring po dobu 5tich rokov. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude lokalita vyradená z REZ - časti B a následne bude ponechaná iba v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2648, "k_123" : 59, "k_1" : 23, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa realizoval podrobný geologický prieskum životného prostredia. Zistené bolo znečistenie viacerými látkami, ale zväčša lokálneho charakteru. podstatnými znečisťujúcimi látkami sú znečisťujúce látky ropného pôvodu (NEL-IR, NEL-UV, C10-C40) v zeminách pásma prevzdušnenia a kyanidy, fenoly, PCE, Ni, Cl- a NO2 v podzemnej vode.\nVýsledky analýzy rizika preukázali, že znečistenie v horninovom prostredí a pôde nepredstavuje environmentálne riziko pre receptory (organizmy) v biologickej kontaktnej zóne. Na lokalite je riziko šírenia sa znečistenia do povrchovej vody (Višťucký potok) znečisťujúcou látkou kyanid, ale zvýšená koncentrácia týchto látok v odobratých vzorkách povrchovej vody v smere prúdenia podzemnej vody sa nepotvrdila.\nNa lokalite nebolo potvrdené karcinogénne ani nekarcinogénne zdravotné riziko.\nKomplexné zhodnotenie výsledkov geologického prieskumu a analýzy rizika preukázalo potrebu monitorovania územia z dôvodu prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode a na základe výsledkov navrhovaného 2 ročného monitorovania (v kvartálnom intervale) kvality podzemnej vody a povrchovej vody Vištuckého potoka rozhodnúť, či daná lokalita vyžaduje sanáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 979, "k_123" : 39, "k_1" : 23, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Oplotená skládka nachádzajúca sa v priestore bývalého hliniska je v tesnej blízkosti povrchového toku Dudváh a obytnej zóny. V minulosti bola zavezená zeminou a splanírovaná, odpad sa stále vyváža. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj 4 nové monitorovacie HG vrty a 2 existujúce boli zrekonštruované. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že kvalita podzemnej vody v skúmanom území v nových vrtoch a domovej studni nie je výraznejšie sekundárne ovplyvnená skládkou. V rekonštruovanýcyh vrtoch, ktoré sú situované v indikačnej oblasti najbližšie od skládky boli zistené zvýšené koncentrácie Cl-, TOC a EC prekračujúce ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Výsledky analýz povrchovej vody z rieky Dudváh a jej sedimentov nepreukázali zjavné šírenie znečistenia podzemnou vodou do povrchového toku. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a pokračovalo do roku 2020, nebolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Na základe priaznivých výsledkov monitorovania bola preto lokalita vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 846, "k_123" : 42, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) nebolo v záujmovom území zistené znečistenie pesticídmi ani ťažkými kovmi. Bolo však zistené znečistenie zemín pásma prevzdušnenia najmä ropnými uhľovodíkmi (C10-C40) takmer v celom území. Znečistenie podzemnej vody C10-C40 bolo preukázané v SZ a Z časti skúmaného územia, teda mimo potenciálny zdroj znečistenia - bývalého skladu chemikálií. Na základe zistených výsledkov je možné identifikovať ohnisko znečistenia v okolí vrtu HG-7, kde bola zistená voľná fáza ropných látok. Miera znečistenia smerom k JV klesá najmä v zóne nasýtenia. Zistené znečistenie ropnými uhľovodíkmi je pravdepodobne spôsobené z unikajúcich ložiskových vrtov, ktoré sa nachádzajú najmä západne od skúmaného územia. Analýzou rizika bolo preukázané, že v skúmanom území existuje environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia horninového prostredia v kontaktnej (biologickej) zóne znečisťujúcou látkou C10-C40. Zdravotné riziká neboli počítané z dôvodu neurčenia receptora. Tie by mali byť počítané až po nadväzujúcom prieskume, ktorý by mal overiť zdroj a rozsah znečistenia ropnými uhľovodíkmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2234, "k_123" : 33, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 312, "k_123" : 77, "k_1" : 39, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vysoké koncentrácie NEL boli zistené vo vrte pri neutralizačnej stanici. Prebieha monitoring, ale odporúčame prieskumné práce na zistenie zdroja kontaminácie (zapísané v r. 2008). Neutralizačná stanica je stále v prevádzke a pravidelne sa realizuje monitorovanie kvality podzemnej vody (informácia z r. 2019). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" (Demko, R., et al. 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích vrtov v indikačnej oblasti (vo vzťahu k danej env. záťaži), mimo areál závodu, resp. neutralizačnej stanice. Vo vzorke podzemnej vody odoberanej z novovybudovaného vrtu VN39-7, ktorý zachytáva ohnisko kontaminácie v smere predpokladaného prúdenia podzemnej vody, bola zistená koncentrácia tetrachlóreténom prekračujúca IT kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 916, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe monitoringu vykonávaného sporadicky od r. 1988 sú nepravidelne zisťované vysoké obsahy NH4, SO4, Cl, Fe, Mn, NO2 a hodnota vodivosti a ojedinele prekročená ID hodnota obsahu kyanidov v podzemných vodách v najbližších vrtoch pri skládke. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov vyplýva, že v podzemnej vode indikačnej oblasti sú prekračované ID, resp. IT kritériá (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) v ukazovateľoch CHSK-Mn, NH4+ a ID kritérium pre TOC. Vo vzorkách povrchovej vody nebolo zistené prekročenie v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov nad limitné hodnoty v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z., t zn., že daná skládka nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v toku Vojtovec. Na základe výsledkov monitorovacích prác je odporúčané účelové sledovanie kvality vody danej oblasti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1102, "k_123" : 97, "k_1" : 45, "k_2" : 35, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol zaradený do REZ–časti B z dôvodu pretrvávajúcej kontaminácie z činnosti ZSNP. V súčasnosti má areál charakter priemyselného parku. Dostupné výsledky monitorovacích prác poukazujú na plošnú kontamináciu podzemných vôd fluoridmi, PAU, v menšom rozsahu NEL. Lokálne znečistenie v sledovaných monitorovacích objektoch bolo identifikované v rámci areálu závodu v ukazovateľoch As, Mo a PAU (chryzén a benzo(a)pyrén. Niektoré ohniská znečistenia boli sanované v rámci samostatných projektov. Kontaminácia podzemných vôd a horninového prostredia v areáli bývalého ZSNP podľa výsledkov monitoringov postupne vyznieva. Podľa zamestnancov ZSNP a na základe výsledkov monitoringu je málo pravdepodobné riziko ohrozenia povrchových vôd (vzhľadom k smeru prúdeniu podzemných vôd). Preto postupne kvôli efektivite vykonávaných prác z monitorovacích aktivít vyraďujú vrty, ktoré dlhodobo nepreukázali kontamináciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 415, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je sčasti zahrnutá. Sú tam občasné nové, nelegálne vývozy KO, SO, BO - hnoj. Skládka je v bezprostrednej blízkosti vodohosp. význam. toku Ľupčianka a na okraji skládky aj uprostred sú vývery, resp. priesaky podzemnej vody. Je v OP NP Nízke Tatry." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 120, "k_123" : 84, "k_1" : 33, "k_2" : 30, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Spracovatelia registra ASP považovali za pravdepodobnú kontamináciu podzemných aj povrchových vôd a navrhovali ich monitoring. Aj prieskum znečistenia v roku 2003 odporúčal ďalšie monitorovanie, podrobný prieskum a analýzu rizika." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 403, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 24, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Za vytečený mazut v okolí stáčiska a za ČSPHM v zlom stave dostal kontrolovaný subjekt aj pokutu od SIŽP. Napriek tomu to stále neodstránil (ale plánuje to). Zlikvidoval iba kotolňu na mazut a nespevnené plochy v jej mieste sanoval DETOX (2005). V rokoch 2014 až 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „LM (015) \/ LIPTOVSKÝ HRÁDOK - RETTENMEIER TATRA TIMBER (SK\/EZ\/LM\/403)“. Na základe realizovaných geologických a technických prác na lokalite nebolo identifikované znečistenie horninového prostredia ani podzemnej vody v nadlimitných koncentráciách pre sledované ukazovatele. Z analýzy rizika tiež vyplýva, že na lokalite nie je preukázaná aktuálnosť environmentálneho a zdravotného rizika. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 880, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládkovanie bolo ukončené v r. 1980, ale povrch skládky bol prekopávaný za účelom získania kovového odpadu. Sú vytvorené dobré podmienky pre infiltráciu zrážok do skládky a je možnosť kontaminácie podzemných a povrchových vôd (pôvodná poznámka). Realizovaným podrobným geologickým prieskumom životného prostredia s analýzou rizika (Auxt a kol., 2022) bola zistená kontaminácia látkami EOX, As, Cu, Cd, Pb, Zn a látkami ropného pôvodu (C10-C40) v antropogénnom materiáli telesa skládky v zeminách pásma prevzdušnenia. Znečistenie bolo detegované najmä v okrajových častiach telesa skládky. V podzemnej vode boli zaznamenané nadlimitné ID hodnoty ukazovateľov Cd a Cr, v priesakovej kvapaline z dočasne vystrojených vrtov boli detegované nadlimitné ID, resp. IT hodnoty ukazovateľov Cr, Ni, Cd a NELIR ojedinele. V dočasne vystrojenom vrte pod telesom skládky (MV18) boli opakovane zaznamenané ID nadlimitné hodnoty EC a B. Výskyt znečistenia v pásme nasýtenia a povrchovej vode nebol potvrdený. \nPredmetné znečistenie nepredstavuje environmentálne a ani zdravotné riziko a preto nie je potrebné realizovať sanáciu a ani monitorovanie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 894, "k_123" : 57, "k_1" : 18, "k_2" : 24, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je zaradená na základe predpokladov ZS z prieskumu miest výskytu PCB - obaľovačky bituménových zmesí. Od roku 2007 prebieha demontáž zariadenia. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2020) bolo zistené, že v lokalite nie je prítomný hlavný primárny zdroj znečistenia (obaľovačka), ale je prítomný pravdepodobný zdroj v podobe transformátorového stĺpa, s ktorým sa uvažovalo pri znečistení podzemnej vody. Na lokalite je prítomný sekundárny zdroj znečistenia v podobe znečistených zemín, v biologickej kontaktnej zóne na ploche 415 m2 (NELGC >IT kritérium) a v pásme prevzdušnenia na ploche 820 m2 (NEL GC>IT kritérium). Na lokalite je prítomné znečistenie podzemnej vody v okolí 2 vrtov, na ploche 100 m2\/vrt. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia a preto nebola vypracovaná ani štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3684\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej a povrchovej vody prostredníctvom 5tich monitorovacích objektov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 131, "k_123" : 75, "k_1" : 38, "k_2" : 37, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanácia envir. záťaže potvrdenej prieskumom aj rizikovou analýzou práve prebieha." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2044, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2522, "k_123" : 86, "k_1" : 40, "k_2" : 30, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Environmentálna záťaž ZA (1882) \/ Žilina - Rušňové Depo, Cargo a.s. (SK\/EZ\/ZA\/1882) sa nachádza v intraviláne mesta Žilina, je súčasťou priemyselného areálu. Nachádza sa v jeho západnej časti. Súčasťou priemyselného areálu je aj železničná stanica Žilina s príslušnými prevádzkami a EZ ZA (021) \/ Žilina - východné priemyselné pásmo. V minulosti sa v záujmovej lokalite manipulovalo s nebezpečnými látkami – nafta, olej. Nafta bola pôvodne skladovaná v štyroch nádržiach, ktoré sú v súčasnosti zlikvidované. Olej bol skladovaný v šiestich nádržiach uložených v olejárni. Pôvodné manipulačné plochy pre stáčanie a výdaj nafty a olejov z hľadiska súčasných predpisov na ochranu podzemných vôd boli v nevyhovujúcom technickom stave. V súčasnosti je rušňové depo v plnej prevádzke. Napriek likvidácie starých zdrojov znečistenia, na lokalite dochádza k manipulácii s ropnými látkami – oprava a údržba koľajových vozidiel, skladovanie pohonných hmôt. V posudzovanej lokalite sa nepreukázala aktuálnosť environmentálneho rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne. Výsledky výpočtov transportu znečisťujúcich látok podzemnou vodou preukázali, že na skúmanom území existuje environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia NEL-IR a C10-C40 podzemnou vodou. Výpočet rizika vo vzťahu k povrchovým vodám nepreukázal existenciu environmentálneho rizika pre povrchovú vodu vo Váhu. Na základe komplexného hodnotenia zdravotných rizík je možné konštatovať, že neboli zistené žiadne potenciálne nekarcinogénne riziká z pôsobenia ropných frakcií typu C10-C40 v zeminách a podzemných vodách. Súčasťou riešenia bolo stanovenie cieľov sanácie a postupov, ako znečistenie eliminovať. Na základe analýzy rizika boli stanovené cieľové hodnoty sanácie pre zeminy a podzemné vody. Cieľové hodnoty sanácie znečistenia v zeminách pre ropné látky sú: \nAko najvhodnejší variant sanácie bol vyhodnotený variant sanácie po navrhované cieľové hodnoty. V rámci analýzy možných riešení odstránenia rizík z existencie znečistenia v predmetnom území bola navrhnuté sanácia horninového prostredia a podzemnej vody. Vzhľadom na charakter znečistenia, jeho priestorové rozmiestnenie v geologickom prostredí skúmanej lokality, je pre horninové prostredie a podzemné vody predmetného územia najvhodnejšie použiť spôsob spoločnej – súbežnej sanácie horninového prostredia a podzemnej vody vrátane sanácie volej fázy ropných látok. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 269, "k_123" : 55, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená z dôvodu jej plošného rozsahu, blízkosti vodného toku a stáleho ukladania odpadu (poznámka anotátora z r. 2008). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 8.8.2012 môžme konštatovať, že nikde sme nezistili uložený odpad. Nedá sa však celkom vylúčiť, že bol odpad zavezený zeminou v starých štrkových jamách a preto nie je vizuálne pozorovateľný. Oblasť štrkových jám je pomerne rozsiahla a ťažko dostupná, s neprehľadným terénom, v okolí samotných jám miestami s hustým porastom a preto sa nedajú celkom vylúčiť ani drobné nelegálne vývozy, ktoré sú v teréne ťažko zistiteľné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 973, "k_123" : 75, "k_1" : 29, "k_2" : 26, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 854, "k_123" : 27, "k_1" : 15, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 839, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1044, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V blízkosti skládky bolo v minulosti prevádzkované aj poľné hnojisko a okolité poľnohospodárske pozemky boli odvodnené hydromelioráciami, ktoré sú nefunkčné. V roku 1993 bol pre skládku odpadu vybudovaný monitorovací systém, ktorý pozostával z dvoch vrtov s označením P-1 a P-2. Vo vrte P-1, ktorý bol situovaný pod skládkou (v smere prúdenia podzemnej vody) boli zistené zvýšené koncentrácie niektorých ukazovateľov, ako napr. NH4+, CHSK-Mn. V roku 1996 bol vypracovaný projekt uzavretia a rekultivácie skládky TKO, realizované bolo čiastočné prekrytie uložených odpadov ílovitou zeminou hrúbky 30 - 50 cm.\nRealizovaným geologickým prieskumom životného prostredia (Auxt a kol., 2022) bolo identifikované znečistene v zeminách (v natívnych vzorkách a výluhu) v ukazovateli EOCl nad hodnoty ID limitu v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 a v zmysle Metodického pokynu č. 1617\/97-min nad kategóriu B - Ssulf. V podzemnej vode boli prieskumom overené znečisťujúce látky nad hodnoty ID a IT kritérií v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7: amónne ióny, EOCl (nad ID kritérium, v jednom kole vo vrte P-1). V pôdnom vzduchu neboli zistené nadlimitné koncentrácie v zmysle pokynu č. 1617\/97-min. Presnejšie v horninovom prostredí v biologickej kontaktnej zóne a pásme prevzdušnenia boli zistené koncentrácie nad ID - Ssulf a EOX, v podzemnej vode nad IT NH4, nad ID - NEL-GC a EOX resp. EOCL. Zistené znečistenie podzemnej vody NH4 + nie je potrebné posudzovať z hľadiska závažnosti a rizikovosti znečistenia a prítomnosť NH4+ môže mať súvis s poľnohospodárskou činnosťou v okolí, ktorá predstavuje difúzny zdroj znečisťovania. Zistené znečistenie EOCl v horninovom prostredí bolo zistené v hodnotách prekračujúcich ID kritéria v zmysle a nespĺňa definíciu závažného znečistenia zemín. Znečistenie podzemnej vody ukazovateľom EOCl bolo overené aj v pozaďových vrtoch MVT-1, P-2 (nad ID kritérium) aj vo vrte P-1, ktorý nie je v smere prúdenia podzemnej vody (ID kritérium, v jednom kole IT) a je situovaný mimo telesa skládky. Zvýšený obsah látok skupiny EOCl vo vode sa môže považovať aj za indikátor fekálneho znečistenia, kde sa v okolí skládky nachádzajú aj podobné zdroje znečistenia (existujúce hnojisko situované cca 300 m od skládky, bývalé hnojisko v tesnej blízkosti skládky). Vzhľadom na prítomnosť EOCl v pozaďovom vrte a aj existenciu iných zdrojov, nebolo hodnotené riziko vo vzťahu ku skládke, ale je odporúčané podzemnú vodu monitorovať. Vzhľadom k tomu, že zistené znečisťujúce látky nepredstavujú závažné riziko nebolo potrebné vypracovať analýzu rizika znečisteného územia. V skúmanom území nie je potrebné realizovať sanáciu, odporúča sa lokalitu naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2478, "k_123" : 79, "k_1" : 39, "k_2" : 25, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu prevládala výroba hnojív. Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami (benzénom, chlórbenzénom, DDT...), pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2045, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 978, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 821, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 18, "k_123" : 61, "k_1" : 46, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Územie bolo masívne kontaminované najmä PHM, ale v r. 1990 - 2000 tu boli vykonávané sanačné práce (dekontaminácia zemín ex-situ, sanácia in-situ. V súčasnosti je znečistenie redukované až na pár ohnísk a pomaly doznieva (komentár anotátora z r. 2008). Celkový objem kontaminovaného horninového prostredia (pred sanáciou) bol zmenou zostatkového limitu kontaminácie znížený z pôvodných 109 612 m3 (obsah NEL > 200 mg\/kg sušiny) na 92 890 m3 (obsah NEL > 500 mg\/kg sušiny). Prítomnosť zostatkových kontaminovaných zemín na lokalite Vlkanová po vykonaní sanácie bol v celkovom objeme 27 410 m3 a v priemernej koncentrácii NEL 6 270 mg.kg-1 sušiny, čo predstavuje prítomnosť 309,35 ton ropných látok v aluviálnych náplavoch Hrona v blízkosti jeho pravého brehu vo Vlkanovej, t. j. v prírodnom prostredí súvisiacom s vodami (výpočet z r. 2004, citácia Oslík, 2010). Z uvedeného vyplýva, že kontaminovaná zemina zaberala v r. 2004 cca 25 % objemu z pôvodného objemu kontaminovanej zeminy. Nakoľko sa však stále jedná o pomerne rozsiahle objemy kontaminovanej zeminy s extrémne vysokou koncentráciou NEL (46 plôch, pričom 10 plôch s obsahom 500 - 1000 mg\/kg sušiny má váž. priemer NEL 719 mg\/kg sušiny, objem 3041 m3, 36 plôch s obsahom nad 1000 mg\/kg sušiny má váž. priemer NEL 6963 mg\/kg sušiny, objem 24369 m3), pričom analýzou rizika bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre benzén (oblasť vrtu V-19) je lokalita naďalej považovaná za environmentálnu záťaž. Zastavenie dekontaminácie zemín spôsobilo nárast objemu nadlimitne (nad 500 mg\/kg sušiny NEL) kontaminovaných zemín z 19 532 m3 (2001) na 27 410 m3 (2004). V súčasnosti jediným sekundárnym zdrojom kontaminácie sú znečistené zeminy, z ktorých sa kontaminanty uvoľňujú do podzemnej vody resp. sa šíria v samotnej zemine. Migrácia kontaminantov zo znečistenej zeminy je závislá na klimatických podmienkach, čo sa prejavilo napr. v r. 2010. Relatívne veľké úhrny zrážok spôsobili výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody až do pásma výrazne kontaminovaných zemín, čo sa prejavilo uvoľnením znečistenia do podzemnej vody, čoho prejavom boli vysoké koncentrácie kontaminantov v podzemnej vode počas posanačného monitoringu v r. 2010. Posanačným monitoringom boli potvrdené vysoké koncentrácie kontaminantov v podzemnej vode (výrazne nad IT limity, miestami aj viac ako 10 násobné prekročenia). V r. 2010 bol obsah NEL (IT limit = 1 mg\/l) vo vrte V-19 až 23,04 mg\/l (NEL-UV) resp. 6,42 mg\/l (NEL-IR). Obsah NEL-UV bol vysoký aj v ďalších vrtoch – PV-34 (3,55 mg\/l), PV-107 (3,77 mg\/l), V-27 (2,62 mg\/l)...Koncentrácia benzénu (IT limit = 0,03 mg\/l) bola vo vrte V-19 až 0,661 mg\/l, vo vrte PV-34 až 0,1565 mg\/l. IT limit (0,5 mg\/l) bol výrazne prekročený aj pre xylény vo vrte V-19 (3,706 mg\/l), a vo vrte PV-34 (1,625 mg\/l). Na základe aktualizácie RA podľa novej metodiky RA platnej od r. 2012 nebolo preukázané riziko zo šírenia sa benzénu v podzemnej vode pre zdroj znečisťovania podzemnej vody v mieste vrtu V-19. Referenčná koncentrácia benzénu (0,01035 mg\/l) je 2,8 x nižšia ako je IT limit. Rozdiel oproti pôvodnej metodike výpočtu rizika (keď vyšla koncentrácia benzénu z numerického modelovania 0,12731 mg\/l) je v aplikácií referenčného miesta (100 m od zdroja znečisťovania - vrtu V-19) namiesto pôvodnej aplikácie referenčného času 1 rok (t. j. v danom prípade to bolo iba 31 m od zdroja znečisťovania)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2564, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum nadväzoval na prieskumné práce na parcelách v centre Bratislavy realizovaných v predmetnej oblasti pre plánovanú výstavbu na pozemkoch Sky Park Bratislava a súčasne nadväzuje na staršie práce geologického prieskumu životného prostredia a doplňujúcich prác v priestore EZ s označením B1 (002) \/ Bratislava - Staré Mesto - Apollo - širší priestor bývalej rafinérie (Maloveský a kol., 2002, Auxt a kol., 2002, Vlasko a kol., 2015, Matiová a kol., 2015a, 2015b, 2017, Lichý a kol., 2017, Masiar a kol., 2016, Masiar a Piegsová, 2017, Antal a kol., 2017, Mészárosová a kol., 2017, Schwarz a Hovorič, 2017).\nÚzemie v okolí križovatky dnešnej Landererovej a Košickej ulice bolo priemyselne využívané od roku 1896 (spustená prevádzka ropnej rafinérie Apollo). Výroba prebiehala nepretržite až do roku 1944, keď v dôsledku bombardovania bola väčšina výrobných prevádzok vážne poškodená alebo úplne zničená a došlo k masívnemu úniku ropy a ropných produktov do horninového prostredia a podzemnej vody.\nPredmetný priestor (cca 100 x 160m) reprezentuje okraj kontaminačného mraku, zo smeru od ulice Bottova. Znečistenie ropnými látkami bolo spôsobené predovšetkým masívnym únikom znečisťujúcich látok počas bombardovania bývalej ropnej rafinérie Apollo. Primárny zdroj znečistenia sa vyskytuje mimo predmetný areál a smer prúdenia podzemných vôd poukazuje na skutočnosť, že nedochádza ku šíreniu hlavného masívneho znečistenia z pôvodného primárneho zdroja znečistenia na predmetný pozemok. Ako dominantné znečisťujúce látky boli stanovené pre podzemné vody ropné látky ako parameter NEL-IČ, pri jednej vzorke podzemných vôd sa vyskytli aj prekročenia ID a IT hodnôt pre ukazovatele PAU (vrt PC8). Na lokalite EZ bolo preukázané environmentálne riziko znečistenia podzemných vôd ropnými látkami ako parameter NEL-IČ\n. Prieskumné práce v predmetnom území nepotvrdili environmentálne riziko znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia ani v pásme nasýtenia (neboli prekročené ID hodnoty pre jednotlivé ukazovatele). V zeminách kontaktnej zóny, ako aj celom horninovom prostredí sa nevyskytuje kontaminácia ropnými uhľovodíkmi (v parametri NEL-IČ) presahujúca hodnotu kritéria ID smernice MŽP SR č. 1\/2015 - 7. V nasledujúcom období na predmetnom pozemku bude realizovaná výstavba, ktorá zahŕňa odťaženie neznečistenej biologickej kontaktnej zóny a následnú stavebnú činnosť (podzemné parkovisko do hĺbky 5 m - jeho založenie bude nad úrovňou maximálnej hladiny podzemnej vody v území), ktorá zamedzí vstupu kontaminovanej podzemnej vody do priestoru predmetnej lokality. Stavebnou činnosťou s vhodnými technologickými parametrami sa zamedzí potenciálnemu riziku šírenia kontaminácie podzemnými vodami a úplne sa eliminujú potenciálne zdravotné riziká z inhalácie prítomných znečisťujúcich látok organickej povahy (ropné látky NEL). Pre danú lokalitu s plánovanou výstavbou „Čulenova - New City Centre, IV. obytná veža“, vzhľadom na výsledky AR, nie je potrebný aktívny sanačný zásah. V prípade nečakaného výskytu alebo priesaku podzemných vôd, táto udalosť implikuje povinnosť navrhnúť a realizovať sanáciu územia (napr. sanačné čerpanie a čistenie podzemnej vody zo stavebnej jamy a jej spätnú infiltráciu do zvodne), vrátane použitia stanovených cieľov sanácie (izolácia parcely od zdroja znečistenia podzemnej vody) a cieľových hodnôt sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2457, "k_123" : 72, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej EZ B2(017)\/Bratislava - Ružinov - ÚNS\" posudzovanej na 22. zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. Prieskumom realizovaným v rokoch 2014 - 2015 bol zistený typ a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd a variantným spôsobom bol navrhnutý spôsob sanácie lokality s vyhodnotením najefektívnejšieho sanačného postupu. Znečistenie zemín bolo identifikované parametrami NEL-IR, NEL-UV (vo vrte MSU-28 max.hodnota NEL-UV 10910 mg\/kg v hĺbkovom intervale 0,3-1,3 m p.t., vo vrte SU-1 max.hodnota 10870 mg\/kg v hĺbkovom intervale 0,7-1,0 m p.t.)), C10-C40. Znečistenie podzemných vôd bolo identifikované v malom rozsahu parametrami NEL-IR a NEL-UV (vo vrte SU-2 zistené hodnoty NER-IR 1,41 mg\/l, NEL-UV 1,9 mg\/l). V zeminách boli s vysokou frekvenciou identifikované aj nadlimitné hodnoty parametra TOC. Z výsledkov analýzy rizika vyplynulo, že na lokalite existuje riziko šírenia sa znečistenia látkami stanovenými ako NEL-UV a NEL-IR v podzemných vodách. Zdravotné riziká neboli na lokalite počítané, vzhľadom na skutočnosť, že znečistenie bolo zistené len pre indikatívne ukazovatele kvality zemín a podzemných vôd, ktoré neumožňujú vypočítať možné zdravotné riziká. Ale v kontexte vypočítaných rizík šírenia sa znečistenia podzemnými vodami až do oblasti záhradkárskych a obytných zón je potrebné upozorniť na možnosť negatívneho dopadu znečistenia v podzemných vodách na zdravie ľudí, ktorý nebolo možné na základe súčasných informácií exaktne vyhodnotiť výpočtom zdravotných rizík. Je potrebné realizovať sanačné práce pre odstránenie rizika šírenia sa znečistenia (NEL-UV, NEL-IR) podzemnými vodami. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 63, "k_123" : 48, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ložisko antimonitových rúd bolo zaradené z dôvodu možnej kontaminácie povrchových a podzemných vôd ťažkými kovmi (As, Sb). Terénnou obhliadkou sa pri ústiach opustených štôlní našli haldy a vo výške 940 m.n.m. zavalená štôlňa s výtokom banskej vody. Lokalita bola zaradená medzi pravdepodobné environmentálne záťaže aj z dôvodu, že sa nachádza v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry, v pásme hygienickej ochrany vodného zdroja Krpáčova." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2080, "k_123" : 68, "k_1" : 37, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je preradená z REZ - časti A, do REZ - časti B. V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch pred halou opráv a naftového hospodárstva. Z prieskumných prác z rokov 2014-2015 vyplýva, že na lokalite depa, pretrváva znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami reprezentovanými najmä ukazovateľom NEL-UV, menej NEL-IR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 573, "k_123" : 50, "k_1" : 34, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je pomerne rozmerná (odpad je ukladaný už od roku 1965) a nachádza sa v blízkosti rodinných domov ako aj novostavieb. Je umiestnená v území s veľmi vysokým stupňom ohrozenia podzemných vôd. V roku 2010 bola ukončená rekultivácia skládky podľa vypracovanej projektovej dokumentácie. Na základe priaznivých výsledkov z monitoringu podzemných vôd po rekultivácii bude skládka prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A, , ponechaná bude v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 314, "k_123" : 94, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na bývalú mestskú skládku bol vyvážaný najmä komunálny odpad z mesta. Na južnej strane bola v minulosti prevádzkovaná skládka ropných látok, na ktorú bol vyvážaný odpad z bývalého podniku ZVL. Práve z tejto časti pochádza znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia ropnými látkami, ktoré bolo preukázané prieskumnými prácami realizovanými v roku 1990. Ešte v roku 1979 boli zistené priesaky ropných látok do rieky Kysuca. Za účelom ochrany vôd, vybudoval ZVL dve tesniace steny a studňu, z ktorej sa od r. 1982 odčerpávali ropné látky z podzemnej vody. Na mestskú skládku bol v roku 2005 vypracovaný projekt rekultivácie spoločnosťou VHS-SK-PROJEKT s.r.o. Žilina, ktorý sa však doposiaľ nerealizoval. Lokalita sa nachádza v CHVO Beskydy a Javorníky. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 24.11.2011 môžme konštatovať, že v súčasnosti je uložený odpad zarastený hustým porastom a takmer ho nie je vidieť. Skládka sa však pomerne zreteľne prejavuje v morfológií terénu (zvlnený terén, kopy...). Miestami sa na skládke nachádzajú aj relatívne nové vývozy odpadu. Jedná sa najmä o stavebný odpad. Nové vývozy odpadu sú najmä v okolí príjazdovej cesty na skládku smerom od ČOV (SEVAK) v Kysuckom Novom Meste. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Primárnym zdrojom zisteného ropného znečistenia sú zeminy a následne podzemná voda v priestore bývalej skládky ropných látok podniku ZVL. V skúmanom území vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody je potrebné sanovať územie postihnuté touto kontamináciou a je odporúčaná sanácia znečistenia zemín v pásme prevzdušnenia a nasýtenia, ktoré je sekundárnym zdrojom znečisťovania podzemnej vody a sanácia znečistenej podzemnej vody. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 997, "k_123" : 62, "k_1" : 25, "k_2" : 20, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládky s objemom 13 000 m3 a plochou 12 000 m2, je skutočnosť, že je trvale navážaná prevažne komunálnym odpadom, v ktorom sa nachádzajú aj nebezpečné odpady. Obec dalo vypracovať projekt na odstránenie žáťaže. Lokalita sa nachádza v CHKO Latorica, v ÚEV Tarbucka, v CHVÚ Medzibodrožie, v blízkosti (do 1000 m) 2 MCHÚ (prírodná rezervácia Tarbucka, národná prírodná rezervácia Tajba)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 68, "k_123" : 19, "k_1" : 0, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka situovaná pozdĺž poľnej cesty Pohorelá - Pohorelská Maša. Odpad je navážaný po dĺžke tejto cesty cca 100 m. Lokalita je situovaná v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry, v bezprostrednej blízkosti povrchového toku. Lokalita sa nachádza v OP NP Nízke Tatry, v CHVÚ Nízke Tatry, v blízkosti PR Vrchovisko pri Pohorelskej Maši (do 400 m), v blízkosti ÚEV Pohorelské vrchovisko (do 400 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 937, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ bola na rozsiahlej ploche priamo na fluviálnych štrkoch, miestami v kontakte s podzemnou vodou. Nad EZ je situovaná ČOV. Skládka bola čiastočne rekultivovaná prekrytím odpadu inertným materiálom. Nachádza sa cca 1 km od hranice s Ukrajinou. Lokalita sa nachádza v OP NP Poloniny, v CHVÚ Bukovské vrchy, v biosférickej rezervácií Východné Karpaty, v bezprostrednej blízkosti ÚEV Ulička (do 100 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1128, "k_123" : 91, "k_1" : 46, "k_2" : 32, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podlokalita Sliač – letisko - juh je súčasťou konglomerovanej lokality Sliač - Vlkanová. Na čiastkovej lokalite Sliač síce prebiehala sanácia desiatky rokov, nie však v časti Sliač – letisko – juh. Armáda SR podlokalitu Sliač – letisko - juh po r. 1998 nesanovala, intenzívne ju využívala na vojenské účely. V r. 2002 bola vypracovaná riziková analýza a táto sa aj aktualizovala (ale iba pre lokalitu Sliač – letisko – sever) v r. 2008. Plánované ukončenie všetkých sanačných prác na čiastkovej lokalite Sliač, vrátane vypracovania záverečnej správy do 30.6.2011 bolo dodržané. Aktualizovaná analýza rizika pre lokalitu Sliač bola vypracovaná do 30.4.2011 (tá zahŕňala aj lokalitu Sliač – letisko – juh). Numerické modelovanie prúdenia podzemnej vody a transportu zostatkového znečistenia bolo vypracované do 30.3.2011. Analýza rizika, ako aj numerické modelovanie sú súčasťou záverečnej správy, ktorou sa ukončila sanácia lokality Sliač.\nCelkove bolo na čiastkovej lokalite Sliač zdokumentované znečistenie horninového prostredia v objeme 42 610 m3: Sliač – letisko - sever II - 12 640 m3, Sklady PHM - sever I - 9 699 m3, Sklady PHM - juh 9 048 m3, Produktovod - 11 223 m3. V čiastkovej lokalite Sliač bolo metódou EX SITU dekontaminovaných 23 736 m3 znečistenej zeminy. Dekontaminácia odťažených zemín sa vykonala na ekoploche Sliač. V r. 1992 až 2010 bolo na lokalite Sliač odčerpané a dekontaminované 3 038 529,070 m3 kontaminovanej podzemnej vody. Z jej hladiny bolo odčerpané 70 313,63 litrov voľne plávajúceho ropného produktu, počas sanačného čerpania aj počas dekontaminačných prác IN SITU.\nNa predmetnej podlokalite Sliač – letisko – juh (v predmetnej správe zo sanácie nazývaná Sklady PHM - juh) bolo zdokumentované znečistenie 9 048 m3. Na základe rizikovej analýzy z roku 2002 bola lokalita Sklady PHM - juh zo sanačných prác vylúčená. Objem kontaminovanej zeminy s obsahom NEL-IR nad 1000 mg\/kg sušiny je 5 409 m3 s priemernou koncentráciou 3 186 mg\/kg NEL-IR, t. j. spolu 31 022 kg NEL-IR (stav z r. 1998 po sanácií). Od r.1998 sa na podlokalite Sklady PHM - juh viac nespresňovali údaje o kontaminácii zemín, ani sa nevykonávali sanačné práce. V rámci posanačného monitoringu je navrhnuté sledovať kvalitu podzemnej vody (NEL-IR) vo vrte PV-14.\nZ analýzy rizika vyplýva, že 100 m od pôvod. zdrojov znečistenia sa obsah NEL-IR NEL-UV, BTEX, benzénu, toluénu, etylbenzénu, xylénov znižuje na úroveň ich detekčných limitov. V čiastkovej lokalite Sliač nebolo zistené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Z numerického modelovania vyplýva, že okamžitý zdroj znečistenia podzemnej vody PV-14 v podlokalite Sliač Sklady PHM – juh nepredstavuje riziko zo šírenia sa znečistenia NEL-IR a NEL-UV v podzemnej vode." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 165, "k_123" : 43, "k_1" : 31, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V zeminách priestore skládky bolo zistené znečistenie Cr 6+ a Hg, znečistenie Sn a B v podzemnej vode súvisí podľa prieskumu s veľkoplošným znečistením v celej oblasti. V záveroch prieskumu je uvedený návrh využiť biologické metódy sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2097, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priestor skládky premeraný geofyzikálnymi odporovými metódami, premerané výskyty plynov na skládke, v strede skládky vyvŕtaný HG vrt. Vo vrte a v studniach v okolí skládky boli robené analýzy - neboli zistené zvýšené koncentrácie kontaminujúcich látok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2588, "k_123" : 63, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Juhozápadne od Králikov sa nachádzajú staré banské štôlne a haldy, kde sa v minulosti ťažili arzénové rudy - realgár. Vytekajúce banské vody zo starých štôlní a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2073, "k_123" : 51, "k_1" : 27, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2008-2009 bol pre areál rušňového depa realizovaný \"Projekt na vypracovanie programov opatrení v rámci prípravy plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s požiadavkami vodného zákona a Rámcovej smernice o vode pre prevádzky ZSSK CARGO a.s.-I. a II. etapa prác\". V I.etape práce zahŕňali vybudovanie troch monitorovacích vrtov na lokalite (HUV-1 až HUV-3) do hĺbky 10,0 m. Vrty boli situované v blízkosti zdrojov znečistenia (bývalé úložisko nafty a olejové hospodárstvo). Vrt HUV-3 je vo vzťahu k EZ považovaný za referenčný. Počas monitorovacích prác v rokoch 2009 až 2012 bol zdokumentovaný výskyt vrstvy VFRL na hladine podzemnej vody v monitorovacích vrtoch HUV-1 a HUV-2. V októbri 2018 bol Ministerstvom životného prostredia SR schválený projekt geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže HE1851\/Humenné-rušňové depo, Cargo, a.s. SK\/EZ\/HE\/1851\", ktorého cieľom je zabezpečiť sanáciu environmentálnej záťaže. Z výsledkov geologického prieskumu životného prostredia, ktoré sú zhrnuté v čiastkovej záverečnej správe vyplýva, že najvážnejším problémom na lokalite je prítomnosť viac ako 1 m hrubej vrstvy voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody vo vrtoch HUV-1, HUV-2 a HP-9 situovaných v okolí haly údržby. Plocha s výskytom VFRL je zároveň definovaná ako sekundárny zdroj znečisťovania, najmä zemín v pásme nasýtenia a podzemnej vody, ktorá predstavuje hlavnú migračnú cestu. Migráciu kontaminantov ropného charakteru (NEL-GC,IR,UV) bolo možné pozorovať aj v monitorovacom vrte HM-2, ktorý je vzdialený cca 68 m od centra znečistenia v smere prúdenia podzemnej vody. Prioritným cieľom sanácie záťaže je odstránenie potvrdeného sekundárneho zdroja znečisťovania podzemnej vody a zemín v pásme nasýtenia v okolí haly údržby (ktoré v zmysle záverov predsanačnej analýzy rizika predstavuje environmentálne a zdravotné riziko pre hodnotenú skupinu pracovníkov) a úplné odstránenie voľnej fázy ropných látok. Súčasne je potrebné odstrániť dôsledky šírenia sa znečistenia charakteru ropných látok, t zn. minimalizovať obsah kontaminantov v zeminách pásma prevzdušnenia a nasýtenia a v podzemnej vode na akceptovateľnú mieru. Sanačné práce zahŕňali kombináciu viacerých sanačných metód zemín a podzemnej vody in situ aj ex situ. Sanácia bola úspešná. Koncentrácie NEL-IR\/UV\/GC v zeminách potvrdili, že znečistenie bolo výrazne znížené. Niektoré hodnoty ešte prekračovali ID limity aj v pásme prevzdušnenia aj v pásme nasýtenia. Koncentrácie v pórovej vode - výluhu z týchto zemín, získané výpočtom fázového rozdelenia, boli pod stanovenými cieľovými limitnými hodnotami Co. V susediacich monitorovacích vrtoch boli koncentrácie ZL vo vodách hlboko pod stanovenými sanačnými limitmi a tak môžeme dedukovať, že reziduálne znečistenie sa zo zemín nešíri alebo šíri len v nevýznamnom množstve. Stanovené cieľové limity podzemnej vody boli na konci sanácie splnené. Koncentrácie ZL v podzemnej vody neprekračovali ani ID limity. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 4095\/2023 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej a povrchovej vody pre vybrané ukazovatele a to 2 až 4x ročne po dobu 2 rokov. Po realizácii posanačného monitorovania bude lokalita prehodnotená a v prípade priaznivých výsledkov bude vyradená z REZ-časti B a bude evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 444, "k_123" : 50, "k_1" : 16, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri objekte olejového hospodárstva boli makroskopicky zistené prejavy kontaminácie okolitého terénu, preto zaraďujeme uvedený areál medzi pravdepodobné EZ. S látkami ropného pôvodu sa v uvedenom priestore manipuluje cca 55 rokov (pôvodná poznámka z r. 2008). \nNa základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý. P., et al., 2022) bolo preukázané znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. Na lokalite bolo zistené bodové znečistene v zeminách biologickej kontaktnej zóny, v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 nad IT limit pre ukazovatele: C10-C40, Zn a nad ID limit pre ukazovatele: NEL-IR a Pb. V podzemnej vode boli prieskumom overené znečisťujúce látky nad hodnoty IT kritéria pre NEL-IR a C10-C40, taktiež bodovo. Analýza rizika bola realizovaná, na lokalite nebolo zistené environmentálna a ani zdravotné riziko. V skúmanom území nie je potrebná sanácia. Areál bývalého Kovomontu \nnepredstavuje závažné riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie. Analýza rizika znečisteného územia nepotvrdila nutnosť sanácie, avšak v území zostávajú znečistené zeminy nad ID kritérium, v menšej miere nad IT kritérium. V prípade, že v budúcnosti sa na lokalite budú realizovať práce, súvisiace so zásahmi do horninového prostredia (výkopové práce rôzneho druhu) je nutné postupovať v súlade s platnou legislatívou v oblasti odpadového hospodárstva, t. j. zeminu vykazujúcu známky kontaminácie zneškodniť, resp. zhodnotiť oprávnenou osobou. Lokalita je navrhnutá na dvojročné monitorovanie a v prípade priaznivých výsledkov bude následne vyradená z IS EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 241, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zvolené poľahčujúce okolnosti pri klasifikácia C_K2 sú s ohľadom na vrstvu hlín, ktoré tvoria bariéru vyprchávaniu ClU. V rámci areálu a jeho okolia je realizovaný pravidelný monitoring kvality podzemnej vody a režimové merania hladiny podzemnej vody. V rámci bývalého areálu drôtovne existovalo niekoľko ohnísk znečistenia, pričoms a jednalo o kontaminanty najmä PCE a TCE. Od roku 2007 bol realizovaný monitoring aj mimo areálu drôtovne. V priebehu rokov 2014-2020 bol v rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" okrem iných prác realizovaný aj odber vzoriek podzemnej vody z 5tich novovybudovaných vrtov. Realizovanými vrtnými prácami boli na začiatku monitorovacieho obdobia potvrdené výsledky predchádzajúcich prieskumov a na základe výsledkov analytických stanovení vzoriek podzemnej vody bolo možné predpokladať nepriaznivý vplyv záťaže na kvalitu podzemnej vody, v ktorej boli zistené zvýšené koncentrácie EC, Cl-, TOC, B, pH, chlóretén, ktoré prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V ďalšom monitorovacom období pokračujúcoom po roku 2015 už nebolo v podzemnej vode zaznamenané prekročenie IT kritéria v ukazovateli chlóretén, ale len v ukazovateľoch B, Cl-, TOC a vodivosť. Na zníženie koncentrácie ClU v podzemnej vode mali vplyv sanačné práce, ktoré boli na lokalite realizované v rokoch 2015-2017. Vykonané sanačné práce viedli k poklesu kontaminácie pod práčovňou na úroveň, ktorá už nepredstavuje neakceptovateľné riziko s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Lokalitu je odporúčané aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2504, "k_123" : 67, "k_1" : 28, "k_2" : 20, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará skládka odpadov z Koželužní, na ktorú sa ukladali aj nové odpady (azbestová krytina, materiál z búracích prác) je situovaná v zadnej časti areálu Koželužní. Veľkosť asi 80x80 m, mocnosť uloženého materiálu 2-3 m. V rokoch 2014 - 2015 bol v areáli koželužní realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, na základe ktorého bola lokalita preradená z REZ - časti A, do REZ - časti B. Prieskumnými prácami bolo zistené, že zdrojom znečistenia sú dve nadzemné skládky so zvyškami odpadov z garbiarskej výroby, pričom skládka I. obsahuje cca 6900 m3 odpadu, skládka II. cca 4240 m3 odpadu, bilančne s až státisícami kilogramami chrómu a desaťtisícami kilogramami amónnych iónov v týchto odpadoch. Z hľadiska daných ukazovateľov ID a IT hodnôt bola v podloží skládky I. identifikovaná kontaminácia zemín chrómom na ploche cca 2400 m2 a podzemných vôd na ploche 4000 m2. V podzemných vodách bola súčasne vymedzená kontaminácia tiež amónnymi iónmi na ploche až 21700 m2, pričom bolo preukázané šírenie znečistenia smerom do rieky Nitry. Hodnotením rizikovosti bolo zistené, že dané územie predstavuje zdravotné aj environmentálne riziko. Ako hlavný cieľ sanácie bola na základe spracovanej analýzy rizika znečisteného územia stanovená izolácia zdroja znečistenia - zabránenie ďalšieho vylúhovania znečisťujúcich látok vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2743, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará podzemná nádrž zrejme bývalej čerpacej stanice PHM v areáli bývalého PD obsahuje zvyšky ropných látok. Podľa informácií oznamovateľa EZ sa údajne prázdna nádrž neskôr, ale ešte v čase činnosti družstva využívala na opotrebované oleje (informácie od pamätníkov). Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Podlužianka, v území zraniteľnom (znečistenom dusičnanmi). \"Zabudnutá nádrž\" sa nachádza pod zemou, pričom šachta sa nachádza na parcele C č. 299\/30. Šachta bola prekrytá poklopom a zahrnutá štrčíkom. Na susednom (zatiaľ obecnom) pozemku (parcela C č. 299\/33) nie je viditeľná ďalšia šachta, o ktorej sa iba predpokladá, že by tam tiež mohla byť, nakoľko je zrejmé, že nádrž presahuje na susedný pozemok. V období intenzívnejších zrážok natiekla dažďová voda z povrchu do nádrže, kde sa zmiešala so zvyškom ropných látok a následne začala pretekať prípadne aj presakovať z nádrže. Pracovníci TECHMONT-u si všimli čierne škvrny po ropných látkach na povrchu a tak v podstate zistili, že pod štrčíkom je poklop šachty a podzemná nádrž na ropné látky. V čase terénnej obhliadky bola hladina znečistenej kvapaliny niekoľko metrov pod terénom (cca 3 m). Bolo cítiť zápach po ropných látok. Podľa zamestnanca areálu má kvapalina niekoľkometrovú hĺbku. Predpokladá sa, že by sa mohlo jednať o nádrž o objeme 30 m3. V areáli je tiež využívaná studňa na podzemnú vodu. V čase našej obhliadky bola hladina podzemnej vody cca 6 metrov pod terénom. Údajne sa jedná o 12 m hlbokú studňu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 366, "k_123" : 63, "k_1" : 27, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ako indícia pre zaradenie časti areálu bývalého štátneho podniku Kovosmalt slúžila informácia poskytnutá riaditeľom firmy THORMA Výroba, k.s., ktorá je v bezprostrednej blízkosti prevádzky, ako aj terénna rekognoskácia lokality. Budova bývalého mazutového hospodárstva je vo veľmi zlom stave. Nádrže s mazutom sú otvorené, tento je porozlievaný po dlážke. Nie je však možné odhadnúť jeho celkové množstvo. Lokalita bola zaradená do REZ-časti A aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti povrchového toku Belina. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) bolo overené znečistenie horninového prostredia a to najmä pásma prevzdušnenia, v menšej miere aj pásma nasýtenia, pričom hlavnými znečisťujúcimi látkami sú NEL-IR, NEL-GC a PAU. Znečisťujúce látky v horninovom prostredí boli identifikované v okolí troch vrtov, ktoré boli situované v oblasti stáčacej plochy, železničnej vlečky, južne až juhovýchodne od havarijnej nádrže nadzemných zásobníkov (viac-menej v referenčnej oblasti vo vzťahu ku riešenému potenciálnemu zdroju znečistenia). V priestore medzi uvedenými oblasťami nebola prítomnosť znečisťujúcich látok v zeminách preukázaná. Overené bolo aj znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (TCE a PCE) a lokálne aj NEL-GC. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistujte environmentálne ani zdravotné riziko. Preto nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3739\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov 4x ročne po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2836, "k_123" : 46, "k_1" : 27, "k_2" : 19, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Auxt, A., et al., 2022) bolo overené znečistenie zemín biologickej kontaktnej zóny ropnými uhľovodíkmi (NEL-IR a C10-C40) a PAU. Koncentrácie týchto znečisťujúcich látok prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Plošne je rozšírené len znečistenie NEL-IR a C10-C40, v oblasti koľajiska železničnej vlečky a mazutového hospodárstva. Ostatné výskyty znečistenia sú bodové a nie sú viazané na vopred identifikované potenciálne zdroje znečistenia. Zistené bolo aj znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (najmä DCE, TCE), ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle uvedenej smernice. Z výsledkov analýzy rizika znečisteného územia vyplýva, že na lokalite existuje potenciálne zdravotné nekarcinogénne riziko, vyplývajúce z expozície TCE cestou inhalácie vo vnútornom prostredí. V prípade karcinogénneho rizika nebola zistená prítomnosť rizika z pôsobenia PCE a TCE. Pre populáciu (20 zamestnancov pracujúcich v hale) v hodnotenom území bolo potvrdené potenciálne zdravotné riziko z pôsobenia TCE cestou inhalácie vo vnútornom prostredí. Z uvedených dôvodov je potrebné pristúpiť k sanácii podzemnej vody znečistenej TCE, prípadne prijať opatrenia na ochranu zamestnancov pred inhaláciou výparov TCE vo vnútornom pracovnom prostredí. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4058\/2023 sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre podzemné vody (TCE menej ako 0,42 mg\/l) a podmienky monitorovania kvality podzemných vôd a kvality vnútorného ovzdušia v hale, a to 4x ročne po dobu 3 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2721, "k_123" : 20, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola v minulosti sanovaná, pričom na lokalite ostalo zvyškové znečistenie. Sanačné práce boli ukončené cca v roku 2000 aj s ohľadom na nedostatok finančných prostriedkov resp. s ohľadom na to, že susedné lokality (garážové dvory a hlavný tábor) boli v tom čase preukazateľne viac znečistené a preto ich bolo nevyhnutné prioritne sanovať. V sanáciách sa pokračovalo na spomínaných susedných lokalitách (garážové dvory a hlavný tábor). Na nich bola sanácia ukončená v roku 2015. V rámci posanačného monitorovania lokality garážové dvory (Jelínek, R. a kol., 2015) bolo zistené znečistenie v novom referenčnom vrte VN42-2 (referenčný vo vzťahu k lokalite garážové dvory, situovaný nad garážovými dvormi, ale pod skladom PHM Pereš z hľadiska smeru prúdenia podzemnej vody). V podstate aj v predmetnej správe sa konštatovalo, že vrt môže slúžiť aj na overenie zostatkového znečistenia lokality sklad PHM Pereš. Koncentrácia NEL = 603 mg\/kg suš. prekračovala ID (400 mg\/kg suš.), ale aj ITobyt. (500 mg\/kg suš.), ale neprekračovala ITpriem. (1000 mg\/kg suš.). Na základe tejto informácie, ako aj na základe informácie resp. priamej indície zistenej pracovníkom zodpovedným za životné prostredie vo VVP Lešť, ktorý tvrdil, že občas cítiť zápach po ropných látkach z niektorých starých zachovaných vrtov v priestore skladu PHM Pereš sa rozhodlo, že daná lokalita bude zaradená aj do predmetného registra A a teda, že ju považujeme za pravdepodobnú environmentálnu záťaž. Lokalita je preto odporúčaná na realizáciu prieskumu (GPŽP)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 747, "k_123" : 66, "k_1" : 26, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Intenzívna výroba papiera a celulózy v minulosti, pri ktorej sa používala široká škála chemických látok, mohla byť zdrojom kontaminácie zemín, podzemných vôd. Konštatuje sa aj v h.g. štúdii (KUBIČKA, A KOL., 1985). V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže RK (013) Ružomberok – areál SCP – závod SUPRA (SK\/EZ\/RK\/747)“, ktorým bolo overené znečistenie ropného pôvodu. Zistené boli zvýšené koncentrácie skupinového ukazovateľa ropných látok NEL IR jednak v horninovom prostredí (spolu s C10-C40) - v pásme prevzdušnenia plošne a v pásme nasýtenia lokálne, a jednak v podzemných vodách v okolí vrtov MRK-13, MRK-14 a SCP-10, kde sa nachádza voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody hrúbky do 1 mm, a ktoré bolo identifikované ako centrum ropného znečistenia v areáli závodu SCP Mondi. Identifikované boli aj iné kontaminanty (TOC, NH4, Cl-), ktorých pôvod nie je jednoznačne určený. Z analýzy rizika je zrejmé, že existuje environmentálne riziko vyplývajúce z prítomnosti voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Zdravotné riziká potvrdené neboli. Lokalitu sa odporúča sanovať vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2751, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2020). V skúmanom území boli prieskumnými prácami zistené koncentrácie prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 pre ukazovatele benzo(a)pyrén, NEL-IČ\/UV a C10-C40 v zeminých a pre TOC, NEL-UV a C10-C40 v podzemnej vode. Vzhľadom na priestorovú a časovú analýzu získaných informácií o lokalite boli za prioritné znečisťujúce látky určené ropné látky (NEL-IČ\/UV a C10-C40). Znečisteni v rámci horninového prostredia je viazané najmä na biologickú kontaktnú zónu a čiastočne na pásmo prevzdušnenia pričom sa hĺbkou podsatne znižuje. Znečistenie podzemnej vody má bodový až maloplošný charakter, čo súvisí s obmedzeným výskytom podzemnej vody. Na lokalite bolo zistené environmentálne riziko v biologickej kontaktnej zóne pre parameter NEL-UV. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako najvhodnejší variant nápravných opatrení vybraný variant aktívnej sanácie za účelom dosiahnutia sanačných limitov pre sanáciu biologickej kontaktnej zóny horninového prostredia znečistenej ropnými látkami. Pred sanáciou v rámci predsanačnej etapy je potrebné realizovať doplnkový prieskum, ktorý umožní spresnenie údajov o rozsahu a miere znečistenia na lokalite. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3680\/2021 je navrhnutá sanácia biologickej kontaktnej zóny redukciou množstva znečistenenj vrchnej vrstvy navážok zeminy a monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom monitorovacích objektov PRH-4 a PRH-2." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2456, "k_123" : 85, "k_1" : 40, "k_2" : 29, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola vyradená z REZ-časti A a zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov záverečnej správy \"Prieskum pravdepodobnej EZ B2(1904)\/Bratislava - Ružinov - prístav\" posudzovanej na 27.zasadnutí Komisie pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. V rokoch 2014 - 2015 bola na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola potvrdená environmentálna záťaž vo väčšine v projekte vytypovaných oblastiach v rámci Prístavu a Lodenice. Boli spresnené ohniská resp. centrá znečistenia a približne aj aktuálny rozsah kontaminačného mraku vplyvom mobility znečisťujúcich látok. Bola overená a spresnená predpokladaná informácia o znečistení horninového prostredia tvoreného zeminami (štrk, piesok, hlina a ich kombinácie) a to v pásme prevzdušnenia a nasýtenia a o znečistení podzemnej vody a povrchovej vody v danom území. Prioritnou znečisťujúcou látkou v horninovom prostredí aj podzemnej vode je zmes ropných uhľovodíkov stanovených ako NEL-IČ a tzv. uhľovodíkový index C10-C40, v menšej miere sa na znečistení geologického prostredia podieľajú alifatické chlórované uhľovodíky TECE (PCE). V podzemnej vode bolo potvrdené prekročenie IT kritéria smernice v obsahu amónnych iónov a ukazovateli TOC. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.397\/2017 zo 6.9.2017 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1028, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ je v blízkosti vodnej nádrže Domaša" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 349, "k_123" : 48, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli bývalého strojárenského závodu bolo identifikovaných niekoľko zdrojov znečistenia. Tým hlavným bol sklad olejov situovaný v strednej (resp. východnej) časti areálu a miesto stáčania na severnej strane skladu. Ďalšími potenciálnymi zdrojmi bola kompresorovňa a oblasť v okolí komína. Kontaminácia v okolí skladu olejov bola overená prieskumom už v roku 1991 (Pakosta, 1991). Prieskum zameraný na aktualizáciu stavu znečistenia (Varga, 1995) preukázal takmer dvojnásobný rozsah znečistenia oproti roku 1991. Nasledovali prieskumno-sanačné práce realizované v rokoch 1996 - 1998 (Polák, 1998). V roku 1998 boli sanačné práce prerušené, v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, a do súčasnosti neboli obnovené, keďže spoločnosť Strojsmalt medzitým prešla viacerými konkurzmi a postupne boli pozemky v areáli závodu rozpredané súkromným spoločnostiam. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích HG vrtov. Počas monitorovacieho obdobia v rokoch 2014-2015 boli zistené vo vzorkách zemín aj podzemnej vody vysoké koncentrácie ropných látok (stanovených ako NEL-UI), ktoré niekoľkonásobne prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Znečistenie bolo koncentrované v mieste už bývalého skladu olejov, ale aj cca 30 m JV od tohto miesta. Vo vzorke podzemnej vody odoberanej zo studne PD156-2 bola zistená zvýšená koncentrácia PAU v ukazovateľoch benzo(a)pyrén, benzo(g,h,i)perylén prekračujúca IT kritériá. Zdrojom kontaminácie podzemnej vody PAU pochádza pravdepodobne z miesta starej výrobnej haly vo východnej časti areálu, kde v súčasnosti stojí nová výrobná hala súkromnej spoločnosti Kolonial a.s. Košice. Je odporúčané naďalej realizovať pravidelný monitoring kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2752, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2021). Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie ropnými látkami (NEL-IČ, NEL-UV, C10-C40) a TOC, pričom znečistenie nad IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7 bolo sústredené do okolia vrtov BRH-1 a BRH-3. Vo vrte BRH-1 sa po celú dobu prieskumu vyskytovala VFRL s priemernou hrúbkou 12,5 cm. Na lokalite bolo overené aj plošné znečistenie zemín v pásme prevzdušnenia (lokálne aj v pásme nasýtenia) ropnými látkami (stredne ťažká a ťažká frakcia aromatických uhľovodíkov), ktoré súvisí pravdepodobne s bývalou činnosťou na lokalite a tiež s prítomnosťou navážok s obsahom škváry a asfaltu. Lokálne boli v pásme prevzdušnenia identifikované nad IT kritériá aj látky PAU a PCB. Znečistenie podzemnej vody sa predpokladá iba v rámci areálu bývalej obaľovačky. Vrt BRH-4, ktorý je situovaný na hranici areálu v smere prúdenia podzemnej vody nevykazoval ovplyvnenie kvality podzemnej vody. Znečistenie povrchovej vody v toku Babica znečistením, pochádzajúcim zo skúmanej lokality, je vzhľadom k vzdialenosti toku (cca 50 m) a relatívne nízkym hodnotám priepustnosti horninového prostredia vysoko nepravdepodobné. Analýza rizika preukázala, že pre podzemnú vodu existuje environmentálne riziko z dôvodu výskytu VFRL na hladine podzemnej vody. Pred sanáciou je navrhnuté realizovať doplnkový geologický prieskum, ktorým by sa overilo ohraničenie znečistenia v podzemnej vode a tiež podrobnejšie vyjadril rozsah znečistenia v zemine v oblasti ohnísk znečistenia. Na základe rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3728\/2021 boli stanovené cieľové hodnoty sanácie pre podzemnú vodu pre NEL-IČ menej ako 0,23 mg\/l a NEL-UV menej ako 0,3 mg\/l a tiež monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom vrtov BRH-4 a BRH-2 po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2766, "k_123" : 47, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zásobníkové nádrže sú umiestnené v ochrannej vani (objem 370 m3). V okolí sú spevnené aj nespevnené plochy, kde sme vizuálne neidentifikovali možné znečistenie. Napriek tomu je objekt a aktivity s ním súvisiace významným rizikom pre kontamináciu podzemných vôd a pôdy. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bola potvrdená prítomnosť znečistenia a bolo preukázané, že znečistenia územia je viazané na horninové prostredie v pásme prevzdušnenia a nasýtenia a na podzemné vody. Zdrojom znečistenia je olejové hospodárstvo bývalej kotolne. Nebol však identifikovaný pôvod znečistenia vo vrte HV 1 (pravdepodobne je mimo skúmanú oblasť), ktorý je situovaný proti smeru prúdenia podzemnej vody. Zo znečisťujúcich látok boli v pásme prevzdušnenia, nasýtenia a podzemnej vode identifikované najmä NEL, C10-C40, zistená bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Bodovo boli zistené fenoly, PAU (chryzén), amónne ióny, 1,2-cis DCE a 1,1,2-TCE. Rozpustené ropné látky sa šíria v smere prúdenia podzemnej vody. Šírenie ďalších bodovo zistených znečisťujúcich látok v podzemnej vode nebolo prieskumom preukázané. Podľa analýzy rizika bola spracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, kde bola posudzovaná akceptovateľnosť navrhnutých variánt sanácie. Pred vlastnou sanáciou je odporúčané realizovať geologický a hydrogeologický prieskum za účelom aktualizácie údajov výsledkov doterajšieho prieskumu. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2706, "k_123" : 81, "k_1" : 46, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý strojársky podnik AVC Čadca bol postupne rozpredaný a v súčasnosti je v juhovýchodnej časti areálu postavený supermarket Tesco. V severozápadnej časti areálu, kde sa chystá výstavba obchodného centra (pravdepodobne Kauflandu) boli realizované prieskumné práce, ktorými bola preukázaná výrazná kontaminácia ako horninového prostredia, tak aj podzemnej vody najmä NEL a 1,2-dichlóretylénom. Nie je vylúčené, že sa kontaminácia mohla rozšíriť aj do miest, kde je v súčasnosti postavené Tesco a preto je daná časť areálu zaradená do REZ - časti A. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Čadca - AVC - supermarket. Skupina dodávateľov \"GHM Group\".“. Na základe získaných údajov sa potvrdila prítomnosť znečistenia v životnom prostredí. Za hlavný kontaminant v hodnotenom území pokladáme chlórované uhľovodíky, preukázané iba v horizonte podzemnej vody (v JV časti územia) a skupinový ukazovateľ nepolárne extrahovateľné látky (NEL), overené v nadlimitných koncentráciách (>IT) v horizonte zemín a v podzemnej vode (výraznejšie v severnej okrajovej časti). Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne, ale existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre ClU, zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Následne bude lokalita po ukončení prác prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 499, "k_123" : 45, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanácia bola úspešná. Použitá bola sanácia po navrhované sanačné limity kombináciou viacerých metód (sanačné čerpanie a čistenie, odťaženie znečistených zemín, venting, systém TOS. Cieľ sanácie pre vyčistenie podzemnej vody v areáli terminálu na stanovené cieľové limity bol splnený na základe podlimitných výsledkov kontaminácie podzemných vôd v rámci sanačného čerpania na lokalite. Splnenie tohto cieľu ďalej potvrdzujú aj výsledky v rámci vykonaného plošného monitoringu v roku 2018, kde je zrejmé, že ani jeden výsledok neprekročil zmluvné cieľové hodnoty sanácie. Dlhodobo podlimitné koncentrácie v monitorovacích vrtoch HPK-1B až HPK-12B na JZ hranici areálu taktiež potvrdzujú splnenie stanovených cieľových limitov.\nCieľ sanácie pre odstránenie RU vo voľnej kvapalnej fáze z hladiny podzemnej vody pod systémom TOS bol splnený na základe dlhodobého monitoringu VFRL v areáli, kde sa preukázalo, že po sanačných zásahoch v oblasti gazolínov (dlhodobé sanačné čerpanie a odťaženie kontaminovaných zemín) a plnení funkcii trvalého ochranného systému, ktorý bráni prenikaniu znečistenia z koľajiska do vnútra areálu, sa voľná kvapalná fáza vo vrtoch prestala postupom času objavovať. Systém TOS je stále činný a zamedzuje prenikaniu znečistenia z podlokality koľajiska.\nPo uskutočnení posanačného monitorovania, ktoré trvalo 2 roky bolo vyradené celé územie, okrem koľajiska (viď. Správa z PSM) z Registra EZ – časť B a ponechané iba v Registri EZ – časť C IS EZ (viď. Správa z PSM)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1090, "k_123" : 64, "k_1" : 22, "k_2" : 24, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V sklade sa nachádzalo cca 2 500 kg bližšie neidentifikovaných agrochemikálií. Objekt je bez strechy a dažďové vody z objektu vytekajú mimo jeho priestor a následne vsakujú do okolitého terénu. Kosorínsky potok preteká cca 120 m západne od skladu. V auguste 2019 nemala budova bývalého skladu ani zvyšky strechy, ani obvodové múry, zachoval sa len nízky obvodový múrik. Pesticídy sa na pôvodnom mieste už nenachádzali, zvyšok pesticídov je umiestnený v menšom murovanom prístrešku, v plastových obaloch. Pôvodný sklad je opäť prekrytý a v súčasnosti slúži na skladovanie sena. V roku 2021 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Výsledky geologického prieskumu preukázali, že horninové prostredie v skúmanom území nepredstavuje závažné znečistenie pesticídmi a potenciálne toxickými prvkami (Hg, As, Pb). Rovnako ani dnové sedimenty v Kosorínskom potoku neobsahujú zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok. Kvalita podzemnej vody v skúmanom území bola nepriaznivo ovplyvnená zvýšenými koncentráciami tiabendazolu vo vzťahu k limitným hodnotám ID, IT kritéria v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Keďže sa vykonanými geologickými prácami environmentálne riziko nepreukázalo, sanačné práce nie je potrebné realizovať. Zdravotné riziká však nebolo možné v súčasnosti hodnotiť. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3718\/2021 je navrhnuté monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov (HG-1 až HG-4) po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 780, "k_123" : 36, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu hodnotíme ako pravdepod. záťaž, časť A na základe množstva odpadu, uložení na priepustnom podloží a v strmom teréne, kde sa prívalové dažďové vody s možným obsahom priesak. kvapaliny rýchlo dostanú do povrch. toku. Lokalita sa nachádza v OP NP Slovenský kras, v CHVÚ Slovenský kras, v biosférickej rezervácií Slovenský kras." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 140, "k_123" : 68, "k_1" : 35, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže B3 (004) \/ Bratislava – Nové Mesto – Tepláreň II – Turbínová – Magnetová ul. SK\/EZ\/B3\/140“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia chlórbenzénom, ukazovateľmi C10-C40 , NEL, ťažkými kovmi a PAU. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie najmä monocyklickými aromatickými uhľovodíkmi a bodovo boli zistené koncentrácie chrómu, niklu a olova. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne riziko, no nepredstavuje zdravotné riziko pre dané expozičné cesty. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1922, "k_123" : 79, "k_1" : 31, "k_2" : 27, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Starý sklad sa nachádza v OP III. stupňa prírod. liečiv. zdrojov a prírod. zdrojov minerál. stolových vôd Dudince a Slatina, cca 600 m nad OP II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd, v blízkosti zraniteľnej oblasti (okolie intravilánu). V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorého súčasťou bolo vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. Z obsahu záverečnej správy vyplýva, že bývalý sklad nepredstavuje v súčasnosti environmentálne riziko. Tento skutkový stav je nemenný, nakoľko prevádzka daného charakteru na území už neexistuje. V rokoch 2017 - 2020 bolo na lokalite v rámci udržateľnosti projektu MŽP SR realizované monitorovanie podzemnej vody. Monitorovacími prácami nebolo zistené prekročenie v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov. Výnimkou bolo len jednorázové prekročenie IT kritéria v ukazovateli terbutylazín v roku 2017 a prekročenie ID kritéria pre CHSK-Mn v roku 2018. Na základe uvedených výsledkov bola preto lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 364, "k_123" : 39, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1999 bol v areáli bývalej plynárne realizovaný prieskum za účelom zistenia rozsahu znečistenia podzemnej vody (Pramuk, V., 1999). Odvŕtané boli 3 monitorovacie HG vrty HMV-1 až HMV-3, z ktorých boli jednorázovo odobrané vzorky podzemnej vody na analýzu. Z výsledkov vyplynulo, že kvalita podzemnej vody je ovplyvnená antropogénnou činnosťou, pričom prevláda organické znečistenie. Zistené boli zvýšené hodnoty pre NEL, PAU, benzén, fenoly, NO3-, NH4+. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami bola zistená zvýšená koncentrácia NH4+, NO2, kyanidov v podzemnej vode, pričom koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Prekročenie uvedených ukazovateľov bolo zaznamenané v zdrojovej aj indikačnej oblasti. Predpokladá sa preto rozšírenie znečistenia smerom na JV. Znečistenie podzemnej vody NEL a PAU nebolo monitorovacími prácami potvrdené." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 654, "k_123" : 62, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Celá oblasť bola zaradená do environmentálnej databázy banských revírov a lokalít - EDBRL (Vrana, 2005) ako R5 A Pezinok. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Na základe výsledkov prieskumu bola potvrdená prítomnosť kontaminantov v oblasti Kolárskeho vrchu. Výsledky prieskumu zhrnuté v záverečnej správe a jej prílohách spoľahlivo dokumentujú kontamináciu kovmi (As, Sb, Hg, Ni). V rámci vypracovanej analýzy rizika boli hodnotené environmentálne aj zdravotné riziká, pričom bolo preukázané environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Zdravotné riziká boli preukázané pre obyvateľov a pracovníkov zdržiavajúcich sa v oblasti environmentálnej záťaže. Na základe výsledkov analýzy rizika bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie so sanačným návrhom - nakoncentrovanie zdrojov kontaminantov (presun skládok rudy na odkalisko), izolácia a drenáž telies odkalísk, zvedenie podzemných vôd do sedimentačnej nádrže v kombinácii s prevzdušnením a dosycovaním Fe do roztoku. V súlade s projektom geologickej úlohy bolo na lokalite vybudovaných aj 5 monitorovacích vrtov s označením MVP-1 až MVP-5." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1053, "k_123" : 73, "k_1" : 38, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priesaková kvapalina zo skládky môže vtekať do Rajčianky, nakoľko sa skládka nachádza v kontakte s týmto tokom. Okrem toho sa lokalita nachádza v PHO 2. stupňa kúpeľov Rajecké Teplice. V rokoch 2014 - 2015 bola na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, zameraný na identifikáciu, overenie a potvrdenie prítomnosti pravdepodobnej environmentálnej záťaže v skúmanom území. Výsledkom prieskumu je skutočnosť, že v lokalite existuje iba jedna oblasť znečistenia zemín pásma prevzdušnenia, a to oblasť okolo hydrogeologického vrtu HF-4. Kontamináciou bola postihnutá hĺbková úroveň 5,0m až 6,6m. V uvedenom horizonte bol zistený nadlimitný obsah xylénov (33,80mg.kg-1 > IT). V celej oblasti telesa skládky v zeminách pásma prevzdušnenia boli zistené aj pomerne vysoké koncentrácie NEL-UV, po väčšinou presahujúce ID kritérium. To isté, avšak v menšom rozsahu a pre celé skúmané územie, platilo aj pre podzemné vody. Súčasťou prác bolo aj vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti sanácie, pričom výsledkom hodnotenia vhodnosti sanačných metód bolo konštatovanie, že vhodnou metódou je izolácia povrchu skládky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1026, "k_123" : 99, "k_1" : 39, "k_2" : 37, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na plošný rozsah EZ, blízkosť povrchového toku a pestrosť uložených odpadov je EZ hodnotená pomocou univerzálneho zástupného kontaminantu a vyžaduje si podrobný prieskum znečistenia. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vybudované 4 nové monitorovacie vrty. Na základe výsledkov monitorovacích prác, ktoré prebiehali od roku 2014 do roku 2020 bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v podzemnej vode pre TOC, CHSK-Mn v zdrojovej oblasti. Najvyššie hodnoty koncentrácií sledovaných ukazovateľov (TOC, CHSK-Mn) boli zaznamenané vo vrte VN28-3, ktorý je situovaný v smere prúdenia podzemnej vody od odkaliska. Najviac kontaminovanou vzorkou bola vzorka vody odoberaná priamo z odkaliska a obsahovala vysoké hodnoty Na+, K+, HCO3-, SO42-, N-NH4+, As, Al, Ni, TOC a pH (v prípade As a V prekračovali koncentrácie ID kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7). Vo vzorkách povrchovej vody odoberanej pod odkaliskom a pod cestným mostom v smere toku rieky Ondava nebolo zistené prekročenie hodnôt sledovaných ukazovateľov (v zmysle NV SR 269\/2010 Z.z.)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 929, "k_123" : 66, "k_1" : 25, "k_2" : 22, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ na lokalite predstavuje pozostatok zo starej neriadenej skládky odpadov. Nová skládka je vybudovaná s kombinovaným tesnením a s monitorovacím systémom tesnosti dna skládky. Súčasný monitoring existujúcej skládky preukazuje vplyv oboch skládok. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami boli zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce IT kritériá v ukazovateľoch NH4+ a TOC vo vzorke podzemnej vody odoberanej zo zrekonštruovaného vrtu situovaného v indikačnej oblasti. V indikačnom vrte VN64-3 bola zistená koncentrácia bóru, EC, TOC a CHSK-Mn prekračujúca IT kritériá a Al prekračujúca ID kritérium (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7). Vo vzorke priesakovej kvapaliny vytekajúcej zo skládky boli zistené nadlimitné hodnoty (v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.) v ukazovateľoch EC, N-NH4+, N-NO3-, Cl-, TOC, Na+, Ca2+, Cr-celk.." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 596, "k_123" : 54, "k_1" : 34, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladá sa že zdrojom kontaminácie je znečistená zemina už zo staršieho obdobia. Podzemné vody sú kontaminované hlavne ClU prevyšujúce ID kritériá (vrt SL 10). Kontaminácia má striedajúcu tendenciu od r. 2001-2006. Podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Tupý, P., a ko., 2022) bolo zistené bodové znečistenie zemín pásma prevzdušnenia v ukazovateľoch NEL-IČ a C10-C40, pričom ich koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V pôdnom vzduchu boli zaznamenané zvýšené koncentrácie PCE a TCE, ktoré prekračovali limitné hodnoty kategórie B, resp. C metodického pokynu 1617\/97-min. Znečistenie podzemnej vody sa prejavilo zvýšenými koncentráciami PCE a NEL-IČ nad ID kritériá. Na základe výsledkov prieskumných prác sa v skúmanom území prítomnosť environmentálnej záťaže nepotvrdila a preto nie je potrebné realizovať sanáciu daného územia a ani lokalitu monitorovať. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 4055\/2023 bola preto lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 688, "k_123" : 68, "k_1" : 32, "k_2" : 24, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Chlórované uhľovodíky boli používané vo výrobnom procese závodu od roku 1956, pričom boli využívané najmä na údržbu strojných zariadení v hale M2, v kaliarni a lisovni a v hale M4 pri údržbe parketovacieho lisu. V roku 1989 bola realizovaná I. a II. etapa prieskumných prác, za účelom vybudovania monitorovacieho systému pre sledovanie kvality podzemnej vody. Celkovo bolo vybudovaných 8 vrtov s označením PV-1 až PV-8. Vrty boli sústredené v miestach možných zdrojov znečistenia, ako nádrže s \"petropalom\" a garáže. Najvyššia koncentrácia NEL-UV bola zistená vo vzorke podzemnej vody z vrtu PV-1 (2,98 mg\/l) a PV-4 (1,55 mg\/l). Prieskumnými prácami, ktoré boli realizované v roku 1992 boli zistené zvýšené koncentrácie TTCE v zemine (3,0 mg\/kg). Vzorky boli odoberané v blízkossti hál M2 a M4 a skladovacích priestorov. V záverečnej správe sa tiež uvádza, že znečistenie ClU je plošne aj vertikálne značne rozsiahle a bolo odporučené vykonať na lokalite podrobnejší prieskum." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 829, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 126, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 840, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 828, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 567, "k_123" : 46, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v blízkosti povrchového toku, je riadne povolená. Monitoringom z 3.9.2007 však boli v podzemných vodách koncentrácie bóru 2,8 mg\/l a TOC 72,3 mg\/l nad IT, tiež vodivosť 563 mS\/m. V roku 2015 bol v rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" realizovaný monitoring podzemných vôd prostredníctvom 5tich novovybudovaných hydrogeologických vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené zvýšené obsahy najmä v ukazovateľoch CHSK-Mn, Cl-, TOC, vodivosti prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorkách povrchovej vody odoberanej z Kováčovského potoka bolo zistené prekročenie medznej hodnoty (MH) v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z. len pre dusičnany, čo má pôvod pravdepodobne v intenzívnej poľnohospodárskej činnosti danej oblasti. Vplyv pritekajúcich vôd zo skládky do potoka je preto zanedbateľný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1045, "k_123" : 75, "k_1" : 25, "k_2" : 33, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Technický stav ČS zistený v r. 1991 bol nevyhovujúci pre dalšiu prevádzku a ČS bola navrhnutá na zrušenie. Doposiaľ však nebol odstránený zdroj zisteného znečistenia podzemných vôd a ČS nebola odstránená a neprevádzkuje výdaj pohonných hmôt. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže VT (039) \/ Vranov nad Topľou – ČS PHM, Dlhá ul. (SK\/EZ\/VT\/1045)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie ropnými látkami v zeminách aj v podzemnej vode. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko ale bolo potvrdené riziko šírenia znečistenia pásmom prevzdušnenia do podzemnej vody. S ohľadom na výsledky analýzy rizika bol v rámci štúdie uskutočniteľnosti ako základný najvhodnejší návrh nápravných opatrení vybraný variant sanačných prác po navrhované sanačné limity." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 813, "k_123" : 74, "k_1" : 38, "k_2" : 36, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V budove skladu sa nachádzajú zvyšky pesticídov, ktoré využívalo bývalé JRD. V pivničných priestoroch skladu sa navyše nachádza studňa. V roku 2014 bol na lokalite realizovaný prieskum, ktorý mal za cieľ stanoviť mieru a rozsah znečistenia. V zeminách aj podzemnej vode bola ako hlavná znečisťujúca látka identifikovaná DDT, s vysokou frekvenciou bol stanovený aj Lindan - hexachlórcyklohexán - HCH. Vysoké koncentrácie pesticídov, najmä DDT, ktoré prekračujú IT a ID limity, boli zistené v plytkom pôdnom horizonte v hĺbke 4 m p.t. Zo záverov rizikovej analýzy vyplýva, že hodnotené územie v súčasnosti nepredstavuje priame environmentálne riziko. Riziko vyplýva iba z nedokonalého zabezpečenia skladu. Aktuálne zdravotné riziká sú sústredené iba do objektu skladu a nezasahujú do jeho okolia. V súčasnosti prebieha na lokalite sanácia, ktorá by mala byť ukončená XII\/2015." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1131, "k_123" : 74, "k_1" : 31, "k_2" : 23, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál závodu je do REZ-časti B zaradený na základe pretrvávajúcej kontaminácie podzemných vôd NEL nad hodnotu IT. Kontaminácia vystupuje aj vo forme voľnej fázy. Jeho šírenie uľahčuje pochované staré koryto Zolnej (Očovky). Podľa údajov vlastníka, prebiehalo na lokalite sanačné čerpanie. Nie sú však známe ďalšie údaje o výsledkoch sanačných prác a o ich priebehu. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Olšavský, M., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných aj 8 nových monitorovacích HG vrtov. Z prieskumných a monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda v zdrojovej aj indikačnej oblasti je znečistená, pričom vo vzorkách podzemnej vody bola zistená zvýšená koncentrácia prekračujúca IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 v ukazovateľoch TOC, CHSK-Mn, tetrachlóretén, NEL-UI, chlóretén, fenantrén, naftalén." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 588, "k_123" : 68, "k_1" : 37, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je monitorovaná a sanovaná pre znečistenie ropných látok od roku 1982 do 1997 (výskyt ropnej fázy na hladine podzemnej vody). Od roku 2000 až do roku 2014 vykonávala sanačné a monitorovacie práce na lokalite spoločnosť B&J ESO spol. s r.o.. Od roku 2015 pokračovali sanačné práce pod dohľadom spoločnosti GEO-Komárno s.r.o.. Vzhľadom na pretrvávajúcu činnosť súvisiacu so skladovaním pohonných hmôt a následnou manipuláciou je predpoklad, že bude dochádzať k znečisťovaniu podzemnej vody ropnými látkami. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný nový monitorovací HG vrt s označením VN27-1 situovaný JV od areálu. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali od roku 2014 do roku 2020 bolo overené znečistenie podzemnej vody NEL-UI, benzénom, naftalénom, pričom koncentrácie prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Tiež boli prekročené IT kritériá pre CHSK-Mn, TOC, Cl- a NH4+. Zistená kontaminácia podzemnej vody je sústredená do oblasti indikačného vrtu VO27-2 (pôvodné označenie RP-24)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2354, "k_123" : 65, "k_1" : 34, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Geologickým prieskumom životného prostredia v etape orientačného prieskumu bolo zistené znečistenie NEL-IR v zemine v pásme prevzdušnenia (nie v pásme nasýtenia). Koncentrácie NEL-IR v zemine: 485 - 968 mg\/kg, priemer 784 mg\/kg boli nad ID limit (ID = 400 mg\/kg sušiny na ploche 1152 m2) resp. zväčša nad IT limit pre obytnú zónu (IT = 500 mg\/kg sušiny), ale nie pre priemyselnú zónu (IT = 1000 mg\/kg sušiny). Lokalita sa nachádza v polyfunkčnej zóne, v OP II. stupňa vodárenského zdroja, cca 600 m od vodohospodársky významného vodného toku Váh. Je nutné realizovať podrobný prieskum znečistenia. Znečistenie podzemnej vody chlórovanými uhľovodíkmi (tetrachlóreténom - PCE), ktoré bolo v tejto oblasti zistené je priradené k lokalite Trenčín – znečistenie podzemnej vody. Znečistenie tetrachlóreténom - PCE sa do priestoru záujmovej lokality šíri pravdepodobne z bývalého areálu textilného kombinátu Merina, a.s.? Nedá sa celkom vylúčiť ani vplyv iných potenciálnych zdrojov znečistenia (areál kasárni, prípadne TOS Trenčín), aj keď je to menej pravdepodobné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 173, "k_123" : 71, "k_1" : 27, "k_2" : 26, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa v sklade nachádza cca 20 ton dohnalitu v práškovej forme v sudoch. Je to zabezpečené, možná kontaminácia v prípade havárie, je to potrebné zlikvidovať. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže CA (008)\/ Oščadnica - FRACHO - SK\/EZ\/CA\/173“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia zemín v pásme prevzdušnenia znečisťujúcimi látkami organickej povahy – NEL-IR, C10-C40 v koncentráciách nad ID a IT hodnoty. V prípade podzemných vôd sa prieskumnými prácami identifikovalo ojedinelé prekročenie ID a IT úrovni v ukazovateľoch NEL-IR a NEL-UV. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziká identifikované neboli. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 498, "k_123" : 43, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V okolí odkaliska, porovnaním chemických parametrov vody s kritériami Pokynu, koncentrácie NH4+ prekračujú hraničné hodnoty kategórie C. Z odobratého z vrtu DOV-4 bola koncentrácia 3,04 mg.l-1 v máji 2003. V rokoch 2015 až 2016 prebehol na lokalite geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Podrobný geologický prieskum EZ – ODKALISKO TPZ EVO“. Na základe získaných údajov a ako aj záverov analýzy rizika bolo potvrdené environmentálne riziko so šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre Mo a NH4+. Ďalej boli prekročené IT kritéria pre NEL-GC (sonda SOX-5) a arzén (sonda SX -10) v pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia koncentrácia prekračujúca kritérium ITob ale pod ITpriem pre arzén (sonda SOX-2). Tiež bola prekročená kategória B pre bór v horninovom prostredí podľa Pokynu MŽP a MPSaPNM SR - 1617\/97. V podzemnej vode boli prekročené ID kritéria pre bór a TOC, ďalej ID a IT kritéria pre Mo a NH4+. V telese odkaliska boli prekročené IT pre Al a Cl-. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Ako optimálny bol vybraný kombinovaný variant sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 905, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu sa nachádza v blízkosti vodárenského zdroja podzemnej vody a jeho ochranného pásma I. stupňa (cca do 20 m od neho), ktorý je pod správou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Košice, závod Michalovce. Skládka sa zároveň nachádza v povodí vodárenského toku Žiarovnica, ktorý je zároveň aj vodohospodársky významný vodný tok. Zároveň sa jedná o tzv zraniteľnú oblasť znečistenú dusičnanmi v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou. Skládku odpadu tvoria prevažne staršie vývozy, ale nachádzajú sa tam aj nové nelegálne uloženia odpadu. Značnú časť odpadu tvoria plastové obaly (nádoby), najmä z nápojov, ale vyskytujú sa tam aj nádoby z motorového oleja, čistiacich a pracích prostriedkov a tiež sú tam obaly, ktoré obsahovali látky, ktoré sa v súčasnosti už nedajú identifikovať. Časť odpadu tvorí rôznorodý odpad z áut (pneumatiky, časti karosérie, sklená výplň okien...). Je tam aj pomerne veľké množstvo sklenených fliaš, prevažne z alkoholu. Nachádza sa tam tiež stavebný odpad. Podľa štúdie (Suchá, A., 2015) je tam približne 2600 m3 odpadu, ktorý je uložený (rozložený) na ploche cca 20 000 m2." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2569, "k_123" : 67, "k_1" : 37, "k_2" : 30, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe výsledkov geol. prieskumu životného prostredia na 11 vybraných lokalitách závodu Elektrárne EVO I a EVO II Vojany a z dôvodu zisteného zasahujúceho rozsiahleho mraku znečistenia podzemnej vody sa zaradili relevantné lokality spoločne v rámci EZ Elektrárne EVO I a EVO II, a to II. prevádzková budova EVO I, VIII. rozvodňa a stanovište rezervných transformátorov EVO II, IX. prevádzková budova EVO II a X. mazutové hospodárstvo EVO II do kategórie B IS EZ ako „Západný okraj prevádzkovej budovy EVO I, EVO II a okolie“. Na lokalite boli zistené koncentrácie NEL-GC prekračujúce ID a IT kritérium v horninovom prostredí v pásme prevzdušnenia aj nasýtenia. V podzemnej vode boli zistené koncentrácie chlórovaných uhľovodíkov - ClU (trichlóretén, tetrachlóretén, 1,2 dichlóretény cis, trans, vinylchlorid) prekračujúce ID a IT kritéria v podzemnej vode. Na základe hodnotenia environmentálneho rizika existuje environmentálne riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou na lokalite pri ukazovateli trichlóretén, 1,2 dichlóretény cis, trans, vinylchlorid. Nebolo zistené environmentálne riziko z NEL - GC. Zdravotné riziko na lokalite nebolo zistené ani z NEL-GC a ani z ClU." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 823, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskom znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 689, "k_123" : 76, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Posledné výsledky prieskumných prác sú z roku 1992, kedy bola odporúčaná i sanácia pre vysoké obsahy TTCE v zeminách (100 mg\/kg). V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Prešov - bývalý závod ZPA“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia ukazovateľmi NEL-IR a C10-C40. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie ClU a TOC. Tiež bolo preukázané prekročenie IT limitu 1,2-cis-dichlóretén vo vzorke z povrchového toku Torysa. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko. Zhotoviteľ prieskumných prác vybral ako najvhodnejší koncepčný variant – variant aktívnej sanácie po navrhované sanačné limity, ktorý je v štúdií uskutočniteľnosti bližšie špecifikovaný. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 800, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza na podloží, ktoré tvoria vysoko priepustné sedimenty. Prieskumnými prácami bolo zdokumentované znečistenie prvého zvodneného horizontu chloridmi, NH4, rovnako je vysoká elektrolytická vodivosť. Na základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý. P., et al., 2022) bolo preukázané \nznečistenie horninového prostredia (bodovo) a podzemnej vody. \nNa lokalite bolo zistené znečistenie v zeminách nad ID limit v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7: NEL-GC (bodovo). V podzemnej vode boli prieskumom overené znečisťujúce látky nad hodnoty ID a IT kritérií: amónne ióny, ChSKMn, 1 x nad ID aj NEL-GC. Koncentrácie amónnych iónov boli zistené aj v pozaďovom vrte a zrejme ich pôvod súvisí (aj) s poľnohospodárskou činnosťou. V pôdnom vzduchu neboli zistené nadlimitné koncentrácie v zmysle pokynu č. 1617\/97-min. Analýza rizika nebola realizovaná nakoľko v zmysle Metodickej príručky geologického prieskumu životného prostredia v znečistenom území (MŽP SR, 2020) sa nejedná o závažné znečistenie. V skúmanom území nie je potrebná sanácia. Areál kravína nepredstavuje závažné riziko pre životné prostredie a ľudské zdravie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 486, "k_123" : 49, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v starom ramene rieky Laborec. Je členená na 2 časti - kazety. Prvá bola sprevádzkovaná v r. 1987 a druhá v r. 1992. Najmä komunálny odpad bol vyvážaný na skládku až do r. 2002. Monitorovacími prácami v r. 2006 boli zistené zvýšené koncentrácie najmä NH4+ a Cl- v podzemnej vode (nad IT kritériá). V rokoch 2009 až 2010 prebehla rekultivácia skládky a v súčasnosti je pravidelne monitorovaná. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác dobudované 4 nové monitorovacie HG vrty a 3 staršie vrty boli zrekonštruované. Odberom vzoriek podzemnej vody z nových a starších objektov v blízkosti rekultivovanej skládky bol potvrdený vplyv skládky na kvalitatívne charakteristiky podzemnej vody. Zistené zvýšené koncentrácie v ukazovateľoch CHSK-Mn, TOC, NH4+ a Cl- (nad ID a IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7) však môžu byť spôsobené intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou v území (Bačová, N., et al., 2015). Je odporúčané naďalej realizovať pravidelný monitoring kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných aj existujúcich vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 265, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladaná EZ je tvorená znečistenými zeminami a ropnými kalmi v priestore umývacej rampy, ktorá je v CHVO Vihorlat, v blízkosti hranice povodia vodárenského toku Kamenica. Vymývaním znečistených zemín sa môže dostať znečistenie aj do podzemných vôd. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže HE (021) \/ Valaškovce (vojenský obvod) – umývacia rampa (SK\/EZ\/HE\/265)“, ktorým bolo potvrdené len bodové znečistenie zemín horninového prostredia. Nebola potvrdená významnejšia kontaminácia stavebných konštrukcií, dnových sedimentov ani povrchovej vody. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Monitorovanie kvality povrchovej a podzemnej vody bolo na lokalite realizované v rokoch 2017 - 2020. V priebehu monitorovacích prác bolo zistené v jednom odbere podzemnej vody (vrt VN276-2) v roku 2020 prekročenie IT kritéria pre NEL-UV a tiež bolo prekročené IT kritérium pre pH v roku 2020 (vrty VN276-1 a VN276-2). Vzhľadom na výsledky prieskumných a tiež monitorovacích prác bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 803, "k_123" : 52, "k_1" : 34, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na odkalisku dochádzalo k ukladaniu popolčeka z teplárne. Z výsledkov realizovaných analýz je zrejmá kontaminácia podzemných vôd hlavne chloridmi prevyšujúca IT kritériá (klasifikované priesakové kvapaliny). Spoločnosť Duslo realizuje pravidelné monitorovanie odkaliska, ktoré je zamerané na stabilitu hrádzí a na prípadné úniky priesakov z odkaliska do podzemnej vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 7 nových monitorovacích HG vrtov. Počas monitorovacieho obdobia bolo v podzemnej vode indikačnej oblasti zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií (v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7) v ukazovateľoch TOC, EC, B, NH4+, Cl-, NO2-. Vo vzorke vody odoberanej z vyústenia odpadového kanála z odkaliska do rieky Váh bolo zistené prekročenie limitných hodnôt (v zmysel NV SR č.269\/2010 Z.z.) pre N-NH4+, F- a pH. V odpadovej vode vytekajúcej z odkaliska cez výpusť bolo zistené prekročenie IT kritérií pre NH4+, NO2-, F- a ID kritérií pre Cl- a B. Vo vzorke zeminy odoberanej z pláne odkaliska z hĺbky 80-120 cm p.t. bolo zistené prkeročenie ID kritéria pre As." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2771, "k_123" : 67, "k_1" : 39, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "SIŽP určila túto lokalitu ako potenciálny zdroj znečistenia. Realizovaný prieskum znečistenia v roku 1992 potvrdil znečistenie podzemných vôd a zemín, navrhoval sanáciu. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže B2 (008) \/ Bratislava – Ružinov – Na Paši č. 4 – Chemická čistiareň SK\/EZ\/B2\/124“. Na základe získaných údajov bolo zistené a potvrdené z minulosti plošné znečistenie horninového prostredia tetrachlóreténom (PCE) a bodové znečistenie ukazovateľmi NEL, C10-C40, benzo(a)pyrén a benzo(b)flourantén. V podzemnej vode bolo zistené plošné znečistenie PCE. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne a potenciálne zdravotné riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1076, "k_123" : 62, "k_1" : 27, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 1994 bola v areáli závodu SES Tlmače prieskumom zistená kontaminácia zemín a podzemných vôd najmä NEL. Kontaminácia zemín bola overená v mieste vrtu N-2, ktorý bol situovaný pri sklade acetylénu. I keď porovnaním kontaminácie z apríla 2001 so stavom v roku 1994 neboli potvrdené nadlimitné koncentrácie, lokalita bola zaradená ako pravdepodobná EZ. V rámci realizovaného podrobného geologického prieskumu životného prostredia v rokoch 2019 - 2022 nebola v skúmanom území zistená prítomnosť nadlimitných koncentrácií prioritne sledovaných ukazovateľov (NEL, C10-C40, BTEX, PAU a ClU) v zemine a podzemnej vode. Najzávažnejšie z pohľadu prieskumu bolo zistené znečistenie podzemnej vody arzénom. Zeminy v priemyselnom areáli a jeho okolí neboli znečistené a okrem As sa objavilo iba niekoľko bodových prekročení ID kritérií pre Sb, Hg a Cu. Obohatenie kvartérnych sedimentov a tieto ako aj ďalšie prvky (PB, Zn, Cd,...) však treba chápať celoplošne, nie bodovo, z pohľadu zaťaženia takmer celej nivy rieky Hron vplyvom bohatej banskej histórie rudných regiónov. Na základe výsledkov analýzy rizika znečisteného územia v lokalite nie je prítomné environmentálne riziko zo znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne, avšak je prítomné riziko šírenia sa znečistenia arzénom a celkovým organickým uhlíkom. Zdroj tohto znečistenia však nie je lokalizovaný v priestore PEZ a má regionálne charakter. Činnosť vykonávaná v areáli bývalých SES nie je pôvodcom tohto znečistenia. Z pohľadu prioritne sledovaných ukazovateľov (RL, BTEX, PAU, ClU) nepredstavuje PEZ environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedených dôvodov nie je potrebné vykonať sanáciu daného územia zameranú na odstránenie organického znečistenia. Je však potrebné prijať opatrenia na minimalizáciu rizík spojených s vysokým obsahom As v podzemnej vode, konkrétne vydať zákaz používania podzemnej vody v skúmanom území na pitné a úžitkové účely, resp. sledovať v nej hodnoty As ako aj Fe, ktorý je zrejme významným adsorbentom tohto prvku. Voda môže byť naďalej používaná na technologické účely. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4033\/2022 sa stanovuje monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom 5tich monitorovacích objektov (MON-1, MON-2, MON-3, MON-6 a MON-11) a to 4x ročne po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2561, "k_123" : 63, "k_1" : 35, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V sklade agrochemikálií sa nachádza viac ako 1 tona starých agrochemikálií. Budova je schátralá, časť steny je zrútená, rovnako časť strechy je zbortená. Do skladu môže zatekať voda zo zrážok. Agrochemikálie v tekutom a pevnom skupenstve sú uložené v rôznych obaloch, z ktorých mnohé sú poškodené. Zreteľne je vidieť porozlievané agrochemikálie na policiach a na podlahe. Lokalita sa nachádza v CHVO Žitný Ostrov a zároveň v tzv. zraniteľnej oblasti, znečistenej dusičnanmi. Hladina podzemnej vody je do 2 m pod terénom. Nebezpečné látky predstavujú vážne riziko ohrozenia podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 287, "k_123" : 35, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke tuhého komunálneho odpadu Cerovo – Kamenica je uložené pomerne veľké množstvo odpadu – podľa databázy RSO objem odpadu 35 000 m3 na ploche skládky 117 500 m2. Absentujú tu akékoľvek ochranné systémy podložia, povrchové tesnenia, zberný systém povrchových a priesakových vôd či monitorovací systém. Aj povrchové zahrnutie je v súčasnosti narušené, miestami bez vegetácie, čo napomáha vsakovaniu zrážkových vôd do telesa skládky, spôsobuje rozplavovanie materiálu, podporuje eróziu a znižuje stabilitu. Priesakové (kontaminované) vody sa následne dostávajú do neďalekého toku Litava." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2256, "k_123" : 36, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1991 bol na ČS zaznamenaný únik skladovaných motorových palív a odhadovanom objeme 14 m3. Znečistenie územia bolo dokumentované v rámci prieskumných prác, ktoré vykonávala firma Hydropol v rokoch 1991-1992. Sanačné práce, ktoré boli realizované v roku 1992 spočívali v odčerpávaní VFRL z hladiny podzemnej vody vo vrtoch S-1 a S-2, sanačnom čerpaní a čistení podzemnej vody vo vrte S-1 a spätnej infiltrácii prečistenej vody do horninového prostredie cez vrt S-3. Celkovo bolo počas sanačných prác odčerpaných 5150 l ropných látok. Rekonštrukcia ČS bola realizovaná v roku 1998, pričom bola realizovaná aj sanácia znečisteného horninového prostredia v okolí starého úložiska nádrží a stáčacích šácht. Celkovo bolo v rámci sanačných prác z priestoru ČS odvezených cca 276 t kontaminovaných zemín. V rámci komplexnej rekonštrukcie boli všetky pôvodné monitorovacie vrty ako aj areálová studňa zlikvidované. V roku 2006 bola v rámci monitoringu zistená vysoká koncentrácia NEL-IČ (51,8 a 54,1 mg\/l). Na základe výsledkov pristúpila spoločnosť Slovnaft v roku 2007 k realizácii podrobného prieskumu (ekologický audit), ktorého výsledky hodnotila samostatná záverečná správa (Antal, 2007). Realizovaným prieskumom bola preukázaná vysoká kontaminácia podzemných vôd u mapovacích vrtov M-1 až M-3m ako aj u monitorovacieho vrtu S-2. Následne bola spracovaná analýza rizika (Antal, 2007). Riziko šírenia sa znečistenia pre NEL nebolo potvrdené. V roku 2017 bol na lokalite ČS realizovaný doplnkový prieskum znečistenia, pričom z výsledkov vyplýva, že zemina je v rámci areálu ČS kontaminovaná iba v pásme nasýtenia. Overené bolo aj znečistenie podzemnej vody vo vrtoch S-2 a S-3, pričom hlavnými kontaminantmi sú NEL-IR, C10-C40 a benzén. Aktualizovanou analýzou rizika nebolo potvrdené žiadne riziko vo vzťahu k podzemnej vode ani k povrchovej vode. Na základe výsledkov je preto odporúčané naďalej pokračovať v pravidelnom monitorovaní kvality podzemnej vody a v prípade overenia prieniku znečistenia aj za hranice areálu ČS pristúpiť k nápravným\/sanačným opatreniam." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 454, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Divoká skládka bola v lokalite odstraňovaná už v roku 1990 pri sanácii odkaliska,ktoré je V od zemníka. Odporúčame odstrániť nelegálne uložené odpady z vyťaženého priestoru nedobudovanej skládky odpadov a jeho následnú rekultiváciu. Skládka sa nachádza v okolí bývalého štrkoviska, z ortofoto mapy je odpad viditeľný aj zo severnej strany, počas terénnej obhliadky bol zdokumentovaný odpad (pneumatiky, súčastí z aut, nádoby od olejov, rôzny stavebný odpad a komunálny odpad) z južnej strany, viď fotodokumentáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2436, "k_123" : 50, "k_1" : 25, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál je v prevádzke od 70tych rokov 20. storočia. Zdrojom kontaminácie môžu byť podzemné nádrže, ktoré boli do 90tych rokoch 20. storočia využívané na skladovanie a čerpanie pohonných hmôt. Aj keď boli tieto nádrže nahradené nadzemnými nádržami (bencalor), podzemné nádrže neboli z lokality odstránené a nie sú dostupné žiadne informácie o možnej kontaminácii v areáli. Ďalším zdrojom kontaminácie môže byť aj stará hala umývarne, ktorá bola v prevádzke do roku 2008 a následne bola nahradená novou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 845, "k_123" : 31, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 641, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 491, "k_123" : 45, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti prebiehajú sanančné práce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 438, "k_123" : 72, "k_1" : 28, "k_2" : 29, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa práve aktualizuje!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 915, "k_123" : 66, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 1997 bolo v areáli zistené lokálne znečistenie pôdy NEL presahujúce ID hodnoty na 5 miestach, kyanidov na 1 mieste a ťažkých kovov (Cu, Ni) na 3 miestach. V súvislosti so zmenou sortimentu výroby a zavádzaním nových technológii po r. 2000 bola produkcia polutantov a používanie látok s ich obsahom značne znížená a niektoré skupiny látok sa v súčasnosti už nepoužívajú. V roku 2012 bol vypracovaný Plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Následne v roku 2014 bol v areáli Tesla realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorý mal za cieľ identifikovať, overiť a potvrdiť prítomnosť environmentálnej záťaže. Za týmto účelom bol vybudovaný monitorovací systém pozostávajúci z piatich monitorovacích vrtov s označením TSM-1 až TSM-5. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že nie je potrebné vykonať analýzu rizika znečisteného územia a bol navrhnutý pravidelný štvrťročný monitoring podzemnej vody po dobu piatich rokov, ktorý prebieha od roku 2015. Na základe posledných údajov z monitoringu v roku 2017 boli v podzemnej vode sledované ukazovatele ako As, Pb, Hg, Cr, Cu, Zn, Ni, vodivosť, pH, CHSK-Cr, NL, RL, NEL-IČ, CN-celk. Zo všetkých uvedených ukazovateľov bolo zistené prekročenie hodnoty iba pre CHSK-Cr. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác realizovaný aj monitoring kvality podzemnej vody prostredníctvom piatich novovybudovaných monitorovacích vrtov. V podzemnej vode bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií pre pH, TOC, NH4+, Al, TCE a 1,2cis-dichlóretén, v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 (Pramuka, S., et al., 2015). Monitorovacie práce pokračovali až do júla 2020, pričom vo vzorkách podzemnej vody z novovybudovaných vrtov boli zistené koncentrácie prekračujúce (aspoň 1x za celé monitorovacie obdobie) IT kritériá v ukazovateľoch ako As, Mo, Sb, NH4+, cis1,2-dichlóretén, tetrachlóretén a vinylchlorid. Na základe výsledkov je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1085, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Od roku 2003 je ukončené skládkovanie, povrch skládky je prekrytý zeminou, porastený náletovými drevinami. Skládka je situovaná v blízkosti obydlí, vodného toku. Skládkovaný materiál je v kontakte s podzemnými vodami. Predpokladaná kubatúra uloženého odpadu je 100 000 m3. Odpad bol sypaný priamo na terén bez akéhokoľvek zabezpečenia proti negatívnym vplyvom na ŽP t.j. najmä bez vybudovania ochranného systému podložia, zberného systému priesakových vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 551, "k_123" : 31, "k_1" : 0, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v tesnej blízkosti Cabajského potoka, ktorý je znečisťovaný odpadom. Ďalej zo záveru monitoringu skládkových plynov, uskutočneného v r. 2005 vyplýva, že koncentrácia CH4 je vysoká a teda má negatívny vplyv na ŽP. Skládka je zaradená aj do REZ-časti C. Na základe priaznivých výsledkov z monitoringu podzemných vôd po rekultivácii bude skládka prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A a ponechaná iba v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 960, "k_123" : 81, "k_1" : 37, "k_2" : 28, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol objavený počas terénnych pochôdzok, nachádza sa tam hala s rizikovým pracoviskom (chemické látky) aj opravovne, nie je monitorovací systém. Výrobná hala, v ktorej je prevádzkovaná opravovňa s využívaním chemických látok a ktorá bola pravdepodobne zdrojom kontaminácie, nepatrí spoločnosti SK-TRANS, ale spoločnosti RKS. Pri obhliadke podniku RKS a po kontrole predložených materiálov, neboli zistené žiadne skutočnosti súvisiace s kontamináciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2550, "k_123" : 81, "k_1" : 37, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie predstavuje areál bývalého podniku ZDA (Závody 29. Augusta), na ktorom sa nachádza environmentálna záťaž PE (003) \/ Partizánske – ZDA – sklad chemikálií. Chemikálie neznámeho pôvodu boli uložené v čiastočne skorodovaných sudoch v nedostatočne zabezpečenom areáli. Pochádzali z čias fungovania závodu ZDA, ktorý bol zameraný na obuvnícku výrobu. V súčasnosti sa sudy na lokalite nenachádzajú, boli odvezené na likvidáciu. Po zrušení závodu v roku 2011 boli pozemky postupne rozpredávané súkromným spoločnostiam. Prieskumom v roku 2015 bol zistený typ a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd na lokalite, vykonaná analýza rizika zo znečistenia zemín a podzemných vôd, variantným spôsobom bol navrhnutý spôsob sanácie lokality s vyhodnotením najefektívnejšieho sanačného postupu. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zvýšené koncentrácie skupinového ukazovateľa ropných látok NEL IR ako v horninovom prostredí - v pásme prevzdušnenia plošne a v pásme nasýtenia lokálne, tak v podzemných vodách, navyše sa v okolí vrtu PEM-9 nachádzala voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Ďalej bola zistená v zeminách pásma prevzdušnenia zvýšená hodnota parametra PCB - nad ITp a BTEX v pôdnom vzduchu.\nVýsledky geologického prieskumu zemín preukázali, že v území vyčlenenej environmentálnej záťaže v lokalite ZDA-sklad chemikálií možno s dostatočnou presnosťou určiť a bilancovať znečistenú zónu zemín látkami ropného pôvodu. Boli stanovené množstvá znečistených zemín a podzemných vôd, ktoré je potrebné sanovať a vypracovaný geologický model lokality s dôrazom na vyjadrenie podmienok šírenia sa znečistenia za daných hydrogeologických podmienok. Bola vypracovaná riziková analýza a navrhnutý postup ďalších prác, ktoré by mali zabezpečiť účinnú sanáciu znečistených zemín a podzemných vôd na lokalite.\nNa základe výsledkov prieskumných prác je však na lokalite environmentálne riziko výskytu voľnej fázy ropných látok. Na základe hodnotenia aktuálneho rizika šírenia sa znečistenia v podzemných vodách, je v lokalite takéto riziko aktuálne pre ukazovatele NEL-IR. Na základe výpočtov v referenčných miestach existuje riziko mnohonásobného prekročenia referenčných hodnôt pre NEL-IR a PCB (z dôvodu možnej vylúhovatelnosti do podzemných vôd). \nNa základe prieskumu horninového prostredia existuje zdravotné riziko vyplývajúce zo zvýšených hodnôt znečistenia parametrom PCB (dermálny kontakt) a BTEX (pre benzén v pôdnom vzduchu - inhalácia).\nPre odstránenie rizika zo znečistenia zisteného na lokalite boli v štúdii uskutočniteľnosti posudzované 4 varianty: nulový variant, izolácia, čiastočné vyčistenie horninového prostredia spojené so sanáciou vôd a odstránením VFRL a úplné vyčistenie horninového prostredia taktiež spojené so sanáciou vôd a odstránením VFRL. Analýza ukázala, že najvhodnejším pre lokalitu je variant sanácie spojený s čiastočným vyčistením horninového prostredia územia a odstránením VFRL. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 818, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 814, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 820, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame prieskum znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2124, "k_123" : 88, "k_1" : 41, "k_2" : 27, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z analógie a nepriamych indícií vyplýva, že lokalita je pravdepodobne kontaminovaná chlorovanými uhľovodíkmi, ropnými látkami, ťažkými kovmi...Dokumentácia analýz síce nie je dostupná, aj keď v niektorých dokumentoch k zámerom EIA firiem podnikajúcich v areáli sa uvádza, že kontaminácia podzemných vôd chloróvanými uhľovodíkmi bola zistená na viacerých miestach priemyselného areálu. Pravdepodobne sa jedná o výsledky prieskumov (environmentálnych auditov) prípadne monitoringov, ktoré si firmy realizovali vo vlastnom záujme a na vlastné náklady, bez toho aby im to ukladal zákon. Lokalita sa nachádza na brehu vodohospodársky významného vodného toku Váh, v ktorého nive sa nachádzajú relatívne priepustné fluviálne štrkopiesčité sedimenty. Kontaminácia pravdepodobne ohrozuje kvalitu podzemnej, povrchovej vody a nie je vylúčené, že aj zdravie obyvateľov.\nZ niekoľkých zápisov z SIŽP kontroly vyplýva, že v areáli sa v minulosti nevhodne nakladalo s nebezpečnými látkami – najmä s ropnými látkami (v súvislosti s ich skladovaním, manipuláciou a pod.).\nAk sa aj vykonala lokálna sanácia v areáli bývalých Považských strojární, tak informácie o nej nie sú rovnako dostupné ako tomu je u monitoringu. Správy nie sú v Geofonde. V rokoch 2014-2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Považská Bystrica – areál bývalých Považských strojární (SK\/EZ\/PB\/1894)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40, ďalej polycyklycké aromatické uhľovodíky PAU (benzo(a)pyrén, pyrén) a ťažké kovy (Cr, Pb). V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL, C10 – C40 a alifatické chlórované uhľovodíky (vinylchlorid). Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne a ani riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, riziko znečisťovania povrchovej vody nebolo potvrdené, ani zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie, ktorá ale na základe výsledkov projektu nie je potrebná pokiaľ sa nevykoná doprieskum celej lokality. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 383, "k_123" : 62, "k_1" : 29, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prevádzka skládky bola v roku 1999 ukončená nápravným opatrením č.725\/1999\/Šp zo dňa 24.3.1999. Je na nej uložených 288000 ton odpadu na ploche cca 33000 m2. Monitoring podzemnej (2 vrty) a povrchovej vody (potok nad a pod skládkou) nepreukázali v roku 2007 prekročenie limitov. V roku 2010 bola ukončená rekultivácia skládky a mala by byť preto pravidelne monitorovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 951, "k_123" : 56, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah, situovanie v povodí vodohospodársky významného vodného toku a blízkosť maloplošného chráneného územia Selecký potok. Na bývalú riadenú skládku, ktorej prevádzka bola ukončená v roku 2000 bol vyvážaný najmä komunálny a rastlinný odpad z obce. Povrch skládky je čiastočne prekrytý zeminou a postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1999, "k_123" : 90, "k_1" : 33, "k_2" : 31, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pôvodná stará skládka PO má 2 časti samostatne zaradené do IS EZ ako Dolný Kubín - skládka PO - stará (SK\/EZ\/DK\/1811) a Dolný Kubín - skládka PO - pod novou skládkou (SK\/EZ\/DK\/2066). Prv menovaná je vlastne zapísaná v tomto registračnom liste. Druhá je prekrytá novou skládkou OFZ, a.s. (nová skládka trosky je odizolovaná od starej, od podložia aj okolia). Z výsledkov monitoringu vyplýva aj viac ako 100 násobné prekračovanie IT limitov pre As (podzem. voda), a viac ako 100 násobné prekračovanie OH limitov pre As (povrch. voda toku Homôlka). Homôlka je pravostranným prítokom vodohosp. význam. toku Orava. Tiež dochádzalo k niekoľkonásobnému prekračovaniu IT limitu pre mernú elektrickú vodivosť, k miernemu prekračovaniu limitu pre V v podzemnej vode. Priesaky, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu podzemnej vody pod skládkou PO (v telese skládky KO) pochádzajú zrejme z pôvodnej starej skládky PO (trosky), t.j. z jej obidvoch častí (prekrytej novou skládkou aj neprekrytej a nachádzajúcej sa morfologicky vyššie). V rámci geologickej úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže DK(1811)\/Dolný Kubín - skládka PO -stará\" bolo v predsanačnej etape zistené, že plocha starej skládky je 41 000 m2 a hrúbka navážok sa pohybuje v rozmedzí 0,5-25 m, s priemernou hrúbkou 9 m. Znečistenie podzemnej vody nad IT kritériá bolo overené len vo vrte HDK-1 a prejavilo sa zvýšenou hodnotou pH a koncentráciami fluridov, NH4+ a As. Zistené znečistenie pásma prevzdušnenia sa vzťahuje takmer výhradne na vrstvu antropogénneho sedimentu. Jediným prvkom, ktorý bol vo zvýšených koncentráciách zistený v celom objeme navážok je báryum. Priestorové rozloženie ostatných znečisťujúcich látok je nerovnomerné a neumožňuje vyčlenenie súvislých znečistených plôch. Dominantnými kontaminantmi sú As, Ba, Zn a NEL-UV. Znečistenie v zeminách v podloží skládky – v pásme nasýtenia sa vyskytuje len ojedinele. V území pod hrádzou novej skládky vyvierajú „pramene“ znečistenej vody, dokumentované v tejto čiastkovej správe ako „priesak“ – ide o časť priesakových vôd prevažne spod starej skládky nezachytenú drenážnym systémom do čistiarne priesakových vôd. Voľne odtekajúce priesakové vody vykazujú znečistenie prekračujúce IT kritériá v ukazovateľoch pH, ChSKMn, fluoridy, Sb, As, B. Z výsledkov predsanačnej analýzy rizika vyplýva, že v lokalite je riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre As a NH4+ vo vzťahu k referenenčému miestu 1. Vzhľadom k tomu, že v lokalite nie je reálna cesta expozície obyvateľov niektorou zo zistených znečisťujúcich látok, v lokalite nie je predpoklad zdravotných rizík. V skúmanom území je potrebná sanácia s cieľom izolovať povrch telesa environmentálnej záťaže (Urban, O., 2019)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 205, "k_123" : 45, "k_1" : 33, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Spodná úroveň telesa skládky leží pod úrovňou hladiny podzemnej vody a časť skládkového materiálu bola zatopená podzemnou vodou. Po predložení monitoringu podzemnej vody po rekultivácii skládky bude daná lokalita prehodnotená a následne evidovaná iba v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1108, "k_123" : 41, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe rozhodnutia OÚŽP v Zlatých Moravciach, o nevyhovujúcom stave manipulačnej plochy ČS PHM bola uskutočnená obhliadka, pri ktorej boli v okolí ČS viditeľné stopy po RL, ktoré nie sú odkanalizované do záchytnej nádrže (ročný obrat cca 400 000 l nafty za rok)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 101, "k_123" : 44, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priemyselný komunálny odpad nachádzajúci sa priamo v štrkových jamách. Na hladine podzemnej vody sa nachádza voľná fáza látok ropného charakteru nemereteľnej hrúbky. V blízkosti EZ sa nachádza tok Váhu. Je potrebný prieskum geologických činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 122, "k_123" : 67, "k_1" : 32, "k_2" : 35, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami bolo zistené, že areál Gumonu prispieva k celkovému znečisteniu podzemných vôd v širšom priestore bývalej rafinérie Apollo. Aktuálnejším podrobným geologickým prieskumom životného prostredia v širšom priestore tohto areálu (Meszárosová, Z. a kol., 2016: Podrobný geologický prieskum životného prostredia a analýza rizika polyfunkčného komplexu Klingerka) bolo preukázané závažné znečistenie horninového prostredia v pásme nasýtenia a v podzemnej vode. V území je prítomné znečistenie horninového prostredia (pásmo nasýtenia) v koncentráciách presahujúcich limit ITobyt podľa smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Dominujúcimi znečisťujúcimi látkami sú látky ropného pôvodu, identifikované ako nepolárne extrahovateľné látky a\/alebo uhľovodíky C10 – C40. Dominuje frakcia C16-C35, ktorá poukazuje na staré znečistenie ropnými uhľovodíkmi, čiastočne degradovanými na neprchavú, menej rozpustnú frakciu. Znečistenie je viazané na pásmo nasýtenia a zónu fluktuácie hladiny podzemnej vody. V prípade podzemnej vody sú hlavným zdrojom znečistenia ropné uhľovodíky, ktoré sa koncentrujú na hladine podzemnej vody vo forme voľnej fázy ropných látok resp. vo forme filmu. Podobne ako v prípade horninového prostredia dominantnou znečisťujúcou látkou sú ropné uhľovodíky stanovené ako NEL-IR a C10-C40. V čase máj až december 2018 bola na území ohraničenom ulicami Prístavná, Súkenícka, Valchárska a Plátenícka realizovaná sanácia. V rámci realizácie sanácie bolo na začiatku prác potvrdené znečistenie horninového prostredia ropnými látkami, pričom koncentrácie NEL-IR a C10-C40 v zeminách a podzemných vodách prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Na hladine podzemnej vody bola zároveň identifikovaná VFRL. V rámci sanačných prác (Jurkovič, Ľ a kol., 2020) bola vybudovaná neúplná podzemná tesniaca stena o celkovej dĺžke 280 m, ktorej účelom bolo zabrániť prítoku VFRL zo susediacich pozemkov. Následne bolo vybudovaných 5 HG čerpacích vrtov a tri čerpacie šachty, z ktorých boli odčerpávané ropné látky plávajúce na hladine podzemnej vody. Celkovo bolo odčerpaných 782 l ropných látok. Počas hĺbenia stavebnej jamy bolo odťažených a odvezených na likvidáciu celkovo 17 658,86 t zemín znečistených ropnými látkami. Na základe zhodnotenia výsledkov sanácie územia a výsledkov posanačnej analýzy rizika znečisteného územia je možné konštatovať, že v predmetnom území boli realizovanými prácami dosiahnuté ciele geologickej úlohy a znečistenie podzemnej vody na konci sanácie spĺňalo cieľové hodnoty sanácie stanovené rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 01\/2017. Na základe uvedených výsledkov sanačných prác bola lokalita zaradená aj do REZ-časti C, ako sanovaná lokalita. Pre ďalšie obdobie je navrhované posanačné monitorovanie prostredníctvom 4 monitorovacích objektov, a to 4x ročne po dobu 2 rokov. Posanačné monitorovanie (Drábik, A. a kol., 2022) sa realizovalo 2 roky 4 x ročne (spolu 8 cyklov). Monitorovala sa podzemná voda v 4 vrtoch (ČKL, VN5-1, VN5-5, VN5-7). Posanačné monitorovanie potvrdilo úspešnosť sanácia environmentálnej záťaže v lokalite polyfunkčný komplex Klingerka. To znamená, že časť územia v širšom okolí predmetnej EZ považujeme za sanovanú lokalitu (územie medzi ulicami Prístavná, Plátenícka, Valchárska a Súkenícka)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2527, "k_123" : 88, "k_1" : 40, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie predstavuje areál rušňového depa v okrajovej časti mesta Margecany (Olša), v blízkosti vodnej nádrže Ružín. V súčasnosti je areál rušňového depa nevyužívaný. Skúmané územie nie je v režime špeciálnej ochrany z hľadiska osobitných prepisov na ochranu životného prostredia. Podrobný geologický prieskum životného prostredia bol zrealizovaný až v roku 2015 zhotoviteľom AQUATEST a.s. Slovakia. Prieskumnými prácami v tesnej blízkosti areálu skladu a v blízkom okolí vo vzdialenosti, v ktorej sa predpokladal možný dosah šírenia sa znečistenia sa sledovali všetky zložky prostredia ako horninové prostredie tak aj podzemná voda. Prieskumné práce dokumentovali znečistenia pásma prevzdušnenia arzénom, olovom, alifatickými uhľovodíkmi (NEL GC). V podzemnej vode boli dokumentované alifatické uhľovodíky (NEL GC), na hladine podzemnej vody bola dokumentovaná voľná fáza ropnej látky. V pôdnom vzduchu boli identifikované vysoké obsahy, benzénu, etylbenzénu a xylénov. Prítomnosť ostatných sledovaných ukazovateľov bola sporadická. Analýza rizika identifikovala environmentálne riziká šírenia znečistenia v podzemnej vode pre NEL GC, bola dokumentovaná prítomnosť voľnej ropnej látky na hladine podzemnej vody. Zdravotné riziká - Nekarcinogénne, prahové účinky boli vypočítané pre alifatické uhľovodíky skupina C12-C16 prítomné v podzemnej vode a pre dermálny kontakt s podzemnou vodou. Taktiež boli preukázané prahové účinky benzénu a xylénov prítomných v pôdnom vzduchu pri inhalácii z vonkajšieho ovzdušia. Karcinogénne účinky boli vypočítané pre arzén prítomný v zeminách pásma prevzdušnenia - expozičná cesta dermálny kontakt so znečistenými zeminami pre stavebných pracovníkov, pre benzén a etylbenzén - expozičná cesta inhalácie znečistenia vo vonkajších priestoroch. V štúdii realizovateľnosti sanácie boli hodnotené variantné riešenia sanácie. Pre dominantný kontaminant bol vybraný variant sanácie na cieľové limity. Pre znečistené zeminy alifatickými uhľovodíkmi v pásme prevzdušnenia bola navrhnutá metóda odťažby, v centrách kontaminácie sanácia „in situ“ s podporou biodegradácie v okrajových častiach. Pre podzemnú vodu tento variant je postavený na kombinácii viacerých sanačných metód (čerpanie a čistenie podzemnej vody airsparging) s dôrazom na odstránenie voľnej fázy ropnej látky z hladiny podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 741, "k_123" : 39, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Geol. podložie vzhľadom na vhodnosť umiestnenia skládky, sa vyznačuje veľmi vysokým a vysokým stupňom ohrozenia podz. vody. V blízkosti sú jaskyne. Množstvo uloženého odpadu preto predstavuje riziko kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd. Lokalita sa nachádza v MCHÚ v NPP Liskovská jaskyňa a cca 350 m od PP Skalná päsť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2603, "k_123" : 56, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Oblasť Smolníka patrila medzi významné lokality ťažby Cu,Fe,Si, Sb-rúd. Flotačná úpravňa bola vybudovaná v roku 1954. Plán likvidácie flotačnej úpravne a ložiska Smolník-Cu,S začal v roku 1990. Vytekajúce banské vody a materiál z banských háld predstavujú zdroj kontaminácie najmä povrchových tokov ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 609, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je novovybudovaná. Z analýz podzemných vôd z vrtov umiestnených pod skládkou je však zrejmá kontaminácia podzemných vôd, hlavne chloridmi. Zistená bola aj vysoká elektrolytická vodivosť, je potrebné zistiť príčinu tohto znečistenia. Lokalita sa nachádza v Chránenom vtáčom území Dolné Považie a v blízkosti Územia európskeho významu Panské lúky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 441, "k_123" : 77, "k_1" : 34, "k_2" : 18, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili medzi EZ na základe posledného monitoringu, ktorým bolo preukázané šírenie sa znečistenia do podzemných a povrchových vôd. V dosahu možného vplyvu EZ sa nachádzajú vodárenské zdroje pre verejné zásobovanie a záhradkárska oblasť. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, zameraný na údolie Cieľového potoka, ktorý preteká pod skládkou Hampoch. Na danom území pretrvávalo znečistenie podzemnej vody ClU (PCE, TCE, cisDCE a VC). Znečistenie zemín sa v skúmanom území nepotvrdilo. Následne zo záverov analýzy rizika vyplynula potreba realizovať sanáciu environmentálnej záťaže. Sanačné práce boli realizované v roku 2015 a pozostávali z kombinácie niekoľkých sanačných metód. Na konci sanácie, pri kontrolnom vzorkovaní boli koncentrácie ClU stanovené pod cieľovými hodnotami sanácie. Vzhľadom na zistené výsledky sa predpokladá, že realizovanými sanačnými prácami sa podarilo zasiahnuť prevažnú časť zvodneného prostredia sekundárneho zdroja znečistenia ClU. Je navrhované aj po sanácii územia sledovať vývoj kvality podzemnej vody prostredníctvom piatich dvojúrovňových trvalo vystrojených vrtov. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022.V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2563, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola zaradená do IS EZ na základe starších údajov z r. 1992 - na základe zistení zo záverečnej správy z geologického prieskumu z r. 1992 (č. v Geofonde 77948): Malacky – Práčovne a čistiarne – prieskum obsahu chlórovaných uhľovodíkov v zeminách a podzemných vodách (Polák, 1992). Z výsledkov záverečnej správy geologickej úlohy vyplynulo, že v horninovom prostredí bola v roku 1992 v sonde č. 3 (za budovou čistiarne, pri ventilátore) zistená prítomnosť tetrachlóretylénu (tetrachlóretén) v koncentrácií 4 mg\/kg, čo je nad ID limit (ID = 1,5 mg\/kg) a IT limit pre obytné zóny (IT limit = 2 mg\/kg) podľa Smernice MŽP SR 1\/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia. V r. 1992 okrem 3 vzoriek zemín neboli odobraté žiadne vzorky podzemnej vody, nakoľko boli geologické práce koncipované tak, že vzorky podzemnej vody sa budú odoberať iba z existujúcich objektov, pokiaľ sa také vhodné objekty nachádzajú v blízkosti lokality. To znamená, že informácie o kvalite vody absolútne absentujú. Neskôr na lokalite neboli realizované žiadne také geologické práce, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť vyššie uvedené staršie zistenia. V súčasnosti na základe vyššie uvedených faktov by bolo vhodné realizovať ďalšie geologické práce s cieľom overiť súčasný stav. Záujmové územie je v povodí vodohospodársky významného vodného toku Malina (preteká v bezprostrednej blízkosti, ale je zregulovaný), v zraniteľnom území, znečistenom dusičnanmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 16, "k_123" : 42, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládku sme zaradili pre jej objem a neustále využívanie. Ďalej pre možný kontakt priesakových kvapalín s povrchovými a podzemnými vodami. Pri obhliadke bol zistený prameň vody,ktorý obteká teleso skládky a vlieva sa do bezmenného prítoku potoka Hutná. Hutná je vodohospodársky významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 700, "k_123" : 67, "k_1" : 35, "k_2" : 32, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum zistil znečistenie NEL nad IT limity. Analýzami z rekonštruovaných monit. vrtov bolo zistené znečistenie zemín (1110 mg\/kg) a podzemných vôd 6,76 g\/l. Pred rekonštrukciou nevhodných objektov boli hodnoty NEL v niektorých objektoch ešte vyššie. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Záverečná správa z prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže Poprad - ČSPHM - areál SAD. AQUATEST a.s. Slovakia, Košice“. Na základe získaných údajov bolo zistené znečistenie horninového prostredia, ktoré spôsobujú látky charakterizované koncentráciami ukazovateľov NEL-IR a C10-C40. Zo záverov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nebola potvrdená aktuálnosť environmentálneho ani zdravotného rizika zo znečistenia zemín v kontaktnej (biologickej) zóne vzhľadom na využitie územia. Potenciálne riziko expozície bolo identifikované len pre pracovníkov prechodne pracujúcich v areáli napr. pri výkopových prácach (stavebné, terénne úpravy, opravy inžinierskych sietí, apod.). Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 534, "k_123" : 42, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál Chirana Stará Turá bol zaradený do REZ - časti B z dôvodu pretrvávajúcej kontaminácie podzemnej vody, pochádzajúcej z činnosti bývalého podniku Chirana. V roku 2005 bola zistená vysoká koncentrácia NEL presahujúca IT kritériá, vo vzorke podzemnej vody z vrtu, ktorý sa nachádza pri bývalej podzemnej nádrži na ropné látky. Ešte v roku 1990 bola zistená aj vysoká koncentrácia Zn, Cu, Ni, ktorá bola spôsobená prevádzkou podniku (galvanizovňa, neutralizačná stanica a kalové polia). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 3 monitorovacie HG vrty. Z realizovaných geologických prác, interpretácie geochemických analýz vyplýva, že kontinuálna kontaminácia podzemnej vody v rámci areálu, ktorý bol identifikovaný ako zdrojová oblasť EZ nie je preukázaná. Zvýšené koncentrácie TOC, NH4+, Na+, K-, Cl- pozorované v monitorovacích vrtoch VN145-2 a VN145-3 nemajú súvis so zdrojovou oblasťou a sú pravdepodobne výsledkom pozemkovej úpravy a poľnohospodárskej aktivity na ornej pôde. Kanál ČOV bol potvrdený ako zdroj potenciálnej generácie kontaminácie v súvislosti s receptorom, ktorý predstavuje Topolecký potok, najmä pre prekročenie ID a IT kritérií pre TOC, CHSK-Mn a NH4+, resp. pre prekročenie max. koncentrácií NO3, TOC a NH4+ v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. Vysoké koncentrácie PAU v dnových sedimentoch Topoleckého potoka nemajú preukázateľný súvis s aktivitou sledovaného priemyselného areálu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 152, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) kontaminuje podzemné vody a pravdepodobne aj povrchové vody. V registri ASP je odkaz na pokračovanie monitoringu. Odporúčame prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 405, "k_123" : 56, "k_1" : 24, "k_2" : 16, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko sa nachádza cca 40 m od ľavostr. prítoku Váhu a cca 750 m od Váhu, ktorý je vodohosp. významný vodný tok. Situované je na okraji terasových sedimentov Váhu resp. už mimo nich. Je na okraji, ale zrejme už vo vnútri OP NP Nízke Tatry." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 195, "k_123" : 66, "k_1" : 33, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dlážka je betónová ale popraskaná, čo môže byť zdrojom kontaminácie štrkového podložia. Navrhujeme pesticídy odstrániť akreditovanou firmou a sklad zbúrať. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže DS (014)\/ Malé Dvorníky – sklad pesticídov“, z ktorej vyplýva, že v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách a podzemných vodách identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a ťažkých kovov. Na lokalite bolo zistené typické znečistenie, ktorého pôvod možno hľadať v poľnohospodárstve. Fe, Mn, NO3, SO4, RL, NH4 prekračujú limitné hodnoty NV SR č. 496\/2010 pre vodu na ľudskú spotrebu vo vrtoch HG-1 a HG-4. K prekročeniu ID a IT limitov smernice nedošlo v žiadnom zo sledovaných vrtov. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Napriek týmto skutočnostiam je potrebné realizovať sanáciu odstránením objektu skladu a skladovaných pesticídov v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia obyvateľov. Lokalita sa odporúča ponechať v REG - A a monitorovať.\n V roku 2016 získala obec dotáciu 26 359 eur z Environmentálneho fondu na rekultiváciu 3 lokalít s nezákonne umiestneným odpadom. Jednou z lokalít boli parcely C 487\/15, 487\/1, na ktorých sa nachádza EZ. Celkovo sa zo všetkých troch lokalít odviezol odpad o objeme 617 t (79 ton zmesového komunálneho odpadu a 538 ton odpadu zo stavieb a demolácií bez obsahu nebezpečných látok). Termín realizácie: 10\/2016 - 11\/2016." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1973, "k_123" : 49, "k_1" : 25, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalý sklad pesticídov je rozpadnutý, opustený, je mimo areálu PD, pri štátnej ceste medzi Tekovskými Lužanmi a Šárovcami, na okraji poľa. Indíciu na zaradenie lokality do IS EZ poskytol VÚPOP. Je pravdepodobné, že zvyšky agrochemikálií sú v pôde, podzemnej vode v okolí skladu. Miestami je vidieť obaly s agrochemikáliami zasypané ruinami rozpadajúcej sa budovy skladu agrochemikálií. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný GPŽP (Tupý, P., et al., 2020), ktorého výsledky preukázali, že horninové prostredie v skúmanom území nepredstavuje závažné znečistenie pesticídmi a potenciálne toxickými prvkami (Hg, As, Pb). Analýza vodného výluhu nepreukázali riziko uvoľňovania znečisťujúcich látok v pevnej matrice horninového prostredia do kvapalnej fázy podzemných vôd. Ani dnové sedimenty v blízkom recipiente Lužianka neobsahujú anomálne zvýšené koncentrácie znečisťujúcich látok. Kvalita podzemnej vody v skúmanom území bola nepriaznivo ovplyvnená zvýšenými koncentráciami tiabendazolu vo vzťahu k limitným hodnotám ID a IT v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Znečistenie podzemnej vody pesticídmi a tiež dusičnanmi zodpovedá kvalite vody útvaru podzemnej vody, do ktorého patrí aj skúmané územie. Na lokalite boli v rámci geologickej úlohy vybudované 4 monitorovacie vrty s hĺbkou 10 m s označením HG-1 až HG-4. Lokalita je v zmysle Rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3677\/2021 navrhovaná na monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 294, "k_123" : 62, "k_1" : 30, "k_2" : 16, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je situované cca 70 m od Slavkovského jarku, ktorý je ľ. prítokom vodohosp. význam. toku Poprad, do ktorého ústí po cca 400 m. Hnojovica zreteľne tečie v prúdoch smerom k potoku cez podmáčaný terén. Mieša sa aj s podzemnou vodou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1088, "k_123" : 52, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V čase obhliadky lokality bol v areáli závodu realizovaný výkop v súvislosti s haváriou vodovodného potrubia. Vo výkope bolo zreteľne senzoricky identifikovateľné znečistenie pôdneho a horninového prostredia s predpokladom znečistenia podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1062, "k_123" : 76, "k_1" : 27, "k_2" : 31, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Údaje o lokalite sú len na základe indícií. Podklady o monitoringu nie sú dostupné. Lokalita sa stále využíva na ukladanie popolčeka. Vodná stavba je kvalifikovaná ako bezpečná a schopná prevádzky (kontrola bezpečnosti odkalísk z hľadiska havárie vykonaná dňa 8.10.2010). Obyvatelia okolitých obcí sa sťažujú na nálety popolčeka, ktorý obsahuje As, Pb, Cd (článok v prílohe). V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže ZA (013) \/ ROSINA - skládka popolčeka, ISEZ: SK\/EZ\/ZA\/1062“, z ktorého vyplýva, že primárnym zdrojom znečistenia väčšinou dominantných látok je odkalisko popolčeka, resp. samotný popolček (kontaminantmi v materiály odkaliska sú As a Ba). Sekundárna kontaminácia zemín z popolčeka nebola zistená ani v zóne prevzdušnenia ani v zóne nasýtenia horninového prostredia, s výnimkou lokálne zvýšenej koncentrácie amoniakálnych iónov vo výluhu zeminy zo zóny nasýtenia. Podľa výsledkov realizovaného prieskumu hoci popolček ovplyvňuje takmer celoplošne kvalitu podzemnej vody na odtokovom profile podzemnej vody pod hrádzou odkaliska, ktorý je tak možné označiť za ohnisko znečistenia podzemnej vody, na ktorom sú dominantne zastúpené B, chloridy, amoniakálne ióny a organicky viazaný uhlík. Okrajovo (sporadicky) sa môžu vyskytovať aj vyššie koncentrácie dusitanov a Cd. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2138, "k_123" : 47, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla sypaním komunálneho odpadu priamo do stojatej vody. Silný zápach v jej blízkosti bol spôsobený pravdepodobne rozkladom odpadu, ktorý sa dostal do kontaktu s vodou. Na lokalite neboli realizované žiadne prieskumné ani monitorovacie práce. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 monitorovacie HG vrty. Z výsledkov realizovaných prác vyplýva, že na lokalite boli identifikované 3 druhy znečistenia, ktoré pochádzajú z troch samostatných zdrojov. Prvým zdrojom kontaminácie je mechanická čistička odpadových vôd spoločnosti SEVAK, ktorá oficiálne využíva štrkové jamy ako nádrže na vyhnívanie odpadových komunálnych vôd z kanalizácie obce Kotešová. Druhým zdrojom v priestore zdrojovej oblasti sú bývalé a v súčasnosti rekultivované štrkové jamy, ktoré boli využívané ako divoká skládka komunálneho odpadu.Tretí neznámy zdroj kontaminácie sa nachádza mimo vyčlenenú oblasť lokality. Je situovaná S až SZ, v referenčnej oblasti. Zdrojom kontaminácie sú pravdepodobne štrkové jamy, ktoré boli využívané na vyhadzovanie PO z nezistenej strojárskej alebo chemickej prevádzky. Produktom kontaminácie sú látky PAU, ktoré sú v podzemných vodách transportované do priestoru zdrojovej a indikačnej oblasti, kde vytvárajú akumuláciu na geochemickej bariére, ktorou je vďaka redukčným a sorbčným účinkom hnijúceho org.materiálu práve zdrojová oblasť (Demko, R., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 394, "k_123" : 71, "k_1" : 36, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je v chránenej vodohospodárskej oblasti, v ochranom pásme II. stupňa vodárenského zdroja, v OP NAPANT-u, v blízkosti vodného toku. Podľa správy firmy Dekonta (Čop et al., 2004) je obaľovačka v Kráľovej Lehote zdrojom znečistenia okolia PCB." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 382, "k_123" : 45, "k_1" : 23, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli je ČSPHM, zrejme s jednoplášťovými nádržami a umývacia linka (aj s lapolom). Okolie oboch je dosť znečistené, síce na spevnených plochách, ale nedá sa vylúčiť kontaminácia podzem. vôd. Levočský p. je vodohosp. významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 961, "k_123" : 57, "k_1" : 20, "k_2" : 20, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pôvodná \"A\" časť skládky je starou neriadenou skládkou, na ktorú bol materiál sypaný priamo na ílovité podložie do 5 - 10 m hlbokých výmoľov. Je v priamom kontakte s novou skládkou, ktorá podlieha pravidelnému monitoringu s meraniami v štvrťročných intervaloch. Vzhľadom na realizovanú rekultiváciu časti skládky A, je lokalita evidovaná aj v Registri - časti C. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov a 3 existujúce boli zrekonštruované. Znečistená voda vyviera pod skládkami A a B a hromadí sa v jazierku pod skládkou, odkiaľ sa po povrchu šíri smerom ku prítoku potoka Čižovec. Potvrdený bol predpoklad, že voda sa môže šíriť aj SV smerom k potoku Bojnianka. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemnej vody a to v ukazovateľoch As, Ni, chlóretén, benzén, pH, vodivosť, NH4+, Cl-, dusitany TOC, CHSK-Mn, pričom hodnotay uvedených ukazovateľov prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vode jazierka a vo vode výtoku z jazierka boli zistené vysoké hodnoty viacerých ukazovateľov (vodivosť, NH4+, Cl-, bór, TOC, CHSK-Mn, CHSK-Cr, RL). Voda z jazierka pochádza z dvoch zdrojov, a to z výtoku spod skládky A a z dažďovej vody. Znečistenie vzniklo jednoznačne vplyvom skládky a jazierko tvorí sekundárny zdroj znečistenia. Vytekajúca voda z jazierka postupuje ďalej smerom na J-JZ k prítoku Čížovského potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2741, "k_123" : 82, "k_1" : 34, "k_2" : 32, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kumulované pôsobenie silne znečistenej stáčacej koľaje, devastovaných skladov bituménov, mazutu, zanechaných nevyčistených plôch a potrubných podzemných rozvodov a súčasnej prevádzky koľajovej dopravy a drevoskladu v bezprostrednej blízkosti toku Laborca. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže HE (020) \/ Udavské – železničná stanica (SK\/EZ\/HE\/264)“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: v zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL a C10-C40, benzo(a)pyrén; v podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL, C10 – C40 a PAU (benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, benzo(ghi)perylén a indeno(c,d)pyrén) a arzén a dusitany. Analýzou rizika nebolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne ale bolo potvrdené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a riziko znečisťovania povrchovej vody. Zdravotné riziko bolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, ktorá slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie. V rokoch 2017 - 2020 boli na lokalite realizované monitorovacie práce, pričom kontaminácia podzemnej vody NEL a PAU (nad IT kritériá) bola zistená najmä v monitorovacom vrte ozn. VN275-1." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 717, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (8000 m3), patrila k rizikovým skládkam v okrese. Je zahrnutá, zarastená. Je v TANAP-e, na okraji obce, v turisticky významnej oblasti. Je na pravom brehu Hlbokého potoka, bezprostredne pri ňom. Skládka fungovala v období 1960 - 1988." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 296, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO pri rómskej osade, v nive rieky Poprad o objeme cca 1750 m3 patrí k najrizikovejším skládkam v okrese, vyžadujúcim sanáciu. Ohrozenie podzem. vody je v tejto oblasti vysoké. Tiež ohrozuje znečistením aj vodohosp. význ. tok Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 530, "k_123" : 69, "k_1" : 32, "k_2" : 25, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia zemín ropnými látkami je viazaná na priestor bývalého skladu PHM a autoparkov. Šírenie znečistenia je obmedzené povrchovou úpravou, kde na väčšine plochy sú betónové panely, alebo asfalt. Aj preto sa vysoké obsahy NEL v podzemnej vode výraznejšie neprejavujú. Pri zmene využívania územia môže dôjsť k mobilizácii zdrojov znečistenia, preto je dôležité uvedenú lokalitu evidovať ako environmentálnu záťaž. V rokoch 2014-2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorý nadväzoval na staršie prieskumné práce z rokov 1990 - 2008. Preskúmanie plošného a priestorového rozsahu a miery znečistenia ukázalo, že na rozdiel od predchádzajúcich prieskumov, sa potvrdila súvislejšia a plošne rozsiahlejšia kontaminácia podzemných vôd na lokalite, najmä z pohľadu hodnotenia parametra NEL-UV. Celkovo sa potvrdili predpoklady o pretrvávajúcom vysokom znečistení zemín ropnými látkami. Následne v roku 2015 prebehla aj sanácia lokality, ktorá spočívala najmä v sanácii zemín ex situ a in situ s následnou rekultiváciou územia. Sanácia bola úspešná a boli splnené cieľové limity sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitorovania bude lokalita následne prehodnotená a vyradená z REZ-časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2223, "k_123" : 68, "k_1" : 35, "k_2" : 14, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu sa nachádza priamo v meste, v obytnej zóne, v blízkosti školy (SPŠ). Na skládke je uložený SO, KO. Na základe terénnej obhliadky zo dňa 24.11.2011 konštatujeme, že skládka odpadu je zarastená, prejavuje sa v morfológií terénu (zvlnený terén, elevácie). V blízkosti skládky odpadu resp. na jej časti vznikla nová STK. Časť unimobuniek, ktoré obývali sociálne slabšie skupiny bola demontovaná, pričom odpad z nich resp. jeho časť sa nachádza na skládke. Na skládke vidieť stopy po horení, zrejme pneumatík. Zo skládky sa šíri zápach do obytnej zóny. Skládka síce nie je veľmi rozsiahla, je však na nevhodnom mieste v blízkosti vodohospodársky významného vodného toku Kysuca, v CHVO Beskydy a Javorníky. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že z horninového prostredia je najviac postihnutou oblasťou pásmo prevzdušnenia. Znečistenie horninového prostredia spôsobujú látky charakterizované vysokými koncentráciami ukazovateľov NEL-UV, menej NEL-IR a C10-C40. Znečistenie podzemnej vody spôsobujú ropné látky vyskytujúce sa ako film na hladine podzemnej vody a látky charakterizované vysokými koncentráciami ukazovateľov TOC a NEL-UV. Na základe výsledkov bol navrhnutý monitoring lokality a tiež sanácia. Vzhľadom na rozsah znečistenia sa ako optimálny variant javí odťaženie znečistenej zeminy a odčerpanie znečistenej podzemnej vody z výkopu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 933, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plošný rozsah pôvodnej neriadenej skládky v suchom koryte Cirochy nie je v súčasnosti po vykonanej úprave povrchu jasný. Uložené odpady neboli vyťažené a predstavujú EZ. O kvalite podzemnej vody v mieste skládky nie sú informácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 593, "k_123" : 54, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Tehelňa vznikla v r. 1938 a jej prevádzka bola ukončená v r. 1996. V areáli sa používal na vykurovanie ĽVO a mazut. Pri obhliadke terénu boli v okolí pravdepodobného úložiska nádrži viditeľne zreteľné stopy po ropných látkach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1129, "k_123" : 55, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Produktovod bol odstránený, ale kontaminácia lokálne na úrovni voľnej ropnej fázy na hladine podz. vody zostala a nie je riešená. Na lokalite prebieha poľnohospodárska výroba (komentár anotátora z r. 2008). Na podlokalite Produktovod bolo zdokumentované znečistenie - 11 223 m3 (nad 500 mg\/kg sušiny). Celková dĺžka produktovodu bola 3 660 m. Likvidácia pozostávala z odkopania a z rozobratia revíznych šachiet, odkrytia potrubí. Súčasne sa do pripravených nádrží vypúšťal obsah produktovodu (27 m3) a sústreďoval do centrálnej nádrže v lokalite Vlkanová. Následne po vybratí obsahu sa potrubie preplachovalo čistiacim a odmasťovacím prostriedkom. Až po týchto prácach sa pristúpilo k odstraňovaniu potrubí. V r. 1998 v podlokalite Sliač – letisko - sever bolo vyčistené a vybraté celkom 1337 m potrubí (t. j. vetva v areáli letiska). V súčasnosti je produktovod v celej dĺžke odstránený a terén cez ktorý viedol zrekultivovaný. V jeho bezprostrednom okolí boli odstránené aj kontaminované zeminy. Sanácia v jeho širšom okolí (na jeho trase mimo areálu Letiska Sliač) sa však nerealizovala, napriek tomu, že prieskumom bolo preukázané znečistenie. Trasa produktovodu mimo vojenských areálov viedla cez polia, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny. V rokoch 2018 - 2019 sa realizoval projekt sanácie predmetnej lokality, pričom sa realizovala predsanačná a aj posanaačná analýza rizika znečisteného územia. Podrobné informácie k výsledkom týchto prác sú v registačnom liste C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 474, "k_123" : 38, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skúmanej lokalite možno pozorovať 2 typy znečistenia. Prvé pochádza z poľnohospodárskej a živočíšnej výroby (prevádzka družstva) a druhé zo skladovania a distribúcie tovarov (PHM). \nOhniská znečistenia z poľnohospodárskej a živočíšnej výroby však nemožno jednoznačne identifikovať. Najviac znečistené bolo okolie vrtu STM13 (centrálna časť lokality), STM3 a STH6. Znečistenie amónnymi iónmi pochádza zo zdroja v centrálnej časti areálu, kde sa v minulosti nachádzali jamy s hnojovicou. Z hľadiska plošného rozsahu ako aj charakteru znečistenie je obsah NH4 v podzemnej vode hlavným zdrojom znečistenia. \nRopné znečistenie bodového charakteru možno identifikovať v okolí vrtu STH4 (bývala ČS PHM), kde sa podľa vyjadrenia miestnych stále nachádzajú podzemné nádrže na PHM.\nPodrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2020) bolo overené znečistenie zemín a podzemnej vody a to najmä v ukazovateľoch NEL-IR a C10-C40, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. V podzemnej vode bolo zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v ukazovateľoch NH4+, NO2-, CHSK-Mn, Ssulf., Zn a pesticídy. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3686\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov pod robu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 794, "k_123" : 54, "k_1" : 29, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v území s priepustným podložím. Nachádza sa uprostred obce medzi rodinnými domami. Bol na ňu uložený aj odpad z Dusla Šaľa. Mohlo teda dôjsť ku kontaminácii podzemných vôd nebezpečnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 431, "k_123" : 61, "k_1" : 21, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hodnotený areál klasifikujeme ako pravdepodobnú EZ na základe výsledkov kontroly SIŽP. Predpokladáme, že zistené nedostatky skladovania a manipulácie s ropnými látkami mohli spôsobiť kontamináciu horninového prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2449, "k_123" : 87, "k_1" : 43, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu pre rýchlostnú cestu R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz, bol odvŕtaný vrt VJ-26, do hĺbky 15 m p.t. V hĺbkovom intervale 5,9-8 m p.t., v zóne kolísania hladiny podzemnej vody, bol zistený zápach po nafte. Preto boli odobrané vzorky z daného vrtu a aj ďalších vrtov v okolí. Na základe odberov bola potvrdená kontaminácia podzemnej vody ropnými látkami stanovenými ako NEL-IR, NEL-UV a TOC, ktoré vysoko prekračovali IT kritériá pre podzemnú vodu. Koncentrácia NEL-IR, NEL-UV vo vrte VJ-26 dosahovala 51,16 resp. 40,57 mg\/l, čo je výrazné prekročenie IT limitu (1 mg\/l) podľa smernice MŽP SR č. 1\/2015 -7. Koncentrácia TOC vo vrte VJ-26 bola 21 mg\/l (IT limit je 5 mg\/l). V ostatných sledovaných objektoch (VM-21,VM-22, záhradkárska osada Vlčie hrdlo) NEL-UV bola 0,88 až 6,28 mg\/l. Koncentrácie TOC prekračovali indikačné kritérium 2,0 mg\/l v studniach v záhradkárskej osade Vlčie hrdlo 2-16 a tiež vo vrtoch VM-21, 22, 23, 25, 26, 28, 32, VJ-13, 15, 23, 26, 29, 63. Vo vrte VM-25 bola koncentrácia TOC = 23 mg\/l. Okrem znečistenia ropnými látkami boli zistené aj vysoké koncentrácie chloridov, zvýšená elektrická vodivosť a teplota vody (VM-22, chloridy = 434 mg\/l). Tieto výsledky z IG a HG prieskumu sú tiež zhrnuté v Štúdií environmentálnej záťaže R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz (Némethyová, M., 2014). Z výsledkov analýzy rizika, ktorá bola vypracovaná ako súčasť záverečnej správy (Némethyová, M., 2018) vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne riziko zo šírenia znečistenia podzemnou vodou a tiež nebolo identifikované zdravotné riziko pre pracovníkov, ktorí by sa mohli podieľať na sanačných prácach pri prípadnom odstraňovaní skúmanej časti environmentálnej záťaže v okolí vrtu VJ-26, v mieste budovania cestného telesa budúcej rýchlostnej cesty R7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 756, "k_123" : 61, "k_1" : 26, "k_2" : 19, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bol zaradený z dôvodu pretrvávajúcej kontaminácie podzemných vôd a zemín najmä NEL a fenolmi nad hodnoty IT a z dôvodu blízkosti rieky Rimavy. Znečistenie pochádza z predchádzajúcej výrobnej činnosti závodu - najmä zo skladovania a manipulácie s ropnými látkami. V areáli sa nachádza aj nefunkčná ČSPHM s nadzemnými nádržami. V areáli sa manipulovalo s kyselinami (kyselina dusičná) a inými chemikáliami, ropnými látkami. Predpokladá sa, že v areáli môže byť na viacerých miestach aj rôzna kontaminácia. Novšie údaje o znečistení pochádzajú z roku 2005, kedy bol prieskum realizovaný pre spoločnosť T-GUM Hnúšťa. Staršie údaje o znečistení, kedy boli odoberané vzorky zemín a podzemnej vody v rámci celého areálu SLZ pochádzajú ešte z roku 1992. V rokoch 2012 - 2015 bol realizovaný projekt geologickej úlohy \"Monitorovanie env.záťaží na vybraných lokalitách SR\", v rámci prác bolo vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov a 4 vrty a 3 studne boli zrekonštruované. Vzorkovacie práce na existujúcich vrtoch v areáli, povrchovom toku a výtokoch z areálu SLZ boli realizované v máji 2013 a od februára 2015 prebieha systematický monitoring podzemných vôd. Prieskumnými prácami bola overená kontaminácia najmä podzemných vôd, riečnych sedimentov, pôdy a zemín. Kontaminácia podzemnej vody bola sústredená v centrálnej, severovýchodnej a severnej časti, kontaminácia pôdy v južnej a severnej časti areálu. Hlavnými kontaminantami, ktorých koncentrácia v podzemných vodách, pôde a zeminách prekračovala ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice č.1\/2015-7 boli okrem iných najmä NEL, As, Cu, PrAlU. Vzhľadom na zistené výsledky bola lokalita odporúčaná na ďalšie monitorovanie kvality podzemnej vody a to prostredníctvom vybraných 10 monitorovacích objektov situovaných v referenčnej aj indikačnej oblasti lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2768, "k_123" : 47, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri obhliadke lokality sme na viacerých miestach senzoricky zdokumentovali znečistenie zemín a stavebných konštrukcií látkami ropného pôvodu. Na brehu Váhu sa nachádzalo viacero nezabezpečených 1 m3 nádrží pravdepodobne s mazutom. V rokoch 2014 - 2015 prebehol na lokalite podrobný prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže RK (014) \/ Ružomberok - areál Texicomu – mazutové hospodárstvo (SK\/EZ\/RK\/748)“, ktorým bolo identifikované znečistenie zemín ropnými látkami (NEL-IR) a výskyt voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. Voľná fáza ropných látok je sekundárnym zdrojom znečistenia, primárny zdroj sa aj z hľadiska výrazného obmedzenia prieskumných prác nepodarilo identifikovať. Z analýzy rizika je zrejmé, že existuje na lokalite environmentálne riziko. Zdravotné riziká potvrdené neboli. Lokalitu sa odporúča sanovať vzhľadom na prítomnosť voľnej fázy ropných látok. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2756, "k_123" : 40, "k_1" : 0, "k_2" : 40, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Realizovanými prieskumnými prácami bolo identifikované znečistenie horninového prostredia (pásma prevzdušnenia, vrátane BKZ) znečisťujúcimi látkami As, Cd, Hg, Ni, Pb, Cu a NEL-GC v koncentráciách prekračujúcich ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/201-7. V skúmanom území bola overená kontaminácia antropogénnych navážok telesa skládky, ktorej prítomnosť predstavuje environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne. V skúmanom území nebolo zistené riziko šírenia sa znečisťujúcich látok As, Cd, Hg, Ni, Pb, Cu a NEL-GC podzemnou vodou. V skúmanom území nie je environmentálne riziko zo znečistenia v biologickej kontaktnej zóne mimo telesa skládky. V skúmanom území boli zistené zdravotné riziká vzhľadom na prítomnosť relevantných expozičných ciest pri súčasnom využití územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3771\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích objektov po dobu 3 rokov a je potrebná sanácia územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1011, "k_123" : 70, "k_1" : 22, "k_2" : 30, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem hodnotenej možnej kontaminácie ropnými látkami je možná kontaminácia vôd z močovkových nádrží a zvyškov organických a priemyselných hnojív. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Časť 2 : Pravdepodobné environmentálne záťaže – lokality 2.1. až 2.7. 2.5 : Lokalita VT(005) \/ Čičava – areál poľnohospodárskeho družstva“, z ktorého vyplýva, že v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v Čičave je lokálne znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody, a to ropnými látkami v zeminách a v podzemnej vode, amoniakom a chloridmi v podzemnej vode. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. V priebehu monitorovacích prác, ktoré boli realizované v rokoch 2017 - 2020 bola v podzemnej vode zistená len zvýšená koncentrácia prekračujúca IT kritérium pre ukazovateľ EK (vrt VN324-6). Prekročenie iných sledovaných ukazovateľov zistené nebolo (NEL). Na základe získaných výsledkov bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2305, "k_123" : 43, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V štádiu aktualizácie - práve prebieha aktualizácia lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2720, "k_123" : 52, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo vojenskom objekte vojenskej polície sa nachádza stará čerpacia stanica PHM, ktorá je už cca 20 rokov mimo prevádzky a má pravdepodobne jednoplášťovú podzemnú nádrž, resp. podzemné nádrže na pohonné hmoty, z ktorých pravdepodobne mohli uniknúť znečisťujúce látky do podzemnej vody. V podzemnej nádrži sa pravdepodobne aj po ukončení prevádzky nachádzali zvyšky PHM (ropných produktov), ktoré pravdepodobne mohli unikať do podzemnej vody. Počas terénnej obhliadky v jednotlivých šachtách nebola hladina vody v rovnakej výške, pričom v šachte č. 4 (v poradí od severu na juh) voda vôbec nebola. Zrejme sa teda jednalo o dažďovú vodu natečenú z povrchu v tých šachtách č. 1 až 3. V blízkosti ČS PHM je aj stará už nepoužívaná čistiareň odpadových vôd, ktorá môže taktiež negatívne ovplyvňovať stav životného prostredia v okolí. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Kováčová a Sliač, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Hron, v tzv. zraniteľnej oblasti poľnohospodársky využívanej (znečistenej dusičnanmi). V blízkosti je Badínsky rybník." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1007, "k_123" : 92, "k_1" : 34, "k_2" : 42, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vytečené ropné látky boli riešené ako mimoriadne ohrozenie akosti vôd v r. 2004. OÚŽP vo Vranove nariadil firme REAL vykonať opatrenia na nápravu týkajúce sa zabezpečenia odpadov v areáli TEMAKO. Znečistené zeminy a voda neboli doposiaľ sanované. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže - prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky. Časť 2: Pravdepodobné environmentálne záťaže - lokality 2.1.až 2.7., 2.1: Lokalita VT(001) \/ Bystré - bývala tehelňa TEMAKO (SK\/EZ\/ VT\/1007)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite sa nachádza lokálne znečistenie horninového prostredia v pásme prevzdušnenia ropnými látkami (NEL-GC) a v podzemnej vode (TCE a TOC). Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. V rokoch 2017 - 2019 boli na lokalite realizované monitorovacie práce, pričom bolo v podzemnej vode vrtu VN322-2 zistené prekročenie IT kritéria v ukazovateli CHSK-Mn a v ďalších vrtoch Al. Kontaminácia podzemnej vody v iných sledovaných ukazovateľoch zistená nebola (ClU). Z uvedeného dôvodu bola lokalita vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 256, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1996 bola v mieste divokej skládky vybudovaná riadená skládka, ktorú od roku 2006 prevádzkovala spoločnosť FÚRA s.r.o. a neskôr spoločnosť EKOS PLUS s.r.o., ktorá si objednala vypracovanie projektu na dobudovanie II. kazety skládky. Priesaková voda zo skládky má vysokú vodivosť, vysokú koncentráciu Cl- a NH4+. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty situované mimo areál skládky, v indikačnej oblasti. Zvýšené obsahy v podzemnej vode boli zistené vo vzorkách všetkých novovybudovaných vrtov a to nad ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7 pre ukazovatele Al, TOC, CHSK-Mn a pH. V priebehu ďalšieho monitorovacieho obdobia, ktoré trvalo do roku 2020, bolo zistené v podzemnej vode prekročenie IT kritérií pre TOC, CHSK-Mn a Al. Vo vzorkách povrchovej vody a riečnych sedimentov nebolo zistené výraznejšie znečistenie. Na základe výsledkov monitorovacích prác ŠGÚDŠ a tiež z dôvodu, že prevádzkovaná skládka by mala byť pravidelne monitorovaná, je odporúčané účelové sledovanie kvality vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 857, "k_123" : 66, "k_1" : 39, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podstatnou indíciou sú závery HG prieskumu (Vranovský a kol., 1990), ktoré uvádzajú kontamináciu podzemných vôd kyanidmi a zvýšené koncentrácie chloridov, síranov, NO3 a NH4. Neskoršími prácami bolo zistené znečistenie podzemnej vody chlórovanými alifat. uhľovodíkmi, najmä dichlóreténom a tetrachlóreténom nad IT limit (Danko, 2006, Husár, Antal, 2006). Lokalita sa nachádza v blízkosti OP II. stupňa vodárenského zdroja podzemnej vody, v zraniteľnom území znečistenom dusičnanmi, pričom v širšom okolí sú vodohospodársky významné vodné toky (napr. Kopčiansky kanál). V rámci projektu geologickej úlohy boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami bola zistená kontaminácia podzemných vôd chlórovanými uhľovodíkmi (trichlóretén, chlóretén, cis1,2dichlóretén), ktorých koncentrácia prekračovala ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Kontaminácia bola zistená vo vzorkách odoberaných z vrtov VN82-2 a VN82-4 situovaných v indikančnej oblasti. Okrem ClU bola v podzemnej vode z vrtu VN82-4 v jednom odbere zistená aj koncentrácia NEL-UI a chryzénu prekračujúca IT kritérium." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 628, "k_123" : 85, "k_1" : 36, "k_2" : 33, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kumulovaný vplyv havárie ropných látok (1 000 l) v r. 1993, sanovanej v r. 1994 a výbuchu munície v III\/2007, kde boli zistené zvýšené obsahy Cd a Hg v povrchovom toku. Dôveryhodné a aktuálne údaje zo stavu znečistenia areálu absentujú. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky PD (007) \/ NOVÁKY - VOJENSKÝ OPRAVÁRENSKÝ PODNIK (SK\/EZ\/PD\/628)“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia ukazovateľmi NEL-IR, NEL-UV, C10-C40, PAU a ťažké kovy. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie C10-C40, CLU, NH4+, Cl- a B. Znečistenie bolo identifikované na plochách nielen v okolí bývalého muničného skladu a miesta havárie rušňa, ale aj v oblasti trafostanice a neutralizačnej stanice, bývalej ČSMP a kalových polí. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2308, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka prevažne komunálneho odpadu nie je síce plošne a objemovo rozsiahla, ale sa nachádza v blízkosti vodohospodársky významného vodného toku (v jeho nive, na jeho ľavom brehu), v tzv. zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti. Skládka je sčasti prekrytá, zarastená, presnejšie povedané komunálny odpad je premiešaný so stavebným odpadom, zrejme aj s výkopovými zeminami. Skládka sa prejavuje v geomorfológií terénu - zvlnený terén, malé elevácie odpadu zmiešaného so zeminami. Nedá sa celkom vylúčiť možné riziko znečistenia podzemnej vody, znečistenie povrchovej vody je málo pravdepodobné (potok Dlhý kanál je zregulovaný, geologické podložie je relatívne málo priepustné). Podľa registra skládok odpadov skládka zaberá plochu cca 2000 m2 a má objem cca 1500 m3 uloženého odpadu.\n V roku 2017 získala obec dotáciu z Environmentálneho fondu vo výške 35 000 eur. V rámci rekultivácie sa na parcele C 865\/5 zrealizovalo: naloženie odpadu, uloženie odpadu o množstve 626,5 tony (zmiešaný komunálny odpad) a sanácia miesta do pôvodného stavu. Termín realizácie: 6\/2017 - 11\/2017." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2761, "k_123" : 44, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Urban, O., et al., 2020). Realizovanými prieskumnými prácami bolo overené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia ťažkými kovmi (Cu, Pb, Zn) v koncentráciách prekračujúcich IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Primárnym zdrojom znečistenia je navážka vo forme škvary, ktorá bola na lokalitu ukladaná na prelome 70-80tykch rokov 20. storočia. Celkovo sa na lokalite na ploche cca 7 750 m2 nachádza cca 6 100 m3 znečistených zemín vo forme navážiek (škvary a stavebného odpadu). Znečistenie podzemnej vody nebolo zistené. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je aktuálne riziko pre znečisťujúce látky Pb, Zn v biologickej kontaktnej zóne. Z uvedeného dôvodu bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie, pričom ako optimálne riešenie sanácie bola navrhnutá izolácia znečistenia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3664\/2021 sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemnej vody prostredníctvom 4 monitorovacích vrtov 4x ročne po dobu 3 rokov, resp. do začiatku sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 519, "k_123" : 70, "k_1" : 31, "k_2" : 27, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál bývalej SAM, a.s. sme zaradili do REZ - časti A na základe toho, že nie sú údaje o realizácii sanácie, ktorými by sa eliminovalo znečistenie zistené prieskumnými prácami v roku 1993, aj napriek tomu, že kontaminovaná podzemná voda bola počas týchto prieskumných prác z časti odčerpávaná.V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Myjava - areál bývalej SAM. Skupina dodávateľov \"PRIESKUM EZ“. Výsledky analýzy horninového prostredia potvrdili záver z predchádzajúceho prieskumu, výskyt voľnej fázy RL na hladine podzemnej vody, nadlimitné koncentrácie C10-C40 a NEL v zeminách v zóne prevzdušnenia a v podzemnej vode, nadlimitné koncentrácie Cr v podzemnej vode. Ako nová významná skutočnosť’ bolo identifikované plošné znečistenie podzemnej vody CIU (nad IT) a fenolmi (nad ID). Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko. Zhotoviteľ prieskumných prác vybral ako najvhodnejší koncepčný variant sanácie, ktorý je v štúdii uskutočniteľnosti bližšie špecifikovaný." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 105, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepovolené skládkovanie bolo ukončené v r. 1991. Na lokalite bol ukladaný najmä komunálny odpad. Skládka nebola v minulosti rekultivovaná, zarastá náletovou vegetáciou. Odpad sa vôbec nevyváža." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 480, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd aj toku Hlinec a skládku veľmi nevhodne umiestnenú v prípade potreby sanovať, uzavrieť a rekultivovať v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 561, "k_123" : 47, "k_1" : 21, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli STS v minulosti dochádzalo k značnej manipulácii s ropnými látkami (nafta, oleje, odmasťovacie prostriedky- TCE). Podnik bol v tejto súvislosti sankcionovaný SIŽP, preto sme lokalitu zaradili medzi pravdepodobné EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1984, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Neriadená skládka nemá vybudované tesniace prvky, preto je možnosť úniku znečistenia zo skládky do podzemnej vody náplavov a povrchovej vody vodohosp. význ. toku Muráň. V blízkosti je vodárenský zdroj podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 798, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov analýz chemického zloženia podzemných vôd v okolí danej prevádzky vyplýva dlhodobá kontaminácia chloridmi, dusičnanmi, amónnymi iónmi a vysokou CHSK v stanovených ukazovateľoch. V rámci podniku Duslo a.s. funguje dlhodobý program ochrany podzemných vôd. Pri objektoch so zisteným zhoršením kvality podzemnej vody boli realizované čerpacie vrty (hydraulická clona). Odčerpávané vody sú opätovne využívané vo výrobniach AGRO, Antioxidant a LAD. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný 1 nový monitorovací HG vrt situovaný v indikačnej oblasti (vo vzťahu k danej lokalite), mimo areálu Dusla. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali v rokoch 2014 - 2020 bolo zistené prekročenie IT kritérií pre NH4+ v podzemnej vode indikačnej oblasti (najmä v okolí novovybudovaného vrtu VN149-4). Okrem NH4+ bolo zistené prekročenie ID kritérií v podzemnej vode indikačnej oblasti v ukazovateľoch TOC, NO2-, pH a vodivosť. Na základe výsledkov je odporúčané pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody danej oblasti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1021, "k_123" : 81, "k_1" : 32, "k_2" : 28, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem agrochemikálií v poškodených obaloch vo vnútri zdemolovaného skladu bola časť agrochemikálií neznámeho druhu roztrúsená aj v okolí skladu a kontaminovaná voda bola pravdepodobne aj v blízkej podzemnej nádrži na odpadovú vodu z hygienickej slučky skladu. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže VT (015)\/ Komárany – sklad agrochemikálií - SK\/EZ\/VT\/1021“, z ktorého vyplýva, že v čase prieskumu bol sklad prázdny a zdevastovaný. Steny a podlaha skladu nesú stopy po skladovaní agrochemikálií. Na území v okolí skladu pesticídov neboli v zeminách a dnových sedimentoch identifikované znečisťujúce látky charakteru pesticídov a ťažkých kovov. Výsledky analýz podzemnej vody v danom priestore indikovali znečistenie organického a anorganického pôvodu, a to pesticídu p,p-DDT a prvku kadmia Cd. Z analýzy rizika vyplýva, že neexistuje na lokalite ani environmentálne a ani zdravotné riziko. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Sanácia zemín a ani podzemnej vody nie je potrebná, no navrhuje sa odstrániť chátrajúci pesticídny sklad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1123, "k_123" : 29, "k_1" : 0, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Garážové dvory boli delené na 4 časti - podľa príslušnosti k jednotlivým vojenským jednotkám. Každá z nich mala garáže, parkovacie plochy, jednoplášťové nádrže PHM a umývacie mostíky. Znečistenie sa prejavuje zvýšenými koncentráciami NEL v zeminách, kde je IT lokálne viacnásobne prekročené a tiež v podzemných vodách, kde sa pridržujú aj zvýšené koncentrácie ClU. Znečistenie má vyznievajúci charakter. Napriek realizovanej sanácii, ktorá znížila množstvo NEL v podzemnej vode na lokalite pretrváva významná kontaminácia zemín (viac ako 50 g\/kg, r. 2002). Nie je vylúčená kontaminácia vôd hlbokého obehu a zdrojov v okolí lokality. V rokoch 2014 - 2015 boli v rámci úlohy \"Sanácia environmentálnej záťaže Lešť (vojenský obvod) - garážové dvory\" realizované sanačné práce spolu s aktualizáciou analýzy rizika. Odstránením podstatnej časti znečistenia zemín, asanáciou objektov a sanáciou ex-situ a in-situ sa podstatne zmenčil rozsah znečistenia z hľadiska plôch aj koncentrácie znečisťujúcich látok, zvyškové menšie plochy atenuujú naštartovaním biodegradačných procesov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 367, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla začiatkom 70-tych rokov 20. storočia, kedy zanikol veľkosklad Benzinolu v Lučenci a odpad z ropných produktov bol uložený na danú skládku. V r. 1997 bola jej prevádzka ukončená a jej povrch bol zahrnutý vrstvou zeminy. Pre skládku je vybudovaný monitorovací systém, ktorý sa však nevyužíva. Oplotenie skládky bolo zničené, skládka postupne zarastá náletovou vegetáciou. Už EIA zámer (Antalová, S., 1994: Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie, Lučenec - Čurgov, skládka odpadu III. stavebnej triedy) pre skládku Lučenec - Čurgov III. stavebnej triedy (ktorá je cca 600 m pod predmetnou skládkou) hodnotí ako jeden zo zdrojov znečistenia plánovanej skládky neriadenú a vysoko rizikovú skládku ropných odpadov a iných nebezpečných odpadov. Šírenie sa kontaminácie z nej trvá podľa tejto správy viac ako 10 rokov (údaj z roku 1994). V rámci EIA zámeru boli odobrané vzorky podzemnej vody (resp. priesakovej kvapaliny) a zeminy pod skládkou ropných odpadov. Ukazovateľ NEL niekoľkonásobne prekračoval hodnoty IT (Intervenčné kritérium)" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 795, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite došlo k zakopaniu rôzneho druhu karcinogénneho odpadu (starých pesticídov) v množstve cca 8,7 ton. Prípad bol šetrený SIŽP a policajným zborom. \nNie sú údaje či sa v lokalite uskutočnil podrobný prieskum životného prostredia, zameraný na kvalitu podzemných vôd a horninového prostredie. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebola potvrdená kontaminácia podzemných vôd a zemín pesticídmi. Vo vzorkách podzemnej vody referenčnej a indikačnej oblasti boli zistené len zvýšené obsahy TOC, NH4+ a CHSK-Mn, ktoré prekračovali ID kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Zvýšené obsahy uvedených ukazovateľov sú však pripisované skôr intenzívnej poľnohospodárskej činnosti danej oblasti. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a pokračovalo do roku 2020, neboli v podzemnej vode zistené zvýšené koncentrácie sledovaných ukazovateľov, ktoré by prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 785, "k_123" : 60, "k_1" : 45, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie podzemných vôd sulfánom, fenolmi a As sa preukázalo monitoringom. Voda z nádrží presakuje aj do obvod. priekop odkiaľ sa môže pri silných zrážkach dostať aj do povrch. toku. Pri monitoringu vody v nádržiach (2003) bolo 16 ukazov. nad hodnoty C. V rámci projektu geologickej úlohy \"MOnitorovanie environemtnálnyc záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Frajkor, V., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov. Monitorovacími prácami bolo v podzemnej vode indikačnej oblasti (v zrekonštruovaných vrtoch) zistené prekročenie ID, resp. IT kritérií v ukazovateľoch vodivosť, TOC, CHSK-Mn, Al, v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vo vzorkách povrchovej vody odoberaných z rieky Slaná neboli zistené prekročenia v žiadnych sledovaných ukazovateľoch. Predpokladané plošné rozšírenie kotnaminácie je obmedzené na bezprostrednú blízkosť retenčných nádrží a určenú indikačnú oblasť, vymedzenú Z okrajom nádrží a riekou Slaná. Hĺbkové obmedzenie šírenia kontaminácie predstavujú zaílované menej priepustné horniny neogénu v hĺbke cca 5-6 m." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 182, "k_123" : 69, "k_1" : 40, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumom boli zistené dva hlavné zdroje znečistenia, a to podzemná nádrž PHM, ktorej prítomnosť bola overená nepriamo, geofyzikálnym prieskumom a miesto na severnom okraji areálu, kde sa v minulosti nachádzali servisné jamy, dielňa a sklady ropných látok. Hlavnými znečisťujúcimi látkami boli NEL-IR a C10-C40, ktorých koncentrácie v zeminách presahovali IT limity a pohybovali sa v rozmedzí 431 - 10700 mg\/kg pre C10-C40 a 530 - 13400 mg\/kg pre NEL-IR. Identifikované riziká súvisia so znečistením ropnými látkami vo vrchnej vrstve zemín (kontaktnej zóne) pre prípad plánovaného využitia územia v budúcnosti. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol ako základný najvhodnejší koncepčný variant nápravných opatrení vybraný variant sanácie metódami ex situ po sanačné limity navrhované v rámci spracovanej analýzy rizika. Do doby zahájenia aktívneho sanačného zásahu, ktorá je odhadovaná na cca 5 rokov, je navrhnuté vykonávať monitorovanie podzemnej vody s využitím vybudovanej monitorovacej siete." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 79, "k_123" : 51, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Materiál odkaliska obsahuje kovy Pb, Zn, Cu, Fe vo vysokých koncentráciách. Odkalisko bolo významným zdrojom znečisťovania životného prostredia. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov. z výsledkov vyplýva, že v sedimente drenážnych vôd odkaliska bolo zistené prekročenie ID kritérií pre As, Pb a Hg, resp. prekročenie IT kritérií pre Cd a Zn. Aj v sedimentoch Belianskeho potoka bolo zistené prekročenie ID a IT kritérií, pričom horšia situácia s kvalitou sedimentu bola pozorovaná pod sútokom s drenážnymi vodami odkaliska, kde bolo zistené prekročenie IT kritérií pre Be, Cd, Pb a Zn, v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Limity prekračujúce všeobecnú kvalitu povrchových vôd podľa Nariadenia vlády SR 269\/2010 boli v Belianskom potoku zistené pre Cd, Zn, SO42-, Ca2+, Mn, Cd, Cu a Zn. V podzemnej vode bola zistená len zvýšená koncentrácia Zn nad ID, resp. IT kritériá v studni-Jergy štôlne a prameni tesne nad Belianskym potokom (Kordík, J., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 313, "k_123" : 77, "k_1" : 39, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podzemnej vode vrtu nachádzajúcom sa pri nádrži boli opakovane zistené vysoké koncentrácie NEL. Odporúčame overiť údaje v súčasnosti (zápis z r. 2008). Primárny zdroj znečistenia bol odstránený pred viacerými rokmi. Sklad olejov už neexistuje (informácia z r. 2019). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" (Demko, R., et al., 2015) bolo okrem ďalších prác vybudovaných 6 nových monitorovacích HG vrtov situovaných mimo areál KLF a teda územia, kde sa v minulosti nachádzal sklad olejov. Vo vzorke podzemnej vody v jednom z monitorovacích cyklov (realizovaných do roku 2015) vo vrte VN53-5 bola zistená zvýšená koncentrácia tetrachlóreténu, ktorá prekračovala IT kritérium v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. V nasledujúcom monitorovacom období, ktoré pokračovalo až do júna 2020, bolo zistené prekročenie IT kritérií v podzemnej vode pre ukazovatele CHSK-Mn, 1,3-dichlórbenzén, dichlórbenzény-suma a tetrachlóretén. Lokalitu je na základe výsledkov monitorovania odporúčané aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1043, "k_123" : 40, "k_1" : 20, "k_2" : 4, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zariadenie je v súčasnosti nevyužívané na daný účel, nie je prevádzkované podľa schváleného prevádzkového poriadku a v nahromadenej priesakovej kvapaline je divoko ukladaný komunálny odpad. V prípade riadnej prevádzky by zariadenie nebolo EZ. V roku 2022 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Auxt, A. a a kol., 2022). Na základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt A., et al., 2022) bolo preukázané \nznečistenie podzemnej vody. \nNa lokalite nebolo zistené znečistene v zeminách nad hodnoty ID a IT limitov v zmysle smernice MŽP SR č. \n1\/2015-7. Z výluhov zemín neboli identifikované prekročenia limitov. V pôdnom vzduchu neboli zistené \nnadlimitné koncentrácie v zmysle pokynu č. 1617\/97-min. V podzemnej vode boli prieskumom overené \nznečisťujúce látky nad hodnoty ID a IT kritérií: amónne ióny, dusitany a bór. Analýza rizika znečisteného územia \nnepreukázala v území environmentálne a ani zdravotné riziká. V skúmanom území nie je potrebná sanácia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 774, "k_123" : 63, "k_1" : 34, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Staré pesticídy a chemické prípravky v celkovom množstve 2000 kg sú umiestnené v bývalom poľnohospodárskom družstve vo Včelinciach na troch miestach. Prvý sklad sa nachádza v opustenej budove, ktorá je vetraná a zabezpečená proti vstupu. Ďalším miestom je otvorené priestranstvo vedľa zlikvidovanej haly a tretí sklad sa nachádza v otvorenej, zastrešenej hale s voľným vstupom. Nesprávne nakladanie s chemickými prípravkami ako aj ich nedostatočné zabezpečenie môže spôsobiť únik a následné znečistenie zemín a podzemných vôd. V máji 2015 bol na lokalite realizovaný orientačný prieskum životného prostredia. Vo vzorkách pôdy, ktorá bola odoberaná z troch vrtov z najvrchnejšieho horizontu bola zistená koncentrácia chlórovaných pesticídov (betahexachlórcyklohexán, delta-hexachlórcyklohexán, aldrin, DDT a hexachlórbenzén), ktoré však neprekračovali ani ID kritériá pre zeminy. Vzhľadom k tomu, že v podzemnej vode bola preukázaná prítomnosť pesticídu gama HCH, je navrhované v danom území vykonať podrobný prieskum životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 606, "k_123" : 58, "k_1" : 30, "k_2" : 28, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa využívalo mazutové hospodárstvo - dlhodobá manipulácia s ropnými látkami. Počas sezóny dochádzalo k spotrebe až 300 t mazutu za deň. V minulosti bol vo vzorke podzemnej vody zistený vysoký obsah chloridov prevyšujúci IT limity. V roku 2022 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Identifikované bolo znečistenie zemín biologickej kontaktnej zóny ropnými látkami (NEL-IR) prekračujúce ID, resp. IT kritérium a podzemnej vody As, prekračujúca ID kritérium v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Prítomnosť a charakter znečistenia overeného prieskumnými prácami v pôdnom vzduchu, zeminách a podzemnej vode nepreukázala prítomnosť závažného znečistenia životného prostredia v zmysle metodickej príručky pre geologický prieskum (SAŽP, 2020). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebolo potrebné vypracovať analýzu rizika znečisteného územia. Koncentrácie znečistenia identifikované prieskumom, nevyžadujú ďalšie hodnotenie. Z uvedeného dôvodu je preto lokalita vyradená z REZ-časti A (v zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 4045\/2023)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1030, "k_123" : 47, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pre uskladnenie popolčeka a strusky z teplárne závodu Chemko Strážske bola v roku 1977 vybudovaná 16 metrová homogénna zemná hrádza so skladovacím priestorom o rozlohe 32,8 ha. Vodná plocha povodia v súčasnosti predstavuje 2,04 km2, s predpokladanou produkciou strusky a popolčeka 68 620 m3 ročne. Predpokladané uloženie kalov za rok predstavuje cca 5 000 m3. Od roku 1981 sa začal popolček naplavovať na odkalisko. Popolček sa mal riediť vodou a do odkaliska sa mal prepravovať potrubím. V Chemku však na riedenie popolčeka nepoužívali čistú vodu, ale popolček miešali s odpadovou vodou, v ktorej sa nachádzali PCB a iné látky. Dochádzalo tak k silnému toxickému zamoreniu nielen niekoľko desiatok hektárovej nádrže, ale aj jej širokého okolia a podzemnej vody. Hlavným kontaminantom je arzén, ktorý sa do povrchových tokov Kyjov a Ondava dostáva vylúhovaním z materiálu odkaliska. Okrem arzénu boli v povrchovej vode zistené aj zvýšené koncentrácie v ukazovateľoch ako NH4+, SO42-, NO3-, Cl- (Zn, Pb, Cu, Cr). Arzénom sú znečistené aj riečne sedimenty tokov Kyjov a Ondava. Overená bola aj prítomnosť PCB látok vo vytekajúcich vodách z odkaliska. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Grexová, S., et al., 2020). Prieskumnými prácami nebola overená kontaminácia horninového prostredia, ale bolo overené znečistenie podzemnej a povrchovej vody a kontaminácia dnových sedimentov As, ktoré predstavuje environmentálne riziko. AKo primárny zdroj znečistenia bolo identifikované teleso odkaliska a ako sekundárny zdroj znečistenia jeho drenážne vody, ktoré sú Kyjovským potokom odvádzané do povrchových vôd rieky Ondava. Odkalisko je naďalej v prevádzke. V súvislosti s mimoriadnym zhoršením vôd na vodnom toku Kyjov udelila SIŽP prevádzkovateľovi odkaliska vykonať opatrenia súvisiace s čistením odpadovej vody vypúšťanej z odkaliska. Od apríla 2021 využíva prevádzkovateľ na filtráciu vody z odkaliska zeolit, tým však naplnila opatrenia stanovené SIŽP len čiastočne. Okrem vysokých obsahov As v sedimentoch odkaliska sú tu zvýšené obsahy Zn, Cd a v Kyjovskom potoku pod odkaliskom aj zvýšené obsahy TOC, síranov, dusičnanov, chloridov a amónnych iónov. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3642\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej, povrchovej vody a dnových sedimentov po dobu 3 rokov (do začiatku sanácie)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 912, "k_123" : 52, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V r. 1992 a 1994 boli pre skládku stanovené osobitné podmienky prevádzky do r. 2000. Súčasne bola nad skládkou vybudovaná aj nová kazeta skládky III. stavebnej triedy. V r. 2004 bol vypracovaný projekt uzatvorenia a rekultivácie starej skládky. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác dobudované 3 nové monitorovacie HG vrty. Prieskumnými prácami bola zistená kontaminácia podzemnej vody v ukazovateľoch NH4+, CHSK-Mn a TOC , ktorých koncentrácie v podzemnej vode prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1101, "k_123" : 48, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola zaradená do REZ-časti B na základe výsledkov monitoringu podzemných vôd, kde bola prekročená IT hodnota NH4+ v jednom z troch pozorovacích vrtov. Vysoké koncentrácie nad hodnotu IT dosahovali aj RL, NH4+ a fluoridy v priesakovej vode. Skládka je rekultivovaná. Rekultivačné práce pozostávali z prekrytia skládky krycou rekultivačnou vrstvou na celej ploche skládky, vybudovania obvodovej povrchovej drenáže a monitorovacieho systému. Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2749, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená z REZ-časti A do REZ-časti B na základe výsledkov podrobného GPŽP (Tupý, P., et al., 2021). V skúmanom území bola zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v zeminách kontaktnej zóny a v zeminách pásma prevzdušnenia. V zeminách biologickej kontaktnej zóny boli v nadlimitných koncentráciách (nad ID a ITobyt. kritéria podľa smernice MŽP SR č. 1\/2015-7) zistené znečisťujúce látky NEL GC a benzo(a)antracén, benzo(a)pyrén, fenantrén, fluorantén, pyrén, benzo(b)fluorantén, benzo(g,h,i)perylén, benzo(k)fluorantén, chryzén a indeno(1,2,3-cd)pyrén zo skupiny PAU. V horninovom prostredí pásma prevzdušnenia boli v nadlimitných obsahoch v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 identifikované ropné látky NEL GC. V zeminách kontaktnej zóny a pásma prevzdušnenia majú plošne dominantné rozšírenie ropné látky NEL GC. V biologickej kontaktnej zóne boli zistené na celkovej ploche 2000 m2, v zeminách pásma prevzdušnenia na ploche 1170 m2. PAU, zistené výlučne v biologickej kontaktnej zóne, sú rozšírené len v okolí vrtu MOK-4, na celkovej ploche 50 m2. Po prekrytí týchto plôch znečistenia dosahuje celková plocha znečistenia hodnotu 2660 m2. Transport znečisťujúcich látok z pásma prevzdušnenia do pásma nasýtenia nebol potvrdený, keďže v zeminách pásma nasýtenia neboli identifikované nadlimitné obsahy skúmaných znečisťujúcich látok. Aktuálny stav znečistenia podzemných vôd v skúmanom území je v zmysle smernice Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1\/2015-7 ako aj v zmysle vyhlášky MZ SR č. 247\/2017 Z. z. dobrý. Prítomnosť znečisťujúcich látok zistených v horninovom prostredí pásma prevzdušnenia ako aj prítomnosť ostatných hodnotených látok nebola potvrdená. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že znečisenie v horninovom prostredí a pôde predstavuje environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne. V zmysle Rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3676\/2021 bolo navrhnuté monitorovanie geologických faktorov ŽP. Sanačné práce nie sú za súčasných podmienok a využitia územia nutné. Dôvodom je, že skúmané územie je dlhodobo zaťažené priemyselnou výrobou a v budúcnosti sa uvažuje s rovnakým využitím. Podrobným prieskumom nebolo zistené žiadne iné riziko (okrem rizika pre BKZ), prieskumom neboli identifikované ani riziká spojené s ohrozením povrchového toku - Gánovský potok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2710, "k_123" : 61, "k_1" : 27, "k_2" : 34, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sklad nádrže PHM je mimo prevádzky od roku 2008, pričom čerpanie pohonných hmôt pre vozidlá ÚVN SNP Ružomberok – FN prebieha v súčasnosti mimo vlastného areálu nemocnice na ČS PHM. V priestore starej nádrže a jednotlivých potrubí starej ČS PHM sa nachádzajú zvyšky kalov, ktoré pravdepodobne prichádzajú do styku s podzemnou vodou. Nedá sa vylúčiť prienik podzemnných vôd do priestorov nádrže PHM. Pri poškodení nádrže, potrubí, ventilov možný prienik zvyšných kalov do okolitého horninového prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 722, "k_123" : 51, "k_1" : 29, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dôvodom na zaradenie skládky priemyselného odpadu - dechtovej jamy pôvodcu Slovglass, a.s. Poltár v Málinci medzi pravdepodobné environmentálne záťaže je existencia indície o možnej kontaminácii vzhľadom na charakter uloženého materiálu. Plocha jazierka je cca 20x5 m, nie je však známa hĺbka. Údaje z monitoringu nie sú k dispozícii. Lokalita bola zaradená aj z dôvodu blízkosti obytnej zóny (cca 150 m je rómska komunita), povrchového toku (cca 100 m) a jej lokalizácie v inundačnom území rieky Ipeľ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 781, "k_123" : 45, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 488, "k_123" : 45, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2389, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku uhynutých zvierat (havarijné mrchovisko) sa údajne okrem samotných uhynutých zvierat ukladal rôzny odpad z bývalej kafilérie Kafiléria, a.s. Senec. Na dezinfekciu mrchoviska sa tiež používali rôzne chemické prípravky napr. chem. prípravok FORTE obsahujúci chlór. Lokalita sa nachádza v Chránenom vtáčom území Malé Karpaty, v blízkosti územia Európskeho významu Lindava (cca 300 m od neho). Lokalita sa nachádza v tzv. zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti. Aj napriek vybudovanej podzemnej tesniacej stene okolo skládky uhynutých zvierat existuje riziko ohrozenia kvality podzemnej vody. Lokalita bola preradená z REZ - časti A do REZ - časti B na základe Rozhodnutia MŽP SR o schválení ZS s AR znečisteného územia a na základe výsledkov predmetnej ZS: Geologický pruzkum pravděpodobné environmentální záťěže skládka MRCHOVISKO - BUDMERICE. Prieskumom bola zistená kontaminácia C10-C40 a NH4 nesaturovanej zóny horninového prostredia (1 050 m2). Koncentrácia ropných látok dosahuje až 10000 mg\/kg suš. (zmes C8-C18 a C20-C35) a amoniakom 47000 mg\/kg suš.\nNa základe overenej kontaminácie saturovanej zóny na základe rozborov zemín môžme konštatovat, že koncentrácia C10-C40 v zeminách dosahovala až 22100 mg\/kg suš. Kontaminovaná plocha 60 x 75 m (4 500 m2) s koncentraciou C10-C40 v podzemnej vode až na úroveň 39,7 mg\/l – tj. výskyt filmu ropných látok na hladine podzemnej vody (zmes C8-C18 a C20-C35). Podzemná voda bola znečistená aj PAU – benzo(a)pyren (0,27 mikrogramov\/l), benzo(k)fluoranthen (0,31 mikrogramov\/l) a chrysen (0,31 mikrogramov\/l). Podzemná voda bola znečistená aj amoniakom - 1310 mg\/l. Vzhľadom k charakteru horninového prostredia je kontaminácia viazaná na obmedzenú plochu – nízká mobilita polutantu a k tomu nízký koeficient filtrácie. \nTáto kontaminácia predstavuje environmentálne riziko vzhľadom k skutočnosti, že lokalita patrí do chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty a tiež z dôvodu prítomnosti voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody.\nZ hľadiska hodnotenia zdravotných rizík nebolo potvrdené žiadne zdravotné riziko – jediný expozičný scenár predpokladal náhodný dermálny kontakt a náhodné požitie kontaminovanej zeminy. K expozícií s kontaminovanou podzemnou vodou nedochádza z dôvodu neexistencie vrtov\/studní." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2273, "k_123" : 56, "k_1" : 33, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Počas výkopových prác vykonávaných v rámci rekonštrukcie elektrárne sa zistila kontaminácia zemín a podzemnej vody ropnými látkami (voľná fáza ropných látok). Na základe tohto zistenia boli predmetné kontaminované zeminy ihneď počas výkopových prác odstraňované. V súčasnosti sa pripravuje realizácia prieskumných a v prípade potreby aj sanačných prác. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Piešťany." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 946, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah (má objem cca 1300 m3 a plochu cca 900 m2), blízkosť vodného toku Svitavský potok a situovanie v ochrannom pásme vodárenského zdroja 2. stupňa. Nachádza sa medzi cintorínom a ihriskom. Oficiálne bolo skládkovanie ukončené v roku 2000. Aj napriek tomu sa však odpad občasne na lokalitu ukladá. V auguste v roku 2011 vykonali pracovníci OÚŽP kontrolu skládky, pričom nariadili obci jej uzavretie a odstránenie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 980, "k_123" : 62, "k_1" : 22, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1004, "k_123" : 67, "k_1" : 23, "k_2" : 24, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 180, "k_123" : 59, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov monitoringu vyplýva mnohonásobné prekračovanie IT limitov pre As (podzem. voda), OH limitov pre As (povrch. tok Homôlka) ako aj IT limitov mernej elektr. vodivosti vody, NH4, NEL pod STKO. Priesak. a povrch. voda vteká do Oravy (ÚEV, vodohospodársky významný vodný tok).\nDňa 31.7.2009 sa prestalo s ukladaním odpadu na skládku s osobitnými podmienkami. Vroku 2010 sa odpad vozil na skládky odpadu do Martina a Liptovského Hrádku. Z OPŽP bolo na uzavretie a rekultiváciu skládky KO schválená dotácia 5 322 525 EUR. (OPŽP-PO4-09-5 výzva vyhlásená dňa 13. októbra 2009).\nNa skládku odpadu bolo 30.10.2007 vydané integrované povolenie - uzatvorenie(SIŽP Žilina). Projekt rekultivácie nepočítal s realizáciou opatrení na zamedzenie negatívneho vplyvu priesakových vôd, ktoré pretekajú zo skládky priemyselného odpadu (trosky) Oravských ferozliatinárskych závodov do telesa skládky KO. Koncom roka 2015 bola skládka zrekultivovaná. Rekultivačné práce pozostávali z prekrytia skládky TKO izolačnými vrstvami s odvetrávaním tvoriacich sa plynov a odvedenia potoka Homôlka so zachytených povrchových vôd stekajúcich do priestoru skládky TKO. Otázne je však vyriešenie zachytenia priesakových vôd tečúcich zo skládok priemyselného odpadu do priestoru skládky TKO. Podrobnejšie údaje o rekultivačných prácach nie sú k dispozícii a preto skládka aj naďalej ostáva v REZ-časti B. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 nové monitorovacie vrty a 3 existujúce boli zrekonštruované. Vo vzorkách zo zrekonštruovaného indikačného vrtu VR51-4 boli zistené koncentrácie prekračujúce ID kritériá pre EC, NH4+, B, CHSK-Mn a IT kritériá pre Cl- a TOC, čo je pravdepodobne spôsobené vplyvom skládky TKO. Pod skládkami priemyselného odpadu pri ČOV OFZ dochádza k sústredeniu kontaminovaných vytekajúcich vôd monitorovaných v objekte PV51-2 (OFZ) a ich následným vtekaním do priestoru skládky TKO. Kontaminácia povrchových vôd rieky Orava sledovaná v objektoch PV51-3 a PV51-6 vďaka veľkej riediacej schopnosti rieky Orava nebola preukázaná. Rovnako ani dnové sedimenty odoberané v mieste odberov povrchových vôd nepreukázali ich kontamináciu. Lokalitu je odporúčané aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2600, "k_123" : 62, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite Haliar prebiehala v minulosti intenzívna banská činnosť a historicky patrí medzi najstaršie. Medená ruda bola v prvých počiatkoch ťažená povrchovým spôsobom, v 14. storočí sa prešlo výlučne na podzemnú ťažbu. Do súčasnosti sa v oblasti nachádzajú staré banské štôlne a haldy, ktoré môžu byť zdrojom kontaminácie najmä povrchového toku ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 834, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná po obvode bývalej ťažobnej jamy štrkopiesku. V jej strede sa nachádza voľná vodná hladina (korešpondujúca s hladinou podzemnej vody). V roku 2010 bola ukončená jej rekultivácia. Vzhľadom na zvýšené koncentrácie niektorých ukazovateľov v podzemnej vode (monitoring z r. 2014) je skládka aj naďalej evidovaná ako pravdepodobná env.záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2494, "k_123" : 72, "k_1" : 30, "k_2" : 26, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z vrtu vyteká podzem. voda, s obsahom ropných l. (vizuálne pozorované olejové škvrny na zakalenej vode sivej farby) a plynu (prebublávanie), na povrch. Pozorovateľné je poškodenie vegetácie na ploche cca 30 x 5 m. Celková plocha kontaminácie zemín je však pravdepodobne väčšia. Voda ma vysoký obsah Na (4000 mg\/l), Cl (4000 mg\/l), SO4 (1300 mg\/l). Analýzy sú z r. 1982 a 2003" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2528, "k_123" : 67, "k_1" : 30, "k_2" : 25, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zdrojom znečistenia je úložisko nádrží bývalej ČS PHM v areáli Vojenského historického múzea. Predmetná ČS PHM slúžila na tankovanie paliva do vojenskej leteckej techniky, najmä do vrtuľníkov. V minulosti bolo zistené znečistenie ropnými látkami v horninovom prostredí v okolí úložiska nádrží prostredníctvom sond SZ-38 a SZ-39 (Litva, Tyleček, 1990). Neskôr boli analyzované vzorky podzemnej vody (Schwarz a kol., 2004). Laboratórnymi analýzami bola potvrdená prítomnosť cudzorodých látok v rozsahu: toluén, xylény trichlóretén, dichlóretén, suma chlórovaných alifatických uhľovodíkov a fenantrén. Zistené koncentračné hodnoty kontaminantov v podzemnej vode boli vyššie, ako bývajú prirodzené obsahy vyskytujúce sa v neznečistenom prírodnom prostredí. Limitná hodnota indikačného kritéria však nebola v odobratých vzorkách prekročená. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Piešťany a zároveň sa nachádza v ochrannom pásme 2. stupňa vodárenského zdroja obyčajných podzemných vôd. Rieka Váh je vodohospodársky významný vodný tok. V zmysle uvedených starších aj novších faktov lokalita môže predstavovať riziko pre životné prostredie (pôvodná poznámka z r. 2017). Výsledky geologického prieskumu (Urban, O. a kol., 2022) preukázali, že znečistenie na hodnoty ID, resp. IT kritéria smernice boli zistené len v biologickej kontaktnej zóne v okolí vrtov MV-5 (C10-C40) a MV-8 (Cu), horninové prostredie pásma prevzdušnenia a nasýtenia znečistené nebolo. Vo vzorkách podzemnej vody nedošlo v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov k prekročeniu indikačného, ani intervenčného kritéria, väčšina z nich sa nachádzala pod medzou stanovenia analytického prístroja. Riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou nebolo potvrdené. Zdravotné riziká boli hodnotené pre Cu a C10-C40, riziko nebolo potvrdené. Na základe výsledkov analýzy rizika nie je potrebné realizovať sanáciu. V skúmanom území sa odporúča odstrániť potenciálny zdroj znečistenia - podzemnú nádrž. Skúmané územie je navrhnuté na monitorovanie (2 roky 1x ročne) a následne ak budú výsledky priaznivé odporúča sa lokalitu vyradiť z Registra IS EZ (pokiaľ sa nepreukáže znečistenie)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 376, "k_123" : 63, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojovica z hnojiska najmä po dažďoch steká do potoka, ktorý následne preteká obcou. Starosta a obyvatelia obce Dlhé Stráže sa sťažovali na OÚŽP už niekoľkokrát, že im kvôli tomu zapácha v obci. Doteraz realizované opatrenia boli však nedostatočné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 494, "k_123" : 79, "k_1" : 29, "k_2" : 25, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bolo zistené, že znečistenie presakujúce z odpadového kanála sa šíri v smere prúdenia podzemných vôd do sedimentov, v ktorých sú situované individuálne zdroje vody a do územia, kde je umelá infiltrácia, ako významný vodný zdroj pre mesto Michalovce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 266, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozostavaná skládka sa nachádza cca 1 km od najbližšieho sídla v relatívne priaznivých geologických pomeroch. Na jej dokončenie nemá obec finančné prostriedky. Uložené odpady nie sú zabezpečené a skládka nie je uzavretá a rekultivovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1039, "k_123" : 54, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo vzdialenosti cca 200 m je zachytený prameň o výdatnosti cca 0,1 l\/s využívaný ako zdroj vody pre kameňolom a priamo v areáli obaľovačky je studňa úžitkovej vody pre obaľovačku. Teplonosné oleje s obsahom PCB sa od r.1994 v technológii nepoužívajú" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2061, "k_123" : 76, "k_1" : 38, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri prevádzke Rušňového depa dochádzalo k dlhodobému používaniu nebezpečných látok (pohonné hmoty, oleje, mazadlá). Prieskumné práce v rokoch 2008-2009 potvrdili značné znečistenie zemín a podzemnej vody v priestore rušňového depa. V rámci geologickej úlohy s názvom \"Sanácia environmentálnej záťaže NZ (029) \/ Štúrovo - Rušňové depo, Cargo a.s.\" bola v roku 2019 spracovaná čiastková záverečná správa s aktualizovanou analýzou rizika (Urban, O., et al., 2019). Prieskumnými prácami bolo potvrdené bodové znečistenie zemín v biologickej kontaktnej zóne a v pásme prevzdušnenia a vysokého stupňa plošného znečistenia v horninovom prostredí pásma nasýtenia a podzemnej vode na ploche cca 13 000 m2. Na hladine podzemnej vody bola dokumentovaná voľná fáza ropných látok hrúbky až do 0,85 m, pričom celkovo predstavuje plocha s VFRL územie s rozlohou cca 700 m2. Znečistenie je výrazne väčšieho rozsahu, ako bolo znečistenie identifikované prieskumnými prácami v rokoch 2008-2009. Hlavným kontaminantom sú ropné látky (NEL-IR a C10-C40), pričom primárnym zdrojom znečistenia sú nevyužívané podzemné nádrže PHM a sekundárnym zdrojom znečistenia je horninové prostredie v ich okolí, resp. VFRL na hladine podzemnej vody. Koncentrácie uvedených kontaminantov prekračujú IT kritériá pre priemyselné zóny v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Z výsledkov aktualizovanej analýzy rizika vyplýva nutnosť vykonať sanáciu environmentálnej záťaže, pričom sú definované tieto ciele sanácie: odstránenie primárneho zdroja znečistenia, odstránenie VFRL z hladiny podzemnej vody, zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok v podzemnej vode a zemine na environmentálne prijateľnú úroveň, podpora a akcelerácia mikrobiologických procesov, vedúcich k prirodzenej atenuácii znečistenia. Sanačnými prácami boli dosiahnuté cieľové hodnoty sanácie, stanovené pre koncentrácie znečistenia rozpusteného v podzemnej vode (NEL-IR, C10-C40). Z posanačnej analýzy rizika vyplýva, že po ukončení sanačných prác nie je na lokalite prítomné environmentálne riziko (z NEL-IR, C10-C40) v podzemnej vode. Po realizácii posanačného monitorovania a potvrdení priaznivého stavu znečistenia (dosiahnutia cieľov a cieľových hodnôt sanácie) bude lokalita evidovaná len v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2604, "k_123" : 63, "k_1" : 42, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita Lom predstavovala významné ložisko Sb, Au-rudy. Ťažené bolo prevažne počas druhej svetovej vojny, pričom bola antimónová ruda upravovaná flotáciou a následne odvážaná na spracovanie do Vajskovej. Banské vody ako aj materiál z banských háld predstavuje zdroj kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 15, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa Registra skládok odpadu sa jedná o definitívne uzavretú skládku, ale obhliadka preukázala, že tomu tak nie je a skládka je intenzívne využívaná. Najbližší povrchový tok - rieka Zolná je vodohospodársky významný vodný tok. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov Kováčová - Sliač." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 725, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa obhliadky má skládka objem cca 2000 m3. Skládka je čiastočne zahrnutá (prekrytá inertným materiálom), zarastená náletovou vegetáciou, sú tu aj nové vývozy komunálneho a stavebného odpadu. Skládka vzhľadom k nepriepustnému podložiu a žiadnym legislatívne chráneným oblastiam nie je vážnou hrozbou pre životné prostredie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2546, "k_123" : 64, "k_1" : 27, "k_2" : 16, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite sa minimálne 10 rokov ukladal popolček zo Žilinskej teplárne, ktorý vznikol spaľovaním uhlia zo severných Čiech (obsahuje napr. aj arzén a pod.). Popolček je uložený na ploche cca 120 000 m2, pričom pri hrádzi je jeho predpokladaná hrúbka až do cca 10 m. V súčasnosti sa v mieste odkaliska nachádza pole, kde sa dlhodobo pestovali plodiny (napr. kukurica...). Po intenzívnych dažďoch v auguste 2010 sa blízkosti hrádze tvorili erózne ryhy a na ploche odkaliska (poľa) sa kumulovala voda. Pod hrádzou sú postavené domy. Hrádza bola preto v novembri 2010 spevnená. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistené, že primárnym zdrojom znečistenia je odkalisko popolčeka. Sekundárna kontaminácia zemín z popolčeka nebola zistená ani v zóne prevzdušnenia ani v zóne nasýtenia horninového prostredia v podloží odkaliska a jeho bezprostredného okolia. Podľa výsledkov prieskumu popolček ovplyvňuje lokálne kvalitu podzemnej vody z hľadiska zvýšenej prítomnosti organického uhlíka aj z hľadiska prítomnosti bóru, kadmia a molybdénu. Dominantnou znečisťujúcou látkou v popolčeku je As, ktorý je viazaný na materiál odpadu, čo odpovedalo aj vysokej koncentrácii TOC. Podzemná voda je znečistená Mo, B, Cd, Cl-, dusitanmi, amoniakálnymi iónmi a tiež TOC. Negatívny vplyv skládky popolčeka sa odráža aj v kontaminácii povrchovej vody TOC a B v rámci sledovaného úseku toku. V skúmanom území je preukázané environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Preukázané je tiež potenciálne nekarcinogénne zdravotné riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v podzemnej vode pri jej využívaní v záhradkách. V rámci prieskumných prác bol navrhnutý pravidelný monitoring prostredníctvom 3 novovybudovaných monitorovacích vrtov TOM-1 až TOM-3 a tiež je navrhované monitorovať kvalitu vody v Breznickom potoku, ktorý sa vlieva do Bytčického potoka. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 619, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah, kontakt s vodným tokom a jej situovanie v CHVO Strážovské vrchy a v blízkosti CHKO Strážovské vrchy. Na skládku je už len občasne vyvážaný najmä stavebný odpad a povrch skládky je splanírovaný a zahrnutý zeminou a menším stavebným odpadom." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 7, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie bolo indikované na okraji železničnej stanice, a to pri prieskume pred výstavbou objektu \"Centrum obchodu a služieb\" na Stavebnej ulici. Kontaminanty určite pochádzajú z prevádzky železničnej stanice; ako environmentálnu záťaž registrujeme celú železničnú stanicu ako celok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 489, "k_123" : 43, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpad sa naváža pozdĺž hrany mŕtveho ramena. Na skládku sa aj v súčasnosti vyváža prevažne domový odpad, pneumatiky, plasty. Výsledky monitorovacích prác z rokov 1993 - 1995 poukazujú na prítomné znečistenie v podzemnej vode, ktoré bolo zistené najmä v ukazovateľoch ako sú NH4+, Cl-, CHSK-Mn." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 506, "k_123" : 64, "k_1" : 26, "k_2" : 26, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem kontaminácie NEL je možná kontaminácia zemín a podzemnej vody kovmi a rozpúšťadlami, prípadne inými nebezpečnými látkami používanými v strojárskej výrobe.\nNa základe podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Auxt, 2022) nebolo potvrdené závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody.\nV porovnaní s ukazovateľmi pre pôdny vzduch uvedenými v pokyne č. 1617\/97-min. boli zistené obsahy prchavých látok benzénu, toluénu, 1,1,2 trichlóreténu, 1,1,2,2 tetrachlóreténu a 1,1 dichlóreténu, prekračujúce ukazovatele kategórie B a C zmieneného pokynu a pri 1,1-dichlóreténe kategóriu B. V skúmanom území bolo identifikované znečistenie horninového prostredia znečisťujúcou látkou NEL-GC, tak v pásme prevzdušnenia, vrátane biologickej kontaktnej zóny, ako aj v pásme nasýtenia, kde sa jeho obsahy pohybovali nad ID kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7.\nV podzemnej vode bola zistená prítomnosť znečisťujúcej látky NEL-GC v jedinom prípade nad ID kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Nadlimitný obsah NEL-GC, nad IT kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7, bol stanovený v podzemnej vode rovnako jedenkrát, bezprostredne po realizácii vrtných prác, čo nebolo verifikované ďalšími 4 kolami monitorovania. V rámci prieskumných prác realizovaných v skúmanom území boli do monitorovacieho systému zahrnuté aj existujúce vrty nachádzajúce sa na skládke PO (Tupý et al., 2020), v smere prúdenia podzemnej vody, v ktorých obsahy znečisťujúcich látok boli zaznamenané pod hodnotami ID kritérií smernice. \nV povrchovej vody z rieky Laborec neboli prekročené medzné limitné hodnoty ukazovateľa kvality časti A, ani časti B podľa prílohy č. 1, nariadenia vlády č. 269\/2010 Z. z., určujúceho kvalitu povrchovej vody. V nadväznosti na vyššie uvedené, je zrejmé, že povrchový recipient Laborec nie je ovplyvňovaný pravdepodobnou environmentálnou záťažou SK\/EZ\/ML\/506. V skúmanom území nie je environmentálne riziko zo znečistenia NEL-GC v biologickej kontaktnej zóne. V skúmanom území nebolo zistené riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou NEL-GC. V skúmanom území kvantifikácia zdravotných rizík nepoukazuje na žiadne významné riziko nekarcinogénnych ani karcinogénnych účinkov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 938, "k_123" : 41, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka v povodí vodárenského toku bola v r.2000 upravená (prehrnutá zeminou). Uložené odpady neboli odvezené a podložie skládky nebolo sanované. EZ hodnotená bola na základe predpokladaných nepriaznivých vplyvov, ktoré však nie sú exaktne preukázané." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 418, "k_123" : 57, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Stará skládka TKO (180000 m3), ktorá nie je v prevádzke je upravená iba jednoduchými terénnymi úpravami (zahrnutím). V registri skládok je navrhnutá na rekultiváciu a monitoring. Možné priesaky do \"jazierka\" situovaného pod ňou a následne do rieky Belej." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 504, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke bol v čase prevádzky ukladaný okrem TKO aj priemyselný odpad z podnikov v Medzilaborciach. Je uravretá, ale zemitý pokryv je výrazne porušený. Je zjavné vyplavovanie odpadov povrchovou vodou. Nie sú údaje o kvalite podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 396, "k_123" : 43, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Smer prúdenia podzem. vody (a teda aj presakujúcej hnojovice) je zrejme od SV na JZ, smerom k Suchému potoku (cca 70 m vzdialený), ktorý je ľavostarnným prítokom vodohospodársky významného toku Kvačianka. Ústí do Kvačianky o cca 350 m ďalej." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 873, "k_123" : 44, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na mieste, kde sú agrochemikálie zakopané je rozbahnená plocha hojne navštevovaná zverinou a okolie je bez trávového porastu. Realizáciou podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2020) nebolo potvrdené znečistenie podzemnej vody a horninového prostredia, či už v pásme prevzdušnenia alebo v pásme nasýtenia prioritnými znečisťujúcimi látkami - pesticídmi, ktoré predstavovali potenciálny hlavný zdroj znečistenia v skúmanej lokalite. V zvýšených koncentráciách prekračujúcich ID kritérium smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 bolo zistené Cd a to v kontaktnej zóne, pásme prevzdušnenia aj nasýtenia, ktoré je však späté s antropogénnu činnosťou - intenzívnou poľnohospodárskou aktivitou a nemá súvis s možným zdrojom znečistenia. V podzemnej vode boli zistené zvýšené koncentrácie NH4+ a NO2- pohybujúcich sa v rámci ID kritérií. Prítomnosť ortute v povrchových vodách, ktorá bola zistená v zvýšených koncentráciách ako nad, tak i pod skúmaným územím je v kontexte s ostatnými ukazovateľmi, ako aj s poznatkami o území a súvisí s využívaním anorganických a organických hnojív v poľnohospodárstve, prostriedkov na morenie osív a pod.. Analýzou rizika nebolo potvrdené environmentálne ani zdravotné riziko a preto nie je potrebná ani sanácia územia. V zmysle rozhodnutia MŽP SR č. R-AR 3681\/2021 nie je potrebné lokalitu monitorovať ani sanovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 797, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov analýz chemického zloženia podzemných vôd v okolí danej prevádzky vyplýva dlhodobá kontaminácia chloridmi a amónnymi iónmi. V roku 2007 bolo zaznamenané výrazné zníženie prítomnosti chloridov v podzemnej vode areálu Dusla. V rámci podniku Duslo funguje dlhodobý program ochrany podzemnej vody. Pri objektoch so zisteným zhoršením kvality podzemnej vody boli realizované čerpacie vrty (hydraulická clona). Odčerpávané vody sú následne využívané vo výrobniach AGRO, Antioxidant a LAD. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 2 nové monitorovacie vrty situované mimo areál podniku v indikačnej oblasti a 2 existujúce vrty (indikačné) boli zrekonštruované. Z výsledkov monitorovacích prác, ktoré prebiehali v rokoch 2014-2020 vyplýva, že podzemné vody neogénnych sedimentov nie sú kontaminované a nejavia známky sekundárneho ovplyvnenia kvalitatívnych parametrov. Naopak, podzemné vody kvartérnych sedimentov sú preukázateľne ovplyvnené ľudskou činnosťou. V prípade podzemnej vody z okolia vrtu VR150-2 je možné uvažovať o vplyve poľnohospodárskej činnosti. Aj napriek tomu, že nebola overená kontaminácia podzemnej vody daného územia, je odporúčané naďalej realizovať pravidelné monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných a zrekonštruovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 60, "k_123" : 49, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku o rozlohe 70 x 100 mbola vypracovaná PD rekultivácie, ktorá nebola začatá. Spod telesa skládky vyteká prameň, v blízkosti sa nachádza Hron. Občasne je na skládku nepovolene vyvážaný najmä komunálny odpad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 914, "k_123" : 69, "k_1" : 30, "k_2" : 24, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite existuje potenciálne nebezpečenstvo, že v prípade preniknutia kontaminantu do podzemných vôd bude ohrozená ich kvalita aj v nižšie položených využívaných vodárenských zdrojoch, čo je dôvodom zaradenia medzi pravdepodobné záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 804, "k_123" : 71, "k_1" : 34, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odkalisko popolčeka sa začalo budovať v roku 1962 pre potreby podnikovej teplárne. V priebehu rokov 1965 až 1980 bolo na odkalisku uložených vo forme hydrozmesi viac ako milión m3 popola. Medzi rokmi 1967 až 1985 bolo okrem popolčeka uložených aj 267 tisíc ton ostatného, zvláštneho a nebezpečného odpadu a tiež aj soľankové kaly. Do roku 1997 bolo pre monitorovanie kvality podzemnej vody využívaných 30 monitorovacích objektov. Neskôr bol počet monitorovacích objektov, na ktorých sa monitoring realizoval niekoľko krát zmenený, resp. doplnený. Okolo skládky bola v 90tych rokoch 20. storočia vybudovaná podzemná injektovaná tesniaca stena zaviazaná do neogénneho podložia. Z výsledkov monitoringu je zrejmé značné znečistenie podzemných vôd v okolí skládky a to hlavne Cl- a NEL vysoko prevyšujúce IT kritériá (klasifikované priesakové kvapaliny). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 8 nových HG vrtov situovaných v indikačnej oblasti. Monitorovacími prácami bola vo vzorkách podzemnej vody zistená vysoká koncentrácia Cl-, NH4+ a vodivosti, ktorých koncentrácie prekračovali IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 (Marcin, D., et al., 2015). Uznesením vlády SR č.124\/2019 z 27.3.2019 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 898, "k_123" : 67, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladáme pokles obsahu kontaminácie EZ v dôsledku útlmu ťažby, a tým aj úpravy rúd (potrebné overiť kontrolnými odbermi), určité (aj časové) riziko predstavuje odkalisko úpravne. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo potvrdené znečistenie horninového prostredia pásma prevzdušnenia do 1,5 m p.t., ktoré sa prejavuje najmä veľkým rozšírením znečistenia Hg, Ba, Sb, v mnešej miere Cu a lokálne látkami ropného charakteru NEL-IR, resp. C10-C40. Znečistenie horninového prostredia v pásme nasýtenia bolo preukázané stanovením vysokých koncentrácií Hg, Sb, Ba, Cu, NEL-IR a C10-C40 a overené bolo v olbasti vrtov HGM-2, PM-5 a PM-8. Znečistenie sedimentov Rudnianskeho potoka sa prejavuje vysokými koncentráciami Ba, Hg a Sb presahujúce IT limity. Znečistenie podzemnej vody sa prejavilo zvýšenými koncentráciami TOC, NH4+ a C10-C40. Znečistenie povrchovej vody Rudnianskeho potoka a drénu z odkaliska sa prejavilo zvýšenými koncentráciami Sb. Najväčšie znečistenie bolo overené v profile RP-4, pred vyústením Rudnianskeho potoka do rieky Hornád. V rámci prieskumných prác bola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a následne štúdia uskutočniteľnosti sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 806, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V tejto časti areálu sa nachádzajú veľkokapacitné nadzemné nádrže PHM ( 60 až 100 m3) dlhodobo používané. ObÚŽP nariadil rekonštrukciu manipulačných plôch. Lokalita je v území s vodohosp. významným povrchovým tokom a veľmi priepustným podložím." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 45, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nezaregistrovaná skládka prevažne TKO na ploche 100x40 m, zčasti na poľnohospodárskej pôde, zčasti v eróznej ryhe hlbky 2-4 m. Hrúbka odpadov na okraji v eróznej ryhe až cca 6 m. Ryha bez trvalého prietoku, ale priesaky môžu prenikať do povrchového toku" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 704, "k_123" : 48, "k_1" : 30, "k_2" : 18, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Obaľovačka predstavovala v minulosti potenciálny zdroj znečistenia PCB, či však aj doško ku kontaminácií je otázne. V súčasnosti sa už technológia ohrevu olejom s obsahom PCB nevyužíva. Lokalita je v OP. II. stupňa vodár. zdrojov podz. a povrch. vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2505, "k_123" : 73, "k_1" : 35, "k_2" : 38, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka popolčeka o rozmeroch cca 160x130m slúžila ako dočasné úložisko pre závod Tatra v Bánovciach. Po zrušení podniku už nebol popolček odvezený na likvidáciu. Kvôli bezpečnosti bola na južnej strane skládky vybudovaná hrádza, aby nedochádzalo k jeho šíreniu do okolia. Tesne pod hrádzou skládky preteká bezmenný potok, ktorý sa po cca 400 m vlieva do rieky Radiša. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, na základe ktorého bola lokalita preradená z REZ - časti A do REZ - časti B. Podľa výsledkov prieskumu popolček ovplyvňuje takmer celoplošne kvalitu podzemnej vody z hľadiska zvýšenej prítomnosti organického uhlíka a pravdepodobne iba lokálne aj z hľadiska prítomnosti bóru. Negatívny vplyv odpadov uložených na skládke sa odráža aj v celopločnej kontaminácii povrchovej vody organickým uhlíkom a iba okrajovo tiež bórom. V priebehu prieskumných prác bol na lokalite zistená sekundárny zdroj znečistenia, a to nelegálna skládka odpadu, ktorá sa nachádza v SV časti skládky popolčeka. Tento odpad sa vyluhováva a ovplyvňuje povrchové a podzemné vody pod skládkou popolčeka. V rámci prieskumu bolo navrhnuté monitorovanie podzemných a povrchových vôd. Monitoring by mal byť vykonávaný minimálne 2x ročne. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2797, "k_123" : 53, "k_1" : 30, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Informácie sú zo starších geologických prieskumných prác, najmä z rokov 2005, 2007 a 2008. Na lokalite je znečistenie podzemnej vody ClU (dichlóretén, trichlóretén, tetrachlóretén), NEL, NH4. Znečistenie horninového prostredia je zanedbateľné resp. žiadne. Najkompletnejšie informácie o znečistení ako aj o zdrojoch znečistenia sú v záverečnej správe Maloveský, M. a kol., 2008. V záverečnej správe z geologickej úlohy: Vybudovanie monitorovacieho systému podzemných vôd v areáli Chemes a.s. Humenné (Maloveský a kol., 2008) autor rozdelil územie na 8 oblasti: 1. severozápadná časť, 2. západná časť, 3. centrálna časť, 4. severovýchodná časť, 5. okolie haly A, 6. okolie haly B, 7. okolie haly C, 8. rozvodňa. V závere zosumarizoval výsledky, že prieskumnými prácami sa zistilo znečistenie podzemnej vody: 1. ropnými látkami (NEL) pri objektoch ČS PHM a rozvodne, v menšej miere pri juhozápadnom okraji areálu a severne od haly B, 2. chlórovanými uhľovodíkmi predovšetkým pri halách A a B, pri juhozápadnom okraji areálu, pri objekte ČS PHM a v severozápadnej časti areálu, 3. znečistenie amoniakálnymi iónmi predovšetkým pri juhozápadnom okraji haly A, južne od haly B a v centrálnej časti areálu v okolí čpavkového hospodárstva. Územie sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Laborec, v zraniteľnej oblasti znečistenej dusičnanmi. Južne od územia (v bezprostrednej blízkosti) je územie európskeho významu stredný tok Laborca." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 144, "k_123" : 54, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Navrhujeme realizovať prieskum znečistenia a rizikovú analýzu. EZ môže súvisieť chemickou výrobou v minulosti. Regulovaný tok v období väčších zrážok odvádza povrchovú veľmi znečistenú vodu z tesnej blízkosti areálu Istrochem." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 658, "k_123" : 45, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj štôlňa Rybníček I. bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu. Odporúčali zachytiť banskú vodu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2677, "k_123" : 33, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zeminy nie sú významne ovplyvnené predchádzajúcimi činnosťami na lokalite. Z laboratórnych analýz vyplýva, že žiadny zo sledovaných ukazovateľov neprekročil ID hodnoty smernice č. 1\/2015-7 (v detekovateľných koncentráciách boli prítomné iba PCE, PAU a PCB) vo vzorkách TP1 TP2 a TP3, sú však výrazne nižšie ako hodnoty ID. Prieskum znečistenia zemín v pásme nasýtenia nebol zrealizovaný. Avšak podzemné vody obsahovali zvýšené koncentrácie tetrachlóreténu prekračujúce IT hodnoty smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Zvýšené koncentrácie nad limit IT neboli zistené iba vo vrte MW-1 v prvej etape prác (27.8. a 1.10.2019) a vo vrte MW-1 a MW-5 v druhej etape prác (14.2.2020), ktoré sa nachádzajú nad areálom z hľadiska smeru prúdenia podzemnej vody. Najvyššia zistená koncentrácia tetrachlóreténu v podzemnej vode bola 198 µg\/l vo vrte MW-2. Výsledky prieskumu znečistenia pôdneho vzduchu vykonaného vo februári 2020 preukázali, že k úniku tetrachlóreténu došlo pravdepodobne v tých častiach prevádzky, kde sa táto chemická látka historicky používala pri odmasťovacích procesoch pred nadobudnutím objektu spol. Roen Est v roku 1999. Najvyššie koncentrácie PCE v pôdnom vzduchu boli zistené vo vzorkách odobratých v tých častiach, kde sa na základe informácií dlhoročného zamestnanca nachádzala podzemná odmasťovacia vaňa v budove Klima Est a vaňa v budove RTV s obsahom PCE. Plánuje sa realizácia doplnkového geologického prieskumu životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 637, "k_123" : 85, "k_1" : 42, "k_2" : 31, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, na základe ktorého bola lokalita preradená z REZ - časti A do REZ - časti B. Zdrojom znečistenia sú dve nadzemné skládky so zvyškami odpadov z garbiarskej výroby, pričom skládka I. obsahuje cca 6900 m3 odpadu, skládka II. cca 4240 m3 odpadu, bilančne s až státisícami kilogramami chrómu a desaťtisícami kilogramami amónnych iónov v týchto odpadoch. Z hľadiska daných ukazovateľov ID a IT hodnôt bola v podloží skládky I. identifikovaná kontaminácia zemín chrómom na ploche cca 2400 m2 a podzemných vôd na ploche 4000 m2. V podzemných vodách bola súčasne vymedzená kontaminácia tiež amónnymi iónmi na ploche až 21700 m2, pričom bolo preukázané šírenie znečistenia smerom do rieky Nitry. Hodnotením rizikovosti bolo zistené, že dané územie predstavuje zdravotné aj environmentálne riziko. Ako hlavný cieľ sanácie bola na základe spracovanej analýzy rizika znečisteného územia stanovená izolácia zdroja znečistenia - zabránenie ďalšieho vylúhovania znečisťujúcich látok vplyvom zrážkových vôd do horninového podložia. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 103, "k_123" : 46, "k_1" : 23, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, prirodzene prekrytá, ale priamo pri vodnej nádrži, kde sa ľudia rekreujú - člnkovanie, rybárčenie, je v priamom kontakte s podzemnou vodou. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Potreba prieskumných prác." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1122, "k_123" : 39, "k_1" : 17, "k_2" : 4, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO bola využívaná na skládkovanie komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu do roku 1994. Je situovaná v ochrannom pásme podzemných vôd Podzámčok a Dobrá Niva a evidovaná v REZ-časti A je aj na odporúčanie OÚŽP Zvolen." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 624, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nemá odizolované dno, má záchytnú stenu na zachytávanie priesakovej kvapaliny a zbernú nádrž. Priesaková kvapalina však vyteká aj do Rysného potoka. Priesaková kvapalina počas terénnej obhliadky mala slabý zápach a bola číra." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 645, "k_123" : 54, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka vznikla v roku 1975, kedy sa na ňu začal ukladať najmä komunálny odpad. Skládkovanie bolo ukončené v roku 1997. Komplexné hodnotenie výsledkov monitoringov realizovaných v rokoch 1996 - 2007 preukázalo, že najvyššie množstvo kontaminácie je vo vodách pred čelom skládky - vo výtoku zo skládky, v rigole a podzemnej vode vo vrte MS-1. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty a 2 boli zrekonštruované. Znečistenie podzemných vôd pôvodom zo skládky bolo zistené vo vrtoch VN157-2 a VR157-1. Vo vrte VN157-1 bolo mierne prekročené IT kritérium v ukazovateli TOC (podobne aj vo vrte VN157-2). Prekročenia ID a IT kritérií boli zistené aj v prípade Cl-, vodivosti, CHSKMn, bór. Vo vrte VN157-3 bolo zistené prekročenie ID kritéria len v jednej vzorke v ukazovateli TOC. Vo vrte VN157-4 bolo zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch TOC a Al, resp. prekročenie ID kritéria v prípade CHSKMn. Vo vrte VR157-1 bolo prekročené IT kritérium v ukazovateľoch NH4 +, TOC, chloridy, resp. prekročené ID kritérium v prípade Cl-, vodivosti, CHSKMn, B (Kúšik, D., et al., 2015). Odporúčané je aj naďalej realizovať pravidelné monitorovanie podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 565, "k_123" : 55, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podniku došlo k sanácii neutralizačnej stanice, areálu povrchovej úpravy kovov spolu s kalovými poliami. Prieskumom v r. 1992 však bola zistená kontaminácia zemín ClU a kontaminácia podzemných vôd bola dokonca zistená i mimo areálu (v súkromnej studni).\nPodrobným geologickým prieskumom životného prostredia, ktorý bol realizovaný v rokoch 2019 - 2022 nebolo zistené závažné znečistenie. Overené bolo iba bodové znečistenie zemín prekračujúce ID kritérium v ukazovateli C10-C40 (v biologickej kontaktnej zóne a pásme nasýtenia). V skúmanom území nebolo overené kontinuálne znečistenie podzemnej vody. Opakovanými kolami monitorovania podzemnej vody bolo zistené prekročenie ID kritérií pre Cr-celk., PCE. V Hosťovskom potoku bola sporadicky zaznamenaná prítomnosť NEL-IČ a v dnových sedimentoch zvýšené koncentrácie Cr-celk., Zn a Ni (pravdepodobne z vypúšťania odpadových vôd). Keďže závažné znečistenie na lokalite z hľadiska výsledkov preukázané nebolo, analýzu rizika znečisteného územia nebolo potrebné (ani možné) vypracovať. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4054\/2022 sa odporúča monitorovať kvalitu podzemnej vody prostredníctvom 3 novovybudovaných monitorovacích vrtov a to 4x ročne po dobu 2 rokov. V prípade priaznivých výsledkov monitorovania bude lokalita prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2052, "k_123" : 53, "k_1" : 26, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch olejárne, skladov olejov, umyvárky a naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 865, "k_123" : 50, "k_1" : 23, "k_2" : 12, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú na svahu uložené v tvare terás, prekryté sú len slabou vrstvou zeminy, v súčasnosti prekopávané za účelom získavania kovových odpadov. Sú tu vhodné podmienky na vyplavovanie kontaminantov z odpadov do podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 478, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá ukončila prevádzku v roku 2000, avšak uzavretá a zrekultivovaná pre nedostatok finančných prostriedkov nebola. Odporúčame jej uzavretie a rekultiváciu v súlade s predpismi odpadového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 843, "k_123" : 21, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestore kalových lagún, kde bol ukladaný čistiarenský kal, je dokumentované antropogénne ovplyvnenie kvality podzemných vôd v ukazovateľoch a v miere s nízkou klasifikáciou rizika pre životné prostredie.\nPodrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Némethyová, M., a kol., 2022) nebola potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok v horninovom prostredí, povrchovej a podzemnej vode v skúmanom území v koncentráciách prekračujúcich ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č. 1\/2015-7. Prekročenie ID, resp. IT kritérií vybraných ukazovateľov (NEL-IČ, C10-C40, Zn) bolo zistené len v kaloch uložených v kalových lagúnach. Hodnotenie environmentálneho rizika pre receptory v biologickej kontaktnej zóne preukázalo, že v skúmanej lokalite existuje aktuálne riziko pre receptory, nakoľko boli zistené viac ako 10 násobné prekročenia limitu obsahu NEL-IČ na ploche väčšej ako 5000 m2. Pred zmenou využitia územia je potrebné realizovať sanačné práce. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 4090\/2023 sa stanovujú ciele sanácie, t.j. eliminovať riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne a zamedziť kontaktu s uloženými znečistenými kalmi a zároveň sa stanovujú podmienky monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd 2x ročne do ukončenia sanačných prác a následne 2x ročne počas prevádzky recyklačného strediska, prostredníctvom 5-tich monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 709, "k_123" : 69, "k_1" : 32, "k_2" : 25, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci prieskumu (Šubjak et al., 1990) zistili znečistenie podz. vôd ropnými látkami nad IT limit (RL ako BLP - benzín, letecký petrolej = 2,58 mg\/l). ČSPHM je situovaná v zraniteľnom území (náplavy vodohosp. význam. toku Poprad), na okraji OP TANAP-u. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže PP (014) \/ Svit – ČS PHM, Hlavná ulica (SK\/EZ\/PP\/709)“, z ktorého vyplýva, že na lokalite je prítomné znečistenie ropnými látkami v zeminách aj v podzemnej vode. Z analýzy rizika však vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Štúdia uskutočniteľnosti spracováva návrh na monitorovanie prirodzenej atenuácie znečistenia. Pre potreby efektívneho monitorovania znečistenia v skúmanom území bolo navrhnuté odvŕtanie jedného nového monitorovacieho vrtu a bol navrhnutý 5 ročný monitoring podzemnej vody s odbermi 4krát ročne z celkom 6 vrtov SHG-1 až 6. Bol navrhnutý aj minimálny variant monitoringu podzemnej vody v nasledujúcom rozsahu: 2 vrty monitorovaný 2 krát ročne po dobu 5-tich rokov. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 746, "k_123" : 62, "k_1" : 24, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Intenzívna výroba papiera a celulózy v minulosti, pri ktorej sa používala široká škála chemických látok, mohla byť zdrojom kontaminácie zemín, podzemných vôd. Konštatuje sa aj v h.g. štúdii (KUBIČKA, A KOL., 1985)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 98, "k_123" : 53, "k_1" : 21, "k_2" : 12, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je prirodzene prekrytá, blízko bezmenného potoka. Odpad sa nevyváža a vzhľadom na jej malú plochu a nedostatočných podkladov nebol realizovaný prieskum alebo monitoring) je táto lokalita vyradená z REZ - časti B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 110, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, plocha cca 120 m2, ale hneď pri toku sa nachádzajú kontajnery a zjavne čerstvo nasypaný odpad. Skládka je bez izolácie, drenáže, indikačného systému, je potrebný prieskum geol.činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 436, "k_123" : 34, "k_1" : 15, "k_2" : 19, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V minulosti bola skládka využívaná textilnou spoločnosťou Levitex, ktorá spracovávala bavlnu a z nej následne vyrábala tkaniny. Na skládke boli ukladané priemyselné kaly, škvára, popol zo spaľovne, stavebná suť, zvyšky textílií a iné odpady. Skládka priemyselného odpadu Levice - Nixbrod bola uzavretá a rekultivovaná, práce boli ukončené v roku 1995. Lokalita sa pravidelne monitoruje. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované aj 4 nové monitorovacie HG vrty, z ktorých boli odoberané na analýzu vzorky podzemnej vody. Vo vzorkách z novovybudovaných vrtov nebolo preukázané znečistenie. V jednom zo starších vrtov bolo zistené prekročenie IT kritéria v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 pre TOC a ID kritéria pre chloridy a vodivosť, čím bolo potvrdené pokračujúce znečistenie v danej časti územia. Z uvedeného dôvodu ako možný smer prúdenia kontaminovanej podzemnej vody sa javí západná časť od zdrojovej oblasti, čo potvrdili aj výsledky geofyzikálnych prác - zdanlivého merného odporu. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a pokračovalo do roku 2020 bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch NH4+ a TOC." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 434, "k_123" : 63, "k_1" : 27, "k_2" : 19, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Od r. 1993 neboli na lokalite vykonávané žiadne iné prieskumné práce a nebola realizovaná ani sanácia podzemných vôd alebo zemín. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Na základe výsledkov prác za bývalý už neaktívny zdroj znečistenia podzemnej vody možno označiť priestor v okolí bývalého kalového poľa (TCE) a samotný objekt čistiarní a práčovní (Tetrachlórmetán). Ďalším pravdepodobným bývalým aktívnym zdrojom znečistenia mohlo byť porušené odpadové potrubie, ktoré vyúsťuje do kalového poľa, resp. netesnosť samotného kalového poľa. V rámci prác bola vypracovaná analýza rizika znečisteného územia a tiež štúdia uskutočniteľnosti sanácie, ktorá navrhuje 4 varianty sanácie. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 787, "k_123" : 44, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu hodnotíma na základe výskytu kovov v riečnych sedimentoch a podľa nás nedostatočného monitoringu účinkov háld s obsahom kovov na podložie a vody. Lokalitu hodnotíme ako pravdepodobnú záťaž - A" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 778, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o lokálnu kontamináciu v juž. časti závodu, vrt DB-6 -sklad PHM - NEL IR 4 343 mg\/kg. v hĺbke 0 - 1 m. Vo vrte DB-3 bol prekročený limit B - NEL IR 683,9 mg\/kg. Znečistenie podzem. vody nebolo zistené. Lokalitu hodnotíme ako EZ s nízkou prioritou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 587, "k_123" : 54, "k_1" : 31, "k_2" : 23, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola využívaná od r. 1962, kedy dochádzalo k ukladaniu aj priemyselného odpadu. Z výsledkov monitoringu za r. 2007 je zrejmé prekročenie IT kritérií (chloridy, TOC, elektrolytická vodivosť a sírany). Tieto hodnoty sa opakujú od roku 2005. Monitorovací vrt NZM-3 bol v minulosti zasypaný. V roku 2007 bol na jeho mieste vyvŕtaný nový vrt s označením NZM-4. Aj v roku 2011 bola zistená kontaminácia podzemnej vody a to najmä TOC, Cl-, vodivosť, prípadne NEL-UV nad IT kritériá. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli odoberané vzorky podzemnej vody, pričom z výsledkov vyplynulo, že rizikovými ukazovateľmi pre danú lokalitu sú najmä chloridy, bór, amónne ióny, TOC a CHSK-Mn. V plyv skládky v ukazovateli NEL-UI nebol počas monitorovacích prác zistený. Existenciu iných potenciálnych zdrojov znečistenia podzemných vôd v okolí hodnotenej environmentálnej záťaže, a to organického charakteru, naznačili aj výsledky doplnkových analýz obsahov PAU a PrAU. Zistené boli mierne zvýšené, obsahy nad medzu stanovenia, v prípade fenantrénu, naftalénu, fluorénu a benzénu v podzemnej vode. Vo vzorke záhradnej studne boli zistené zvýšené obsahz rozpustených látok, chloridov, bóru a zo stopových prvkov As." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2828, "k_123" : 39, "k_1" : 0, "k_2" : 39, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Realizovaným podrobným geologickým prieskumom životného prostredia (Urban, O., et al., 2021) bol na lokalite identifikovaný stavebný a komunálny odpad premiešaný so zeminou, ktorý bol uložený do depresie bývalého ramena Malého Dunaja. Hĺbka a plošné uloženie odpadu pod antropogénnymi navážkami je veľmi heterogénne a taktiež sa odpad nachádza aj na povrchu vo forme háld. Potenciálny zdroj znečistenia preto môže predstavovať samotné teleso skládky v skúmanom území, ktoré zaberá plochu cca 56000 m2. Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie podzemnej vody PCE, ktoré pochádza pravdepodobne zo skládky CHZJD nad skúmanou lokalitou. Overené bolo aj plošné znečistenie zemín anorganického charakteru a to najmä Pb, Sn, Zn, Ba, Cd, Cu, Sb, As. Identifikované bolo aj znečistenie ropnými látkami (NEL-IR, C10-C40), pričom najvýraznejšie sa prejavilo v južnej časti územia. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je prítomné iba potenciálne environmentálne riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne pre Zn v centrálnej časti skúmaného územia. Územie tiež môže predstavovať potenciálne zdravotné riziko pre detskú populáciu z pôsobenia Zn, Cu, Pb, Ba, Sb, Sn, Cd a C10-C40. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3735\/2021 sa stanovujú podmienky monitorovania podzemných vôd a to 4x ročne po dobu 3 rokov prostredníctvom štyroch monitorovacích objektov. Zároveň sa stanovujú cieľové hodnoty sanácie pre zeminy pre vybrané znečisťujúce látky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 618, "k_123" : 48, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je zaradené vzhľadom na jeho plošný rozsah a jeho situovanie v CHVO Strážovské vrchy. Voľne uložená hnojovnica steká po teréne, pričom vzniká možnosť kontaminácie zeminy a podzemnej vody v okolí hnojiska." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 703, "k_123" : 76, "k_1" : 31, "k_2" : 28, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie ropnými látkami v okolí manipulačných plôch, koľajiska a v mieste stáčiska ohrozuje kvalitu podzemných a povrchových vôd. Lokalita je na hranici OP TANAP-u. Poprad je vodohospodársky významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 385, "k_123" : 60, "k_1" : 29, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO, SO, má objem cca 1000 m3. Nachádza sa bezprostredne za obydliami, na ľavom brehu vodohospodársky významného Levočského potoka (bezprostredne pri ňom). Sú tam aj nové vývozy KO, SO. Je čiastočne zahrnutá, zarastená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 390, "k_123" : 73, "k_1" : 47, "k_2" : 0, "k_3" : 26, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Záťaž tvoria banské diela zatvorenej bane Dúbrava. Jej areál bol v minulosti zrekultivovaný, pričom hydrogeologická funkcia systému štôlní ostala zachovaná a systém banských diel odvádza vodu z rôznych oblastí horninového masívu. Táto voda je nositeľom časti znečistenia, ktoré pochádza z mineralogického a horninového prostredia ložiska, ale aj banskej činnosti. Na lokalite sú dlhodobo výrazne prekračované ID, IT, OH limity prvkov Sb, As v stream sedimentoch, podzemnej a povrchovej vode. Lokalita je situovaná v OP II. stupňa vodárenského zdroja a v OP NAPANT-u. Južná časť oblasti je dokonca v samotnom NAPANT-e a aj v ÚEV Ďumbierske Tatry, v CHVÚ Nízke Tatry. V minulosti bola preukázaná kontaminácia vodných zdrojov Dúbravského skupinového vodovodu. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác vybudovaný aj 1 monitorovací HG vrt. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že podzemná voda z novovybudovaného vrtu a tiež aj podzemná voda vytekajúca zo štôlní je kontaminovaná antimónom, pričom v prípade štôlne Samuel koncentrácia Sb extrémne prekračuje IT kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V podzemnej vode bola zistená aj koncentrácia arzénu prekračujúca rovnako IT kritérium. Vplyv predmetnej lokality sa odráža aj na kvalite povrchovej vody oblasti. Znečistenie pôdy najmä Sb, výrazne prekračuje predpokladané a pre danú oblasť typické obsahy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 516, "k_123" : 30, "k_1" : 18, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plošne rozsiahle hnojisko na nespevnených plochách bez požadovaného zabezpečenia. Hnojovica nie je zachytávaná do zberných nádrží presakovaním pravdepodobne spôsobuje kontamináciu okolitého horninového prostredia a podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 713, "k_123" : 45, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa odhadu (Správa z čistenia...) je tam ešte niekoľko ton kontam. zeminy, ktorú vyčistiť nebolo možné pre jej veľký objem a rozptýlenie do hĺbky pórovitého krasového masívu (zdroj: Archív Slovensk. múzea ochrany prírody a jaskyniarstva L. Mikuláš)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 500, "k_123" : 67, "k_1" : 22, "k_2" : 24, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nepotrebné agrochemikálie boli zneškodnené. V priestore skladu pretrváva kontaminácia stavebných konštrukcií a zeminy v okolí skladu. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže 5.3 Pravdepodobná environmentálna záťaž – ML(001)\/Čabiny – areál PD SK\/EZ\/ML\/500“, z ktorého vyplýva, že vo vzorkách zemín, podzemnej vody, dnových sedimentov a ani povrchovej vody neboli zistené nebezpečné látky - pesticídy, súvisiace so skladom pesticídov. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje riziko ani environmentálne ani zdravotné. Lokalitu sa odporúča monitorovať. Je potrebné poznamenať, že na lokalite bolo v podzemnej vode zistené znečistenie amoniakálnym dusíkom NH4+ pochádzajúce pravdepodobne z poľnohospodárskej činnosti." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2041, "k_123" : 50, "k_1" : 26, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestore naftového hospodárstva a manipulačnej plochy PHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 925, "k_123" : 46, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nádrž je v súčasnosti čiastočne zanesená bahnitým organickým sedimentom, ktorý je po zrážkach vyplavovaný do povrchového toku. Na brehu potoka a hrádzi nádrže je mohutný porast nitrofilnej vegetácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 743, "k_123" : 51, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Geol. podložie vzhľadom na vhodnosť umiestnenia skládky, sa vyznačuje veľmi vysokým a vysokým stupňom ohrozenia podz. vody. Množstvo uloženého odpadu preto predstavuje riziko kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 253, "k_123" : 49, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V súčasnosti je skládka morfologicky nepoznateľná - terén je zarovnaný. Podľa dostupných informácií však hrúbka odpadov dosahovala až 2 m a erózna rýha s odpadmi ústila až do potoka a boli tam ukladané odpady rôzneho druhu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 953, "k_123" : 58, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ - časti A na základe jej plošného rozsahu (6 ha) a situovanie v II. ochrannom pásme prírodného liečivého zdroja. Vznikla živelným navážaním odpadu, neskôr bola prevádzkovaná Technickými službami mesta. Od roku 1997 bol na lokalitu ukladaný už iba stavebný odpad a suť, bola prevádzkovaná za osobitných podmienok a je pravidelne monitorovaná prostredníctvo vybudovaných monitorovacích vrtov. Definitívne bola uzavretá v roku 2007. V r. 2009 bola začatá rekultivácia skládky, ktorá mala byť ukončená do dvoch rokov odo dňa uzavretia zmluvy s realizátorom rekultivačných prác. Lokalita sa bude po rekultivácií dlhodobo monitorovať. Na základe priaznivých výsledkov monitorovania bude vyradená z REZ - časť A a ponechaná bude iba v REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 571, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v PHO II stupňa- vodný zdroj Koliňany. Je uložená v bývalom kameňolome. V monitorovacích vrtoch pod závodom EKOL a N bolo zistené znečistenie podzemných vôd organického pôvodu, ktorého zdrojom je pravdepodobne nielen podnik, ale aj daná skládka.\n V roku 2017 obec získala dotáciu z Environmentálneho fondu na sanáciu miest s nezákonne uloženým odpadom vo výške 46 323 eur. Finančné prostriedky boli použité na sanáciu a rekultiváciu 3 lokalít, pričom na parcele C 3707\/1 sa nachádza EZ. Skládky obsahovali zmesový komunálny odpad, drobný stavebný odpad a bio odpad. Z celkového objemu 970 ton odpadu, sa odviezlo 560 ton z parcely C 3707\/1, čo predstavovalo takmer 29 000 eur z celkového objemu finančných prostriedkov. Termín realizácie: 9\/2017 - 10\/2017." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2815, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Realizovaným prieskumom (Urban, O. a kol., 2022) bola zistená kontaminácia látkami C10-C40 a NEL-IR v horninovom prostredí zemín pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia, v podzemnej vode boli zaznamenané nadlimitné ID, resp. IT hodnoty ukazovateľa NH4+, ktoré je dominantným kontaminantom v záujmovom územ (zeminy nad IT NEL-IR a NEL-GC, voda - nad IT NH4 a ChSkMn, a iba bodovo v dvoch vzorkách vody As nad ID). Analýza rizika preukázala environmentálne riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. Iné (environmentálne) a ani zdravotné riziko nebolo potvrdené. Vzhľadom na uvedené je potrebné za súčasných podmienok vykonať sanáciu environmentálnej záťaže. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja a v blízkosti ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov Lúčky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2712, "k_123" : 57, "k_1" : 41, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predpokladané znečistenie sedimentov a bahna vplyvom cvičení (plavieb) s motorovou technikou.\nNa vodnom cvičisku vykonávala plavby Sovietska armáda. Vo vodnej ploche sú na dne umiestnené 2 dráhy na vedenie (ponory) techniky. V bahne a sedimentoch piesku je predpokladané znečistenie ropnými látkami vytvorené vplyvom tejto činnosti. Pod vodným cvičiskom je umiestnený lapač ropných látok. Pri korune hrádze sa používa norná stena (had) pre zachytávanie ropných látok. Bahno a sedimenty neboli na vodnom cvičisku čistené cca od roku 2000. Lokalita sa podľa vodohospodárskej mapy a podľa Atlasu krajiny SR (mapa 17. Ochrana vôd) nachádza v OP II. stupňa vodárenského zdroja podzemných vôd a zároveň v povodí vodohospodársky významného vodného toku - Plachtinského potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2350, "k_123" : 75, "k_1" : 32, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpad z výliskov hrozna s obsahom ropných látok neznámeho pôvodu znečisťoval nespevnené podložie nelegálnej skládky odpadu. Po odstránení nelegálnej skládky odpadu odkopaním sa zistilo, že podložie je výrazne kontaminované ropnými látkami neznámeho pôvodu. Ropné látky zároveň kontaminovali podzemnú vodu do hĺbky 1,80 - 2,20 m pod terénom. Odhad plochy bodového zdroja znečistenia na základe terénnej obhliadky vykonanej SIŽP je 80 x 40 m. Hodnoty IT v zemine pre NEL sú prekračované cca 30 000 násobne, hodnoty IT pre NEL v podzemnej vode sú prekračované cca 500 násobne. Koncentrácia v zemine: NEL-IČ = 27100 mg\/kg suš., NEL-UV = 30200 mg\/kg suš. Koncentrácia v podzemnej vode: NEL-IČ = 497 mg\/l, NEL-UV = 523 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 954, "k_123" : 60, "k_1" : 29, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Posledné výsledky z monitoringu sú k dispozícii z roku 1989 a 2011. Zvýšená koncentrácia NH4+ (nad IT kritériá) bola zistená vo vzorkách podzemnej vody z vrtov PZ-110,112 a 116. V správe z monitoringu sa konštatuje, že daný nárast NH4+ indikuje skôr sekundárnu kontamináciu podzemnej vody spôsobenú ukradnutými vrchnákmi vrtov ako kontamináciu zo skládky. Plošne veľká skládka (cca 25000 m2) sa nachádza medzi Zlatovským potokom a Biskupickým kanálom, v povodí vodohospodársky významného vodného toku Váh. Východne od skládky sa nachádza kompostáreň a záhradkárska osada. Skládka je pravidelne monitorovaná prostredníctvom piatich monitorovacích vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 290, "k_123" : 44, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu bola vytvorená v r. 1975, v r. 1982 získala povolenie od hygieny, ukladanie odpadu bolo ukončené cca v r. 1998. Neboli realizované žiadne rekultivačné práce, prípadne iba v minimálnom rozsahu (jednoduché zarovnanie a prekrytie). V súčasnosti je odpad z územia vozený na prevádzkovanú skládku Krupina - Biely kameň. Občas je však odpad nelegálne ukladaný, aj keď už nie priamo do telesa skládky, ale v jeho blízkosti, prípadne v blízkosti hnojoviska. Na skládke je uložených cca 16000 m3 odpadu. Prekopávaním povrchu skládky sa vytvárajú podmienky pre rozplavovanie, eróziu, vsakovanie zrážkových a povrchových vôd, zvýšenie prašnosti a zápachu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 230, "k_123" : 54, "k_1" : 38, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola od roku 1972 využívaná na ukladanie stavebného a inertného materiálu. V roku 2014 bola uzatvorená, ale nebola prekrytá. Podľa analýz z roku 2007 skládka bez tesnenia kontaminuje podzemné vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami, ktoré prebiehali v roku 2015 boli vo vzorkách podzemnej vody zistené zvýšené hodnoty v ukazovateľoch NH4+, TOC, CHSK-Mn a pH prekračujúce ID, resp. mierne aj IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. MŽP SR v roku 2019 predložilo na schválenie Plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 245, "k_123" : 59, "k_1" : 22, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Samotný sklad je uzavretý, ale prístupný a vetraný, so značne poškodenou strechou umožňujúcou kontakt dažďovej vody s uloženými agrochemikáliami, v sklade prebieha aj vzájomná reakcia chemikálií a je cítiť intenzívny zápach. Betónová podlaha je poškodená. V máji 2015 bol na lokalite realizovaný orientačný prieskum životného prostredia. Vo vzorkách pôdy, ktorá bola odoberaná z troch vrtov z najvrchnejšieho horizontu bola zistená koncentrácia chlórovaných pesticídov (beta HCH, aldrin, DDT), ktoré však neprekračovali ani ID kritériá pre zeminy. V roku 2018 bola vykonaná obhliadka, pri kt. sa zistilo, že agrochemikálie niekto zo skladu odstránil." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2252, "k_123" : 39, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe GPŽP realizovaného v roku 2011, ktorým sa potvrdila kontaminácia horninového prostredia, bola lokalita zaradená do Registra B. V r. 2012 bol prieskum doplnený o analýzu rizika. Zistené bolo znečistenie podzemnej vody - NEL, toluén, xylén, etylbenzén prekračujúce IT limity. V nadväznosti na to bolo v rámci analýzy rizika zistené, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre uvedené látky pre referenčné miesto 100 m vzdialené od zdroja znečistenia. Nebolo preukázané riziko šírenia sa znečistenia pre referenčné miesto 600 m vzdialené. Nebolo preukázané environmentálne riziko v biologickej kontaktnej zóne. Nebolo preukázané žiadne zdravotné riziko. Lokalita je odporúčaná na sanáciu. Stanovené boli cieľové koncentrácie pre vyššie uvedené látky." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1078, "k_123" : 60, "k_1" : 24, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V dôsledku nevyhovujúceho stavu technológie skladovania, stáčania a výdaja PHM v nadzemnej nádrži, dochádzalo k únikom znečisťujúcich látok. Na základe výsledkov kontroly SIŽP bola odobratá 1 vzorka zeminy a bol zabudovaný 1 monitorovací vrt v blízkosti ČS PHM. V podzemnej vode odoberanej z monitorovacieho vrtu v priebehu roka sa obsah NEL menil, pohyboval sa v rozmedzí od <20 (v lete) až 1 140 µg.l-1(na jeseň). V záverečnej správe (SKAVINIAK, M., 2000) sa uvádza, že koncentrácie NEL v podzemnej vode ovplyvňujú klimatické pomery (úhrny zrážok) a tým aj výška hladiny podzemnej vody. Realizovanými prieskumnými prácami však nebola overená potenciálna migrácia znečistenia podzemnými vodami a preto lokalitu evidujeme ako pravdepodobnú environmentálnu záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1041, "k_123" : 66, "k_1" : 32, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Okrem zjavného znečistenia zo skladu priemyselných hnojív je na lokalite možná kontaminácia zemín zo zrušených nadzemných zásobníkov tekutých agrochemikálií, podzemných záchytných nádrží a bývalej a súčasnej inej činnosti v devastovanom nechránenom území\nRealizáciou podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) nebolo overené znečistenie horninového prostredia, bolo však overené znečistenie podzemnej vody dusitanmi v okolí dvoch vrtov na ploche 2200 m2. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite nie je prítomné environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebná sanácia územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3715\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 459, "k_123" : 66, "k_1" : 37, "k_2" : 29, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Priestor letiska bol v prieskume znečistenia členený na 7 lokalít, sanácie boli realizované len v dvoch lokalitách, v priestoroch nádrží. Kontaminovaných bolo 6 lokalít. V rokoch 2014 - 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia, ktorým bolo overené bodové znečistenie zemín nad úrovňou ID limitu v ukazovateli NEL, plošné znečistenie podzemnej vody látkami ropného pôvodu (NEL-IR, NEL-GC) a benzénom nad úrovňou IT limitov. Zistená bola aj voľná fáza ropných látok na hladine podzemnej vody. Z výsledku analýzy rizika vyplýva potreba vykonať opatrenia na odstránenie voľnej fázy ropných látok z hladiny podzemnej vody a vykonať opatrenia na zníženie koncentrácie znečisťujúcich látok v podzemnej vode na úroveň cieľových hodnôt (sanácia in-situ)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 563, "k_123" : 36, "k_1" : 24, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v tesnej blízkosti rodinných domov, bol na ňu vyvážaný azbestový odpad z ACS Nitra. Z výsledkov podrobného geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021) vyplýva, že horninové prostredie (pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia) a podzemná voda nie je znečistená zo skládky PO a ani skládky KO. Analýzou rizika znečisteného územia nebolo potvrdené environmentálne ani zdravotné riziko. Vzhľadom na prítomnosť azbestu v biologicky aktívnej zóne, ktorého jemné vlákna sa dostávajú do ovzdušia a ohrozujú zdravie ľudí, je odporúčané realizovať opatrenia, ktoré zamedzia jeho ďalšiemu šíreniu. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 3914\/2022 bolo stanovené monitorovať kvalitu podzemnej vody a to 2x ročne prostredníctvom vybraných monitorovacích objektov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 773, "k_123" : 39, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka zaberá plochu cca 29 000 m2 a je odvodňovaná potokom, ktorý vyteká spod čela skládky. Počas rokov 1998 až 2005 boli odoberané vzorky vody z výveru v čele skládky, pričom priemerná hodnota NH4+ a Cl- prekračovala hodnoty IT (Vybíral, et al., 2005). Skládka sa nachádza na území s nízkym ohrozením podzemnej vody podľa máp vhodnosti pre skládky odpadov. Lokalita bola zaradená z dôvodu trvalého znečisťovania povrchových tokov vplyvom priesakovej kvapaliny, ktorá vyteká zo skládky. V r. 2009 žiadalo mesto Rimavská Sobota nenávratný finančný príspevok v rámci OPŽP vo výške 1118466,- € na rekultiváciu skládky. Príspevok sa však nepodarilo získať. Projektová dokumentácia rekultivácie bola vypracovaná ešte v r. 1998." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 867, "k_123" : 43, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je nad využívaným vodným zdrojom pre obec Hrabovčík. Podľa monitoringu z roku 2006 sú pod skládkou v podzemnej vode prekračované ID hodnoty vodivosti, TDS, amoniaku, CHSK a ojedinele aj niektorých ťažkých kovov. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác vybudované nové monitorovacie HG vrty. Z výsledkov monitorovacích prác vyplýva, že v podzemnej vode je zvýšená koncentrácia prekračujúca ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 pre ukazovatele vodivosť, CHSK-Mn, NH4+, TOC, B a Cl-. Vysoké koncentrácie boli zistené aj pre dusičnany a mangán. Vplyv skládky na kvalitu povrchovej vody bol zistený len v jej bezprostrednej blízkosti (Pramuka, S., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 347, "k_123" : 75, "k_1" : 28, "k_2" : 26, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Keďže na skládke sa nachádza rómska osada veľkou mierou prispievajú k znečisteniu okolia ale aj povrchového toku, v ktorom sa odpad nachádza. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobná environmentálna záťaž 6.3: Lokalita KS (006) \/ Kecerovce – skládka TKO Kecerovské Pekľany II“, z ktorého vyplýva, že na lokalite bolo zistené znečistenie v podzemnej vode v ukazovateli NH4 a TOC. V zeminách nebolo zistené znečistenie. Boli zistené aj iné zdroje znečistenia okrem skládky (žumpy). z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne riziko. Bola však potvrdená aktuálnosť zdravotného rizika pre expozičnú cestu – ingesciu podzemnej vody z existujúcich studní. Obsah NO3 a mikrobiologický rozbor prekračujú limity pre pitnú vodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2264, "k_123" : 68, "k_1" : 41, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumné práce prebiehali v SZ časti areálu, kde sa plánuje výstavba nákupného centra. Rizikovou analýzou bolo preukázané, že v areáli a aj v jeho bezprostrednom okolí nehrozí akútne nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia a tiež ani kvality podzemných, povrchových vôd a zemín v okolí areálu. Lokálne je však ovplyvnená kvalita podzemnej vody a zemín v areáli a to najmä v okolí niektorých starých zdrojov znečistenia. Najvyššie koncentrácie ropných látok v zemine (najmä v hĺbke 3-4,4 m p.t.) a podzemnej vode (nad IT kritériá) boli zistené v mieste mazutového hospodárstva a haly M1, v časti bývalého obrábania kovov a oblasti kaliarne. Po rizikovej analýze bol následne vypracovaný projekt sanačných prác za účelom sanácie horninového prostredia a podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2439, "k_123" : 43, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Od začiatku prevádzky SAD bola v areáli funkčná čerpacia stanica, ktorá využívala pre skladovanie 2 podzemné nádrže. V 90tych rokoch boli z lokality odstránené a nahradené nadzemnou nádržou. Nie sú však údaje o ich likvidácii ani o možnej kontaminácii. V areáli SAD sa nachádzajú garážové dvory pre opravu autobusov, olejové hospodárstvo a tiež umývareň, ktorá by mohla byť zdrojom kontaminácie. V čase terénnej obhliadky bolo viditeľné znečistenie v jednej z montážnych jám garážového dvora a v zbernom kanáli umývarne, do ktorej vteká znečistená voda z umývania. Areál SAD susedí z južnej strany s bývalou strojnou traktorovou stanicou, ktorá je v súčasnosti využívaná pre parkovanie kamiónov a v areáli sa nachádza aj pneuservis." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2482, "k_123" : 79, "k_1" : 39, "k_2" : 25, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu prevládala výroba gumárenských chemikálií. Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami (chlórbenzénom, propazínom, HCH gama, gumárenskými chemikáliami...), pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity. Znečistenie súvisí s činnosťou realizovanou v tejto časti areálu, ale aj s činnosťou v susednej časti areálu (výroba hnojív, situovaná severozápadne od tejto sublokality)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 321, "k_123" : 67, "k_1" : 35, "k_2" : 12, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je priamo pri toku, odpad je sypaný z brehu k toku Neslušanka. Divoká skládka je bez izolácie, drenáže a indikačného systému. Vzhľadom na malé množstvo uloženého odpadu, ktorý je v kontakte s povrchovým tokom Neslušanka, sa nepredpokladá riziko šírenia sa znečistenia do podzemnej vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami neboli v podzemnej vode a povrchovej vode zistené kontaminanty, ktoré by svedčili o znečistení organického charakteru. Zistená bola len zvýšená koncentrácia TOC v podzemnej vode, prekračujúca ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2341, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola preradená do REZ-časti B na základe výsledkov monitorovacích prác, ktoré boli realizované v rokoch 2009 - 2012. Pravidelne je prekračovaná koncentrácia NH4+, vodivosti, CHSK(Mn) a TOC, pričom zistené koncentrácie presahujú IT kritériá pre podzemné vody (najmä vo vrtoch JH-5 a JH-7). Skládka odpadu o rozlohe cca 4700 m2 sa nachádza v extraviláne obce Sklabiná, v mieste bývalej tehelne. Skládka bola vybudovaná ako riadená, so spodnou izoláciou tvorenou fóliou a minerálnou vrstvou, má vybudované odvodňovacie rebrá a zbernú nádrž na priesakové vody. Pravidelne je realizovaný monitoring podzemnej vody prostredníctvom 3 monitorovacích vrtov a sleduje sa aj kvalita priesakovej vody v zbernej nádrži." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1010, "k_123" : 45, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Teleso skládky je prekryté a rekultivované, v blízkej eróznej rýhe v potôčku pod skládkou a v monitorovacom vrte sú extrémne hodnoty dusičnanov, ktoré však nemusia mať pôvod v skládke. Povrch skládky je už porastený umele vysadenými drevinami. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli vybudované 3 nové monitorovacie HG vrty. Vo vzorkách podzemnej vody boli zistené zvýšené obsahy pH, TOC a Al (najmä v zdrojovom vrte VN128-1), ktorých hodnoty prekračovali ID kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 (Gazdačko, Ľ., et al., 2015). V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií len pre TOC, Al a pH." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 76, "k_123" : 45, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Strojárne využívali vo výrobnom procese chlórované rozpúšťadlá na odmasťovanie kovových súčiastok. Tieto boli využívané do r. 1990. Prieskumnými prácami v r. 1993 bola zistená kontaminácia zemín tetrachlóreténom, ktorá presahovala IT kritériá pre zeminy. V r. 1995 boli realizované ďalšie práce, boli odoberané vzorky vody z existujúceho vrtu TMP-1 situovaného pri montážnej hale a vzorky zemín z okolia montážnej haly a expedície. Zistená bola len kontaminácia zemín NEL nad IT kritériá v dvoch vzorkách. Kontaminácia ClU v podzemnej vode nepresahovala ani ID kritériá. V r. 1996 bola odoberaná vzorka podzemnej vody z vrtu TMP-1, pričom koncentrácia TTCE presahovala IT krirériá pre podzemnú vodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1006, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku o rozlohe 130 x 60 m bol vyvážaný prevažne komunálny, prípadne objemový odpad z obce Želovce. Skládkovanie bolo ukončené v roku 2000, avšak napriek tomu je odpad aj naďalej občasne vyvážaný. Na lokalite bol v roku 1993 firmou DBG Brno vykonaný hydrogeologický prieskum, ktorým boli v podzemnej vode zistené zvýšené koncentrácie NH4+, CHSK a kyanidov vo vrte situovanom pod skládkou. Dôvodom zaradenia skládky bol aj fakt, že sa nachádza v povodí vodohospodársky významného a vodárenského vodného toku a na území so stredným ohrozením podzemnej vody z hľadiska máp vhodnosti pre skládky odpadov. Pre skládku bola v r. 2000 vypracovaná projektová dokumentácia rekultivácie, rekultivácia sa však zatiaľ nerealizovala." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 995, "k_123" : 56, "k_1" : 21, "k_2" : 22, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V schátralom družstve sú voľne pohodené pesticídy po bývalej činnosti. Prístup k pesticídam je voľný, nie je ohradený plotom. Predstavuje riziko ohrozenia nielen ľudí ale aj životného prostredia. V máji 2015 bol na lokalite realizovaný orientačný geologický prieskum životného prostredia, v rámci ktorého boli odvŕtané 2 vrty, z ktorých boli odobrané vzorky pôdy. V pôde boli zistené chlórované pesticídy (beta HCH, hama HCH, delta HCH, aldrin, dieldrin a DDT), ktorých koncentrácia však nepresahovala ani ID kritériá stanovené pre zeminy. Vzhľadom na zistené výsledky sa nepredpokladá kontaminácia podzemnej vody. Je však navrhované vykonať opätovnú analýzu pôdy (priamo v mieste skladu) po odstránení stavebného odpadu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2483, "k_123" : 71, "k_1" : 34, "k_2" : 25, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je časťou bývalého priemyselného areálu CHZJD. V širšom priestore bývalého závodu počas storočia chemickej výroby vznikali voľné skládky síry a kalové polia, dochádzalo k únikom produktov na koľajiskách, neboli zachytávané vody na preplachovanie cisterien. Realizovala sa výroba hnojív, výbušnín a bojových látok. V tejto časti areálu prevládala výroba trhavín. Prieskumom bolo zistené znečistenie viacerými látkami, pričom boli výrazne prekračované indikačné (ID) a intervenčné (IT) limity - znečistenie pesticídmi, chlórbenzénmi, nutrientmi, ťažkými kovmi (arzén...). Znečistenie súvisí s výrobou trhavín a i. realizovanej v tejto časti areálu, ale aj s výrobou v inej časti areálu (výroba hnojív, severne od tejto sublokality)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2363, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "ObÚŽP Nitra zistil počas konania (v prílohe), že v rámci monitoringu lokality boli prekračované indikačné limity pre trichlóretylén a že skládka odpadu nie je riadne zrekultivovaná v zmysle projektu. Jedná sa o nedokončenú rekultiváciu. Na lokalite je nevyhnutné pokračovať v monitoringu, pričom je nutné naďalej monitorovať chlórované uhľovodíky (t. j. vrátane trichlóretylénu) a a tiež monitorovať koncentrácie Hg a Ba, nakoľko je známe, že v r. 1994 boli prekročené C limity v zmysle pokynu MSPNM SR a MŽP SR č. 1617\/97 v predmetných ukazovateľov, čo v súčasnosti odpovedá intervenčným limitom v zmysle Metodického pokynu č. 1\/2012-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 19, "k_123" : 52, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 14, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vlkanovské strojárne majú dlhú tradíciu, je možné predpokladať znečistenie zemín a podzemných vôd. Získané podklady (IG - HG prieskum z roku 1992)potvrdzujú tieto indície. Vzhľadom na malé množstvo údajov o znečistení a aj to zväčša staršie ako 10 rokov, lokalitu zaraďujeme iba medzi pravdepodobné environmentálne záťaže. \nV súčasnosti (r. 2016) v areáli podnikajú viaceré subjekty: EIBEN s.r.o., WITZENMANN SLOVAKIA spol. s r.o., ŠMEK s.r.o., GPM Tools s.r.o., Küster automobilová technika spol. s r.o., Gevorkyan s.r.o. a iní. VS Nástrojáreň s.r.o. funguje tiež. Vlkanovské strojárne a.s. v konkurze vlastnia iba pozemok o ploche 1052 m2 trvalého trávnatého porastu mimo hlavného priemyselného areálu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1117, "k_123" : 53, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza v PHO II stupňa. Znečistenie podzemných vôd ako aj pôdy ClU bolo v minulosti (1993) preukázané prieskumom znečistenia. Práčovne sa nachádzajú v tesnej blízkosti povrchového toku Žitava. Na základe výsledkov geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P. a kol., 2022), konštatujeme, že v prípade zemín a podzemných vôd nedošlo ani v jednom prípade k prekročeniu ID kritéria. V natívnych vzorkách zemín nebol prekročený ani limit stanoviteľnosti, a to v žiadnej z nemalého množstva odobratých vzoriek. Potenciálne znečistenie v podzemnej vode bolo preverované viacerými kolami vzorkovania od júna do novembra 2022, pričom najvyššia koncentrácia v podzemných vodách zo všetkých sledovaných znečisťujúcich látok bola stanovená pre cis-1,2-dichlóretén na úrovni 11,59 µg.l-1, čo je polovičná hodnota ID kritéria. Ostatné sledované znečisťujúce látky a ukazovatele sa pohybovali v desatinách až jednotkách svojich koncentračných hodnôt alebo pod limitom stanoviteľnosti. Mierne zvýšené koncentrácie sledovaných ukazovateľov v podzemných vodách (avšak pod ID kritériami), ktoré boli indikované výlučne v niekdajšom zdroji znečistenia poukazujú na pozostatky staršieho znečistenia. Na skutočnosť, že sa v skúmanom území v nízkej miere nachádzajú zvyšky starého znečistenia poukázali aj výsledky atmogeochemických meraní, rezultáty laboratórnych skúšok vylúhovateľnosti, ako aj výsledky senzorických skúšok. V žiadnom prípade sa však nejedná o rozsah, ktorý by znamenal prekročenie povolených limitov alebo poukazoval na závažné znečistenie. Na základe uvedených skutočností, konštatujeme, že z hľadiska možných ohnísk a šírenia sa znečistenia hodnotených látok je skúmané územie bez aktívnych zdrojov a bez plošného mraku znečistenia. V skúmanom území došlo (resp. stále dochádza) k prirodzenej atenuácii, pri ktorej sa znečisťujúce látky v horninovom prostredí a v podzemnej vode degradovali samovoľne. nebolo overené závažné znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody spôsobené činnosťou človeka. Prítomnosť environmentálnej záťaže sa na základe uvedených faktov nepredpokladá. Predložená záverečná správa preto neobsahuje analýzu rizika znečisteného územia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 896, "k_123" : 91, "k_1" : 39, "k_2" : 33, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládke boli ukladané pevné priemyselné odpady obsahujúce Pb, As, Cd a tekuté obsahy s obsahom kyanidov v objeme 760 000 m3. Podzemné vody prekračujú hodnoty IT u Cd, pri As a Ni, prekračujú hodnoty ID a dosahujú medzné hodnoty IT.K dispozícii nie sú kontinuálne ani kompexné výsledky z monitoringu celej oblasti \"Halňa\". Je odôvodnený predpoklad, že v časti \"Halne\" monitorovanej vrtom KH-4 pretrváva vysoké znečistenie 1,2 dichlóreténu. Skládka bude vyradená z REZ-časti B na základe priaznivých výsledkov z monitoringu po rekultivácii, , ponechaná bude v REZ-časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 902, "k_123" : 52, "k_1" : 19, "k_2" : 22, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri nepretržitej prevádzke v elektrorozvodni mohlo dochádzať k únikom znečisťujúcich látok do okolitého prostredia. V elektrorozvodni sa používali aj používajú transformátorové oleje, ktoré predstavujú zdrojové médium pre znečisťujúce látky. V rámci geologického prieskumu životného prostredia (Tupý, P., et al., 2020) nebolo na lokalite identifikované znečistenie horninového prostredia, zemín a podzemnej vody a preto nebola vypracovaná ani analýza rizika znečisteného územia. Lokalita bola na základe dosiahnutých výsledkov geologického prieskumu vyradená z REZ-časti A, bez potreby monitorovania kvality podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 346, "k_123" : 68, "k_1" : 25, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 244, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2699, "k_123" : 88, "k_1" : 38, "k_2" : 33, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite dochádzalo dlhodobo k manipulácii s ClU čo spôsobilo znečistenie podzemných vôd pomerne rozsiahleho územia vysoko prevyšujúce IT, ktoré sa do súčasnej doby neriešilo. Zdrojom znečistenia je pravdepodobne priemyselný areál na čo poukazuje prieskum z roku 1996. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Prieskumnými prácami bolo zistených celkom 15 znečisťujúcich látok, z toho 13 prekračovalo IT kritériá (PCE, TCE, DCE, VC, NEL-IR, TOC, Cr, Pb, fenoly, kyanidy, dusitany, chloridy, amónne ióny). Dominantnými znečisťujúcimi látkami sú chlórované uhľovodíky. Plošný rozsah znečistenia PCE predstavuje 100372 m2, TCE 84124 m2 a DCE 18754 m2. Najvyššie koncentrácie týchto kontaminantov boli zistené v JZ časti areálu, v oblasti kde sa v minulosti nachádzala galvanizovňa. So znečistením ClU a ropnými uhľovodíkmi súvisia aj vyššie koncentrácie TOC. Vysoké koncentrácie dominantných kontaminantov (ClU) presahujúce IT kritériá boli zistené v pozaďových vrtoch \"na vstupe\" do skúmanej oblasti, na základe čoho sa predpokladá, že časť znečistenia pochádza aj z iných zdrojov (pravdepodobne z bývalého areálu Calexu). Koncentrácie ClU nad ID a IT kritériá boli zistené v smere prúdenia podzemných vôd aj vo vzdialenosti 1000 m od skúmaného územia (v studniach v obytnej časti Albertov dvor). Vykonanou analýzou rizika bolo zistené, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko, preukázané bolo aj riziko vo vzťahu k povrchovým vodám a potvrdené bolo aj zdravotné riziko. Na základe analýzy rizika bola vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Pred zahájením sanačných prác v území je odporúčané vykonať prieskum pravdepodobných environmentálnych záťaží Šurany - bývalý areál Calex a Šurany - mestská skládka TKO, ktoré pravdepodobne súvisia s hodnotenou environmentálnou záťažou. Na monitorovanie kvality podzemnej vody je navrhované využívať sieť 10 monitorovacích vrtov a tiež studne v obytnej zóne Albertov dvor. Od roku 2017 prebiehajú na lokalite monitorovacie práce, ktoré sú realizované v rámci geologickej úlohy \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú prebiehať do roku 2022." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 35, "k_123" : 48, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V uloženom TKO je prímes nebezpečných odpadov a priemyselných plastov. Nad skládkou sa nachádza monitorovací vrt skládky Lukavica. Skládka má dobré podmienky na infiltráciu priesakov do podzemnej aj povrchovej vody.\n V roku 2017 získala obec dotáciu z Environmentálneho fondu vo výške 47 991 eur. Rekultivácia pozostávala zo zberu, odvozu, uloženia\/zneškodnenia zmiešaného komunálneho odpadu, bez nebezpečného odpadu o množstve 464 ton, a následnej úprave terénu na parcele C 539. Termín realizácie: 8\/2017 - 8\/2017." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 871, "k_123" : 60, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 25, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Klasifikácia EZ je vykonaná prostredníctvom univerálneho zástupného kontaminantu, pretože zloženie a charakter kalu vizuálne vytekajúceho z areálu nie je identifikované a nie sú ani známe údaje o kontaminácii zemín a podzemných vôd na lokalite.\nInformácia zo dňa 15.12.2017: Sládka plastov Surmex s.r.o. Nižná Jedľová, okres Svidník bola vyvezená spoločnosťou JUKOD s.r.o. ako novým vlastníkom objektu s plastom. Plastový odpad bol vyvezený na skládku pre nie nebezpečný odpad Šemetkovce." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2630, "k_123" : 53, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2625, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa aktualizuje! Údaje nie sú kompletné!" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2299, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskumnými prácami sa potvrdila kontaminácia ropnými látkami v priestore filtračnej stanice. V rámci prieskumných prác tohto objektu v areáli ENO sa vyhĺbilo 6 diagnostických sond (4 sond radu F, 2 sondy radu SH) a na hodnotenie sa využili aj 4 hydrogeologické monitorovacie vrty (NX-12,13,20,26). Koncentrácia NEL v podzemnej vode nebola nad ID limit, v zeminách bola nad IT limit (vrt F-1 až 5000 mg\/kg suš.). Koncentrácia As v podzemnej vode prekračovala ID limit. Koncentrácia ostatných skúmaných látok (ClU, PAU...) neprekračovali ID limit.\nPriemerná koncentrácia NEL v hĺbkových úrovniach do 4 m rozdelených po 1 m (0 - 1 m, 2 – 3 m, 3 – 4 m) bola 2400 - 4370 mg\/kg na celkovej ploche 1588,62 m2. Kontaminácia NEL-IR bola zistená v bezprostrednej blízkosti budovy filtračnej stanice (sonda F-1) až po úroveň rozkyvu hladiny podzemnej vody). Z výpočtov realizovaných v rámci analýzy rizika vyplýva, že v hĺbkovom intervale 0 – 4 m je objem znečistenej zeminy v priestore tohto objektu a jeho blízkom okolí až 3074 t, hmotnosť kontaminantu je 9173 kg, priemerná koncentrácia NEL-IR je 3184 mg\/kg sušiny na celkovej ploche 1084 m2. Z analýzy rizika vyplýva, že existuje environmentálne riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou. K znečisteniu podzemnej vody prispievajú kontaminované zeminy v celej zóne aerácie, preto je potrebné na týchto lokalitách vykonať sanáciu nielen podzemnej vody ale aj zemín zóny aerácie. Neboli zistené zdravotné riziká pre človeka pracujúceho na tejto kontaminovanej lokalite. Zo záverov záverečnej správy zo sanácie vyplýva, že po ukončení sanácie in situ v podzemnej vode všetkých sledovaných monitorovacích aj sanačných vrtov boli koncentrácie NEL-GC a PAU nižšie ako cieľová hodnota sanácie. Aktualizovaná analýza rizika nepreukázala aktuálnosť environmentálneho rizika pre receptory v kontaktnej zóne. V záujmovej oblasti nebolo preukázané riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou pre žiadnu zo sledovaných znečisťujúcich látok. Po sanácii zemín a podzemnej vody nie je pravdepodobné ani zdravotné riziko. Na základe priaznivých výsledkov posanačného monitoringu, ktorý prebiehal počas rokov 2018 - 2019 bola lokalita vyradená z REZ-časti B a je zaradená len v REZ-časti C, ako sanovaná lokalita." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1040, "k_123" : 77, "k_1" : 34, "k_2" : 22, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V textilnom závode bol vo výrobnom procese používaný perchlóretylén na chemické čistenie textilu v čistiacich zariadeniach. Chlórované uhľovodíky boli skladované v sklade horľavín a tiež v príručnom sklade vedľa čistiarne vo výrobnej budove. Okrem znečistenia ClU, ktoré bolo zistené prieskumnými prácami v roku 1992, je na lokalite pravdepodobné znečistrenie NEL a PCB aj na iných miestach ako bolo doložené analýzami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 262, "k_123" : 47, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka nepriaznivo vplýva na životné prostredie kontamináciou podzemných a povrchových vôd a nespĺňa technické požiadavky na prevádzku skládok odpadov. Bude prevádzkovaná len do 31.12.2008. Vypracovaná a aktualizovaná je projektová dokumentácia uzavretia a rekultivácie skládky, ktorá bola plánovaná na rok 2009. Lokalita bola vyradená z REZ-časti B na základe priaznivých výsledkov monitorovania v rokoch 2014 - 2020." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2393, "k_123" : 70, "k_1" : 29, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzhľadom na rozsiahle mazutové hospodárstvo, ktoré fungovalo desiatky rokov a s ohľadom na terénnu obhliadku, počas ktorej bolo vizuálne pozorovateľné znečistenie stavebných materiálov z búracích prác a i. predpokladáme kontamináciu zemín, podzemnej a povrchovej vody. Lokalita sa nachádza v povodí vodohospodársky významného vodného toku Teplica, v tzv. zraniteľnom území, poľnohospodársky využívanom, znečistenom dusičnanmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 221, "k_123" : 84, "k_1" : 37, "k_2" : 35, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1998 bol spracovaný Ekologický audit areálu závodu (Tupý, P., Chovanec, M., 1998), ktorého súčasťou bola aj analýza rizika. Prieskumnými prácami bola overená kontaminácia zemín v pripovrchovej zóne kovmi, ktoré boli v závode vyrábané. Ide o ukazovatele Ni, Co a Cr. V úrovni hlbšej ako 1 m p.t. nebolo zistené znečistenie kovmi, okrem jedného miesta v okolí vrtu ST-4, kde v hĺbke 1,8-1,9 m p.t. boli overené koncentrácie Ni, Co a Cr prekračujúce limit C MP 130-92\/1 (v súčasnosti prekračujúce IT kritérium v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7). Znečistenie podzemnej vody v areáli závodu Ni a Co, ktorých koncentrácie prekračovali IT kritériá boli zistené len lokálne a to v dvoch oblastiach, pri vrte VT-2 a VTH-1. Plošne rozsiahle znečistenie podzemnej vody NH4 bolo zistené v celom areáli závodu s výnimkou jeho severnej časti. Znečistenie podzemnej vody Cr, S-sulf. a NEL nad IT kritériá nebolo preukázané. Z výsledkov rizikovej analýzy vyplýva, že v tom období nebolo preukázané žiadne aktuálne riziko ohrozenia zdravia ľudí zistenou kontamináciou zemín. Plocha areálu sa však smie využívať len pre priemysel, v prípade iného využitia je potrebné pristúpiť k aktívnym sanačným opatreniam. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác realizované monitorovanie dotknutej oblasti a to prostredníctvom 18tich monitorovacích objektov, pričom celkovo bolo v priebehu rokov 2013 až 2020 realizovaných 12 cyklov odberu vzoriek podzemnej, povrchovej vody a pôdy. Z výsledkov vyplýva, že podzemné vody v okolí závodu bývalej Niklovej huty sú znečistené najmä Ni a Co na jeho juhovýchodnej hranici. Znečistenie niklom sa prejavilo aj vo vrtoch v okolí skládky lúženca, ktoré mohli byť čiastočne ovplyvnené znečistením z areálu závodu a podielom Ni zo skládky lúženca. Okrem uvedených kontaminantov boli zistené aj koncentrácie Cd, Zn, NH4+, CHSK-Mn a EC prekračujúce IT kritériá aspoň v jednom odbere. Vzhľadom na výsledky je odporúčané lokalitu aj naďalej monitorovať." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 622, "k_123" : 35, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita bola hodnotená podľa ZS: Chalmová-definit. zložisko, HGP, Ingeo, 1991 a Vyhodnot. monitorov. kvality podz. vôd v r. 2001, HydroGEP, B. Bystrica. Pre občasné zvýšené koncentrácie As v monitorovacích objektoch ju hodnotíme ako pravdepod. záťaž. Lokalita bola v minulosti evidovaná v Registri skládok odpadov pod registračným číslom 6608, neskôr bola z RSO vymazaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 211, "k_123" : 65, "k_1" : 43, "k_2" : 4, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zaradená do REZ-časti A vzhľadom k blízkosti podmáčaných plôch, z ktorých vyviera (pramení) povrchový tok vlievajúci sa do Ipľa. Tieto vody sú následne zachytávané vo vodnej nádrži Málinec, ktorá je využívaná na pitné účely. Je podozrenie na možnosť kontaminácie pramennej oblasti priesakovou kvapalinou zo skládky a zhoršovanie kvality vôd v zdroji pitnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2602, "k_123" : 58, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita Poráč - Zlatník predstavuje ložisko komplexných Fe, Cu, Hg, BaSO4 rúd a Cu rúd (Kalcitová žila). Spolu s ložiskom rúd v Rudňanoch tvorí súčasť Rudnianskeho rudného poľa. Ťažba na ložisku bola ukončená v roku 1993. Banské vody a haldový materiál ako pozostatok banskej činnosť môžu mať za následok kontamináciu okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 842, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 838, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "v registri nie je uvedené" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 634, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Sanácia pôdneho vzduchu a podzemnej vody (ClU, ropné uhlovodíky) sa realizovala od 26.10.2009. Sanácia pôdneho vzduchu bola ukončená v r. 2010, nakoľko boli dosiahnuté ciele sanácie. Sanácia podzemnej vody znečistenej ClU a ropnými uhľovodíkmi pokračovala aj v rokoch 2011 – 2014. Sanácia sa od konca roku 2010 realizuje tak, že počas zimy (január až marec) býva z technických a efektívnych dôvodov prerušená. Od roku 2012 sa sanácia podzemnej vody realizuje vo vrtoch CS1, RW-2 až RW-4, pričom vo vrtoch CS1 a RW-4 sa sanujú ClU z podzemnej vody a z extrakčných vrtov RW-2 a RW-3 sa sanuje voľná fáza ropných látok z hladiny podzmnej vody tesne pod povrchom. Od začiatku sanácie (október 2009) až do konca júna 2014 bolo odčerpaných a vyčistených 6682 m3 podzemnej vody. Z toho cca 1363 m3 v r. 2014. Sanácia podzemnej vody kontaminovanej ClU - odčerpaná voda o objeme 199,2 m3 v r. 2014 z vrtu CS1 (koncentrácia ClU = 0,288 – 2,665 mg\/l), 11,3 m3 v r. 2014 z vrtu RW-4 (ClU = 0,804 – 46,421 mg\/l). V RW-2 a RW-3 bolo ClU = max. 0,154 mg\/l v RW-2 (zapríčinené znečištením ventilov). Po prečistení zariadenia boli v septembri a októbri koncentrácie ClU takmer nulové.\nSanácia podzem. vody kontaminovanej ropnými uhľovodíkmi - odčerpaná plávajúca olejová fáza z vrtov RW-2 a RW-3 o objeme 20 litrov v r. 2014 z podzemnej vody tesne pod povrchom. Od začiatku sanácie do konca 19. kvart. (október 2014) to bolo spolu cca 1130 litrov.Väčšina kontaminácie, ktorá sa sanuje bola resp. je nad ílmi v malých depresiách vyplnených navážkou. Hlbší horizont je minimálne ohrozený a je neefektívne ho sanovať (kvôli nízkej výdatnosti). Celkove, výsledky monitoringu poukazujú na úspešnosť sanácie. Kontaminácia je priestorovo ohraničená a nehrozí jej šírenie do okolia (aj vďaka sanácií). EZ nepredstavuje riziko pre zdravie obyvateľov z prchavých látok a ani pre povrchové vody. Na základe aktuálnych informácií sanácia a monitoring sa realizovali aj v r. 2014. Dostupné dokumenty (správy z priebiehajúcej sanácie sú pripojené v registri dokumentov k tejto lokalite)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 984, "k_123" : 29, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nie je známy pôvodca, ani druh odpadu, ktorý sa na skládku vyvážal. Podľa informácií ObÚŽP bol na skládku vyvážaný odpad z podniku CHEMOLAK Smolenice (pravdepodobne farbivá). Lokalita sa nachádza v CHKO Malé Karpaty, v CHVÚ malé Karpaty a cca 200 m od ÚEV Biele hory." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 468, "k_123" : 48, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V lokalite boliv r. 2001 navrhované sanácia, upravenie odtoku a melioráciu a rekultiváciu odvalu. Odporúčame tieto sanačné práce realizovať.Lokalita je súčasťou EZ Pernek - oblasť starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 659, "k_123" : 47, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj štôlňa Rybbíček II. bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu. Odporúčali zachytiť banskú vodu a odviezť rudnú časť odvalu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 411, "k_123" : 47, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Zreteľné priesaky hnojovice v okolí, hnojovica sa mieša s podz. vodami, po povrchu vteká aj do potoka Čemník. Vodivosť potoka nad hnojiskom je 14 mS\/cm, pod hnojiskom je to 64 mS\/cm. Hnojisko sa nachádza nad územím s významnými zásobami podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2506, "k_123" : 73, "k_1" : 31, "k_2" : 42, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola vybudovaná bez bariér proti úniku výluhov do podložia, no vzhľadom na umiestnenie skládky (na vrchole kopca) je možné predpokladať, že šírenie kontaminácie je možné len priesakovými zrážkovými vodami (vylúhovaním odpadu). Plocha skládky je v súčasnosti zarastená náletovou vegetáciou. V roku 2015 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že primárnym zdrojom znečistenia sú kaly uložené v bývalej skládke. Kovy v odpadovom materiály sú pomerne dobre stabilizované a iba sporadicky lokálne spôsobujú sekundárnu kontamináciu horninového prostredia priameho podložia odpadov. Výsledky prieskumných prác tiež naznačujú, že kvalita podzemnej vody priameho podložia skládky môže byť do istej miery ovplyvnená priesakmi výluhov z odpadov. Spojitosť znečistenia v povrchovej vode nie je možné jednoznačne preukázať, nakoľko sa v monitorovacích vrtoch v smere predpokladaného prúdenia podzemnej vody dané kontaminanty nepreukázali. Prieskum znečistenia nezistil jednoznačne prítomnosť znečisťujúcich látok v okolí skládky. Koncentrácie presahujúce limitné hodnoty ID alebo IT pre ťažké kovy, kyanidy, ropné uhľovodíky boli takmer výlučne viazané na materiál uložený v priestore skládky. Na priestor skládky sú viazané aj zvýšené koncentrácie VOC v pôdnom vzduchu pásma prevzdušnenia horninového prostredia, konkrétne ClU a NEL. Na odstránenie environmentálneho rizika je vhodné realizovať sanáciu metódou zakrytie environmentálnej záťaže s následnou rekultiváciou i odťaženie kalov ex-situ a následná rekultivácia. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená. Uznesením vlády SR č.93\/2018 z 21.2.2018 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 401, "k_123" : 45, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola iba prekrytá - zahrnutá. Ťažba v kameňolome ohrozuje podzemné vody tým, že umožňuje prienik kontaminácie zo skládky do podzemných vôd. V bezprostrednej blízkosti kameňolomu preteká potok. Dolinou tohto potoka prechádza tektonická línia. Lokalita sa nachádza v bezprostrednej blízkosti (do 100 m) od CHVÚ Nízke Tatry." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 88, "k_123" : 54, "k_1" : 31, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka slúžila na ukladanie odpadu z mesta Banská Štiavnica a okolia ešte pred sprevádzkovaním skládky Principlac. Skládka miestami priamo zasahuje do vodného toku. Lokalizovaná je na svahu nad údolnou nivou potoka. Odpad je uložený formou násypu, stabilita svahov násypov je otázna. Miestami hrozí zosúvanie odpadu do údolia potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 143, "k_123" : 44, "k_1" : 44, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili do časti B podľa podkladov, ktoré nám poskytol ObÚ ŽP Bratislava v decembri 2006. Sanácia bola ukončená v roku 2013 (ZS bola schválená v komisii pre posudzovanie ZS s AR v máji 2014). Posanačný monitoring (2014) preukázal úspešnosť sanácie (v komisii bol v r. 2015). Na základe toho MŽP SR vydalo v r. 2015 potvrdenie o ukončení sanácie." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 957, "k_123" : 74, "k_1" : 35, "k_2" : 24, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli prebieha monitoring podzemných vôd, občasne vyskakuje Cr nad limit B, nachádza sa tam stará chrómovňa, znečistené vody išli do vsaku, takže je predpoklad, že výsledky môžu byť horšie. V roku 1992 bol prieskumnými prácami zistený zvýšený obsah TCE vo vzorke podzemnej vody nad ID kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2040, "k_123" : 73, "k_1" : 32, "k_2" : 22, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie predstavuje skládka komunálneho odpadu Voderady, ktorá sa nachádza v JV časti intravilánu obce, v lokalite bývalého hliniska. Jej celková výmera je 21597 m2. V roku 1999 bol realizovaný podrobný IG prieskum (Slávik, 1999), v rámci ktorého boli odvŕtané 3 prieskumné sondy V-1 až V-3. Zo sondy V-3 bola odoberaná vzorka vody. Podzemná voda zo sondy V-3 obsahovala znečistenie ukazovateľom NEL prekračujúca kategóriu B v zmysle Vestníka MŽP SR čiastka 1\/1994 - Odporúčanie na uplatňovanie ukazovateľov a normatív pre sanáciu.V roku 2008 bol realizovaný orientačný geologický prieskum životného prostredia (Pramuk a kol., 2008) a boli vybudované monitorovacie vrty VOX-1 až VOX-3, situované v smere prúdenia podzemných vôd pod (VOX-1 a VOX-2) a nad skládkou (VOX-3). Voda z vrtov VOX-1 a VOX-2 vykazovala veľkú mineralizáciu (1479 mg\/l a 3076 mg\/l). Koncentrácia NEL-GC vo vrte VOX-1 prekračovala medznú hodnotu kat.B pokynu MSaPNM MŽP SR č.1617\/97-min. Z výsledkov prieskumu a zo záverov vypracovanej analýzy rizika bolo preukázané riziko šírenia sa kontaminácie podzemnou vodou (NO3-, NH4+, SO42-, Cl-) - možnosť dlhodobého postupného zvyšovania záťaže podzemných vôd chloridmi, dusičnanmi a amoniakálnym dusíkom. Environmentálne riziká zo znečistených pôd neboli identifikované. V rámci projektu sanačných prác \"Sanácia environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol na území skládky realizovaný súbor prác zameraný na vykonanie predsanačnej aktualizácie analýzy rizika znečisteného územia, prác na realizáciu sanácie záťaže spôsobom ex situ a prác súvisiacich s overením dosiahnutia cieľov úlohy zahŕňajúcich analýzu rizika po sanácii environmentálnej záťaže. Sanácia bola ukončená v novembri 2015. Po jej ukončení je nevyhnutné realizovať posanačný monitoring (po dobu 5tich rokov), ktorým sa má sledovať efektívnosť sanačného zásahu. Po predložení priaznivých výsledkov posanačného monitoringu bude daná lokalita vyradená z REZ - časti B a následne zaradená do REZ - časti C." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 283, "k_123" : 59, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená vzhľadom na stále vyvážanie odpadu a situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Skládka je už zlikvidovaná a plocha, na ktorej sa kedysi nachádzala zarastá náletovou vegetáciou. Lokalita bola vyradená z REZ - časti A aj na základe terénnej obhliadky z októbra 2011." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 109, "k_123" : 64, "k_1" : 33, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, prirodzene prekrytá, priamo pri toku. Bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Skládka je relatívne malá, ale nachádza sa v CHKO Strážovské vrchy, v CHVÚ Strážovské vrchy a v blízkosti NPR Súľovské skaly (cca 500 m od OP NPR) a v blízkosti ÚEV (cca 400 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2120, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola objavená pri výstavbe juhovýchodného obchvatu mesta Nitra, v hĺbke 1 - 1,5 m p.t. Odpad siaha až do hĺbky 4 m t.p. Spoločnosť Granvia odviezla na likvidáciu iba časť odpadu (pod telesom cesty). Zvyšný odpad nachádzajúci sa po stranách budúcej rýchlostnej cesty ostáva na mieste." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 453, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia, odstránenie nelegálne uložených odpadov a rekultiváciu lokality v CHKO. Lokalita sa nachádza v CHKO Záhorie, v CHVÚ Záhorské Pomoravie, v blízkosti ÚEV Gajarské alúvium Moravy (do 500 m), v blízkosti ramsarskej lokality Alúvium Moravy (do 500 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2168, "k_123" : 66, "k_1" : 29, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odkalisko neutralizačných kalov, ktoré slúžilo pre potreby bývalého závodu Tatra a VAB Bánovce nad Bebravou sa už niekoľko rokov nevyužíva. Má rozlohu cca 22000 m2 a objem uloženého odpadu je cca 40000m3. V jeho tesnej blízkosti sa nachádza bývalá riadená skládka TKO Veronika. Od uzatvorenia skládky TKO neboli realizované žiadne monitorovacie práce v okolí odkaliska. Má vybudované 2 monitorovacie vrty S-1 a S-2, pričom vrt S-1 bol sledovaný ako súčasť monitorovania skládky TKO. Odkalisko sa nachádza v povodí vodohospodársky významného toku Svinnica, cca 600 m od neho a zároveň v tzv. zraniteľnej oblasti, poľnohospodársky využívanej znečistenej dusičnanmi. Vzhľadom k ukladanému odpadu je pravdepodobné, že kontaminantmi sú kovy, napríklad aj chróm. Z monitorovania v r. 1998 (súvisiaceho s rozšírením činnosti na „susednej“ skládke KO) vyplýva, že podzemné vody sú tiež výrazne znečistené NH4 (20,99 mg\/l) nad IT limit (IT limit je 2,4 mg\/l). Podľa predmetného monitorovania znečistenie podzemnej vody okolia je spôsobené hlavne odkaliskom a nie činnosťou skládky KO. V roku 2015 prebehol na lokalite prieskum s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže BN (1926) \/ Dežerice – odkalisko VAB ISEZ: SK\/EZ\/BN\/1926“, z ktorého vyplýva, že znečisťujúce látky sú viazané výlučne na kaly uložené v odkalisku a ich migrácia do horninového prostredia je limitovaná ich nízkou mobilitou a sorpciou na podložných zeminách ílovitého charakteru. Z analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je environmentálne riziko vyplývajúce zo znečistenia horninového prostredia v kontaktnej (biologickej) zóne (plocha odkaliska). Riziko zo šírenia sa znečistenia podzemnou vodou a zdravotné rizika preukázané neboli. Na lokalite prebiehajú od roku 2017 monitorovacie práce v rámci geologickej úlohy ŠGÚDŠ \"Zabezpečenie monitorovania environmentálnych záťaží Slovenska - 1. časť\" (ZMEZ1). Monitorovacie práce budú ukončené v roku 2022. Na základe výsledkov monitorovania bude lokalita následne prehodnotená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 399, "k_123" : 48, "k_1" : 17, "k_2" : 12, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa RSO databázy mala skládka 800 m3, údajne bola odsunutá od potoka, ale naďalej je bezprostredne pri ňom a odpad sa zosúva resp. bol spláchnutý zrážkami k potoku. Skládka je iba zahrnutá - prekrytá na vyvýšenom mieste priamo v obci. Je v OP TANAP-u." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 9, "k_123" : 52, "k_1" : 21, "k_2" : 20, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa správy firmy Dekonta (Čop et al., 2004) je obaľovačka v Hornej Mičinej zdrojom znečistenia okolia PCB. Zaradené na základe registračného listu správy firmy Dekonta Bratislava z apríla 2004, kde predpokladajú objem kontaminovaného materiálu 2000 m3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 569, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1996 bol uskutočnený prieskum geologických činiteľov ŽP, ktorý potvrdil kontamináciu podzemných vôd anorganickými a organickými látkami. Ďalší monitoring bol uskutočnený až v r.2007, pri ktorom neboli analyzované kovy ako i NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 183, "k_123" : 47, "k_1" : 26, "k_2" : 21, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zarastená a nachádza s v blízkosti výstavby súkromného golfového ihriska. Neodporúčame pozemok použiť na výstavbu obytných domov. Odporúčame vykonať podrobný prieskum, vybudovať monitorovací systém a vykonať monitoring podzemných vôd." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 732, "k_123" : 33, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri doterajšom spôsobe využitia územia (vojenský areál) nebolo potrebné odstrániť kontaminované zeminy z plochy H (hangáre) a plochy K (rigol). Požadovaný bol len pravidelný monitoring celého areálu. Pri zmene spôsobu využitia územia bude však potrebná nová riziková analýza." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 206, "k_123" : 37, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku je stále vyvážaný odpad ako pneumatiky, chladničky televízory a iná biela technika z domácností. Odporúčame skládku rekultivovať a zároveň vybudovať pre obec riadenú skládku na nebezpečný odpad. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Pažická, et al., 2015) boli okrem iných prác vybudované pre skládku odpadu 3 monitorovacie HG vrty. Monitorovacími prácami nebola zistená kontaminácia podzemnej, povrchovej vody v indikačnej ani referenčnej oblasti. Vo vzorkách povrchovej vody odoberanej z kanálu Malinovo-Blahová boli zistené len zvýšené hodnoty pH a to v referenčnej aj indikačnej oblasti. Prácami nebola potvrdená ani kontaminácia zemín, ktoré boli odoberané z vrtného jadra VN108-2, ktorý je situovaný priamo na okraji skládky v smere prúdenia podzemnej vody. Prieskumnými prácami realizovanými pred sanáciou (Urban, O., et al., 2021) bolo zistené znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody vybraných znečisťujúcich látok, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Znečistením je zasiahnutá hlavná časť skládky na ktorej sa odpad ukladal a tiež podložie na kontakte s horninovým podložím pod skládkou. Z predsanačnej analýzy rizika vyplýva, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko. Preukázané bolo tiež potenciálne zdravotné riziko. Sanácia skládky odpadu by mala byť ukončená do júna 2023." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 917, "k_123" : 30, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Pri manipulácii došlo ku kontaminácii pôdy na ploche cca 14 000 m2 a v objeme 4 000 m3 zemín, so zisteným priemerným obsahom PCB v 5 tich vzorkách zeminy až 38 mg\/kg, max. 146,8 mg\/kg. Okrem PCB je možné znečistenie aj ropnými látkami. Areál sa nachádza v blízkosti Ondavy nad vodnými zdrojmi a nad vodnou nádržou Domaša. Zariadenie obaľovačky bolo z areálu odstránené v roku 2000 a neskôr bol areál využívaný prepravnou nákladnou spoločnosťou, ktorá areál využívala ako skladovacie priestory pre štrk, piesok a palivové drevo. Neskôr na lokalite fungovala autoopravovňa. V rámci úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli vo vzorke zeminy z vrtu VN16-2 situovanom na okraji zdrojovej oblasti záťaže zistené zvýšené obsahy NEL-UI a benzo(a)pyrénu prekračujúce ID a IT kritériá (pre priemysel) v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. ID kritériá boli prekročené v ukazovateľoch benzo(b)fluorantén, benzo(g,h,i)perylén a indenopyrén. Vo vzorke podzemnej vody z vrtu VN16-2 bol zistený len zvýšený obsah TOC prekračujúci ID kritérium. V monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015 a trvalo do roku 2020 bola v jednom odbere podzemnej vody z indikačného vrtu VN16-5 zistená zvýšená koncentrácia NEL-UI, ktorá prekračovala IT kritérium v zmysle uvedenej smernice. Iné sledované ukazovatele neboli v podzemnej vode overené. Na základe uvedených výsledkov nie je potrebné ďalej pokračovať v monitorovaní lokality." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 30, "k_123" : 41, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nad priestorom starej skládky je v súčasnosti vybudovaná nová riadená skládka na nie nebezpečný odpad vyhovujúca technickým a legislatívnym požiadavkám. Monitorovací systém podzemných vôd tejto skládky nevykazuje ich znečistenie nad ID hodnoty." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 711, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka PO (110000 m3) patrila k najrizikovejším skládkam v okrese (vyžadujúcim sanáciu) v rámci \"Hodnotenia existujúcich skládok okresu Poprad\" (Grenčíková, Lenártová, 1994). Je zahrnutá, upravená. Je na ľavom brehu vodohosp. význ. toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 983, "k_123" : 39, "k_1" : 19, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa manipulovalo najmä s CIU, preto bolo pri niektorých výrobných halách prieskumom (Polák, R., 1992) zistené v minulosti prekročenie CIU (najmä tetrachlóreténu) vo vzorkách zeminy, ale aj podzemnej vody nad ID limit (pôvodná anotačná poznámka z r. 2008). Na základe hydrogeologického prieskumu realizovaného mimo areálu TAZ v okolí obcí Majcichov a Zeleneč (Polák, R., 2012) boli zistené zvýšené koncentrácie tetrachlóreténu (18,9 a 19,5 mikrogamov\/liter) v podzemnej vode výrazne nad ID limit (ID = 10 mikrogramov\/liter), tesne pod hranicou IT limitu (IT = 20 mikrogramov\/liter). Šetrením SIŽP sa zistilo, že v okolí nie je žiadna prevádzka, ktorá by znečistenie (o. i. zistená bola aj kontaminácia studní v obci Zeleneč) mohla v danom čase spôsobiť. Predpokladá sa, že sa jedná o staršie znečistenie pochádzajúce z areálu bývalého TAZ Trnava resp. bývalého Skloplastu Trnava, nakoľko sa v predmetnom areáli v minulosti manipulovalo s väčším množstvom chlórovaných uhľovodíkov. Vzhľadom k migrácií znečistenia v smere prúdenia podzemnej vody od severu na juh (od Trnavy k obciam Zeleneč, Majcichov) bude nutné realizovať pomerne rozsiahly prieskum znečistenia na veľkej ploche územia vrátane samotného areálu bývalého TAZ a v jeho okolí, najmä na juh od areálu, medzi obcami Zeleneč, Majcichov, Voderady." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 742, "k_123" : 74, "k_1" : 33, "k_2" : 25, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita registrovaná na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V čase obhliadky znečistenie overené aj senzoricky. Stavebné konštrukcie boli na viacerých miestach saturované látkami ropného pôvodu, čo dokumentoval aj zápach po nich. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Prieskum pravdepodobnej environmentálnej záťaže Ľubochňa - areál lesov, OZ Liptovský Hrádok. Skupina dodávateľov HYD-UNI-CEN.“. V skúmanej lokalite na základe vykonaného podrobného prieskumu boli zistené kontaminanty, ktoré prekračujú intervenčné kritéria nasledovne: V zeminách nepolárne extrahovateľné látky NEL-IR, NEL-UV, a C10-C40. V podzemných vodách boli zistené kontaminanty prekračujúce intervenčné kritéria pre NEL-IR. Analýzou rizika bolo na lokalite potvrdené environmentálne riziko zo znečistenia horninového prostredia pre receptory v kontaktnej (biologickej) zóne a ďalej existuje riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou, riziko znečisťovania povrchovej vody nebolo potvrdené, ani zdravotné riziko nebolo potvrdené. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže. Navrhovaným sanačným opatrením je variant sanácie znečistenia po navrhované sanačné limity." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 135, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov podľa údajov z registra ASP (antropogénnych sedimentov pochovaných) kontaminuje podzemné vody, a pravdepodobne aj povrchové vody. Predpokladáme podobné znečistenie ako u skládky Čierny les. Odporúčame prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 749, "k_123" : 35, "k_1" : 19, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Areál je klasifikovaný ako EZ na základe nedostatkov zistených pri kontrole SIŽP. V 1996 mali zariadenia, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami nevyhovujúci technický stav, pričom mohlo dôjsť ku kontaminácii životného prostredia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 673, "k_123" : 54, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na skládku je sporadicky nelegálne ukladaný stavebný odpad, typický domový odpad i napriek skutočnosti, že od roku 1993 bolo na skládke pozastavené skládkovanie. Skládka sa nachádza v blízkosti hraníc OP-I,II kúpeľov Piešťany a PHO-3." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 716, "k_123" : 61, "k_1" : 26, "k_2" : 16, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka (121000 m3) je uzavretá, časť je zrekultivovaná. Po kalamite sa tam ukladali korene stromov, ale aj nejaký KO. Občas sú prekračované limity pre ChSK-Mn, S-sulfidickú. Je v OP TANAP-u, v povodí vodohosp. význ. toku. Omylom nie je v RSO (poznámka z r. 2007). Na základe terénnej obhliadky zo dňa 20.3.2012 a následnej excerpcie niektorých údajov môžme konštatovať, že skládka odpadu už bola zaradená do RSO (č. 1264), ale s nesprávnou polohou. Na skládku sa aj v súčasnosti vyváža biologický odpad - zvyšky rastlín (stromov, kríkov, koreňov a pod.). Skládka je monitorovaná. V teréne boli pozorovateľné 4 monitorovacie vrty (1 nad skládkou, 1 vo vrchnej časti skládky a 2 pod skládkou). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" boli okrem iného realizované aj monitorovacie práce na existujúcich, zrekonštruovaných vrtoch a jednom novovybudovanom vrte. Monitorovacími prácami bolo v indikačných objektoch zistené prekročenie IT kritéria v ukazovateli TOC v zmysle Smernice ZPSR č.1\/2015-7. V priesakovej vode zo skládky boli zistené koncentrácie TOC a NH4+ prekračujúce IT kritériá v zmysle uvedenej Smernice. Odporúčané je naďalej pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody prostredníctvom novovybudovaného vrtu a 4 zrekonštruovaných vrtov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 507, "k_123" : 59, "k_1" : 31, "k_2" : 12, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V skládke sa môžu nachádzať aj neidentifikované nebezpečné odpady z prevádzky priemyselných podnikov a nie je známy celkový rozsah skládky priemyselných odpadov, pretože časť bola prehrnutá zeminou a komunálnymi odpadmi. V roku 2020 bol na lokalite realizovaný podrobný geologický prieskum životného prostredia (Tupý, P., et al., 2021). Prieskumnými prácami bolo overené znečistenie horninového prostredia (pásma prevzdušnenia, pásma nasýtenia) a podzemnej vody. V antropogénnych navážkach a horninovom prostredí pásma prevzdušnenia, vrátane biologickej kontaktnej zóny, ako aj pásma nasýtenia prekračovali ID a IT kritériá smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 obsahy NEL-GC, As a Cd. Celkový objem navážok je 64 000 m3. V podzemnej vode bola potvrdená prítomnosť znečisťujúcich látok NEL-GC, B, NH4+ a tetrachlóretén (v jedinom prípade) v rozmedzí hodnôt ID kritérií smernice MŽP SR\nč. 1\/2015-7. Nadlimitný obsah v rámci IT kritéria smernice MŽP SR č. 1\/2015-7 bol stanovený\nv podzemnej vode v jedinom prípade pri Hg (vrt HGM-6) bezprostredne po realizácii vrtných prác. Z výsledkov analýzy rizika vyplýva, že na lokalite neexistuje environmentálne ani zdravotné riziko. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné pristúpiť k sanácii územia. Rozhodnutím MŽP SR č. R-AR 812\/2021 sa stanovuje monitorovanie kvality podzemnej vody prostredníctvom 6tich monitorovacích objektov po dobu 2 rokov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 612, "k_123" : 56, "k_1" : 37, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a kontakt s vodným tokom a jej situovanie v CHVO Beskydy a Javorníky. Na skládku sa už odpad nevyváža a postupne zarastá. V jej blízkosti na severnej strane sa nachádza futbalové ihrisko." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 793, "k_123" : 55, "k_1" : 32, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Bývalá skládka je situovaná v území nevhodnom na skládkovanie a v povodí vodohospodársky významného vodárenského toku. Odpad bol navážaný priamo do existujúceho prírodného jazierka, zároveň je situovaná vedľa vodného toku Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 422, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená k najviac rizikovým skládkam v okrese (Vrábľová et al., 1994). Skládka sa nachádza nad významnými zdrojmi podzemných vôd, nad OP. Priamo zo zárezu v ktorom je situovaná vyvierajú podzemné vody a pretekajú ňou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2473, "k_123" : 87, "k_1" : 40, "k_2" : 35, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skúmané územie sa nachádza v priemyselnej zóne starej Bratislavy s koncentráciou najmä chemickej výroby, kde dochádzalo k únikom škodlivín do horninového prostredia a následne do podzemnej vody. Priamo susedí z areálmi bývalých priemyselných a obchodných podnikov Kablo a Chemika. Ich areály sa nachádzali južne a juhozápadne od skúmaného územia v rámci pozemkov južnej časti komplexu TWIN CITY, t.j. proti smeru prúdenia podzemných vôd, z čoho vyplýva možný transport znečistenia z týchto zdrojov na skúmané územie podzemnou vodou. V blízkosti predmetného územia sa nachádzajú ďalšie dve environmentálne záťaže. Jedná sa o lokalitu B1 (1986) \/ Bratislava - Staré Mesto - Twin City - južná časť registrovanú zároveň aj v REZ - časti C a lokalitu B1 (003) \/ Bratislava - Staré Mesto - Chalupkova-Bottova ul.- Chemika - areál závodu. Prieskumnými prácami bolo v roku 2015 potvrdené znečistenie najmä NEL v podzemnej vode aj zemine, ktoré lokálne prekračovalo IT kritériá pre podzemné vody aj zeminy. Znečistenie podzemnej vody ClU nad IT kritériá bolo potvrdené v JV časti skúmaného územia. Ohnisko znečistenia je situované v okolí Chalupkovej ulice. V rámci podrobného prieskumu bola vypracovaná aj riziková analýza, ktorou bolo preukázané riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou pre viaceré kontaminanty (environmentálne riziko) a tiež bolo potvrdené riziko pre viaceré kontaminanty a expozičné cesty z pohľadu zdravotného rizika." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2789, "k_123" : 59, "k_1" : 34, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "I. kanál CHOV bol označený ako jeden z pravdepodobných zdrojov zistených znečisťujúcich látok organického pôvodu počas prieskumu pravdepodobnej environmentálnej záťaže B2 (004) \/ Bratislava - Ružinov - Čierny les. Jediným poznatkom tak do času aktuálneho prieskumu bola informácia o zvýšených koncentráciách chloridov, NH4+ a špecifickej látky benztiazol prítomnej v odpadovej aj podzemnej vode v okolí skládky Čierny les. Celková dĺžka kanála sa uvádzala ako 5,6 km, čo sa nepotvrdilo - trasa kanála je dlhá cca 8,7 km a v časti úseku je iná aj jej lokalizácia.\nRealizovaným podrobným geologickým prieskumom na lokalite I. kanál CHOV (Urban, O., et al., 2021) bolo overené znečistenie podzemnej vody najmä pesticídmi. V zeminách ani pôdnom vzduchu neboli nadlimitné koncentrácie týchto znečisťujúcich látok overené. V rámci prieskumných prác bolo zistené aj znečistenie podzemnej vody a zemín ropnými látkami (v oblasti okolia Malého Dunaja) a tiež znečistenie podzemnej vody tetrachlóreténom (úsek od Gagarinovej po Rožňavskú ulicu), ktoré sa však s najväčšou pravdepodobnosťou nespájajú s kanálom CHOV. Analýzou rizika bolo preukázané, že na lokalite je prítomné environmentálne riziko zo šírenia znečistenia podzemnou vodou pre pesticídy ako celok (suma pesticídov). Na základe výsledkov podrobného geologického prieskumu je lokalita odporúčaná na sanáciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 577, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 2006 po ukončení rekultivácie bola zistená kontaminácia podzemnej vody Pb prekračujúca ID limit. V r.2007 sa táto skutočnosť už nepotvrdila, prejavila sa však kontaminácia TOC prekračujúca IT kritériá. Preto sme skládku zaradili aj do Registra časť B." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 114, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V ekologickom pasporte z roku 1994 je odporúčanie na rekonštrukciu nevyhovujúcej ČS PHM. Nie sú dostupné informácie zo žiadneho prieskumu ani z geologického dozoru. Oddporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 830, "k_123" : 22, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na ploche cca 5000 m2 je uskladnených cca 30 000 m3 odpadu. Skládka nemá ochraný systém podložia ani zberný systém priesakových vôd. Ku kontaktu s podzemnými vodami môže dochádzať v častiach kde je materiál uložený do elevácií.." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 796, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Z výsledkov analýz chemického zloženia podzemných vôd v okolí danej prevádzky vyplýva dlhodobá kontaminácia chloridmi, amónnymi iónmi a vysokou CHSK v stanovených ukazovateľoch. V súčasnosti je v rámci podniku Duslo a.s. vytvorený dlhodobý program ochrany podzemných vôd. Pri objektoch so zisteným zhoršením kvality podzemnej vody boli realizované čerpacie vrty (hydraulická clona). Odčerpávané vody boli opätovne využívané vo výrobniach AGR, Antioxidant a LAD. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác dobudované 3 nové monitorovacie HG vrty a 3 staršie boli zrekonštruované. Plošný monitoring lokality, vrátane odberov vzoriek podzemnej vody bol realizovaný v desiatich cykloch od februára 2014 do mája 2020. Vo vzorkách podzemnej vody z vrtov VR151-2 a VR151-5 bola zistená zvýšená koncentrácia prekračujúca IT kritériá v ukazovateli Cl-. Predpokladá sa, že ide o zachytenie kontaminačného mraku, resp. jeho JZ a JV ramena, v zmysle existujúcich dvoch preferenčných smerov prúdenia podzemnej vody (JZ resp. JV). Zvýšená koncentrácia dusičnanov (nad IT kritérium) sa potom vzťahuje na vnútornú oblasť špecifikovanej indikačnej zóny, bližšie k južnému okraju areálu Duslo a.s. V podzemnej vode boli zistené aj zvýšené koncentrácie (nad ID kritériá) TOC, EC a Zn." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 67, "k_123" : 73, "k_1" : 28, "k_2" : 30, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia v areáli podniku bola spôsobená samotnou činnosťou (rafináciou minerálnych olejov) a následnou manipuláciou s ropnými látkami. V 80-tych rokoch 20. storočia boli zaznamenané úniky ropných látok do blízkeho povrchového toku Hron. Šíreniu kontaminácie do Hrona zabraňuje v súčasnosti podzemná tesniaca stena vybudovaná pozdĺž areálu. Zdroje kontaminácie (veľkoobjemné nádrže, skládka gudrónov, prečerpávacie zariadenia,...) neboli do súčasnosti odstránené. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" (Jelínek, R., et al., 2015) bolo okrem iných prác vybudovaných v okolí areálu závodu 5 nových monitorovacích HG vrtov. Vo vzorkách podzemnej vody indikačnej a čiastočne aj referenčnej oblasti boli zistené zvýšené koncentrácie TOC, NH4+, CHSK-Mn a Tenzidov, ktorých koncentrácie prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. Vzorka pôdy odobratá z indikačnej oblasti v smere šúrenia znečistenia k rieke Hron vykazovala prekročenie ID kritéria pre antimón. Vo vzorke riečneho sedimentu odoberaného z bezmenného potoka pretekajúceho areálom závodu bolo zistené prekročenie IT kritéria pre As a tiež NEL. ID kritérium bolo prekročené v ukazovateli Sb." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 590, "k_123" : 74, "k_1" : 41, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli rušň.depa v okolí vrtu MV 9 bola zistená najväčšia kontaminácia podzemných vôd PCE prevyšujúca IT kritériá. Územie je situované na okraji depa proti smeru prúdenia podzemných vôd. Možný iný zdroj tejto kontaminácie ako rušň. depo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2113, "k_123" : 51, "k_1" : 27, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vzorka zeminy odobratá z vrtu v blízkosti úložiska nadzemných naftových nádrží bola znečistená kontaminantom NEL nad ID Limit. Monitoringom podzemnej vody v priestore úložiska zaznamenané pravidelné prekračovania IT kritérií kontaminantom NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 236, "k_123" : 62, "k_1" : 39, "k_2" : 0, "k_3" : 23, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ presahuje z okresu SNV, spôsobená banskou činnosťou oblasti Rudnian. Je predpoklad znižovania obsahu kontaminantov v dlhšom časovom období, nakoľko ťažba uvedenej oblasti je minimalizovaná." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 315, "k_123" : 87, "k_1" : 44, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli prebehli sanačné práce, primárny zdroj kontaminácie je odstránený, ale sekundárny ešte čiastočne pretrváva. Monitorovací systém je funkčný, ale nemonitoruje sa od roku 2005. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov v okolí predmetného areálu. Monitorovacie práce na lokalite prebiehali v rokoch 2014 až 2020. Zistená bola pretrvávajúca kontaminácia podzemnej vody zvodneného aluviálneho kolektora v areáli spoločnosti NN-Slovakia, v zdrojovej oblasti a to najmä látkami PAU (najmä vrty VO33-3, VO33-4). Koncentrácie jednotlivých ukazovateľov v podzemnej vode prekračovali ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽP SR č.1\/2015-7. V indikačnej oblasti dotknutého územia bol identifikovaný transport a rozptyl látok typu PrAlU, najmä zlúčeniny PCE a jej degradačných derivátov. Nie je však vylúčené, že v prípade látok PrAlU ide o transportované polutanty zo susediacich lokalít. Rozsah kontaminačného mraku zasahuje až na južné hranice Kysuckého Nového Mesta smerom do obce Rudina. Uznesením vlády SR č.397\/2017 zo 6.9.2017 prešla zodpovednosť za environmentálnu záťaž na Ministerstvo životného prostredia SR." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1092, "k_123" : 26, "k_1" : 26, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ide o lokalitu, na ktorej je situované hnojisko nad zrekultivovanou skládkou komunálneho odpadu. Monitorovací systém skládky vykazuje znečistenie podzemných vôd NH4+ nad aj pod telesom skládky. Pravdepodobným zdrojom kontaminácie je hnojisko, avšak nemôžeme vylúčiť ani príspevok skládky k znečisteniu podzemnej vody. Okrem zvýšených koncentrácií NH4+ bol zistený aj zvýšený obsah fenolov (nad ID limit). V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bolo okrem iných prác vybudovaných 5 nových monitorovacích HG vrtov. Z výsledkov monitoringu vyplýva, že vo vzorkách podzemnej vody indikačnej aj zdrojovej oblasti boli zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 a to v ukazovateľoch pH, TOC, RL, EC, NH4+, Al. V jednom prípade bolo zistené prekročenie ID kritéria v ukazovateli indeno(1,2,3-c,d)pyrén. Vo vzorkách odoberaných z povrchového toku nebolo aj v jednom z odoberaných miest zistené prekročenie v žiadnom zo sledovaných ukazovateľov v zmysle NV SR č.269\/2010 Z.z.. V ďalšom monitorovacom období, ktoré nasledovalo po roku 2015, bolo v podzemnej vode zistené prekročenie IT kritérií v ukazovateľoch NH4+, TOC, CHSK-Mn, pH a Al." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1923, "k_123" : 50, "k_1" : 28, "k_2" : 22, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Celý hodnotený areál je schátralý. V areáli sa nachádza betónová nádrž plná vody z viditeľným obsahom ropných látok (film, zápach) a rôzneho iného odpadu. RL sú pravdepodobne zvyškom odstránených nádrží na mazut." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 440, "k_123" : 72, "k_1" : 34, "k_2" : 22, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V priestore bývalého mazutového hospodárstva sa nachádzajú zvyšky nespotrebovaného mazutu, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vytiekli z potrubia, ktorého časti boli neodborne odstránené. EZ sa nachádza cca 30 m od Hrona." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 981, "k_123" : 64, "k_1" : 31, "k_2" : 33, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli závodu je prítomných niekoľko potenciálnych zdrojov znečistenia. V roku 1995 boli na lokalite vykonané prieskumné práce za účelom rozšírenia monitorovacieho systému. Prieskumom bola zistená kontaminácia podzemnej vody nielen aromatickými uhľovodíkmi, ale aj NEL a to nad IT kritériá. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR\" bol okrem iných prác realizovaný aj monitoring kvality podzemnej vody. Z výsledkov prác vyplýva, že stav znečistenia podzemnej vody je rozdielny pre zdrojovú a indikačnú oblasť. Aj pri silne znečistenej podzemnej vode odobratej zo zdrojových vrtov VO147-2 a VR147-2, kde boli výrazné prekročené ID a IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 v prípade ukazovateľov TOC, CHSK-Mn, PrAU, NEL-UI a fenolový index, nebolo preukázané výrazné šírenie sa znečistenia do okolia areálu závodu. Mierne zvýšené koncentrácie (nad medzu stanovenia) ukazovateľov PAU boli namerané v niekoľkých zdrojových a indikačných vrtoch. Keďže tieto hodnoty sú relatívne nízke, nehrozí nebezpečenstvo kontaminácie vôd. Sú však indikátorom smeru šírenia sa znečistenia z areálu a jeho postupnej eliminácie vo zvodnenom kolektore (Bahnová, Slaninka, et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2662, "k_123" : 81, "k_1" : 39, "k_2" : 21, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe ZS z podrobného prieskumu (Auxt, A. a kol, 2015) a následných výsledkov monitorovania (ŠGÚDŠ) sa preradila lokalita z Registra - časť A do Registra - časť B. Kumulovaný vplyv havárie ropných látok (1 000 l) v r. 1993, sanovanej v r. 1994 a výbuchu munície v III\/2007, kde boli zistené zvýšené obsahy Cd a Hg v povrchovom toku. Dôveryhodné a aktuálne údaje zo stavu znečistenia areálu absentujú. V roku 2015 prebehol na lokalite podrobný geologický prieskum životného prostredia s ZS s AR s názvom: „Pravdepodobné environmentálne záťaže – prieskum na vybraných lokalitách Slovenskej republiky PD (007) \/ NOVÁKY - VOJENSKÝ OPRAVÁRENSKÝ PODNIK (SK\/EZ\/PD\/628)“. Na základe získaných údajov bolo identifikované znečistenie horninového prostredia ukazovateľmi NEL-IR, NEL-UV, C10-C40, PAU a ťažké kovy. V podzemnej vode bolo zistené znečistenie C10-C40, CLU, NH4+, Cl- a B. Znečistenie bolo identifikované na plochách nielen v okolí bývalého muničného skladu a miesta havárie rušňa, ale aj v oblasti trafostanice a neutralizačnej stanice, bývalej ČSMP a kalových polí. Z analýzy rizika vyplynulo, že skúmaná lokalita predstavuje environmentálne aj zdravotné riziko. Súčasťou ZS je aj štúdia uskutočniteľnosti, kt. slúži ako základný podklad na vypracovanie projektu sanácie environmentálnej záťaže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 246, "k_123" : 72, "k_1" : 30, "k_2" : 22, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite je viditeľný priamy odtok tekutej zložky hnojovice do povrchového toku. Ku kontaminácii podzemných vôd môžu prispievať aj výluhy z dvoch nepovolených skládok TKO č.7078 a 7081 vo vzdialenosti cca 50 m" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 404, "k_123" : 37, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci HGP (Ostrolúcky, Fatul, 1991) bolo senzoricky zistené znečistenie vyťaženej zeminy z vrtov v úrovni 5 m a nižšie. Obsahy NEL (0,21 mg\/l) v podzem. vode boli pod ID limit. Plynometriou bolo potvrdené rozšírenie znečistenia v priestore celej ČSPHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 402, "k_123" : 53, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Prieskum (Šťastný, 1991) nepreukázal znečistenie nad ID, IT limity (analýza z nevhodného vrtu). Šubjak et al. (1991) zistili znečistenie podz. vôd ropnými l. nad limit vtedy platnej ČSN 830611. Nebolo však jednoznačne určené, či je spôsobené ČSPHM." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 116, "k_123" : 68, "k_1" : 37, "k_2" : 31, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Širší priestor rafinérie Apollo, do ktorého zasahuje aj areál bývalého chemického závodu Chemika, je konglomerovanou environmentálnou záťažou. Daná oblasť je kontaminovaná ropnými látkami v dôsledku únikov po bombardovaní v roku 1944, zo samotnej činnosti rafinérie aj okolitých závodov Gumon, Chemika, Kablo, Tepláreň a ZSE. Okrem ropných látok je územie kontaminované aj chlórovanými uhľovodíkmi. V areáli závodu Chemika a jeho okolí bolo po roku 1989 realizovaných viacero prieskumných prác zameraných na zistenie stavu znečistenia podzemnej vody a horninového prostredia. V rokoch 2005-2006 boli v areáli realizované sanačné práce, ktoré boli zamerané na odstránenie voľnej fázy ropných látok na hladine podzemnej vody. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác vybudované 4 nové monitorovacie HG vrty a 1 existujúci bol zrekonštruovaný. Z výsledkov prieskumných a monitorovacích prác vyplýva, že daná lokalita spolu s okolitým územím je kontaminovaná v referenčnej, zdrojovej aj indikačnej oblasti organickými ukazovateľmi (TOC, tenzidy, NEL-UI, benzén, PAU, VFRL), ktorých koncentrácie v podzemnej vode a zemine prekračujú IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7 (Benková, K., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1033, "k_123" : 52, "k_1" : 29, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je v bezprostrednej blízkosti vodného toku, ktorý je miestami v priamom kontakte s odpadom, v minulosti tam bol ukladaný aj neidentifikovaný priemyselný odpad, časť odpadov je trvale pod hladinou podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 708, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (2450 m3), patrila k najrizikovejším (vyžadujúcim sanáciu) v okrese. Je zahrnutá, zarastená. Je v OP NP Slovenský raj, v OP II. stupňa povrch. aj podz. vôd, v povodí vodár. toku, v povodí vodohosp. význ. toku Hornád." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 892, "k_123" : 54, "k_1" : 26, "k_2" : 12, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nelegálna skládka odpadu má objem cca 1000 - 2000 m3. Skládka je medzi rómskou osadou a poľnohosp. družstvom. Skládka ohrozuje kvalitu podzemných (vysoký stupeň ohrozenia) a povrch. vôd v tejto oblasti, ako aj zdravie obyvateľov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 115, "k_123" : 94, "k_1" : 39, "k_2" : 39, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Územie bolo priemyselne využívané od roku 1896, kedy bola spustená prevádzka bývalej ropnej rafinérie Apollo. Výroba prebiehala nepretržite do roku 1944, kedy v dôsledku bombardovania bola väčšina výrobných prevádzok vážne poškodená alebo úplne zničená, pričom došlo k masívnemu úniku ropných látok do horninového prostredia a podzemnej vody. V roku 1963 bola výroba definitívne ukončená. V minulosti bolo viacerými prieskumnými prácami potvrdené výrazné rozsiahle znečistenie horninového prostredia a podzemnej vody. K danému znečisteniu prispievali aj výrobné prevádzky ako napr. Kablo, Gumon, Tepláreň ZSE a Chemika. Viaceré kontaminanty prekračovali v horninovom prostredí a podzemnej vode niekoľkonásobne ID a IT kritériá. Jedná sa najmä o kontaminanty ako NEL, C10-C40, BTEX, PAU a ClU. V rokoch 2004 - 2006 bola realizovaná sanácia starej ekologickej záťaže v širšom priestore priemyselnej zóny bývalej rafinérie Apollo (Maloveský, et al., 2006). Sanačnými prácami sa zredukovalo plošné rozšírenie kontaminácie voľnou fázou RL na cca 1\/3 pôvodnej plochy z 141 781 m2 na 49 558 m2. V roku 2015 bola ďalšími prieskumnými prácami (Masiar, 2016), (Žitňan, 2016) potvrdená prítomnosť znečistenia vo vzorkách zemín a podzemnej vody pre ukazovatele NEL, BTEX, C10-C40, PAU, prekračujúce IT kritériá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 242, "k_123" : 47, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa monitoringu z roku 2008 sú ukazovateľmi nad hodnoty IT: pH, vodivosť, Cl-, AOX a ukazovateľ NH4+ nad hodnoty ID, čiže vybraný klasifikovaný ukazovateľ (priesaková kvapalina) celkom nezodpovedá skutkovému stavu. V rámci projektu geologickej úlohy \"Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky\" boli okrem iných prác realizované v roku 2015 aj monitorovacie práce na novovybudovaných aj existujúcich vrtoch. Realizované geologické práce potvrdili a rozšírili doterajšie poznatky o geologickej stavbe skúmaného územia a rozšírení kontaminácie aj mimo priestor skládky. Výsledky analytického stanovenia základných anorganických a vybraných organických ukazovateľov a porovnanie ich úrovní v referenčných a indikačných vrtoch potvrdili vo vzťahu k danej záťaži niekoľko rizikových kontaminantov ako pH, EC, NH4+, Cl-, RL, TOC, CHSK-Mn, Ba2+, B, Cd. Koncentrácie uvedených ukazovateľoch prekračovali v podzemnej vode ID, resp. IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorke zeminy boli zistené zvýšené koncentrácie prekračujúce ID kritérium pre HG a IT kritériá pre Cu, PB a Zn. Odporúčané je monitorovať lokalitu v ďalších rokoch v navrhovanom rozsahu (Marcin, D., Mikita, S., et al., 2015)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 282, "k_123" : 62, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka bola zaradená vzhľadom na jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Bývalá skládka TKO, ktorá bola situovaná v starých štrkových jamách bola vyradená z REZ - časti A na základe terénnej obhliadky z októbra 2011." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 210, "k_123" : 28, "k_1" : 12, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je nadúrovňová, nachádzajúca sa nad mokraďami kde je vysoká pravdepodobnosť styku výluhu skládky s povrchovými a následne aj podzemnými vodami. Odpad sa na ňu už nevyváža, jej povrch postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2056, "k_123" : 60, "k_1" : 33, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti RD bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov olejov, naftového hospodárstva a na vstupe do areálu - neznámy zdroj." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2204, "k_123" : 49, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO sa nachádza cca 900 m južne od obce Váhovce, je značne rozsiahla - zaberá plochu cca 100 x 200 m, pričom vytvára výraznú eleváciu pozorovateľnú už z veľmi veľkej vzdialenosti (svojou veľkosťou z diaľky vyzerá ako riadená skládka odpadu). Odpad (bežný KO, SO...) je zhrnutý do valu, ktorý miestami dosahuje hrúbku až 4 m. Terénne úpravy (zhrnutie) zrejme vykonala obec na vlastné náklady. Skládka sa nachádza na nevhodnom mieste - v blízkosti VN Kráľová na Váhu (cca 350 - 400 m od Váhu). Váh je vodohospodársky významný vodný tok. VN Kráľová je súčasne Chráneným vtáčim územím Kráľová. Skládka je evidovaná aj v Registri skládok odpadu v Geofonde na ŠGÚDŠ. Registračný list je v prílohe." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 640, "k_123" : 44, "k_1" : 32, "k_2" : 12, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpad bol ukladaný do depresie, do časti starého koryta Vištuckého potoka. V roku 1998 bol povrch skládky prekrytý vrstvou hliny a zatrávnený. Časť skládky sa v súčasnosti využíva ako zberný dvor. Keďže skládka nebola odizolovaná, dochádzalo k únikom priesakových kvapalín z priestoru skládky. Monitorovacími prácami boli v roku 2015 vo vzorkách podzemnej vody vo vrtoch VR123-2 a VR123-3 zistené zvýšené obsahy NH4+, el.vodivosti, Cl- a TOC prekračujúce IT kritériá v zmysle Smernice MŽPSR č.1\/2015-7. Vo vzorke zeminy odoberanej z vrtu VN123-2 (indikačný) z úrovne 7,2-7,3 m a 10,3-10,4 m bol zistený zvýšený obsah Ba prekračujúci ID, resp. IT kritériá v zmysle uvedenej Smernice." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 208, "k_123" : 46, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadu je zaradená do REZ-časti A, na odporúčanie OÚŽP. Vzhľadom na jej polohu – zárez cesty so strmým svahom, možno predpokladať že skládkový materiál nebol systematicky zhutňovaný a teleso skládky, resp. jej povrchová časť je potenciálne nestabilná, ohrozujúca objekty pod ňou. V r. 2000 bol vypracovaný projekt rekultivácie skládky. V r. 2009 získalo mesto financie z OPŽP na jej rekultiváciu (NFP = 1079317,- €), ktorá však nebola začatá. Na skládke sa nachádzajú dva vrty (V-2 je referenčný). Monitoring z r. 2005 preukázal zvýšený obsah bóru a organicky viazaných halogenidov (AOX) v podzemných vodách a vysoké koncentrácie dusičnanov v povrchových vodách." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2579, "k_123" : 56, "k_1" : 22, "k_2" : 22, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V rámci areálu bývalého JRD bola identifikovaná ČS PHM, ktorej súčasťou sú nádrže a stojan na skladovanie a distribúciu PHM, ďalej sklad olejov, umývacia rampa, žumpa, staré hnojiská a predpokladá sa tiež uloženie plastových a azbestovocementových odpadov. Hlavným potenciálnym zdrojom znečistenia sú nádrže na skladovanie PHM, keďže by sa malo jednať o staré jednoplášťové nádrže a preto môžeme predpokladať šírenie sa znečistenia do horninového prostredia a podzemnej vody. Najbližší povrchový tok je rieka Nitrica, ktorá preteká cca 0,5 km západne od areálu bývalého JRD. V celom areáli je systém kanálov, ktorý smeruje k južnej hranici areálu, kde sa nachádza kanál až k vodnému toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 288, "k_123" : 63, "k_1" : 30, "k_2" : 18, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Dôvodom na zaradenie obaľovačky medzi pravdepodobné environmentálne záťaže je existencia indície o možnej kontaminácii polychlórovanými bifenylmi vzhľadom na charakter činnosti, ale monitoring lokality neexistuje. Veľkosť územia obaľovačky je 25 000 m2 a predpokladaný objem znečistenej zeminy je 2000 m3. Lokalita bola zaradená medzi pravdepodobné environmentálne záťaže aj z dôvodu bezprostrednej blízkosti povrchového toku (30-40 m od toku Štiavnica) – areál leží v údolnej nive na štrkovitých sedimentoch. Okrem toho areál obaľovačky leží v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. V súčasnosti (informácia z 24.11.2016) obaľovačka funguje v obmedzenom režime, kvôli nedostatku zákazok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 726, "k_123" : 44, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Ekologickým auditom bolo zistené znečistenie podzemných vôd, ale nie zemín. Znečistenie podzemných vôd NEL-IR vo vrte L-1 (0.7 mg\/l) prekračovalo ID limit a vo vrte M2 bolo na hranici IT limitu (1 mg\/l). V roku 2008 bola vo vzorke podzemnej vody vo vrte V-3 zistená koncentrácia NEL 2,74 mg\/l. V ostatných vrtoch nepresahovala koncentrácia NEL ani ID kritériá. V priebehu roku 2011 nebolo v podzemnej vode zaznamenané prekročenie ID, resp. IT kritéria v ukazovateli NEL. Pravidelné monitorovanie ďalej pokračovalo od roku 2015 až do súčasnosti, pričom najvyššia koncentrácia NEL-IR (0,5 mg\/l) bola zaznamenaná v druhom odbernom cykle roku 2018 vo vrte V-1. Navrhované je aj naďalej pokračovať v monitorovaní kvality podzemnej vody na lokalite." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 705, "k_123" : 49, "k_1" : 33, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Manipulujú so zaolejovanými Fe šponami na spevnenej ploche, okolo nej je lapol. Plocha je znečistená od emulzií a znečistenie je aj mimo nej. V r. 1993 spláchlo emulzie cez kanalizáciu do vodohosp. význam. rieky Poprad. Lokalita je na hranici OP TANAP-u (pôvodná anotačná poznámka). Na základe terénnej obhliadky dňa 2.10.2012 konštatujeme, že situácia oproti predchádzajúcej terénnej obhliadke sa nezmenila. Neboli realizované žiadne prieskumné, monitorovacie a ani sanačné práce. Za zdroje znečistenia, ktoré mohli v minulosti spôsobiť kontamináciu považujeme plochu manipulácie s Fe šponami, nefunkčnú čerpaciu stanicu PHM s podzemnými nádržami, mazutové hospodárstvo, ktoré bolo využívané." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2286, "k_123" : 17, "k_1" : 13, "k_2" : 4, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Značne zdemolovaný objekt skladu je súčasťou bývalého PD Kravany, z ktorého v súčasnosti ostali už len zvyšky objektov a základov. Nachádza sa vo vzdialenosti cca 50 m od najbližšieho rodinného domu. V minulosti sa v sklade nachádzali voľne uložené agrochemikálie (viď. obr. prílohu). Neskôr boli agrochemikálie zo skladu odvezené. V objekte skladu (už po jeho vyprázdnení) bol likvidovaný požiar. Objekty bývalého PD Kravany boli neprispôsobivými občanmi obce postupne rozbúrané (zo zápisu z terénnej obhliadky 2013). V súčasnosti je chátrajúci objekt prázdny no po priblížení sa k miestu bývalého úložiská chemikálií je cítiť zápach. Sklad je voľno prístupný (obhliadka 2019)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 893, "k_123" : 52, "k_1" : 29, "k_2" : 4, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka o objeme cca 2000 m3 odpadu, bezprostredne pri Zadnom potoku, na jeho ľavom brehu, je v OP PIENAP-u, v povodí vodárenského a vodohosp. význam. toku Lipník. Sládka bola zrejme ešte väčšia, ale časť odpadu je zahrnutá." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 511, "k_123" : 35, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme hodnotili podľa Evidenčného listu obaľovačky č. 36 zo správy Dekonta, 2004. Iné písomné údaje sme nemali a preto ju hodnotíme ako pravdepodobnú záťaž. Pri vyhrievacom zariadení boli na zemi aj škvrny od oleja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 361, "k_123" : 77, "k_1" : 31, "k_2" : 29, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rozloha skládky dosahuje až 18 ha a objem cca 2 mil. m3. Vznikla ako neriadená skládka. Na základe priaznivých výsledkov z monitoringu podzemných vôd po rekultivácii bude skládka prehodnotená a následne vyradená z REZ-časti A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 51, "k_123" : 46, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka po ukončení prevádzky bola prekrytá zeminou a nepriepustnou fóliou. Infiltrácia zrážkovej vody do telesa skládky je tým obmedzená. Skládka nemá monitorovací systém a nie je známa kvalita podzemnej vody pod skládkou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 426, "k_123" : 51, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka KO (5000 m3) je vedľa potoku Vrbička. Vrbička je ľavostr. prítokom vodohosp. významného toku Smrečianka, do ktorého ústi po cca 1800 m. Cca 200 - 300 m od skládky v smere toku je chránený areál \"Háj v Smrečanoch\"." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 706, "k_123" : 39, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Poľné hnojisko na nespevnenej ploche, hnojovica sa voľne rozteká po okolí. Ohrozuje podzemné aj povrchové vody. Tečie smerom k občasnému toku, ktorý ústí do Teplice a tá do vodohospod. významného toku Poprad." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 928, "k_123" : 51, "k_1" : 16, "k_2" : 20, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita je zhodnotená na základe analógie s inými obaľovačkami bitumenových zmesí a na základe archívnych literárnych údajov. Podzemná voda môže byť na lokalite kontaminovaná aj priesakmi zo skládky odpadov mesta Snina" }, { "kod_zaradenie_sazp" : 472, "k_123" : 48, "k_1" : 32, "k_2" : 16, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín, ktorému ale musí predchádzať odstránenie divokej skládky, ktorá je vytváraná priamo na prístupovej ceste ku skládke odpadov, ktorá ukončila prevádzku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1118, "k_123" : 34, "k_1" : 21, "k_2" : 0, "k_3" : 13, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Rušňové Depo je v prevádzke od roku 1960, v súčasnosti je prevádzka utlmená. V minulosti dochádzalo pri údržbách k značnej manipulácii s ropnými látkami.(nádrže na naftu, olej, mazadlá). V prevádzke bolo i zariadenie na odlučovanie oleja GOOL 700." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 881, "k_123" : 56, "k_1" : 25, "k_2" : 16, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli obaľovačky sú iba zvyšky používanej technológie. Pri súčasnej technológii sa využívajú vykurovacie oleje a možná je kontaminácia územia NEL. Nie sú údaje o kontaminácii zemín a podzemných vôd na lokalite." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1020, "k_123" : 54, "k_1" : 17, "k_2" : 18, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odpady sú vysypávané po svahu eróznej ryhy až po dno s kontaktom s povrchovou vodou a po hrebeni kóty na dlžke cca 80 m.Prevažuje TKO a stavebný odpad. Lokalita je v blízkosti romskej časti obce s TKO roztrúseným po okolí." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 388, "k_123" : 47, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 20, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je na nespevnenej ploche, hnojovica sa rozteká po okolí, mieša sa s vodou pravostranného prítoku Antalovho potoka a následne tečie do Antalovho p. Hnojisko je situované priamo v nive Antalovho potoka." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 608, "k_123" : 49, "k_1" : 29, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ má kombinovaný charakter v území sa nachádza divoká skládka odpadu a hnojisko z ktorého uniká hnojovica do bezprostredného okolia. Okolie hnojiska je zamokrené (vysoká hladina podzemnej vody-viď. fotodokumentácia)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 651, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda pri Horná Augustín štôlňi bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 751, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Znečistenie zemín a podzemných vôd (najmä NEL) bolo v kasárňach zdokumentované po odchode SA v 1991. Odstránením ČS PHM v 1996 došlo k poklesu kontaminácie. V 2002 sa zistilo iba nadlimitné znečistenie zemín v troch oblastiach (nad 1 000 mg.kg-1)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 112, "k_123" : 54, "k_1" : 35, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je mimo prevádzky, ale stále sa vyváža, plocha cca 150 m2, odpad priamo pri toku spoločne s plnými kontajnermi. Skládka bez izolácie, drenáže, indikačného systému. Odporúčame prieskum geol.činiteľov ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 456, "k_123" : 46, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odporúčame realizovať prieskum vplvu skládky umiestnenej v CHKO na podzemné aj povrchové vody a jej rekultiváciu a uzavretie v súlade s predpismi odpadového hospodárstva a ochrany prírody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 782, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V podzem. vode boli zistené prchavé organic. halogén. zúčeniny, CN, SO4, Cl, prítomné sú veľmi pravdepodobne aj zvláštne a nebezpeč. odpady.Skládka sa nemonitoruje. Hodnotíme ju ako pravdepodobnú záťaž, časť A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 776, "k_123" : 33, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili do registra na základe evidencie v správe \"Prieskum miest výskytu perzistentných organických látok - PCB v Slovenskej republike (Čop, Deščík, Fulle, 2004) a hodnotíme ju ako pravdepodobnú záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 237, "k_123" : 96, "k_1" : 39, "k_2" : 36, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "EZ spôsobená minulou i nedávnou ťažbou, pravdepodobne pokračuje kontaminácia (i keď v menšej miere) zo zatopených banských priestorov a výtokom z nich do povrchových tokov (šachta Pech}." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 986, "k_123" : 38, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza v CHKO Latorica a v CHVÚ Medzibodrožie o ploche celkom 5 000 m2, sa nachádzajú štyri skládky prevažne komunálnych odpadov, na ktoré boli vyvezené aj výkopové zeminy, stavebný odpad a podobne." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 384, "k_123" : 60, "k_1" : 23, "k_2" : 22, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Relatívne veľká skládka TKO pod rómskou osadou a sídliskom Západ I. Skládka je nesúvislá pozdĺž celej ulice, bezprostredne pod osadou. Má objem okolo 1000 - 2000 m3. Levočský p. je vodohosp. významný vodný tok." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2024, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na lokalite prebiehali sanačné práce, obsah NEL poklesol, znečistenie sa podľa monitoringu nešírilo do okolia, preto bola lokalita zaradená v roku 2007 iba medzi sanované.V septembri 2007 bolo zistené 27 násobné prekročenie IT pre NEL až 27 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2596, "k_123" : 51, "k_1" : 30, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Štôlne a hlady, ktoré sú pozostatkom po dlhodobej ťažbe Fe a Cu rudy sú situované severne od obce. Banské vody a haldový materiál môžu byť zdrojom kontaminácie okolitého prostredia ťažkými kovmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 775, "k_123" : 33, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili do registra na základe evidencie v správe \"Prieskum miest výskytu perzistentných organických látok - PCB v Slovenskej republike (Čop, Deščík, Fulle, 2004) a hodnotíme ju ako pravdepodobnú záťaž." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 614, "k_123" : 32, "k_1" : 32, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Hnojisko je zaradené z dôvodu, že sa naďalej využíva a hnoj je uložený voľne na teréne, pričom hnojovica voľne steká do okolitého prostredia a môže byť zdrojom kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 333, "k_123" : 49, "k_1" : 24, "k_2" : 25, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Polovica skládky zarastená, do druhej polovice skládky sa vyváža odpad napriek uzavretiu skládky. Skládkovým materiálom sú zahádzané monitorovacie vrty. Priesaková kvapalina vyteká zo zbernej nádrže." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 643, "k_123" : 27, "k_1" : 27, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka odpadov, ktorá ukončila prevádzku v roku 2000, bola pre nedostatok finančných prostriedkov iba zahrnutá zeminou. Odporúčame realizovať prieskum znečistenia podzemných vôd a zemín a uzavretie a rekultiváciu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 528, "k_123" : 42, "k_1" : 22, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontrolou SIŽP boli zistené nedostatky s súvisiace s prevádzkou nádrží na naftu, podzemných rozvodov mazutu a so stáčaním mazutu. V týchto miestach bolo v r. 2006 vizuálne pozorované znečistenie ropnými látkami." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 754, "k_123" : 75, "k_1" : 31, "k_2" : 32, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Územie areálu bolo silne znečistené. EZ vznikala pomerne dlho. Rozsah a spôsob sanácie a revitalizácie územia sa javí ako správny a dostatočný, avšak účinnosť sanačných prác bude možné zhodnotiť až po ich ukončení (teda po r. 2010)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2058, "k_123" : 62, "k_1" : 35, "k_2" : 27, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch pred halov opráv a naftového hospodárstva." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 625, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili na základe Evidenčného listu obalovačky zo správy Dekonta: Prieskum miest výskytu perzistentných organic. látok (PCB) v Slovenskej republike, 2004. Hodnotíme ju ako pravdepodobnú záťaž, časť A." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1073, "k_123" : 40, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Banská hlušina, navezená v priestore jazera môže byť kontaminovaná látkami ropného pôvodu, môže obsahovať oxidy ťažkých kovov. Zachytávaná voda na zasnežovanie môže spôsobovať mobilizáciu kontaminantov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 448, "k_123" : 34, "k_1" : 22, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Na základe terénnej obhliadky existujú stále indície (kontaminácia betónových nádrží), že znečistenie nebolo dostatočne sanačnými prácami eliminované, preto zaraďujeme čerpaciu stanicu medzi pravdepodobné EZ." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1120, "k_123" : 57, "k_1" : 31, "k_2" : 26, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Daná lokalita sa nachádza vo vonkajšom pásme PHO - II stupňa. ČSPHM nebola skolaudovaná, v okolí sú stopy po ropných látkach. Prevádzka sa bude v blízkej budúcnosti likvidovať - navrhujeme prieskum znečistenia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 536, "k_123" : 67, "k_1" : 31, "k_2" : 20, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predmetný areál bol medzi pravdepodobné environmentálne záťaže zaradený na základe indícií o možnom znečistení látkami ropného pôvodu v minulosti, a to najmä v okolí odstavnej plochy mechanizačného závodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 649, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda pri Čmele II. štôlňi bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2043, "k_123" : 56, "k_1" : 36, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL). Mierne znečistené zeminy boli identifikované hlavne v priestoroch skladov PHM a prevádzkových budov." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 435, "k_123" : 37, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Uvedenú lokalitu sme zaradili medzi EZ na základe presakovania tekutej zložky rozkladajúceho sa organického substrátu - hydinového trusu zo skladovacieho priestoru na priľahlú komunikáciu tvorenú cestnými panelmi." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 351, "k_123" : 23, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Nevieme posúdiť stav skládky v súčasnosti, pretože je zarastená náletovou vegetáciou. Posledné prieskumné práce boli vykonané v roku 1990. Lokalita sa nachádza v CHVÚ Slovenský kras, v bezprostrednej blízkosti NP Slovenský kras (do 100 m)." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1979, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "3) pravdepodobné údaje na základe náhodných vzoriek (1 - 3 vzorky), alebo vzoriek z monitoringu", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Aj napriek uzavretiu skládky, je odpad naďalej nepovolene vyvážaný. Nachádza sa cca 100 m od rieky Nitra, za pravostrannou hrádzou starého koryta rieky Nitra a 560 m S-Z od obce Nesvady." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 671, "k_123" : 38, "k_1" : 38, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V roku 1998 bolo ukončené skládkovanie (podľa údajov OÚ), povrch zarovnaný a zavážaný (íl. sedimenty z VN Čerenec). Chýbajú však drenážne prvky a monitoring. Skládka je v 2. ochrannom pásme vodného zdroja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1012, "k_123" : 34, "k_1" : 34, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Po zaplnení bagrovej jamy boli odpady zahrnuté zeminou a v súčasnosti lokalita splýva s okolitým terénom. Neboli vybudované žiadne monitorovacie vrty a o kvalite podzemných vôd v danom mieste nie sú žiadne údaje." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 572, "k_123" : 24, "k_1" : 24, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Predmetná skládka nachádzajúca sa v bývalom pieskovom lome je pomerne rozsiahla. Dochádzalo i dochádza k ukladaniu nebezpečných odpadov - akumulátory, použité oleje. Skládka nie je povolená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2019, "k_123" : 78, "k_1" : 35, "k_2" : 27, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami zistené znečistenie podzemných vôd ropnými látkami prevyšujúce IT kritériá (NEL,). Znečistené zeminy zistené hlavne pri manipulačnej ploche pre výzbroj nafty." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 799, "k_123" : 52, "k_1" : 32, "k_2" : 20, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalita sa nachádza na podloží, ktoré tvoria vysoko priepustné sedimenty. Prieskumnými prácami bolo zdokumentované znečistenie prvého zvodneného horizontu chloridmi, NH4, rovnako je vysoká elektrolytická vodivosť." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 502, "k_123" : 39, "k_1" : 20, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je čiastočne prehrnutá zeminou, vzhľadom na rozsah, druh uložených odpadov a geologické pomery predstavuje potenciálnu záťaž, hlavne pre možnosť kontaminácie povrchového toku." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 277, "k_123" : 50, "k_1" : 31, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zarastená náletovou vegetáciou, do REZ - časti A je zaradená vzhľadom na plošný rozsah a blízkosť vodného toku. Východne od skládky sa nachádza poľnohospodárske družstvo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 679, "k_123" : 56, "k_1" : 23, "k_2" : 22, "k_3" : 11, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Demontáž obaľovačky bola urobená nešetrne k životnému prostrediu. Na lokalite zostali zvyšky budov a roztečený bitumén, o likvidácii teplovodného média s obsahom PCB nie sú záznamy." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 550, "k_123" : 28, "k_1" : 28, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa údajov SIŽP ako i starostu obce (bývalého zamestnanca) sa dnes už v schátralej budove (otvorená budova bez spevnenej podlahy) nachádzal pesticídny sklad. Preto navrhujeme prieskum ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 2111, "k_123" : 51, "k_1" : 27, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli sa nachádzajú staré podzemné naftové nádrže, vedľa ktorých sú situované 2 monitorovacie vrty. Dlhodobým monitoringom podzemnej vody je zaznamenané pravidelné prekračovanie IT limitov kontaminantom NEL." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1056, "k_123" : 40, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Kontaminácia povrchového toku je vylúčená, nakoľko sa dlhodobo prevádzkuje hydraulická ochrana. Na základe rizikovej analýzy nie je znečistenie zemín a podzemných vôd zdrojom zdravotných rizík pre obyvateľstvo." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 948, "k_123" : 47, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa nachádza pri bývalom družstve, v blízkosti vodného toku Váh. Občasne je vyvážaný najmä komunálny a stavebný odpad. Plocha skládky postupne zarastá náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 268, "k_123" : 59, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je zaradená do REZ - časti A, vzhľadom na jej plošný rozsah (jej plocha je cca 140 x 40 m) a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja. Nachádza sa cca 50 m od rieky Váh." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 664, "k_123" : 57, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 21, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Odval a štôlňa Trojárová boli navrhované spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 621, "k_123" : 59, "k_1" : 40, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka sa už od roku 1996 nevyužíva, zaradená je vzhľadom na jej plošný rozsah, blízkosť vodného toku a situovanie v CHVO Beskydy a Javorníky. Jej plocha je zavezená zeminou a zarastená náletovou vegetáciou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 1018, "k_123" : 53, "k_1" : 23, "k_2" : 18, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "4) údaje overené prieskumnými prácami", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "v r. 1987-1991 bol v areáli podniku Bukóza vykonávaný prieskum znečistenia zameraný predovšetkým na ropné látky, fenoly a iné extrahovateľné látky. Obsah NEL v podzemnej vode bol v rozsahu 0,01 - 2,5 mg\/l. obsah fenolov 0,0 - 5,44 mg\/l." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 646, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda pri Augustín štôlňi bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 518, "k_123" : 30, "k_1" : 18, "k_2" : 0, "k_3" : 12, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "Lokalitu sme zaradili do REZ - časti A na základe nevyhovujúceho skladovania hnoja a močovky, ktorá voľne tečie po miestnej komunikácií resp. na zarastený terén a kontaminuje horninové prostredie a podzemnú vodu." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 921, "k_123" : 44, "k_1" : 29, "k_2" : 0, "k_3" : 15, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Plocha skládky cca 25x20 m je v súčasnosti prekrytá vrstvou hliny a štrku hrúbky cca 1m. Iba ojedinele sú nové odpady. Skládka je v povodí vodárenského toku a nie sú údaje o prípadnej kontaminácii podložia." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 496, "k_123" : 46, "k_1" : 22, "k_2" : 24, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Podľa chemických analýz vykonaných v roku 2008, prekračovali kategóriu B Pokynu ? v zemine 1-3 krát a v podzemných vodách tiež 1-3 krát, lokalita vyžaduje pokračovanie v sanačných prácach." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 648, "k_123" : 53, "k_1" : 36, "k_2" : 0, "k_3" : 17, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Halda aj Štôlňa Čmele I. bola navrhovaná spol. Uranpres v roku 2001 na sanáciu.Lokalita je súčasťou EZ Pezinok - oblasť rudných baní a starých banských diel, preto bola ako samostatná vyradená." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 273, "k_123" : 62, "k_1" : 43, "k_2" : 0, "k_3" : 19, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka postupne zarastá náletovou vegetáciou, ale aj napriek tomu je odpad občasne vyvážaný. Do REZ - časti A je zaradená vzhľadom na jej plošný rozsah a jej situovanie v PHO 2. stupňa vodárenského zdroja." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 166, "k_123" : 76, "k_1" : 36, "k_2" : 24, "k_3" : 16, "hodnovernost" : "2) predpokladané údaje, na základe priamych indícií, alebo ojedinelých vzoriek", "priorita" : "EZ s vysokou prioritou (K > 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Vo výrobnej hale aj v okolí sú priame indície o kontaminácii, okrem toho tu bol odstránený železničný zvršok pri mazútovom hospodárstve, ale zostali rozvody. Odporúčame geologický prieskum ŽP." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 543, "k_123" : 41, "k_1" : 23, "k_2" : 0, "k_3" : 18, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ so strednou prioritou (K 35 - 65)", "vyjadrenie_anotatora" : "Skládka je situovaná v tesnej blízkosti obydlí a záhradok zo studňami. V minulosti bol na nej ukladaný i nebezpečný odpad z Dusla Šaľa a Milexu. Je situovaná v eróznej ryhe vytvorenej zrážkovou činnosťou." }, { "kod_zaradenie_sazp" : 377, "k_123" : 25, "k_1" : 25, "k_2" : 0, "k_3" : 0, "hodnovernost" : "1) predpokladané údaje, na základe nepriamych indícií a analógie", "priorita" : "EZ s nízkou prioritou (K < 35)", "vyjadrenie_anotatora" : "V areáli bývalého PD je stará nefunkčná ČSPHM (podľa miestnych obyvateľov už asi 10 rokov), v schátralom drevenom prístrešku je stojan a nádrže nafty sú zrejme pod zemou. V prístrešku sú aj sudy s olejom." } ]}